Denník N

Fico sa chválil bojom s korupciou. Slováci v prieskume tvrdia, že situácia sa zhoršuje

Až 85 percent ľudí v prieskume povedalo, že korupcia je u nás rozšírená. Je to omnoho viac ako európsky priemer 68 percent.

Premiér Robert Fico zvolal na pondelok tlačovú konferenciu, aby na nej vyčítal médiám, že neinformovali, ako vládu ocenili veľvyslanectvá za boj s korupciou.

V spoločnom stanovisku vyslovili vláde pochvalu veľvyslanectvá USA, Belgicka, Kanady, Holandska a Veľkej Británie, čítal premiér z ich listu a pripomenul, že sa Slovensko o desať priečok polepšilo v hodnotení Transparency International.

Boj s korupciou si však zjavne nevšimli obyvatelia Slovenska, ktorí v európskom prieskume Eurobarometer v októbri odpovedali na otázky o korupcii. Výsledky prieskumu zverejnili až teraz.

V prieskume povedalo 48 percent opýtaných Slovákov, že sa miera korupcie u nás za posledné tri roky zvýšila. Je to o päť percentuálnych bodov viac, ako je európsky priemer. Za Slovenskom je osem krajín, medzi nimi Maďarsko, Španielsko či Cyprus.

Tretina opýtaných Slovákov povedala, že sa podľa nich miera korupcie za posledné tri roky nezmenila, a len deväť percent respondentov povedalo, že sa podľa nich znížila.

Za posledné tri roky miera korupcie: 

červená – rastie, žltá – ostáva rovnaká, modrá – klesá, fialová – u nás nie je korupcia, sivá – neviem

Opatrenia sú podľa ľudí nedostatočné

Premiér na tlačovej konferencii citoval z listu veľvyslancov, ktorí napísali, že „Slovensko je lídrom v Iniciatíve pre otvorené vládnutie a naďalej podporuje transparentnosť a účasť verejnosti pri rozhodovaní prostredníctvom prijatia ambiciózneho tretieho národného akčného plánu.“ A dodal smerom k novinárom, že „ľudia na Slovensku majú právo počúvať aj dobré správy, nie len zlé správy, ktoré valíte na nás od rána do večera“.

Faktom však je, že Slováci kroky vlády pozitívne nevidia. Pre širší kontext je tiež fér dodať, že väčšina Európanov si myslí, že korupcia sa dostatočne nerieši. Len 33 percent respondentov sa domnieva, že rôzne opatrenia na odrádzanie, riešenie a potrestanie korupcie sú účinné, hoci dôvera v tieto opatrenia od predchádzajúceho prieskumu mierne vzrástla. Čísla za Slovensko sú ešte horšie, len 28 percent respondentov povedalo, že tieto kroky sú úspešné. Podľa 63 percent úspešné nie sú.

Ak sa opatrenia robia, len tretina respondentov si myslí, že sa robia nestranne a bez dodatočných dôvodov. V tomto smere sme na tom porovnateľne ako priemer Únie.

Až 74 percent respondentov zo Slovenska povedalo, že korupcia na najvyšších miestach sa dostatočne nerieši. Priemer Únie je o päť percentuálnych bodov nižší.

Až 83 percent Slovákov si myslí, že ku korupcii dochádza vo verejných inštitúciách, priemer európskych krajín je 73 percent. Tretina opýtaných povedala, že financovanie politických strán je u nás transparentné a prehľadné. Výsledky európskych krajín sú porovnateľné.

Nevedia, kde ju nahlásiť

V liste ambasády tiež napísali, že vítajú väčšiu komunikáciu medzi vládou, podnikateľskou komunitou a občianskou spoločnosťou najmä pri vytváraní účinnejších pravidiel na ochranu oznamovateľov korupcie.

V prieskume však takmer polovica opýtaných povedala, že ak by zažili korupciu alebo boli jej svedkom, nevedeli by, kde ju majú oznámiť. Vedelo by to len niečo vyše tretiny respondentov.

V 21 z 28 členských štátov Únie je najčastejší dôvod, prečo ľudia nenahlasujú korupciu, to, že sa ťažko dokazuje. V 15 krajinách je druhým najčastejším dôvodom, že to považujú za zbytočné, pretože nikto nebude potrestaný.

Až 72 percent respondentov zo Slovenska v prieskume povedalo, že jediný spôsob, ako byť úspešný v biznise, je, aby mal človek politické kontakty. Priemer Únie je pritom len 52 percent. U nás má takýto pocit najviac respondentov spomedzi krajín V4.

V prieskume sa pýtali aj na to, či respondenti súhlasia alebo nesúhlasia s tvrdením, že korupcia je súčasťou biznisu. Až 81 percent opýtaných Slovákov povedalo, že s takým výrokom súhlasí. Horšie dopadlo len Grécko, Taliansko a Cyprus. Priemer Únie bol o takmer 10 percentuálnych bodov nižší.

Poznáte osobne niekoho, kto prijal úplatok? 

červená – áno, modrá – nie, sivá – neviem

Korupciu neodsudzujeme

Dobre nevychádzame ani z toho, ako ľudia korupciu vnímajú. Len 44 percent opýtaných v prieskume povedalo, že je pre nich neakceptovateľné dať darček, extra peniaze či urobiť službu, aby získali verejnú službu. Za nami sú v tomto smere len Maďari a Lotyši.

V priemere až 70 percent obyvateľov Únie povedalo, že je pre nich neakceptovateľné dať úplatok či dar. Najviac úplatky odsúdili ľudia vo Fínsku a v Portugalsku – pre 84 percent opýtaných je to neakceptovateľné.

Oproti tomu až 85 percent opýtaných Slovákov si myslí, že je korupcia u nás rozšírená, čo je omnoho viac ako európsky priemer (68 percent).

A dotýka sa korupcia ich osobne v každodennom živote? Až 42 percent respondentov zo Slovenska povedalo, že áno. Európsky priemer je len 25 percent.

Patríme aj medzi krajiny, kde najviac respondentov povedalo, že aj osobne pozná niekoho, kto prijal alebo prijíma úplatky. Takmer štvrtina respondentov povedala áno. Viac skúseností s korupciou potvrdili respondenti len v štyroch krajinách. Kým u nás povedalo 23 percent respondentov, že osobne poznajú niekoho, kto prijal úplatok, priemer Únie je len 12 percent.

Ovplyvňuje korupcia váš denný život? (v %)

(červená – súhlasím, modrá – nesúhlasím, sivá – neviem)

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie