Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Bratislava nemá čašníkov, Foxford musel na pár dní zavrieť celé poschodie

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Legendárna česká komédia Vrchní, prchni! postavila množstvo vtipných skečov na situácii, že arogantní čašníci sa nevenovali zákazníkom a tí ani nemali komu zaplatiť. Rok 2017 sa v niečom na túto komédiu z reálneho socializmu nakrútenú v roku 1980 podobá. Zákazníci sú a čašníci nie, no nie je to tým, že by sa flákali počas pracovného času. Oni nie sú vôbec a je to hlavne tým, že sa cítia nezaplatení.

Dnes túto prácu nechce nik robiť, respektíve málokto v nej dlho vydrží. Príkladom je bratislavský Foxford, ktorý patrí k najväčším kaviarňam v Bratislave.

Pred Vianocami je plný, veľa ľudí nakupuje knihy v Martinuse, pod ktorý Foxford patrí. Tento rok však polovicu kaviarne počas niektorých dní uzavreli a v iné dni skrátili otváracie hodiny. Kaviareň je na oboch poschodiach a na hornom nemal kto obsluhovať. Ani zďaleka to nie je problém len Foxfordu – ľudí neustále hľadajú aj iné podniky a nielen v Bratislave.

„Problém máme najmä vo Foxforde na Obchodnej. Je to veľká prevádzka, je veľmi vyťažená od rána do večera,“ hovorí šéf Martinusu Michal Meško. Celkovo kaviareň potrebuje 35 až 40 ľudí, čo zahŕňa zamestnancov aj brigádnikov. „Rozhodli sme sa teda radšej na poschodí niektoré dni neobsluhovať a pridať stoly ešte aj na prízemie,“ hovorí Meško.

Ľudí je málo

V ostatných kaviarňach, ktoré majú aj v iných mestách, tiež cítia nedostatok ľudí, ale tým, že ide o menšie prevádzky, vedia si ešte so situáciou poradiť.

„Okrem toho, že sa znižuje počet uchádzačov o pozície, je ešte násobne ťažšie nájsť medzi nimi kvalitných ľudí, ktorým sa chce pracovať,“ hovorí Meško. Čoraz častejšie sa im stáva, že nováčikovia po troch dňoch odchádzajú s vysvetlením, „lebo sa mi nechce toľko pracovať“.

Robo pracuje ako čašník už 8,5 roka v kaviarni v širšom centre hlavného mesta. Hovorí, že je to drina. „Najťažšia je na tom asi práca s ľuďmi, niektorí vedia byť veľmi nepríjemní. A byť celý deň na nohách tiež nie jednoduché,“ hovorí. Ľudia podľa neho nechcú robiť čašníkov, pretože táto práca nemá kredit.

Prečo teda tak dlho robí čašníka? Odpovedá, že ho baví práca s ľuďmi a v kaviarni, kde pracuje, existuje súdržná komunita. „Skôr to beriem ako príjemne strávený čas s kamarátmi, za ktorý dostávam peniaze,“ hovorí Robo. A práve peniaze môžu byť hlavný problém, prečo je taký malý záujem o túto prácu.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Robo si pochvaľuje, že keď bol študent, tak si ako čašník vedel dobre privyrobiť. Dnes je to však jeho stála práca. Ale popritom má aj iné projekty, na ktorých zarába. Jeho mesačný príjem sa mení podľa toho, koľko má zmien. „Vychádza mi to odhadom tak na päť až šesť eur za hodinu vrátane tringeltov. Mesačne odrobím zhruba sto hodín tak to je v priemere takých 550 eur. Peniaze z výplaty z kaviarne idú na nájomné a bežný život a peniaze z ostatných prác si šetrím, prípadne za ne cestujem,“ hovorí dlhoročný čašník z Bratislavy.

Bežný plat čašníka v Bratislave je podľa neho okolo troch eur na hodinu a k tomu tringelty. V kaviarni, kde pracuje, má bežne za hodinu dve eurá, ale závisí podľa neho od prevádzky, niekde majú menšie prepitné, niekde dostávajú viac.

Ľudí hľadajú stále

Meško z Martinusu si neustále odchody ľudí z pozície čašníka vysvetľuje aj tým, že ľudia nechápu, že z hrubej mzdy musia odviesť aj odvody a dane. „Keď k nám ľudia prídu a ponúkneme im napríklad 750 eur na zmluvu, tak sú šťastní, no keď im o mesiac na účet príde len 590 eur, tak sa pýtajú, kde majú zvyšok,“ hovorí Meško.

Oznamy o tom, že hľadajú čašníka či kuchára, nájdete na mnohých dverách reštaurácií či kaviarní. Väčšie reťazce hľadajú ľudí nepretržite.

V sieti podnikov Medusa Group, pod ktorú patria reštaurácie Primi, Kubu, Rio či BARROCK, hľadajú zamestnancov nonstop bez ohľadu na sezónu. „Do 43 prevádzok nám chýbajú desiatky ľudí na rôznych pozíciách,“ odpovedá Juraj Chromiak, HR riaditeľ Medusy. V lete im chýbajú najmä čašníci, všeobecne je nedostatok kvalitných a skúsených kuchárov. V závodnom stravovaní pokladníci a výdajcovia stravy – Medusa zabezpečuje stravovanie aj pre takého giganta, akým je závod bratislavského Volkswagenu. Celkovo zamestnávajú vyše 1400 ľudí.

S nedostatkom ľudí by podľa Medusy pomohli zamestnanci zo zahraničia, najmä z Ukrajiny či z Rumunska. „Vnímame to až ako nevyhnutné riešenie, ktoré sa u nás bude dotýkať už veľmi blízkej budúcnosti – budúci rok veríme, že sa nám podarí práve z týchto krajín zamestnať desiatky ľudí,“ povedal Juraj Chromiak, HR riaditeľ Medusy. V ich prípade ide najmä o Ukrajincov.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Riešime to dva roky

Trvá to tak už dva, možno aj tri roky, čo v Meduse ťažko zháňajú ľudí na voľné pozície. Preto hľadajú ľudí na celom Slovensku, ľudia u nich robia nadčasy, aby nemuseli zatvárať prevádzky.

Aký plat uchádzačom ponúkajú, Chromiak nechce konkrétne povedať. „Z našich prieskumov je mzda na pozíciách štandardná až nadštandardná,“ odpovedá šéfka marketingu. Ale nároky a požiadavky kandidátov podľa nej neúmerne rastú. Zároveň podľa nej klesá počet kandidátov, ktorí sú vyučení a kvalifikovaní. „Vo všeobecnosti nemáme dostatok kandidátov. A kvalita dostupných uchádzačov všeobecne v porovnaní, keď to nebola téma, je prirodzene horšia,“ povedal Chromiak.

Ján Laš, ktorý je spoločník firmy prevádzkujúcej päť podnikov v Bratislave, medzi nimi Urban space, Urban house, Urban bistro, Old fashioned bar a Michalská cocktail room, hovorí, že teraz sa im podarilo prevádzky ako-tak stabilizovať. „Ale v tomto segmente to môže byt o mesiac úplne inak.“ Aj on ťažko zháňa ľudí na všetky pozície, no najväčší problém je s kuchármi, baristami a barmanmi. „Nových ľudí hľadáme celý rok, aktívne inzeráty dávame niekoľkokrát ročne,“ hovorí Laš.

Čašník a kuchár sú najhľadanejší

Reštaurácie a kaviarne hľadajú ľudí na celom Slovensku, aj keď najviac ponúk je v Bratislavskom kraji. Na ich ponuky reaguje podľa portálu Profesia.sk menej ľudí ako pred pár rokmi.

Najčastejšie gastronomické firmy hľadali čašníka a kuchára. „Tieto dve pozície boli najinzerovanejšie zamestnávateľmi v každom jednom kraji na Slovensku,“ hovorí Nikola Richterová z Profesie.

Ľudia na ne až tak často nereagujú, nechcú to robiť. Firmám sa ľahšie hľadá napríklad barman. V Bratislavskom kraji, ale aj v ostatných regiónoch išlo o pozíciu s najvyšším počtom priemerných reakcií na jednu ponuku (18,6). „Menej reakcií evidujeme pri čašníkoch,“ uvádza Profesia.

Ešte horšie je to s kuchármi, tam odpovedá na inzeráty reštaurácií či bistier ešte menej ľudí. V Bratislavskom kraji je to v priemere sedem reakcií na jednu ponuku. Ešte horšie je to v Žilinskom či v Trenčianskom kraji, kde zareaguje na jeden pracovný inzerát na miesto kuchára v priemere len päť uchádzačov.

Ak chcú firmy nájsť ľudí, jedna z možností je zvýšiť platy. Podľa prieskumu Platy.sk čašník v Bratislavskom kraji zarobí mesačne v hrubom bez tringeltov 760 eur, v Košickom či Banskobystrickom menej ako 600 eur.

„Vidieť, že firmy zverejňujú nadpriemerné hrubé mzdy v inzerátoch, či ponúkajú čoraz viac benefitov,“ hovorí Richterová. A aj preto podľa nej platy v gastronómii tento rok rástli, a očakáva, že to bude trend aj v budúcom roku.

Druhá možnosť je, že do gastronómie príde viac ľudí zo zahraničia, ktorí budú chcieť pracovať za platy, ktoré reštaurácie či kaviarne ponúkajú. Richterová hovorí, že viac cudzincov pracuje v hotelierstve a cestovnom ruchu.

„Ak sa rozprávame o reštauráciách či podnikoch, je tu možnosť, že zamestnávatelia budú hľadať v zahraničí najmä pomocný personál,“ myslí si. Pri ľuďoch, ktorí pracujú so zákazníkom, je totiž podľa nej dôležité, aby vedeli po slovensky. „Pozície čašníkov či barmanov inzerujú na Profesia.sk aj české reštaurácie a podniky. Môžeme tak vnímať, že ich k tomu motivuje práve to, že na rozdiel od iných krajín medzi Čechmi a Slovákmi nie je veľká jazyková bariéra,“ dodáva.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Americký Dow Jonesov index prvýkrát prekonal hranicu 28-tisíc bodov. Akcie vďaka optimizmu pre obchodné rozhovory medzi USA a Čínou uzavreli tak obchodovanie na nových maximách. (čtk)

Zdieľať

VW schválil nový investičný plán pre elektromobily. O slovenskom závode sa nezmieňuje

Volkswagen investuje v najbližších piatich rokoch 60 miliárd eur do vývoja elektrických áut a digitálnych technológií. Do roku 2029 chce mať v portfóliu zhruba 75 plne elektrických a 60 hybridných modelov.

Nový investičný plán bol schválený na zasadnutí dozornej rady VW, uvádza automobilka na webovej stránke.

Do roku 2029 plánuje vyrobiť 26 miliónov elektrických vozidiel, z toho 20 miliónov kusov na modulárnej platforme MEB, na ktorej tento mesiac spustil produkciu v Zwickau.

VW potvrdil, že elektrické vozidlá bude vyrábať okrem viacerých nemeckých závodov aj v Česku, USA a Číne. O slovenskej fabrike sa v súvislosti s elektromobilmi nezmieňuje.

O umiestnení nového výrobného závodu, ktorý mal pôvodne postaviť v Turecku, rozhodne do konca roka.

Zdieľať

Veľké „jednorožce“ stratili po vstupe na burzu miliardy hodnoty

Akcie viacerých „jednorožcov“ sa v tomto roku po vstupe na burzu prudko zosunuli. Trhová hodnota firiem Uber, Lyft či Slack klesla za niekoľko mesiacov o miliardy dolárov.

Prepad akcií vybraných jednorožcov (firmy s trhovou hodnotou vyššou než 1 miliarda dolárov) si všíma portál Statista.

Primárna verejná ponuka akcií (IPO) Uberu, Lyftu i Slacku boli očakávanými udalosťami tohto roka na kapitálových trhoch.

Po niekoľkých mesiacoch od vstupu na burzu sa však ich trhová hodnota scvrkla o takmer polovicu.

Na porovnanie, akciový index S&P 500, ktorý zahŕňa najväčšie americké spoločnosti, sa v tomto roku posilnil o zhruba pätinu.

Prečo sa im nedarí:

Podľa Statistu pád akcií veľkých jednorožcov ilustruje rozdielny pohľad privátnych investorov a kapitálových trhov.

Zatiaľ čo privátni investori zvyčajne akceptujú veľké straty, ktoré sú súčasťou prudkého rastu firiem, trhy oveľa viac trápia otázky, či spoločnosti nájdu spôsob, ako zarábať peniaze namiesto toho, aby ich míňali vo veľkom štýle.

Podľa štatistík CB Insights je vo svete viac ako 400 jednorožcov. K najväčším patrí čínska technologická spoločnosť ByteDance (vlastní sociálnu sieť TikTok) či americký portál na sprostredkovanie ubytovania Airbnb.

Zdieľať

V nedeľu 17. novembra budú obchody na Slovensku opäť zatvorené. Otvorené môžu mať len predajne na staniciach, letiskách a benzínkach, lekárne, obchody so suvenírmi a veľkoobchody.

Predaj nie je zo zákona zakázaný ani v prevádzkach, kde neobsluhujú zákazníkov predavači, ktorí sú zamestnancami. Podobne ako počas iných sviatočných dní tak zrejme budú otvorené menšie predajne, kde predáva ich majiteľ či obsluha v postavení živnostníka.

Fungovať môžu tiež reštaurácie a iní poskytovatelia služieb, vrátane kín, fitness centier a podobne.

V Českej republike je 17. november síce tiež štátnym sviatkom, ale patrí medzi sviatky, na ktoré sa nevzťahuje tamojší zákon upravujúci obmedzenie času predaja počas vybraných dní. Preto tam môžu byť v nedeľu 17. novembra obchody otvorené bez obmedzenia. No treba rátať s tým, že nie všetky predajne bývajú otvorené ani počas nedele, keď sviatok nie je.

Zdieľať

Poliaci oznámili Rusom, že už od nich nechcú plyn

Poľské štátne plynárne PGNiG nechcú po roku 2022 nakupovať plyn od Gazpromu. Dôvodom sú vysoké ceny a povinnosť platiť za plyn určitú čiastku bez ohľadu na odobraté množstvo.

PGNiG už informovala Gazprom, že po vypršaní súčasného kontraktu nemá záujem o jeho predĺženie, píše Reuters.

Obe firmy podpísali kontrakt známy ako zmluva Jamal v roku 1996. Okrem iného vyžaduje, aby prehlásenia o budúcej spolupráci strany formálne predložili tri roky pred vypršaním dohody.

Poľsko od Gazpromu stále berie väčšinu plynu, ktoré spotrebuje. Snaží sa však o zníženie závislosti od Ruska, pretože Jamal vníma ako nevýhodný.

Odkiaľ budú mať Poliaci plyn:

PGNiG sa spolieha, že bezpečnosť dodávok plynu po roku 2022 jej zaručia dohody na dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) a akvizícia nálezísk plynu v Severnom mori.

Poľsko zároveň rozšírilo svoj systém prepravy plynu.

Zdieľať

Inflácia v eurozóne klesla opäť hlbšie pod cieľ ECB

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v októbri spomalil na 0,7 % zo septembrových 0,8 %. Ceny rastú najpomalšie za tri roky, inflácia zostáva hlboko pod cieľom ECB nastaveným pod 2 percentami.

Medziročná inflácia v celej EÚ sa v desiatom mesiaci spomalila tiež, a to na 1,1 percenta z 1,2 percenta v septembri.

Údaje o vývoji spotrebiteľských cien zverejnil Eurostat.

Ako sa vyvíjali ceny v odvetviach (medziročná zmena):

  • najviac rástli ceny služieb (o 0,69 %);
  • potraviny, alkohol a tabakové výrobky zdraželi o 0,29 percenta;
  • ceny priemyselných výrobkov stúpli o 0,07 percenta;
  • energie zlacneli o 0,32 percenta.

Najrýchlejšie rástli ceny v Rumunsku (3,2 %), Slovensko malo tretiu najvyššiu infláciu, 2,9 percenta.

Pokles cien zaznamenali juhoeurópske krajiny Portugalsko, Grécko a Cyprus.

Pred rokom dosahovala inflácia v eurozóne aj v celej Únii 2,3 percenta.

Ako reaguje ECB:

Nová šéfka ECB Chritine Lagardeová chce pokračovať v prorastových opatreniach predchodcu Maria Draghiho.

Centrálna banka ešte pred jej novembrovým nástupom uvoľnila menovú politiku, keď znížila depozitný úrok na nové minimum mínus 0,5 percenta.

Od novembra zároveň obnovuje nákupy dlhopisov v objeme 20 miliárd eur mesačne.

Voľnejšia menová politika by mala podporiť oslabený ekonomický rast v eurozóne a prispieť k zrýchleniu inflácie k 2-percentnému cieľu ECB.

Zdieľať

Najdrahšia ulica na svete z pohľadu výšky nájomného pre obchodníkov je v Hongkongu. Za ročný prenájom štvorcového metra na miestnej Causeway Bay platia takmer 26-tisíc eur.

Poradie najdrahších ulíc sveta zostavuje realitná poradenská spoločnosť Cushman & Wakefield. Hodnotí vyše 400 atraktívnych nákupných destinácií v 68 krajinách, píše portál Ihned.cz.

rebríčku sa nachádza vždy jedna najdrahšia ulica z každej krajiny. Poradie zohľadňuje výšku nájmu pre obchodníkov, neodráža ceny tovaru.

V prvej desiatke je päť ulíc v európskych mestách – Londýn, Paríž, Miláno, Zurich a Viedeň.

Pražskej ulici Na Příkopě patrí 18. priečka s ročným nájomným 2820 eur za štvorec.

Zdieľať

Ako zabrániť robotom, aby nám na večeru upiekli mačku

Ilustrácia - JumpStory
Ilustrácia – JumpStory

Informatici budú musieť navrhnúť flexibilnejšie programy umelej inteligencie, ktoré budú zohľadňovať celý rad spoločenských preferencií. Inak nedokážeme zabezpečiť, aby počítače robili to, čo chceme, píše Financial Times.

Zdieľať

Po revolúcii sme jedli horšie párky a šunky. Ale môžeme si za to sami, hovorí profesor Turek

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Politici klamú, keď hovoria, že Slovensko je „smetisko“ pre potraviny zo Západu, hovorí veterinár a hygienik Peter Turek. „Kúpili ste si už nejaký nemecký výrobok podradného charakteru?“ pýta sa. Aj v Lidli má zákazník podľa Turka na výber, či si kúpi kvalitnejšiu nemeckú značku párkov Dulano, alebo menej kvalitnú značku Pikok z Poľska a Česka.

Zdieľať

Odborníčka na zdravotníctvo Za ľudí Letanovská: Za desať rokov postavíme desať nemocníc

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Za desať rokov postavíme desať nemocníc, hovorí odborníčka na zdravotníctvo zo strany Za ľudí Andrea Letanovská. „Chceme apolitický profesionálny manažment, ktorý bude mať hmotnú zodpovednosť za to, ako manažuje svoje inštitúcie. Zrejme potom o tieto miesta nebude bitka, ale budú to robiť len tí, ktorí na to majú,“ vraví o návrhu, aby nemocnice boli akciovými spoločnosťami.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať