Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

2017: Rok štvrtej, stratosférickej bitcoinovej bubliny

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Bitcoin možno prirovnať k prvej Edisonovej žiarovke v oblasti revolučnej technológie blockchain, ktorá už začala meniť náš svet.

Autor pracuje ako ekonóm skupiny CentralNic, sídliacejLondýne,
obchodovanej na Londýnskej burze (LSE)

Prvú žiarovku Thomasa Alvu Edisona, s vtedajšou technológiou, by si dnes už iste nikto do domácnosti ako zdroj svetla nekúpil, no napriek tomu jej nik nemôže uprieť jej revolučný význam. Navyše, ak by existovala zberateľská séria napríklad prvých žiaroviek vyrobených Edisonom, zrejme by práve pre svoju vzácnosť a unikátnosť mali astronomickú finančnú hodnotu, bez ohľadu na svoje reálne využitie.

Bitcoin možno prirovnať k prvej Edisonovej žiarovke v oblasti revolučnej technológie blockchain, ktorá už začala meniť náš, nielen internetový, svet.

Na konci roku 2015 sme v  rubrike „graf roka“ upozornili, že rok 2016 mal byť rokom širšieho uznania technológie „blockchain“ (čo do slovenčiny možno preložiť ako systém „reťaziacich sa záznamov“). V grafe roka 2015 sa cena bitcoinu viac než zdvojnásobila.

Počas predminulého roka si blockchain naozaj všimli nielen veľké finančné inštitúcie, ale aj technologické firmy. Technológia, ktorá bola po prvý raz teoreticky opísaná v štúdii zverejnenej len v októbri 2008, sa na titulnú stranu britského týždenníka The Economist dostala už na konci jesene 2015.

The Economist použil na titulnej strane dokonca metaforu „stroj na dôveru“ (The Trust Machine). Už v decembri 2016 však začal vychádzať prvý vedecký časopis venovaný výlučne blockchainu.

Šifrovaný reťazec, stroj na dôveru

S rozšírením poznania tohto nového a revolučného systému nielen na prevody peňazí či cenných papierov sa, pochopiteľne, jeho najznámejšie praktické uplatnenia, takzvané kryptomeny („krypto“ od slova kryptografia, keďže záznamy sa do reťaziacej sa databázy vkladajú cez unikátne šifrovanie), objavili na radare investorov, ktorých apetít po riziku do extrémnych výšin vypumpovala aj takmer už dekádrekordného uvoľnenia štandardných menových politík tradičných platobných „mien“ (euro, dolár, jen atď.).

Pritom počet existujúcich kryptomien na konci roku 2017 prevýšil už 1300 (keď to autor ostatný raz kontroloval, bolo to len 740) a rastie doslova s každým dňom. Prvá a vďaka tomu aj najrozšírenejšia v rýchlo rastúcom zozname kryptomien sa volá bitcoin. Práve na jej príklade v prvej zverejnenej štúdii doteraz neidentifikovaný autor, vystupujúci pod pseudonymom Satoshi Nakamoto, predstavil systém, ktorý vďaka unikátnemu šifrovaniu reťaziacich sa záznamov umožňuje transakcie medzi dvoma aj vzdialenými protistranami aj bez využitia prostredníka – sprostredkovateľa.

Osudový koniec finančných sprostredkovateľov

V úvodných rokoch sa poznanie tohto nástroja rozšírilo najmä medzi technologickými nadšencami. Ich nadšeniu nad „odstránením“ finančných sprostredkovateľov dodával príchuť osudovosti najmä fakt, že autor hneď v úvode zadefinoval svoju novú kryptomenu ako reťazec s konečným, v budúcnosti ohraničeným počtom záznamov/jednotiek.

Vnímaná matematicky zadefinovaná budúca vzácnosť tohto nástroja prispela už v roku 2011 k vzniku prvej trhovej bubliny, keď cena bitcoinu z nuly vyskočila až na viac než 29 dolárov, následne ešte pred koncom roka padla na takmer dva doláre.

Druhá bitcoinová bublina nasledovala už v apríli 2013, keď cena vystrelila rýchlo až na 200 dolárov, aby ešte pred koncom mesiaca padla na menej než 70.

Po tretej bitcoinovej bubline v poslednom štvrťroku 2013 (za menej než dva mesiace vystrelila cena zo 111 dolárov na viac než 1100) sa stále ešte nerozvinutý trh s týmto platidlom technologických nadšencov načas „zmravnil“ a do polovice januára 2015 cena jedného bitcoinu pozvoľnevyklesala“ na 192 dolárov.

V hľadáčiku Bank of EnglandBundesbanky

V roku 2015 však už technológia a jej výhody boli predmetom rýchlo rastúceho záujmu začínajúcich technologických firiem, ktoré sa chopili jej uplatnenia aj mimo oblasti platieb a finančných prevodov. Okrem toho sa technológia blockchain sa stala predmetom nielen štúdií a experimentov viacerých centrálnych bánk (vrátane Bank of England) a niekoľkodňovú konferenciu na tému blockchain hostila dokonca Bundesbank v nemeckom Frankfurte.

To bol už v úvode spomínaný rok 2016, no a v uplynulom roku 2017 sa slovo „bitcoin“ (ako najznámejšia vlajka sveta blockchain) stalo doslova kuchynským pojmom, čo sa nemohlo obísť bez ďalšej bitcoinovej horúčky, tentoraz už naplno živenej aj mainstreamovými médiami po celom svete.

Štvrtá, stratosférická bublina

Tak sa v úvode roka 2017 trhová cena vrátila na úroveň predošlých rekordov z roku 2013. „Prelomenie“ tejto technickej hranice odporu, spolu s čoraz častejšími praktickými správami o význame tejto technologickej revolúcie, poslalo nielen najznámejšiu spomedzi kryptomien jediným smerom.

Tempo závratného rastu ceny bitcoinu, keď sa takmer logaritmicky skracoval čas medzi prekročením jednotlivých tisícdolárových míľnikov (na konci doslova niekoľko dní), zatienilo dokonca aj učebnicový príbeh trhovej bubliny holandských tulipánov z februára 1637 (nazývanej aj „tulipánová mánia“).

Wall Street wants you

Záver roka 2017 priniesol nasledujúci prelomový míľnik, keď sa na Wall Street začalo obchodovať s derivátovými nástrojmi naviazanými na bitcoin, ako podkladové aktívum. Samozrejme, ich spustenie prilialo olej do ohňa bitcoinovej mánii, ktorá už atakovala hranicu 20-tisíc dolárov za jeden bitcoin v polovici decembra (19 172 USD počas nedele 17. decembra).

Už v úvode predvianočného týždňa sa objavili na trhu prvé chýry o tom, že sa objavili na finančnom trhu hráči uzatvárajúci stávku prostredníctvom čerstvo uvedených derivátov, naopak, na pokles ceny bitcoinu. Do Štefana tak jeho cena spľasla pod hranicu 14-tisíc.

Krátko pred Vianocami ikona medzi investičnými bankami Goldman Sachs oznámila, že otvára obchodné oddelenie („trading desk“) zamerané na zarábanie na trhových výkyvoch v rýchlo rastúcom vesmíre kryptomien.

Necelé desaťročie od počatia revolučnej myšlienky, ktorá chcela demonštrovať zbytočnosť finančných sprostredkovateľov a inštitúcií, sa tak dieťa Satoshiho Nakamota ocitlo v samom srdci Wall Street, ktorý si ho osvojil nielen ako nástroj na turbulentné obchodovanie, ale už pred niekoľkými rokmi na prvé obchodné platformy na zúčtovanie transakcií s cennými papiermi.

Edisonova žiarovka

Bitcoin možno prirovnať k prvej žiarovke Thomasa Alva Edisona. Preto je najznámejší. Bitcoin bol jednýmprvých funkčných prototypov technológie blockchain (v angličtine sa používa pojem „proof of concept“).

Je to práve technológia blockchain, ktorákrátkom čase prinesie revolúciu nielen vo finančnom sektore – najmä vďaka úsporám pri zúčtovaní transakcií. Nasdaq v New Yorku má na tejto platforme aplikáciu na obchodovanie s cennými papiermi, viaceré globálne banky využívajú túto technológiu na zrýchleniezlacnenie zúčtovania medzinárodných transakcií.

Technológia blockchain môže zásadne ovplyvniť mnohé ďalšie oblasti vrátane verejných registrov (notársky register v Estónsku, objavili sa už testy registrov nehnuteľností).

Kryptomeny (ktorých je viac než 1300 neustále vznikajú nové) teda len veľmi úzkou oblasťou využitia tejto technológie, o ktorú sa aktívne zaujímajú aj svetové centrálne banky (nemecká Bundesbank, Bank of England atď.).

Sieť, čo nejde hacknúť

Najjednoduchšie možno túto technológiu opísať na príklade transakcií bez potreby sprostredkovateľa, teda aj pri zanedbateľných nákladoch. Skutočné uplatnenie je však nepomerne rozsiahlejšie. Jedna z novších kryptomien, ethereum (jej vynálezcom je v Kanade žijúci ruský programátor Vitalik Buterin), je nielen nástrojom na výmenu hodnôt, ale nástrojom na programovanie aplikáciíprostredí, ktoré mení doterajšie využitie internetu.

Z nástroja, kde sa používatelia pripájajú na jeden centrálny bod/server (webový portál, online obchod atď.), mení ethereum internet na skutočné „sieťové usporiadanie“, v ktorom sieť navzájom medzi sebou komunikujúcich uzlov dokáže kedykoľvek sama automaticky nahradiť výpadok ktoréhokoľvek z nich (v princípe by sa takáto sieť nemala dať „hacknúť).

Pomaly ďalej…

Ak sa však pozrieme na objem transakcií zúčtovaných denne v bitcoinoch v porovnaní so svetovým medzibankovým trhom či s tradičnými prevádzkovateľmi medzinárodných platobných kariet, ľahko pochopíme prirovnanie s prvou žiarovkou Thomasa Alva Edisona, ktorú by si dnes nikto nekúpil, no napriek tomu jej nik nemôže uprieť jej revolučný význam.

Navyše, ak by existovala zberateľská séria napríklad prvých žiaroviek vyrobených Edisonom, zrejme by práve pre svoju vzácnosťunikátnosť mali doslova astronomickú finančnú hodnotu, bez ohľadu na svoje reálne využitie.

Dnes na DennikE.sk

Ak ste nepriznali príjem z predaja nehnuteľnosti, čakajte poštu z daňového úradu

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Ak ste nepriznali príjem z predaja nehnuteľnosti, čakajte poštu z daňového úradu. Finančná správa oslovila takmer 13-tisíc daňovníkov, ktorých predaj bytu či domu nebol od dane oslobodený. Dala termín na podanie priznania a zaplatenie dane do konca marca.

Minúta po minúte

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať