Stavbári o Ficovom zákone proti Váhostavu: Chcú nás opiť rožkom
Tí, ktorým dlhuje peniaze firma Juraja Širokého, neveria premiérovej náhlej snahe o pomoc.
Dlhé mesiace vláde Roberta Fica výrazne neprekážalo, keď drobní veritelia nedostali zaplatené za práce, ktoré odrobili na štátnych zákazkách. Štát nič zásadné neurobil, keď prišli o peniaze tí, ktorí pracovali pre Doprastav či pre stavbárov z TSS Grade, tiež podporenej zákazkami od štátu.
Aj Váhostav Juraja Širokého sa dostal bez kritických výstupov premiéra až do cieľovej rovinky s rovnakým plánom: nezaplatiť a ďalej zarábať na štátnych zákazkách.
Po mediálnom tlaku prišiel Fico s nápadom na špeciálny zákon na pomoc veriteľom Váhostavu. Jednou z možností je, že by sa Váhostavu v budúcnosti mohlo ešte uberať zo ziskov na diaľniciach a posielať dodatočne peniaze veriteľom.
„Chcú nás opiť rožkom,“ vyhlásil v relácii RTVS O 5 minút 12 Milan Blaho, zástupca drobných stavbárov, ktorým firma Juraja Širokého plánuje zaplatiť iba 15 percent z vystavených faktúr. Sami z nich už odviedli 20-percentnú DPH.
Blaho vymenoval viac dôvodov, pre ktoré si myslí, že Širokého firma celé mazanie dlhov manipuluje.
Kam išli peniaze?
Jeho slová podporil opozičný poslanec za KDH Pavol Zajac. „Váhostav má momentálne spoločne s inými firmami v konzorciách zákazky za 1,5 miliardy eur. Pravidelne mu štát platí. Kam odchádzali tie platby?“ pýtal sa Zajac.
Jeho politický oponent, štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček, opakoval argument, že Váhostav má problémy pre príliš lacné diaľnice z éry vlády Ivety Radičovej.
Podľa Stromčeka, ktorý sa tiež spomína ako človek blízky Širokému, nie je pravda, že by sa Ficova vláda doposiaľ len prizerala ako drobní stavbári odrobia svoju prácu, zaplatia DPH a nakoniec nedostanú peniaze.
Spomínal napríklad zmeny z dielne Smeru, ktoré narazili na veto prezidenta Andreja Kisku. Zdali sa mu nedostatočné a nedotiahnuté.
Pochybné zmeny
Tajomník vymenoval narýchlo pripravené novinky, ktoré chce Smer predložiť v stredu na mimoriadnu parlamentnú schôdzu. Predtým by o nich mala rokovať ešte vláda.
Medzi návrhmi je napríklad aj možnosť, aby sa ten, kto odpisuje dlhy, nemohol zúčastniť boja o štátne zákazky. Tým by mazanie dlhov de facto úplne stratilo význam.
Hlavný rozdiel medzi výmazom dlhov a konkurzom je práve to, že bankrot zakazuje uchádzať sa o štátne zákazky. Aj preto sa mu chce vyhnúť Váhostav.
V Smere tiež hovoria o tom, že by banky nemali dostať pri výmaze dlhov všetky svoje peniaze, pretože ich majú poistené, zatiaľ čo bežní stavbári nie.
Otázne je, ako takúto zmenu zaviesť do praxe bez toho, aby boli potom banky ochotné úverovať podnikateľov, čo je obvykle pre firmy základ.
Avízo od premiéra, aby Váhostavu do budúcna strhávali peniaze, ktoré inkasuje za stavbu diaľnic, zasa môže priniesť tlak, aby sa firme prideľovali ďalšie zákazky.
Mrzí vás to? Tak vymeňte dlhy za akcie
Kto sú skutočné vlastníci?
Váhostav formálne vlastnia schránkové firmy z Cypru, Kostariky či Nového Zélandu. Zajac pripomenul, že vlastne ani nie je jasné, či je skutočným majiteľom Juraj Široký.
Ešte zahmlenejšia je vlastnícka štruktúra firmy Doprastav. Neoficiálne sa hovorí, že ju ovláda podnikateľ Miroslav Výboh spájaný so Smerom.
Sekundovať mu majú Široký a ďalší podnikateľ blízky Smeru, Jozef Brhel. Všetci to odmietajú.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
