Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Majiteľ fabriky z kauzy transportéry prehovoril: Mám príbuzného v SNS, o mojom biznise však nevedel

Jozef Marinič priviezol na Priemyselný deň ukázať poslednú verziu odmínovacieho stroja Božena, ktorý vyrába jeho firma Way Industries. Ešte väčším biznisom pre jeho firmu však môžu byť transportéry. Foto N – Tomáš Benedikovič
Jozef Marinič priviezol na Priemyselný deň ukázať poslednú verziu odmínovacieho stroja Božena, ktorý vyrába jeho firma Way Industries. Ešte väčším biznisom pre jeho firmu však môžu byť transportéry. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jozef Marinič zo Sniny nedávno ovládol fabriku v Krupine spolu s pražským zubárom. Nominanti SNS chcú firmu zapojiť do výroby transportérov.

Ak je pravda to, čo hovorí Jozef Marinič, na Slovensku nikdy nebolo ľahšie kúpiť firmu, ktorá sa môže podieľať na mnohomiliónových obchodoch so štátom. Stačia manažérske skúsenosti a trocha šťastia.

Šesťdesiatsedemročný inžinier zo Sniny je od novembra zapísaný ako väčšinový akcionár strojární Way Industries v Krupine, ktoré chcú nominanti SNS zapojiť do výroby transportérov za viac než 400 miliónov eur.

Marinič poskytol Denníku N kratší rozhovor, v ktorom prvýkrát povedal, ako sa k podielu v zbrojovke dostal.

Scenár bol podľa neho jednoduchý: vlani na jeseň prišiel do fabriky pracovať ako výrobný riaditeľ. Po niekoľkých mesiacoch dostal ponuku kúpiť v nej 66 percent akcií. „Vo veľa prípadoch zohráva úlohu náhoda a to, že sa človek ocitne v správnej chvíli na správnom mieste.“

Požičala mu banka

Koľko jeho podiel stál, zverejniť nechce. Tvrdí, že si naň zobral bankový úver. „Jasné, že som nemal nasporených toľko peňazí,“ presviedča.

Denník N v novembri upozornil, že Marinič je príbuzný vplyvného politika SNS Jaroslava Regeca, ktorý rovnako ako on pochádza zo Sniny. Regec sa stal po vlaňajších voľbách vysokým funkcionárom ministerstva pôdohospodárstva. Jeho stranícki kolegovia na ministerstve obrany v nasledujúcich mesiacoch definitívne rozhodnú, aké firmy by sa mali podieľať na výrobe transportérov.

Podpredseda SNS a šéf parlamentného výboru pre obranu Anton Hrnko už povedal, že by to mali byť firmy z regiónov ako je Detva, Spiš alebo práve Krupina. „Chceli by sme, aby nákup priniesol prácu zbrojárskym firmám, ktoré sú v oblastiach, ktorým sa hovorí hladové doliny,“ vyhlásil v októbri.

Marinič však odmieta, že by mal niečo spoločné s SNS. Hovorí, že o svojom podnikaní nehovorí ani so svojim príbuzným Regecom, ktorý za SNS vlani kandidoval do parlamentu.

„Čestne vám prisahám, že som sa s ním o tejto téme nebavil. My sa len občas stretneme na narodeninách u brata alebo sestry, ale nikdy sa o robote nerozprávame,“ odpovedá Marinič.

Generálny tajomník služobného úradu a okresný predseda SNS v Snine Jaroslav Regec je bratom Mariničovho zaťa. Foto – archív J. Regeca

Zubár predáva akcie

Fabriku Way Industries donedávna ovládala finančná skupina Slavia Capital, ktorá má aj personálne väzby na SNS. V čase, keď nominanti tejto strany začali chystať nákup transportérov, Slavia oznámila, že svoje akcie predala „zahraničnému investorovi“.

Ako vlastník bol koncom októbra zapísaný Marinič zo Sniny a pražský zubár René Foltán, ktorý má vlastniť tretinu akcií. O Foltánovi nie je známe, že by sa zaoberal strojárstvom či zbrojnou výrobou.

Pozná ho Marinič? Na to Slovák neodpovedá. Prezradil však, že zubár už jeho spoločníkom nie je – Foltán podľa jeho informácií predal akcie už krátko po tom, čo ich aj kúpil.

Novým tretinovým vlastníkom strojární sa podľa Mariniča stal jeden z manažérov firmy. „Čoskoro bude táto skutočnosť zapísaná aj v štátnych registroch,“ vysvetľuje.

Stačí napísať list

Minulý týždeň sa Marinič ukázal na Priemyselnom dni na Záhorí, kde jeho firma vystavovala odmínovacie vozidlo Božena, ktoré sa od 90. rokov vyrába v Krupine.

Na tomto podujatí ministerstvo obrany ukázalo aj prototyp nového osemkolesového transportéra, ktorý vyrobila fínska zbrojovka Patria. Ak sa osvedčí, ministerstvo si môže objednať až 81 takýchto vozidiel, montovali by sa na Slovensku.

Nominanti SNS už do vládneho materiálu napísali, že medzi týmito firmami by mala byť aj fabrika Way Industries. Marinič hovorí, že on žiadnu výraznú aktivitu smerom k ministerstvu nevyvíjal.

„Ministrovi sme len napísali list, v ktorom sme ho informovali o našich výrobných schopnostiach. Nie sme však jediní: aj iné firmy boli na ministerstve prezentovať svoje schopnosti. Je to úplne štandardný postup.“

Začiatkom decembra na verejnosti prvýkrát ukázali osemkolesový transportér od fínskej zbrojovky Patria, ktorý si v tichosti vybrali nominanti SNS. Vybavený je zbraňovou vežou Turra-30, na ktorú dodáva súčiastky aj Way Industries. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prvú zo subdodávok už má jeho firma takmer istú. Ministerstvo počíta s tým, že transportéry vybavia zbraňovou vežou od firmy EVPÚ v Novej Dubnici – tá bola inštalovaná aj na prototyp, ktorý predviedli novinárom.

Way Industries na tieto veže dodáva mechanické súčiastky. „Veža obsahuje niektoré naše komponenty, robíme napríklad mechanizmus na podávanie nábojov,“ vysvetľuje Marinič.

Táto spolupráca sa ale podľa Mariniča zrodila už dávno predtým, ako sa začalo uvažovať o transportéroch. „Firma EVPÚ nemá vlastné výrobné kapacity, preto si mechanické súčiastky objednáva od výrobcov, ako sme my.“

Ide o obojstranne výhodnú spoluprácu. Aj strojárne Way Industries vyrábajú vlastnú vežu, pre ktorú im zase dodáva súčiastky EVPÚ. „Dodávajú nám systémy riadenia paľby, na ktoré sa špecializujú. Skvele sa tým dopĺňame,“ vysvetľuje Marinič.

Šance aj pri ďalšom nákupe

Nákup fínskych transportérov Patria je jedným z dvoch veľkých zbrojných projektov chystaných nominantmi SNS. Tým druhým bude nákup 404 menších štvorkolesových vozidiel.

Aj v tomto obchode má Way Industries dobré šance. Zdroje priamo z fabriky Denníku N potvrdili, že pracujú na spoločnom vozidle v spolupráci s českou automobilkou Tatra. Vozidlo označené názvom Patriot predviedla Tatra aj na Priemyselnom dni.

Marinič tieto informácie komentuje len všeobecne. „O vozidlách 4×4 zatiaľ nie je rozhodnuté. Neviem, aké vozidlá si ministerstvo vyberie, preto sa k týmto veciam neviem vyjadriť.“

Na Priemyselnom dni predstavili aj vozidlo Patriot od českej Tatry. Podľa informácií z Way Industries na tomto vozidle tiež spolupracujú strojárne v Krupine. Foto N – Tomáš Benedikovič

Skúsený manažér

V oblasti strojárstva sa tento Sninčan pohybuje už dlhé roky. Po revolúcii sa na takmer päť rokov stal aj generálnym riaditeľom strojárskeho kolosu Vihorlat Snina, kde sa vyrábali žeriavy a oceľové konštrukcie. „Mal som pod sebou osem tisíc ľudí. Uzatvárali sme veľké obchody takmer po celom svete,“ spomína.

Po roku 2000 sa podobne ako jeho príbuzný Regec začal v Snine politicky angažovať. Regec sa stal miestnym funkcionárom za SDKÚ a Marinič s podporou tejto strany kandidoval v roku 2002 za primátora. Neúspešne.

V ďalších rokoch sa venoval podnikaniu v menších firmách – napríklad vo firme Vaholz z Humenného, ktorá vyrába interiérové dvere. Marinič tam pôsobil spoločne so synom.

Marinič v roku 2002 kandidoval aj na primátora Sniny, v ďalších rokoch podnikal skôr v menších firmách. Foto N – Tomáš Benedikovič

Príbuzný s veľkým vplyvom

Regec ešte v roku 2012 kandidoval neúspešne do parlamentu za SDKÚ. Po týchto voľbách už prešiel do SNS, za ktorú vlani kandidoval do Národnej rady s pomerne vysokým číslom šestnásť. Kreslo poslanca mu tesne uniklo, no Andrej Danko ho vyslal na ministerstvo pôdohospodárstva na dôležitý post vedúceho služobného úradu. Stal sa tak hlavným personalistom, ktorý môže mať vo svojom rezorte veľký neformálny vplyv.

Danko tieto posty obsadzuje jemu blízkymi ľuďmi. Napríklad na ministerstve obrany sa šéfom služobného úradu stal jeho sused a bývalý biznis partner Ján Hoľko, ktorý má v súčasnosti na starosti aj nákup transportérov.

Na ministerstvo školstva zasa Danko nedávno presadil svojho mediálneho poradcu Lukáša Machalu, ktorý tu však ako šéf služobného úradu vydržal len mesiac.

Marinič je svokrom Regecovho brata, chirurga Mariána Regeca, príležitostne sa stretávajú na rodinných oslavách.

To, že Regec ide pracovať na ministerstvo do Bratislavy, som zistil až dodatočne, tvrdí dnes Marinič. „Ja som nevedel, čo bude robiť po voľbách. Ako som spomínal: my sa o práci spolu nerozprávame.“

Výnimočný príbeh

Marinič zasa krátko po voľbách dostal Ponuku, aby sa stal výrobným riaditeľom strojární v Krupine. „Vo firme robili obmenu manažmentu a oslovili ma, aby som im prišiel so svojimi skúsenosťami pomôcť,“ spomína.

To bolo podľa neho zhruba v septembri 2016. Kto ho oslovil, nehovorí. V tom čase sa k fabrike Way Industries ešte hlásila Slavia Capital.

Po niekoľkých mesiacoch podľa Mariniča prišla ponuka, či nekúpi väčšinu akcií vo fabrike. Následne si podľa jeho verzie vzal úver a išiel do toho.

Pokiaľ je to pravda, ide o veľmi neobvyklú situáciu. Najatí manažéri sa nezvyknú stávať vlastníkmi fabrík – nanajvýš dostávajú len malé percento, aby mali motiváciu ju čo najlepšie rozvíjať.

„Ani ja som neprišiel do Krupiny so zámerom kúpiť fabriku. Prišiel som pomôcť, ale nakoniec sa to vyvŕbilo do takejto podoby,“ hovorí.

Denník N sa Mariniča priamo spýtal, či len nekryje niekoho vplyvného, kto je skutočným vlastníkom fabriky. Marinič to odmietol. „Je to naozaj tak, ako to je,“ odpovedal.

V strojárňach Way Industries už od 80. rokov vyrábali stavebné nakladače UNC. Dnes vyrábajú ich modernú verziu pod názvom Locust. Na báze nakladačov vyvinuli v 90. rokoch aj známe odmínovacie vozidlá Božena, ktorých v Krupine doteraz vyrobili takmer 200. Foto – TASR

Opravy pre Egypt

Fabrika v Krupine patrila pred revolúciou pod Podpolianske strojárne Detva. Zamestnávala okolo osemsto ľudí, vyrábali sa tam napríklad stavebné nakladače UNC.

Po roku 1990 sa premenovala na ZŤS Krupina a neskôr na Way Industries. Dnes zamestnáva okolo 250 ľudí. Pokračuje v nej výroba nakladačov, ktoré dnes nesú meno Locust.

Podľa Mariniča sú v tomto odvetví naďalej jednotkou na slovenskom i českom trhu. „Podarilo sa nám udržať si túto pozíciu, aj keď musíme čeliť silnej konkurencii nakladačov z USA.“

V oblasti armádnej výroby sa firma venuje aj opravám starých pásových vozidiel BVP, ktoré opravuje napríklad pre Egypt.

Jej najznámejším produktom je odmínovací stroj Božena, ktorý vyvinuli na podvozkoch stavebného nakladača. „Sme svetovým lídrom vo výrobe jedinečných odmínovacích zariadení Božena, v súčasnosti ponúkame už ich šiestu generáciu,“ hovorí Marinič.

Video: V Krupine vyvinuli aj Boženu na rozháňanie demonštrantov, komerčne však úspešná nebola
Autor: Way Industries

Slovenské Boženy sa už podieľali na „čistení“ mínových polí napríklad v bývalej Juhoslávii, Iraku, Afganistane, Srí Lanke či v Nigérii.

V Krupine sa tento diaľkovo ovládaný stroj snažia neustále zdokonaľovať. Aktuálne napríklad experimentujú s ovládaním Boženy pomocou dronu, čo by ženistom umožnilo efektívnejšie robiť odmínovacie práce aj v prašnom prostredí, keď je zo zeme len slabá viditeľnosť.

Úspech vozidiel Božena však má na hospodárenie fabriky len obmedzené dôsledky. Ide totiž o špecializovanú výrobu, ktorá môže spočívať v produkcii iba pár kusov ročne.

Strojárne v problémoch

Firma Way Industries v posledných rokoch vykazovala miliónové straty. V septembri 2014 dokonca Slavia hrozila jej presunom do Česka – podľa informácií TASR sa vtedy obrátila na štátnu investičnú agentúru CzechInvest s požiadavkou o vypracovanie ponuky na podporu takého kroku.

Keď v apríli 2016 navštívil strojárne prezident Andrej Kiska, ich manažéri lobovali za väčšie zapojenie firmy do armádnych obchodov, ako aj do dodávok stavebnej techniky pre firmy, ktoré stavajú pre štát diaľnice.

„Veľké stavebné firmy si málo všímajú domácich dodávateľov stavebných strojov a technológií. Pritom sú to práve strojárske firmy, kto dáva prácu ľuďom najmä v hladových dolinách,“ skonštatoval vtedajší generálny riaditeľ Way Industries Vladimír Habala.

Pokiaľ by Way Industries teraz získala podiel na výrobe fínskych transportérov pre armádu alebo na nadväzujúcej výrobe menších štvorkolesových vozidiel, znamenalo by to pre ňu istotu dlhodobých objednávok. Dodávky štvorkolesových obrnených vozidiel majú prebiehať až do roku 2029.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Povesť štátnych inžinierov je už taká zlá, že diaľnica načas je šokom
  • HDP: Ekonomika v druhom štvrťroku klesla o 12,1 %, je to historický prepad, ale čakalo sa horšie
  • Automobilky: Porsche postaví pri Hornej Strede závod na karosérie za 250 miliónov eur, zamestná 1200 ľudí
  • Kurzarbeit: Minister Krajniak chce trvalý systém od roku 2022, dovtedy má fungovať prvá pomoc
  • Vláda: Štát vyčlení 50 miliónov eur na odmeny sestrám, policajtom či vojakom za zvládanie pandémie
  • Samosprávy: Ministerstvo financií ukázalo, aký výpadok na daniach z príjmu mali mestá a obce
  • Aerolínie: Wizz Air plánuje novú linky z Košíc do Británie
  • Firmy: Testy nepreukázali koronavírus vo výrobkoch a na obaloch výrobcu bagiet Fekollini zo Sládkovičova
  • Železnice: ŽSR pustia vlaky na novú časť hlavnej trate medzi Púchovom a Považskou Bystricou
  • EÚ: Ekonomika padla v 2. štvrťroku medziročne o 14,1 %, je to viac než na Slovensku
  • Nemecko: VW klesol predaj v júli už len o 0,2 %, ťahal ho najmä čínsky trh
  • Poľsko: Ekonomika padla do recesie po prvý raz od pádu komunizmu

Najväčšie koronakrízové prekvapenie: Porsche na Považí postaví nový závod na karosérie pre 1200 zamestnancov

Ilustračné foto - Porsche
Ilustračné foto – Porsche

Automobilka Porsche chystá na Slovensku veľkú investíciu. Nemecký výrobca športových automobilov totiž pri Hornej Strede v okrese Nové Mesto nad Váhom postaví novú fabriku za štvrť miliardy eur, v ktorej nájde prácu až 1200 zamestnancov.

Minúta po minúte

Zdravotné sestry, policajti, vojaci v nasadení aj pracovníci v domove sociálnych služieb dostanú od štátu špeciálnu odmenu. Vláda na to použije 50 miliónov eur.

Peniaze si budú deliť ministerstvá zdravotníctva, vnútra, obrany a rezort práce, sociálnych vecí a rodiny.

„Ide o ľudí v prvej línii, ktorí takto riskovali,“ povedal premiér Igor Matovič. Predpokladá, že priemerná odmena môže byť medzi 300 až 500 eurami.

Premiér sa tak rozhodol na základe priaznivých ekonomických aj zdravotných výsledkov.

Igor Matovič tvrdí, že Slovensko malo v 2. štvrťroku najnižší počet pozitívnych prípadov aj počet úmrtí na COVID-19 na 100-tisíc obyvateľov v EÚ. Hovorí tiež, že podľa dát o raste HDP dosiahla jeho vláda v európskom porovnaní lepší výsledok ako Pellegrini v prvom kvartáli.

„Peter Pellegrini nám odovzdal stav ekonomiky ako štvrtý najhorší v EÚ plus Veľká Británia. V druhom štvrťroku, čo je náš výsledok, sme plus-mínus v strede.“

Priemyselná produkcia v USA v júli stúpla tretí mesiac za sebou, medzimesačne pridala 3 %. V júni sa zvýšila o 5,7 %, čo bolo najrýchlejšie tempo od roku 1959. Výsledky naznačujú, že výroba sa postupne zotavuje z koronakrízového prepadu.

Júlový výsledok je v súlade s odhadmi ekonómov. Fed poznamenal, že napriek výraznému zvýšeniu v posledných mesiacoch je produkcia priemyslu o 8,4 % nižšia ako vo februári, čo bol posledný mesiac pred začiatkom pandémie.

V júli rástla väčšina hlavných priemyselných odvetví, výroba motorových vozidiel a autodielcov o 28,3 %. Kapacity amerického priemyslu boli využité na 70,6 %, pred koronakrízou dosahovala miera ich využitia v priemere 75 %. (tasr, reuters)

Majitelia domov v Bratislave a časti Záhoria môžu nahlásiť stav vodomerov do 9. septembra, netreba to robiť dnes. BVS sa ospravedlnila za formuláciu v predchádzajúcej tlačovej správe o zvýšení vodného a stočného, ktorá mohla mýliť. (tasr)

Investori sa zbavujú dlhopisov bieloruskej vlády, výpredaj nabral na intenzite posledné dni. Akcelerovať začal, keď šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová naznačila, že EÚ chystá sankcie voči predstaviteľom bieloruského režimu.

Dolárové dlhopisy Bieloruska klesli vo štvrtok o 2 až 3 %. Cenné papiere vydané koncom júna so splatnosťou v roku 2026 sa dnes ráno predávali okolo 93 centov, ich emisná cena bola tesne pod 99 centmi.

V Bielorusku silnejú nepokoje po prezidentských voľbách, ktoré opozícia považuje za zmanipulované. Vzhľadom na rastúcu brutalitu bezpečnostných zožiek voči protestujúcim Nemecko vyzvalo Brusel, aby uvalil na Minsk sankcie. Pridal sa aj rakúsky minister zahraničia Alexander Schallenberg.

Niektorí investori sa domnievajú, že prípadná roztržka so Západom prinúti Alexandra Lukašenka primknúť sa ešte bližšie k Rusku a že Moskva Minsku finančne pomôže.

Viac o dlhu Bieloruska:

  • Štátny dlh dosahuje zhruba 43 % HDP, čo je pre krajinu s ratingovou známkou B (od agentúry Fitch) relatívne nízke zadlženie. Stupeň B je v strednej časti pásma, ktoré je považované za vysoko špekulatívne.
  • Má vyše 90 % dlhu v cudzej mene, takže štátne financie trpia, keď bieloruský rubeľ klesá. Tento rok voči doláru odpísal zhruba 15 %.
  • Bielorusko musí splatiť dlhopisy za 3,6 miliardy dolárov a ďalších 8 miliárd dolárov mu požičala Moskva. (čtk)

Mám sa s kúpou bytu poponáhľať, lebo ceny neklesli, alebo je lepšie počkať?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Šiesti odborníci hovoria, či sa teraz oplatí kúpiť byt a poponáhľať sa s hypotékou alebo počkať, či pre možnú druhú vlnu pandémie ceny neklesnú. „Určite by som sa neponáhľal. Cítime, že trh zaznamenáva isté vyvrcholenie,“ vraví realitný maklér Martin Čapo.

Firma Rosneft sa v 2. štvrťroku vďaka rastu cien ropy prehupla do zisku 493 miliónov eur, za prvé tri mesiace bola v strate 1,8 miliardy eur. Objem produkcie najväčšej ruskej ropnej spoločnosti klesol medziročne o 13 %.

V 2. štvrťroku vlaňajška vykázal Rosneft čistý zisk 2,2 miliardy eur. Začiatkom tohto roka ju stiahli do červených čísel padajúce ceny ropy v dôsledku nadprodukcie a šírenia koronavírusu.

Rosneft pokrýva vyše 40 % ťažby ropy v Rusku. Od apríla do júna dodal vyše 4 miliónov barelov ropy denne, produkciu znížil v súvislosti s dohodou skupiny OPEC+ s cieľom podporiť ceny ropy. (čtk, reuters)

Klub 500 víta zámer ministra práce Milana Krajniaka zaviesť v budúcnosti trvalý kurzarbeit. No pripomína, že treba hovoriť aj o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti.

„Je dobré, ak do budúcnosti bude pripravený systém kurzarbeit, ako navrhuje ministerstvo, bez zvýšenia odvodového zaťaženia. Ak však nehovoríme o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti, nie je to dobré,“ povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Komentoval tak zámer ministra práce Krajniaka zaviesť od roku 2022 trvalý kurzarbeit.

Podnikateľský Klub 500, ktorý vedie majiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták, je známy kritikou aktuálneho podporného systému pre firmy. Vládu opakovane žiada, aby navýšila pomoc cez zvýšenie opatrenia kurzarbeit či podpory v prípade výpadku tržieb.

„Máme vyčlenených 1,38 miliardy eur a čerpáme len 490 miliónov eur. V súčasnosti, keď sú firmy s poklesom tržieb až do 50 %, vyplácame náhradu mzdy len od 10 – 35 % celkových osobných nákladov, pritom v budúcom kurzarbeite chceme vyplácať pri poklese od 10 % náhradu až 80 % čistej mzdy. Je nám úprimne ľúto každého nášho zamestnanca, ktorý má vyplácanú časť mzdy a štátnym a verejným zamestnanom je vyplácaných 100 % príjmu. Buď chceme ľuďom pomôcť a zachrániť zamestnanosť, alebo nie. Namiesto zachraňovania pracovných miest pri 12,1-percentnom medziročnom poklese HDP vyčleňujeme podporu zamestnávania absolventov bez pracovných návykov a praktických vedomostí,“ reagoval Gregor.

Predaj koncernu Volkswagen v júli klesol medziročne už len o 0,2 % na 885 700 áut Podporil ho najmä čínsky trh, ktorý stúpol o takmer päť percent. Za sedem mesiacov roka odbyt skupiny zaostal za vlaňajškom o necelú štvrtinu.

Odbyt VW v Európe bol v júli nižší o 1,9 %, dvojciferné prepady zaznamenal v Severnej a Južnej Amerike. V júni sa globálny predaj prepadol medziročne ešte o približne pätinu.

Automobilka v júli zaznamenala rast predaja značiek Audi, Škoda a Porsche, odbyt áut VW klesol o 1,1 %. Znížili sa aj dodávky značky Seat i úžitkových vozidiel. (tasr, marketwatch)

Laboratórne testy nepreukázali prítomnosť koronavírusu vo výrobkoch či obaloch výrobcu bagiet Fekollini. Vzorky na testovanie z firmy zo Sládkovičova zobrali hygienici po tom, čo sa medzi pracovníkmi firmy potvrdili prípady koronavírusu.

„Pri laboratórnej analýze bola vylúčená prítomnosť koronavírusu v našich výrobkoch a obaloch“ povedal Andrej Gerstner, Marketing & PR Manažér spoločnosti Fekollini.

Firma Fekollini vyrába v Sládkovičove bagety značky Pierre Baguette. Informovala, že si dala z vlastnej iniciatívy a na vlastné náklady otestovať všetkých pracovníkov po tom, ako bolo ochorenie preukázané u jej externého dodávateľa. Testy odhalili podľa informácií zo štvrtka dokopy 31 prípadov nákazy medzi pracovníkmi výrobcu bagiet. Televízia Markíza v piatok informovala, že počet potvrdených prípadov je 32.

Dokopy sa urobilo 566 testov, chýbajú ešte tri testy, ktoré sa majú urobiť na budúci týždeň. „Na prevádzke v súčasnosti pracujú len zamestnanci s negatívnym testom na COVID- 19,“ píše firma v tlačovej správe.

Kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) urobili kontrolu vo firme vo štvrtok. V ten istý deň informoval riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš, že regionálni kontrolóri overovali, či má spoločnosť vypracované a zavedené dostatočné bezpečnostné opatrenia proti zavlečeniu COVID-19. Firma požiadavkám vyhovela, čakalo sa ešte na výsledky testov z odobraných vzoriek. Tie sa odobrali napríklad z výrobkov pripravených na distribúciu.

Firma opakovane upozorňuje, že podľa oficiálneho vyhlásenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín neexistuje dôkaz, že by potraviny v súvislosti s COVID-19 predstavovali pre verejnosť nejaké riziko.

Zväz automobilového priemyslu si pochvaľuje spôsob, ako minister práce Milan Krajniak chystá trvalý kurzarbeit. „Vysoko hodnotíme prácu ministerstva pri príprave konceptu permanentného kurzarbeitu,“ hovorí prezident zväzu Alexander Matušek o príprave systému na ochranu zamestnanosti pri chvíľkových výkyvoch dopytu.

„Forma verejných konzultácií pri príprave tohto konceptu, ktorej sme sa zúčastňovali, sa javí ako efektívny spôsob prípravy legislatívnej normy a veríme, že sa na takomto základe podarí pripraviť zákon, ktorý bude prejavom konsenzu všetkých sociálnych partnerov a zároveň zvýši konkurencieschopnosť Slovenska. Sme radi, že naše námety, návrhy a požiadavky v oblasti vytvorenia systémového riešenia Kurzarbeit, ktoré sme sa snažili už od roku 2017 komunikovať s vládou SR, boli vypočuté. Radi sa budeme zúčastňovať aj prác na príprave samotného zákona, pokiaľ budeme o to požiadaní,“ dodal Matušek.

Minister Milan Krajniak v piatok informoval, že chce od roku 2022 zaviesť fond na podporu udržania zamestnanosti pre firmy a SZČO. Dovtedy sa má vyplácať takzvaná Prvá pomoc. Do nového fondu budú posielať peniaze zamestnávatelia a SZČO, odvodové zaťaženie sa nezvýši.

Príspevok pre zamestnanca bude predstavovať 80 percent jeho čistej mzdy, najviac 1 340 eur. Z fondu pôjde 60 percent, zamestnávateľ zaplatí 20 percent platu.

Úrad priemyselného vlastníctva prijal v prvom polroku medziročne viac podaní na predmety ochrany práv duševného vlastníctva. „Aktivita inovátorov Slovenska sa počas koronakrízy zvýšila,“ komentuje úrad, konania chce zrýchliť.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať