Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Sedem výrokov SNS o transportéroch, v ktorých nepovedali celú pravdu

Urobili sme faktickú kontrolu výrokov, ktoré povedal Andrej Danko a jeho nominanti o jednom z najväčších vojenských obchodov od vzniku Slovenska.

Traja významní členovia SNS – predseda Andrej Danko, minister obrany Peter Gajdoš a šéf služobného úradu Ján Hoľko – sa už niekoľko týždňov snažia obhájiť, prečo pri nákupe transportérov za 400 miliónov v tichosti vybrali fínsku zbrojovku Patria.

Viaceré ich argumenty mohli pôsobiť vierohodne, platí to však len na prvé počutie. Zostavili sme zoznam výrokov trojice Gajdoš, Danko, Hoľko, v ktorých o jednom z najväčších vojenských obchodov od vzniku Slovenska nepovedali verejnosti celú pravdu.

1.) „Sú rôzne transportéry, či nemecké, či francúzske, či rakúske, či české alebo fínske alebo poľské.“

(Peter Gajdoš pre TV Joj, odvysielané 6. júla 2017)

Minister obrany Gajdoš v polovici mája dostal od vlády úlohu analyzovať päť možností, ako kupovať transportéry: mohlo ísť o tender cez NATO či Európsku obrannú agentúru (EDA), o spoločný projekt Vyšehradskej štvorky a podobne. V ďalších týždňoch hovoril, že tieto možnosti skúma, a pripomínal, že existuje viac výrobcov, ktorí môžu vozidlá dodať.

Zamlčal, že o osemkolesových transportéroch rozhodol už dva dni po rokovaní vlády. V piatok 19. mája uzavrel „memorandum o porozumení“ s fínskym ministerstvom obrany. A následne 13. júla 2017 nechal podpísať aj takzvanú technickú dohodu, podľa ktorej začala zbrojovka Patria stavať prototyp vozidla pre slovenskú armádu.

Prvýkrát to minister priznal až v polovici novembra, takmer polroka po tom, ako boli podpísané prvé dokumenty. „Ja nie som povinný zverejňovať všetky zmluvy, ktoré som podpísal,“ povedal na vysvetlenie.

Memorandum o porozumení Fíni podpísali v Bruseli 18. mája 2017, Slováci pripojili podpis o deň neskôr.

2.) „Bude to náš spoločný výskum a vývoj s Fínskou republikou.“

(Peter Gajdoš, tlačová konferencia 10. novembra 2017)

Ak by tento výrok sedel, Slováci a Fíni by boli rekordmani vo vývoji špičkovej vojenskej techniky. V lete začali „vyvíjať“ prototyp, v decembri ho verejne predviedli a vo februári už má byť hotový, aby mohol ísť na náročné vojskové skúšky.

Ako to teda je? Vývoj transportéra robili v pravom zmysle slova len Fíni, ktorí sa snažili už existujúce vozidlo vylepšiť. Prototyp doviezli na Slovensko, kde do neho pridali niektoré slovenské súčiastky, ako je zbraňová veža z Novej Dubnice a otestujú, či to bude fungovať.

Na tomto postupe nie je nič unikátne. Keď pred zhruba desiatimi rokmi kupovali Česi rakúske transportéry Pandur, tiež do nich inštalovali české rádiostanice a optické zameriavače. Nik to však nenazýval „výskumom a vývojom“.

Podľa viacerých expertov sú reči o spoločnom výskume len trikom, ktorý ministerstvu umožňuje spraviť obchod s Fínmi bez súťaže. „Označiť tento transportér za produkt spoločného vývoja je iba snaha vyhnúť sa platnej legislatíve,“ poznamenal vojenský publicista Vladimír Bednár.

Minister obrany Gajdoš (vľavo) a šéf služobného úradu Hoľko si prezerajú fínsky transportér. Foto N – Tomáš Benedikovič

3). „Keď sme oslovili nemeckú alebo francúzsku firmu, povedali nám, že ich záujmom nie je s nami spolupracovať. Ich záujmom bolo naložiť vozidlá do lietadla a doviesť nám ich sem.“ 

(Ján Hoľko, tlačová konferencia 10. novembra 2017)

Dankov priateľ Hoľko tvrdil, že len Fíni boli ochotní dať prácu slovenskému priemyslu a tak bolo v národnom záujme vybrať ich transportér. Denník N zistil, že minimálne v prípade Nemcov nehovoril pravdu.

Nemecké zbrojovky Rheinmetall a KMW ponúkli nový transportér Boxer a jasne ministerstvu napísali, že do výroby zapoja aj slovenské firmy. „Zapojenie slovenského priemyslu je možné a vítané. Keďže Boxer je najmodernejším vozidlom na trhu, projekt by priniesol významný transfer technológií do Slovenskej republiky,“ písali Nemci.

Nemci v ponuke dokonca vymenovali, s akými firmami už teraz spolupracujú. Napríklad káblové zväzky pre svoje transportéry odoberajú od firmy Neways z Novej Dubnice. Intenzívnu spoluprácu majú aj s malou automobilkou Tanax v Bánovciach nad Bebravou (niekdajší pobočný závod Tatry), ktorá pre armádu vyrába nákladné vozidlá nemeckej konštrukcie.

„V spoločnosti Tanax by prebiehala finálna produkcia vozidiel, ako aj inštalácia slovenskej veže a ďalších komponentov do vozidla,“ napísali Nemci.

Nemci do svojej ponuky priložili obrázok, kde vysvetlili, že podvozok by dodali oni, ale nástavbu (mission module) a zbraňovú vežu by dodali slovenské firmy.

4.) „Chceli sme vozidlo, ktoré by sme mohli predávať na zahraničných trhoch.“

(Peter Gajdoš, tlačová konferencia 10. novembra 2017)

Minister obrany sľubuje, že keď sa na Slovensku vyrobí 81 vozidiel pre našu armádu, tak ďalšie budeme môcť vyrobiť pre Fínov. Nasledovať môžu objednávky z ďalších štátov EÚ a NATO. „Získame produkt, ktorý budeme môcť predávať vonku, a vďaka tomu zrevitalizujeme náš zbrojný priemysel.“

Teoreticky je možné všetko. Gajdoš však nedodal, alebo prehliadol, že niečo podobné sľubujú Fíni takmer všade, kam prídu. V októbri sľúbili Bulharom, že ak kúpia ich vozidlá, „budú schopní ich vyrábať na export pre tretie krajiny“.

V apríli 2016 chorvátska fabrika Đuro Đaković, ktorá rovnaké vozidlá vyrába pre chorvátsku armádu, oznámila, že aj ona s nimi bude expandovať do zahraničia. A to isté skúšajú niekoľko rokov aj Poliaci, ktorí vyrábajú licenčnú verziu s názvom Rosomak – napríklad v roku 2015 ju neúspešne ponúkali Litve.

Výsledok? Slováci budú nanajvýš súperiť s Poliakmi, Bulharmi či Chorvátmi v tom, kto z nich dokáže presvedčiť zákazníka, aby si práve u neho objednal výrobu fínskeho transportéru.

Obrnené vozidlo Patria, pre ktoré aktuálne ministerstvo obrany hľadá slovenský názov. Foto N – Tomáš Benedikovič

5.) „Boli sme v časovej tiesni. Budúci rok ideme na misiu na sever.“

(Ján Hoľko, relácia Braňo Závodský Naživo, Rádio Expres 16. novembra 2017)

Je to jeden z osvedčených trikov, ktorý používalo aj české ministerstvo obrany. Keď obhajovalo pochybný nákup, argumentovalo, že na tender nie je čas, pretože musí okamžite poslať nové zbrane vojakom v Afganistane.

Aj slovenské ministerstvo dnes tvrdí, že transportéry potrebujeme čo najskôr, pretože budúci rok pošleme vojakov do Pobaltia. Navyše sme sľúbili NATO, že postavíme modernú a adekvátne vyzbrojenú mechanizovanú brigádu. „Musíme mať pripravenú mechanizovanú brigádu, preto sa snažíme v maximálnej možnej miere stlačiť čas,“ vysvetlil Hoľko v relácii Z prvej ruky na RTVS.

Na prvý pohľad všetko sedí. V roku 2018 Slovensko plánuje poslať do 150 vojakov do Pobaltia pripravených na nasadenie v prípade ruskej agresie. A je pravda aj to, že Slovensko NATO sľúbilo, že postaví mechanizovanú jednotku, ktorú bude vedieť ponúknuť spojencom.

No nech by nominanti SNS kupovali transportér cez súťaž alebo bez nej, ani jeden z týchto cieľov nestíhajú. Mechanizovaná brigáda má byť aspoň na papieri certifikovaná už koncom decembra 2017. A slovenskí vojaci vyrazia na misiu do Pobaltia v júni 2018. Teda v čase, keď bude mať prototyp fínskeho transportéra v lepšom prípade za sebou armádne skúšky.

Česká armáda nakúpila obrnené vozidlá Pandur, ktoré nasadili aj v Afganistane. Foto – AČR

Následne sa ešte musí pripraviť sériová výroba vozidiel a zároveň sa musí počítať s tým, že transportéry budú vojaci niekoľko mesiacov zavádzať do výzbroje. Keď Česi kupovali transportéry Pandur, museli si k nim zadovážiť dva trenažéry, vyškoliť posádky, vytvoriť rôzne manuály na ich používanie a vytvoriť celý systém pre údržbu a skladovanie náhradných dielov.

Pre predstavu: prvé stroje Česi prevzali v septembri 2009 a na prvú misiu do Kosova ich dokázali s vypätím síl poslať o takmer trištvrte roku neskôr, v máji 2010.

6.) „Ešte nie je jasné, kto bude transportéry vyrábať.“

Andrej Danko, O päť minút dvanásť, RTVS, 26. novembra 2017

Denník N opakovane upozornil na to, že na obchode nie je dôležité iba to, aké transportéry Slovensko kúpi, ale aj ktoré slovenské firmy budú robiť subdodávky. Nominanti SNS počítajú so zapojením strojární Way Industries v Krupine, ktoré pred časom ovládala finančná skupina Slavia Capital.

Keď sa začal pripravovať obchod s transportérmi, Slavia oznámila, že svoje akcie už predala. Ako väčšinový vlastník strojární je teraz zapísaný Jozef Marinič, ktorý je príbuzným vplyvného člena SNS Jaroslava Regeca. A tretinový podiel získal tajomný zubár z Prahy, ktorý ho zase obratom predal.

Andrej Danko v reakcii na tieto tvrdenia v televízii hovoril, že ešte nie je nič rozhodnuté. „Sú aj spoločnosti v Dubnici, sú aj spoločnosti v Detve. Toto pošpiňovanie SNS pramení len z besnoty a nervóznosti ľudí, ktorí na tom obchode majú určitý záujem,“ povedal.

Danko však zamlčal, že jeho ľudia navrhli fabriku zapojiť Way Industries priamo v materiáli, ktorý v novembri predložili do vlády. Materiál zostal utajený, Denníku N to ale potvrdili viaceré na sebe nezávislé zdroje.

Ministerstvo to priznať odmieta. Keď sa na to Hoľka spýtal moderátor rádia Expres, povedal, že nevie, či sa táto firma vo vládnom dokumente spomína. Keď sa na krupinskú fabriku spýtal Denník N ministra Gajdoša po rokovaní výboru parlamentu, bez slova odišiel.

Video: Minister na otázky k Way Industries reaguje ústupom
Autor: Vladimír Šnídl

7.) „Nech sa buchne o zem, kto chce. Ak ide armáda prezbrojovať, budú to slovenské výrobky v maximálnej miere.“

(Andrej Danko, relácia V politike, TA3, 17. decembra 2017)

Je to podobný sľub ako v prípade údajne spoločného výskumu. SNS tvrdí, že transportér bude slovenský. „Predpokladáme až 70 percent tohto vozidla budeme vyrábať my,“ hovorí minister Gajdoš. Vozidlo bude mať aj slovenský názov a oficiálne sa bude vyrábať na Slovensku.

V skutočnosti ide o hru s číslami, ktorá má pomôcť tento nákup obhájiť pred verejnosťou. Server Aktuality.sk už v novembri priblížil, že vozidlo Patria má štandardne motor a pancierovú oceľ zo Švédska, protimínové sedačky z Česka, laserový výstražný systém z Izraela a infračervené kamery z Talianska.

„Myslím, že číslo sedemdesiat percent môžete ministrovi úspešne omlátiť o hlavu. S veľkou mierou istoty je to len marketingový trik,“ poznamenal Jan Grohmann, šéfredaktor českého odborného servera Armádní noviny.

Originálne slovenským výrobkom bude len zbraňová veža a pár ďalších častí, ako sú napríklad komunikačné systémy (ktoré však tiež využívajú zahraničné súčiastky). Na Slovensku sa transportér jednoducho len postaví z privezených dielcov, ako by to bolo Lego.

„Ak nepočítame výrobu zbraňovej veže, tak realisticky na Slovensku môže prebiehať len finálna montáž a zváranie korby vozidla. Podľa mňa je to maximum, čo dnes slovenský priemysel môže zvládnuť,“ vraví Grohmann.

Dnes na DennikE.sk

Nové fakty pre debatu o voľnej nedeli pre rodinu: najviac vtedy pracujú slobodní muži, najmenej vydaté ženy s deťmi

Foto - Škoda Auto
Foto – Škoda Auto

Nové fakty pre debatu o voľnej nedeli pre rodinu: najviac vtedy pracujú slobodní muži, najmenej vydaté ženy s deťmi, ukazuje analýza dvoch ekonómov Národnej banky Slovenska. Potvrdilo sa však, že práca v nedeľu je na Slovensku častejšia ako v priemere krajín EÚ.

Humenskú bitku politici neukončili. Chemes mal Nexisu povoliť vlastnú výrobu energií v októbri, dodnes sa nedohodli

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Spor medzi humenskými firmami Nexis a Chemes dodnes sčasti pretrváva. Dohoda, ktorú pomohol vyrokovať šéf parlamentného výboru pre hospodárstvo Peter Kremský, nie je ani po takmer roku celkom naplnená, Nexis si zatiaľ nemôže vyrábať vlastné energie.

Minúta po minúte

Ľudia na Slovensku zrejme počas tohtoročnej Veľkej noci necestovali viac než vlani. Výdavky na pohonné látky podľa Poštovej banky klesli o 3 %, menej než minulý rok minuli aj na potraviny. Banka vychádzala z dát o svojich klientoch.

Cena benzínu bola tento rok oproti vlaňajšku pritom vyššia, ako ukazujú dáta štatistického úradu. Benzín natural 95 stál v týždni končiacom sa Veľkou nocou vlani 1,12 eura za liter, tento rok 1,35 eura.

Banka hovorí, že oproti predpandemickému roku 2019 boli vlani výdavky na pohonné látky nižšie o 30 %, tento rok sa ešte znížili o 3 %. Na potraviny, naopak, stúpli v minulom roku medziročne o 25 %, tento rok však už klesli (oproti roku 2019 boli vyššie len o 14 %). (tasr, e)

Čínsky štátny regulačný úrad udelil internetovému predajcovi Alibaba pokutu v prepočte 2,3 miliardy eur za zneužívanie dominantného postavenia. Suma predstavuje zhruba 4 % tržieb za rok 2019. Alibaba je v hľadáčiku pekinských úradov od konca vlaňajška.

O pokute informovala agentúra Reuters s odvolaním na čínske médiá. Alibaba vo vyhlásení na sociálnej sieti Weibo uviedla, že rozhodnutie úradu „akceptovala“ a podriadi sa mu.

Na Alibabu a jej finančnú dcérsku spoločnosť Ant Group sa úrady zameriavajú po tom, čo zakladateľ Jack Ma v prejave ostro kritizoval čínsky regulačný systém. Regulátori už výrazne zakročili proti Ant a prinútili firmu podniknúť zmeny, ktoré vážne ohrozujú jej výhľad.

Čo teraz tvrdia regulátori o Alibabe

  • Štátny úrad konštatoval, že vyšetrovanie spustené v decembri prišlo k záveru, že spoločnosť Alibaba „zneužívala svoje dominantné postavenie na trhu“ od roku 2015.
  • Firmám, ktoré prostredníctvom nej predávali tovar, bránila v používaní iných platforiem.
  • Úrad tiež uviedol, že internetový predajca porušuje protimonopolný zákon tým, že bráni voľnému obehu tovarov a porušuje obchodné záujmy predajcov. (čtk)

Maltská vláda chce prilákať v lete turistov na vreckové. Najväčší príspevok, 200 eur na osobu, dostanú turisti, ktorí si objednajú aspoň trojdenný pobyt v 5-hviezdičkovom hoteli. Cestovný ruch tvoril 27 % výkonu maltskej ekonomiky.

Rozpočet programu je obmedzený. Hotely sa musia do vládneho programu prihlásiť a vreckové budú spolufinancovať. Vláda na program vyhradila zatiaľ 3,5 milióna eur a nie je jasné, či rozpočet po vyčerpaní peňazí zvýši.

  • Program počíta aj s príspevkom 150 eur pre turistov ubytovaných v 4-hviezdičkovom hoteli a 100 eur v 3-hviezdičkovom.
  • Podporu dostanú len návštevníci, ktorí si naplánujú pobyt od 1. júna.
  • 10-percentný bonus vyplatia turistom, ktorí sa rozhodnú ubytovať mimo hlavného ostrova.

V roku 2019 navštívilo súostrovie 2,7 milióna cestujúcich, vlani sa však turizmus prepadol o 80 %. Vláda podobne ako dalšie štáty na juhu Európy podporuje zavedenie očkovacích certifikátov EÚ. Nalákať chce však aj turistov z Británie, ktorí tvoria tretiu najväčšiu skupinu zahraničných návštevníkov.

Úrady poukazujú na to, že vyše 40 % obyvateľov Malty dostalo aspoň jednu dávku vakcíny proti covidu-19, čo je jeden z najvyšších údajov v EÚ. (čtk)

Primátor Matúš Vallo sa pre neochotu štátu finančne pomôcť bratislavskej MHD obráti na Európsku komisiu. Podľa primátora štát diskriminuje dopravný podnik mesta oproti iným dopravcom, ktorým výpadky pre pandémiu vykryje.

Vallo verí, že EÚ potvrdí, že postup vlády je v rozpore so schválenými schémami pomoci.

K plánovanému štrajku odborov dopravného podniku tvrdí, že „nemôže prijať argumentáciu ministerstva financií, že Bratislava je bohaté mesto a tento výpadok zvládne sanovať z vlastného rozpočtu.“

„Odborárov som opakovane informoval, že mesto bude aj naďalej sanovať výpadky príjmov v takej miere, aby sa predišlo hromadnému prepúšťaniu,“ dodal primátor.

Celé stanovisko primátora Bratislava Matúša Valla k ohlásenému štrajku:

„Odborové organizácie Dopravného podniku Bratislava (DPB) dnes ohlásili štrajk na pondelok 12.4., ktorý na hodinu medzi 8 a 9 hodinou ráno môže de facto vypnúť MHD pre tisíce obyvateľov hlavného mesta. Dôvodom štrajku je, že Vláda SR aj naďalej odmieta poskytnúť bratislavskému DPB finančnú kompenzáciu za výpadky kvôli korone a zamestnanci DPB sa obávajú hromadného prepúšťania. Deje sa tak napriek tomu, že aj podľa schémy schválenej Európskou komisiou by DPB mohol túto pomoc čerpať rovnako, ako ju dnes môžu čerpať súkromní poskytovatelia verejnej dopravy.

Od apríla 2020, kedy sa schválila prvá schéma štátnej pomoci, rokujeme s vládou, aby táto finančná pomoc bola dostupná aj pre bratislavský DPB, ktorý za normálnych okolností denne prepraví 300 tisíc obyvateľov a návštevníkov mesta. Výpadky tržieb v dôsledku krízy sú už pre DPB aj pre mesto Bratislava neúnosné, keďže od marca 2020 dodnes dosahujú sumu 25 miliónov eur. Je mi veľmi ľúto, že napriek doterajšej veľmi korektnej komunikácii s premiérom a bývalým ministrom financií Eduardom Hegerom, ani po dnešných rokovaniach vláda nezmenila postoj. Nemôžem prijať argumentáciu ministerstva financií, že Bratislava je bohaté mesto a tento výpadok zvládne sanovať z vlastného rozpočtu. Mohlo by sa to diať len na úkor iných funkcií a služieb mesta, ktoré poskytuje svojim obyvateľom. Považujeme za nespravodlivé a diskriminačné, že súkromné dopravné firmy v 54 mestách po celom Slovensku túto kompenzáciu čerpať môžu a 4 samosprávne dopravné podniky (v Bratislave, Košiciach, Prešove a Žiline) ju čerpať nemôžu. V tejto situácii považujem obavy zamestnancov DPB z hromadného prepúšťania za oprávnené, i keď sme ich opakovane uistili, že hromadné prepúšťanie nateraz nepripravujeme a stratu ešte stále sanujeme z vlastného rozpočtu mesta.

DPB aj mesto Bratislava sa snažili výpadky kvôli protiepidemiologickým opatreniam a znižovaniu mobility sanovať vo vlastnej réžii. Racionalizačnými opatreniami, vrátane zníženiu počtu administratívnych pracovníkov o 20%, redukciou prevádzkového režimu a úsporami cez verejné obstarávanie znížil DPB svoje náklady o 11 miliónov eur od začiatku pandémie. To na pokrytie výpadkov ale nestačí. Rozumiem, že pracovníci združení v odboroch sa boja o svoje pracovné miesta, a preto po skoro roku rokovaní s vládou teraz pristúpili k štrajku, aby vyvinuli na vládu tlak. V konečnom dôsledku však dopady štrajku najviac pocítia tisíce obyvateľov, pre ktorých počas jednej hodiny v rannej špičke nebude dostupná MHD a to ma veľmi mrzí.

Urobíme všetko preto, aby dôsledky nekonania vlády obyvatelia nášho mesta pocítili čo najmenej. Odborárov som opakovane informoval, že mesto bude aj naďalej sanovať výpadky príjmov v takej miere, aby sa predišlo hromadnému prepúšťaniu. V konečnom dôsledku to síce bude znamenať upustenie od niektorých iných projektov v meste, ale kvalitná a spoľahlivá verejná doprava je pre nás absolútnou prioritou. S odbormi rokujeme a dúfam, že uistenie, ktoré som im aj dnes dal presvedčí vodičov MHD, aby svojim, i keď oprávneným postojom, nespôsobili komplikácie pre tisícky cestujúcich v pondelok ráno.

Zároveň sa v krátkom čase obrátime na Európsku komisiu aby potvrdila, že postup vlády, kedy diskriminuje dopravný podnik mesta oproti iným dopravcom, je v rozpore so schválenými schémami pomoci. Verím, že nakoniec sa dopracujeme k spravodlivému prístupu vlády k hlavnému mestu našej krajiny.“

Problém s chýbajúcou pomocou pre mestské dopravné podniky bude zrejme riešiť ministerstvo financií. Naznačuje to ministerstvo dopravy, podľa ktorého si ministerstvo financií „po vzájomnej dohode“ vezme problematiku pomoci samosprávam, pod ktoré patria dopravné podniky.

V Bratislave a v Košiciach chystajú zamestnanci dopravných podnikov v pondelok 12. apríla výstražný hodinový štrajk. Sťažujú sa, že počas pandémie dopravným podnikom padli tržby, nezmestili sa však do žiadnej zo štátnych schém pomoci.

Ministrom financií je Igor Matovič (OĽaNO), dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina). (tasr, e)

Zamestnanci prešovského dopravného podniku v pondelok nezastavia dopravu, štrajkovať sa bude len v Bratislave a v Košiciach. Autobusy a trolejbusy v Prešove však podľa hovorcu mesta označia stuhami a štrajk kolegov podporia.

V Bratislave a Košiciach štrajk potrvá od 8.00 do 9.00 h. V Prešove budú na vozidlách stuhy a oznamy s vysvetlením.

„Dopravný podnik mesta Prešov a mesto Prešov rešpektujú právo zamestnancov na štrajk. Podľa nášho názoru je však potrebné zvoliť adekvátnu formu štrajku vzhľadom na to, že DPMP nežiadal v súvislosti s pandémiou o žiadnu finančnú kompenzáciu za obdobie roka 2020,“ uviedol hovorca prešovskej radnice Vladimír Tomek.

Dopravné podniky sa sťažujú na pokles tržieb v čase koronkrízy a chýbajúce kompenzácie od štátu. (tasr, e)

Ministerstvo hospodárstva začalo podľa štátneho tajomníka Karola Galeka s reformou úhrad za vyťažené nerasty. Galek tak reagoval na kontrolu NKÚ. Úrad upozorňoval na slabú zákonnú ochranu nerastného bohatstva a vyzval poslancov na zmenu legislatívy.

Štátny tajomník tvrdil, že správa NKÚ poukazuje na aktivity bývalého vedenia ministerstva a banského úradu. Dodal, že podnet podal sám ešte ako opozičný poslanec.

NKÚ uviedol, že ťažobné spoločnosti platia len minimálne úhrady, ktoré sú výrazne nižšie než v Česku. (tasr, e)

Boeing skontroluje niektoré lietadlá 737 Max z dôvodu možného problému s elektrinou. Požiadal preto 16 zákazníkov, aby dočasne odstavili stroje z prevádzky. Firma tvrdí, že porucha sa netýka celej flotily, len konkrétnej skupiny lietadiel.

Porucha prichádza iba niekoľko mesiacov po tom, ako najpredávanejší model Boeingu získal povolenie na návrat do prevádzky po takmer dvojročnej nútenej prestávke.

Stroje 737 Max boli po dvoch nehodách od marca 2019 zhruba dvadsať mesiacov vyradené z prevádzky. Koncom minulého a začiatkom tohto roka získali povolenie na obnovenie letov v USA a ďalších krajinách vrátane štátov EÚ či Kanady.

Podrobnejšie informácie:

  • Hovorkyňa Boeingu Jessica Kowalová uviedla, že súčasný problém nesúvisí s poruchou, pre ktorú mali lietadlá 737 Max nútenú dlhú prestávku.
  • Boeing nespresnil, koľko zo 183 lietadiel, ktoré už boli vrátené do prevádzky, bude nutné skontrolovať. Podľa Bloombergu v súčasnosti zhruba 20 aeroliniek uskutoční so 737 Max okolo 400 letov denne. Sú medzi nimi American Airlines, United Airlines či Southwest.
  • Aerolinky Southwest už oznámili, že stiahli z prevádzky 30 zo svojich 58 lietadiel 737 Max 8. (čtk, bloomberg, reuters)

Facebook zrušil 16-tisíc účtov z dôvodu obchodovania s falošnými recenziami výrobkov a služieb. Podnikol aj zmeny, aby sa dal odhaľovať a odstraňovať platený obsah, ktorý by mohol užívateľa uvádzať do omylu.

Najväčšia sociálna sieť konala na druhý podnet britského úradu na ochranu hospodárskej súťaže CMA, ktorý sa zameral na falošné recenzie od roku 2019.

Vtedy prvý raz požiadal Facebook a internetového predajcu eBay, aby preverili svoje stránky, pretože na nich našiel dôkazy o zavádzajúcich spotrebiteľských recenziách.

Prečo je to dôležité

„Pandémia spôsobila, že čoraz viac ľudí nakupuje online a milióny z nás čítajú recenzie, aby nám umožnili robiť informované rozhodnutia. Preto sú falošné a zavádzajúce recenzie také škodlivé,“ uviedol šéf CMA Andrea Coscelli.

Facebook čelí kritike aj za spôsob, ako zaobchádza s údajmi užívateľov, i za šírenie podvodných informácií a slovných útokov. Minulý týždeň sa na internete objavili už skôr uniknuté osobné údaje vyše pol miliardy užívateľov Facebooku. (čtk, reuters)

Strojárenská spoločnosť Schüle Slovakia plánuje v Levoči výstavbu novej prevádzky na výrobu hliníkových odliatkov. Investícia podľa ministerstva hospodárstva môže dosiahnuť 12,5 milióna eur, ministerstvo navrhuje štátne stimuly 3,9 milióna eur.

Vyplýva to z návrhu, ktorý predložilo ministerstvo do pripomienkového konania. Schüle Slovakia pôsobí v súčasnosti v Poprade, kde podľa materiálu zamestnáva 356 zamestnancov. Ročné tržby má zhruba 20 miliónov eur a vlani a predvlani straty dosiahli do 500-tisíc eur.

Nemecká firma počíta s tým, že do roku 2026 zamestná v Levoči 130 pracovníkov, investičné náklady 12,5 milióna eur sú naplánované do roka 2023.

Odliatky z novej prevádzkarne by mal odoberať najmä automobilový priemysel, výroba bude diverzifikovaná aj na hliníkové odliatky do pneumatických systémov a hliníkové odliatky pre zariadenia na výmenu tepla.

Navrhované štátne stimuly sa skladajú z:

  • daňovej úľavy 1,9 milióna eur,
  • príspevku na nové pracovné miesta 2 milióny eur. (tasr, e)

Prvá veľká fabrika ukázala straty z koronakrízy. Sotákove železiarne prerobili tri milióny, no mohlo byť aj horšie

Foto TASR
Foto TASR

Sotákove železiarne vlani prerobili tri milióny, pričom stratu už znižovali dividendy od zahraničných dcér. Železiarne Podbrezová, ktoré sú s tritisíc ľuďmi najväčším horehronským zamestnávateľom, ako jedna z prvých domácich fabrík zverejnili minuloročné straty.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať