Denník N

Bratislava nemá čašníkov, Foxford musel na pár dní zavrieť celé poschodie

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Reštauráciám a kaviarňam chýbajú ľudia. Problém nemá len Bratislavský kraj.

Legendárna česká komédia Vrchní, prchni! postavila množstvo vtipných skečov na situácii, že arogantní čašníci sa nevenovali zákazníkom a tí ani nemali komu zaplatiť. Rok 2017 sa v niečom na túto komédiu z reálneho socializmu nakrútenú v roku 1980 podobá. Zákazníci sú a čašníci nie, no nie je to tým, že by sa flákali počas pracovného času. Oni nie sú vôbec a je to hlavne tým, že sa cítia nezaplatení.

Dnes túto prácu nechce nik robiť, respektíve málokto v nej dlho vydrží. Príkladom je bratislavský Foxford, ktorý patrí k najväčším kaviarňam v Bratislave.

Pred Vianocami je plný, veľa ľudí nakupuje knihy v Martinuse, pod ktorý Foxford patrí. Tento rok však polovicu kaviarne počas niektorých dní uzavreli a v iné dni skrátili otváracie hodiny. Kaviareň je na oboch poschodiach a na hornom nemal kto obsluhovať. Ani zďaleka to nie je problém len Foxfordu – ľudí neustále hľadajú aj iné podniky a nielen v Bratislave.

„Problém máme najmä vo Foxforde na Obchodnej. Je to veľká prevádzka, je veľmi vyťažená od rána do večera,“ hovorí šéf Martinusu Michal Meško. Celkovo kaviareň potrebuje 35 až 40 ľudí, čo zahŕňa zamestnancov aj brigádnikov. „Rozhodli sme sa teda radšej na poschodí niektoré dni neobsluhovať a pridať stoly ešte aj na prízemie,“ hovorí Meško.

Ľudí je málo

V ostatných kaviarňach, ktoré majú aj v iných mestách, tiež cítia nedostatok ľudí, ale tým, že ide o menšie prevádzky, vedia si ešte so situáciou poradiť.

„Okrem toho, že sa znižuje počet uchádzačov o pozície, je ešte násobne ťažšie nájsť medzi nimi kvalitných ľudí, ktorým sa chce pracovať,“ hovorí Meško. Čoraz častejšie sa im stáva, že nováčikovia po troch dňoch odchádzajú s vysvetlením, „lebo sa mi nechce toľko pracovať“.

Robo pracuje ako čašník už 8,5 roka v kaviarni v širšom centre hlavného mesta. Hovorí, že je to drina. „Najťažšia je na tom asi práca s ľuďmi, niektorí vedia byť veľmi nepríjemní. A byť celý deň na nohách tiež nie jednoduché,“ hovorí. Ľudia podľa neho nechcú robiť čašníkov, pretože táto práca nemá kredit.

Prečo teda tak dlho robí čašníka? Odpovedá, že ho baví práca s ľuďmi a v kaviarni, kde pracuje, existuje súdržná komunita. „Skôr to beriem ako príjemne strávený čas s kamarátmi, za ktorý dostávam peniaze,“ hovorí Robo. A práve peniaze môžu byť hlavný problém, prečo je taký malý záujem o túto prácu.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Robo si pochvaľuje, že keď bol študent, tak si ako čašník vedel dobre privyrobiť. Dnes je to však jeho stála práca. Ale popritom má aj iné projekty, na ktorých zarába. Jeho mesačný príjem sa mení podľa toho, koľko má zmien. „Vychádza mi to odhadom tak na päť až šesť eur za hodinu vrátane tringeltov. Mesačne odrobím zhruba sto hodín tak to je v priemere takých 550 eur. Peniaze z výplaty z kaviarne idú na nájomné a bežný život a peniaze z ostatných prác si šetrím, prípadne za ne cestujem,“ hovorí dlhoročný čašník z Bratislavy.

Bežný plat čašníka v Bratislave je podľa neho okolo troch eur na hodinu a k tomu tringelty. V kaviarni, kde pracuje, má bežne za hodinu dve eurá, ale závisí podľa neho od prevádzky, niekde majú menšie prepitné, niekde dostávajú viac.

Ľudí hľadajú stále

Meško z Martinusu si neustále odchody ľudí z pozície čašníka vysvetľuje aj tým, že ľudia nechápu, že z hrubej mzdy musia odviesť aj odvody a dane. „Keď k nám ľudia prídu a ponúkneme im napríklad 750 eur na zmluvu, tak sú šťastní, no keď im o mesiac na účet príde len 590 eur, tak sa pýtajú, kde majú zvyšok,“ hovorí Meško.

Oznamy o tom, že hľadajú čašníka či kuchára, nájdete na mnohých dverách reštaurácií či kaviarní. Väčšie reťazce hľadajú ľudí nepretržite.

V sieti podnikov Medusa Group, pod ktorú patria reštaurácie Primi, Kubu, Rio či BARROCK, hľadajú zamestnancov nonstop bez ohľadu na sezónu. „Do 43 prevádzok nám chýbajú desiatky ľudí na rôznych pozíciách,“ odpovedá Juraj Chromiak, HR riaditeľ Medusy. V lete im chýbajú najmä čašníci, všeobecne je nedostatok kvalitných a skúsených kuchárov. V závodnom stravovaní pokladníci a výdajcovia stravy – Medusa zabezpečuje stravovanie aj pre takého giganta, akým je závod bratislavského Volkswagenu. Celkovo zamestnávajú vyše 1400 ľudí.

S nedostatkom ľudí by podľa Medusy pomohli zamestnanci zo zahraničia, najmä z Ukrajiny či z Rumunska. „Vnímame to až ako nevyhnutné riešenie, ktoré sa u nás bude dotýkať už veľmi blízkej budúcnosti – budúci rok veríme, že sa nám podarí práve z týchto krajín zamestnať desiatky ľudí,“ povedal Juraj Chromiak, HR riaditeľ Medusy. V ich prípade ide najmä o Ukrajincov.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Riešime to dva roky

Trvá to tak už dva, možno aj tri roky, čo v Meduse ťažko zháňajú ľudí na voľné pozície. Preto hľadajú ľudí na celom Slovensku, ľudia u nich robia nadčasy, aby nemuseli zatvárať prevádzky.

Aký plat uchádzačom ponúkajú, Chromiak nechce konkrétne povedať. „Z našich prieskumov je mzda na pozíciách štandardná až nadštandardná,“ odpovedá šéfka marketingu. Ale nároky a požiadavky kandidátov podľa nej neúmerne rastú. Zároveň podľa nej klesá počet kandidátov, ktorí sú vyučení a kvalifikovaní. „Vo všeobecnosti nemáme dostatok kandidátov. A kvalita dostupných uchádzačov všeobecne v porovnaní, keď to nebola téma, je prirodzene horšia,“ povedal Chromiak.

Ján Laš, ktorý je spoločník firmy prevádzkujúcej päť podnikov v Bratislave, medzi nimi Urban space, Urban house, Urban bistro, Old fashioned bar a Michalská cocktail room, hovorí, že teraz sa im podarilo prevádzky ako-tak stabilizovať. „Ale v tomto segmente to môže byt o mesiac úplne inak.“ Aj on ťažko zháňa ľudí na všetky pozície, no najväčší problém je s kuchármi, baristami a barmanmi. „Nových ľudí hľadáme celý rok, aktívne inzeráty dávame niekoľkokrát ročne,“ hovorí Laš.

Čašník a kuchár sú najhľadanejší

Reštaurácie a kaviarne hľadajú ľudí na celom Slovensku, aj keď najviac ponúk je v Bratislavskom kraji. Na ich ponuky reaguje podľa portálu Profesia.sk menej ľudí ako pred pár rokmi.

Najčastejšie gastronomické firmy hľadali čašníka a kuchára. „Tieto dve pozície boli najinzerovanejšie zamestnávateľmi v každom jednom kraji na Slovensku,“ hovorí Nikola Richterová z Profesie.

Ľudia na ne až tak často nereagujú, nechcú to robiť. Firmám sa ľahšie hľadá napríklad barman. V Bratislavskom kraji, ale aj v ostatných regiónoch išlo o pozíciu s najvyšším počtom priemerných reakcií na jednu ponuku (18,6). „Menej reakcií evidujeme pri čašníkoch,“ uvádza Profesia.

Ešte horšie je to s kuchármi, tam odpovedá na inzeráty reštaurácií či bistier ešte menej ľudí. V Bratislavskom kraji je to v priemere sedem reakcií na jednu ponuku. Ešte horšie je to v Žilinskom či v Trenčianskom kraji, kde zareaguje na jeden pracovný inzerát na miesto kuchára v priemere len päť uchádzačov.

Ak chcú firmy nájsť ľudí, jedna z možností je zvýšiť platy. Podľa prieskumu Platy.sk čašník v Bratislavskom kraji zarobí mesačne v hrubom bez tringeltov 760 eur, v Košickom či Banskobystrickom menej ako 600 eur.

„Vidieť, že firmy zverejňujú nadpriemerné hrubé mzdy v inzerátoch, či ponúkajú čoraz viac benefitov,“ hovorí Richterová. A aj preto podľa nej platy v gastronómii tento rok rástli, a očakáva, že to bude trend aj v budúcom roku.

Druhá možnosť je, že do gastronómie príde viac ľudí zo zahraničia, ktorí budú chcieť pracovať za platy, ktoré reštaurácie či kaviarne ponúkajú. Richterová hovorí, že viac cudzincov pracuje v hotelierstve a cestovnom ruchu.

„Ak sa rozprávame o reštauráciách či podnikoch, je tu možnosť, že zamestnávatelia budú hľadať v zahraničí najmä pomocný personál,“ myslí si. Pri ľuďoch, ktorí pracujú so zákazníkom, je totiž podľa nej dôležité, aby vedeli po slovensky. „Pozície čašníkov či barmanov inzerujú na Profesia.sk aj české reštaurácie a podniky. Môžeme tak vnímať, že ich k tomu motivuje práve to, že na rozdiel od iných krajín medzi Čechmi a Slovákmi nie je veľká jazyková bariéra,“ dodáva.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Platy

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie