Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

2017: Rok štvrtej, stratosférickej bitcoinovej bubliny

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Bitcoin možno prirovnať k prvej Edisonovej žiarovke v oblasti revolučnej technológie blockchain, ktorá už začala meniť náš svet.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Autor pracuje ako ekonóm skupiny CentralNic, sídliacejLondýne,
obchodovanej na Londýnskej burze (LSE)

Prvú žiarovku Thomasa Alvu Edisona, s vtedajšou technológiou, by si dnes už iste nikto do domácnosti ako zdroj svetla nekúpil, no napriek tomu jej nik nemôže uprieť jej revolučný význam. Navyše, ak by existovala zberateľská séria napríklad prvých žiaroviek vyrobených Edisonom, zrejme by práve pre svoju vzácnosť a unikátnosť mali astronomickú finančnú hodnotu, bez ohľadu na svoje reálne využitie.

Bitcoin možno prirovnať k prvej Edisonovej žiarovke v oblasti revolučnej technológie blockchain, ktorá už začala meniť náš, nielen internetový, svet.

Na konci roku 2015 sme v  rubrike „graf roka“ upozornili, že rok 2016 mal byť rokom širšieho uznania technológie „blockchain“ (čo do slovenčiny možno preložiť ako systém „reťaziacich sa záznamov“). V grafe roka 2015 sa cena bitcoinu viac než zdvojnásobila.

Počas predminulého roka si blockchain naozaj všimli nielen veľké finančné inštitúcie, ale aj technologické firmy. Technológia, ktorá bola po prvý raz teoreticky opísaná v štúdii zverejnenej len v októbri 2008, sa na titulnú stranu britského týždenníka The Economist dostala už na konci jesene 2015.

The Economist použil na titulnej strane dokonca metaforu „stroj na dôveru“ (The Trust Machine). Už v decembri 2016 však začal vychádzať prvý vedecký časopis venovaný výlučne blockchainu.

Šifrovaný reťazec, stroj na dôveru

S rozšírením poznania tohto nového a revolučného systému nielen na prevody peňazí či cenných papierov sa, pochopiteľne, jeho najznámejšie praktické uplatnenia, takzvané kryptomeny („krypto“ od slova kryptografia, keďže záznamy sa do reťaziacej sa databázy vkladajú cez unikátne šifrovanie), objavili na radare investorov, ktorých apetít po riziku do extrémnych výšin vypumpovala aj takmer už dekádrekordného uvoľnenia štandardných menových politík tradičných platobných „mien“ (euro, dolár, jen atď.).

Pritom počet existujúcich kryptomien na konci roku 2017 prevýšil už 1300 (keď to autor ostatný raz kontroloval, bolo to len 740) a rastie doslova s každým dňom. Prvá a vďaka tomu aj najrozšírenejšia v rýchlo rastúcom zozname kryptomien sa volá bitcoin. Práve na jej príklade v prvej zverejnenej štúdii doteraz neidentifikovaný autor, vystupujúci pod pseudonymom Satoshi Nakamoto, predstavil systém, ktorý vďaka unikátnemu šifrovaniu reťaziacich sa záznamov umožňuje transakcie medzi dvoma aj vzdialenými protistranami aj bez využitia prostredníka – sprostredkovateľa.

Osudový koniec finančných sprostredkovateľov

V úvodných rokoch sa poznanie tohto nástroja rozšírilo najmä medzi technologickými nadšencami. Ich nadšeniu nad „odstránením“ finančných sprostredkovateľov dodával príchuť osudovosti najmä fakt, že autor hneď v úvode zadefinoval svoju novú kryptomenu ako reťazec s konečným, v budúcnosti ohraničeným počtom záznamov/jednotiek.

Vnímaná matematicky zadefinovaná budúca vzácnosť tohto nástroja prispela už v roku 2011 k vzniku prvej trhovej bubliny, keď cena bitcoinu z nuly vyskočila až na viac než 29 dolárov, následne ešte pred koncom roka padla na takmer dva doláre.

Druhá bitcoinová bublina nasledovala už v apríli 2013, keď cena vystrelila rýchlo až na 200 dolárov, aby ešte pred koncom mesiaca padla na menej než 70.

Po tretej bitcoinovej bubline v poslednom štvrťroku 2013 (za menej než dva mesiace vystrelila cena zo 111 dolárov na viac než 1100) sa stále ešte nerozvinutý trh s týmto platidlom technologických nadšencov načas „zmravnil“ a do polovice januára 2015 cena jedného bitcoinu pozvoľnevyklesala“ na 192 dolárov.

V hľadáčiku Bank of EnglandBundesbanky

V roku 2015 však už technológia a jej výhody boli predmetom rýchlo rastúceho záujmu začínajúcich technologických firiem, ktoré sa chopili jej uplatnenia aj mimo oblasti platieb a finančných prevodov. Okrem toho sa technológia blockchain sa stala predmetom nielen štúdií a experimentov viacerých centrálnych bánk (vrátane Bank of England) a niekoľkodňovú konferenciu na tému blockchain hostila dokonca Bundesbank v nemeckom Frankfurte.

To bol už v úvode spomínaný rok 2016, no a v uplynulom roku 2017 sa slovo „bitcoin“ (ako najznámejšia vlajka sveta blockchain) stalo doslova kuchynským pojmom, čo sa nemohlo obísť bez ďalšej bitcoinovej horúčky, tentoraz už naplno živenej aj mainstreamovými médiami po celom svete.

Štvrtá, stratosférická bublina

Tak sa v úvode roka 2017 trhová cena vrátila na úroveň predošlých rekordov z roku 2013. „Prelomenie“ tejto technickej hranice odporu, spolu s čoraz častejšími praktickými správami o význame tejto technologickej revolúcie, poslalo nielen najznámejšiu spomedzi kryptomien jediným smerom.

Tempo závratného rastu ceny bitcoinu, keď sa takmer logaritmicky skracoval čas medzi prekročením jednotlivých tisícdolárových míľnikov (na konci doslova niekoľko dní), zatienilo dokonca aj učebnicový príbeh trhovej bubliny holandských tulipánov z februára 1637 (nazývanej aj „tulipánová mánia“).

Wall Street wants you

Záver roka 2017 priniesol nasledujúci prelomový míľnik, keď sa na Wall Street začalo obchodovať s derivátovými nástrojmi naviazanými na bitcoin, ako podkladové aktívum. Samozrejme, ich spustenie prilialo olej do ohňa bitcoinovej mánii, ktorá už atakovala hranicu 20-tisíc dolárov za jeden bitcoin v polovici decembra (19 172 USD počas nedele 17. decembra).

Už v úvode predvianočného týždňa sa objavili na trhu prvé chýry o tom, že sa objavili na finančnom trhu hráči uzatvárajúci stávku prostredníctvom čerstvo uvedených derivátov, naopak, na pokles ceny bitcoinu. Do Štefana tak jeho cena spľasla pod hranicu 14-tisíc.

Krátko pred Vianocami ikona medzi investičnými bankami Goldman Sachs oznámila, že otvára obchodné oddelenie („trading desk“) zamerané na zarábanie na trhových výkyvoch v rýchlo rastúcom vesmíre kryptomien.

Necelé desaťročie od počatia revolučnej myšlienky, ktorá chcela demonštrovať zbytočnosť finančných sprostredkovateľov a inštitúcií, sa tak dieťa Satoshiho Nakamota ocitlo v samom srdci Wall Street, ktorý si ho osvojil nielen ako nástroj na turbulentné obchodovanie, ale už pred niekoľkými rokmi na prvé obchodné platformy na zúčtovanie transakcií s cennými papiermi.

Edisonova žiarovka

Bitcoin možno prirovnať k prvej žiarovke Thomasa Alva Edisona. Preto je najznámejší. Bitcoin bol jednýmprvých funkčných prototypov technológie blockchain (v angličtine sa používa pojem „proof of concept“).

Je to práve technológia blockchain, ktorákrátkom čase prinesie revolúciu nielen vo finančnom sektore – najmä vďaka úsporám pri zúčtovaní transakcií. Nasdaq v New Yorku má na tejto platforme aplikáciu na obchodovanie s cennými papiermi, viaceré globálne banky využívajú túto technológiu na zrýchleniezlacnenie zúčtovania medzinárodných transakcií.

Technológia blockchain môže zásadne ovplyvniť mnohé ďalšie oblasti vrátane verejných registrov (notársky register v Estónsku, objavili sa už testy registrov nehnuteľností).

Kryptomeny (ktorých je viac než 1300 neustále vznikajú nové) teda len veľmi úzkou oblasťou využitia tejto technológie, o ktorú sa aktívne zaujímajú aj svetové centrálne banky (nemecká Bundesbank, Bank of England atď.).

Sieť, čo nejde hacknúť

Najjednoduchšie možno túto technológiu opísať na príklade transakcií bez potreby sprostredkovateľa, teda aj pri zanedbateľných nákladoch. Skutočné uplatnenie je však nepomerne rozsiahlejšie. Jedna z novších kryptomien, ethereum (jej vynálezcom je v Kanade žijúci ruský programátor Vitalik Buterin), je nielen nástrojom na výmenu hodnôt, ale nástrojom na programovanie aplikáciíprostredí, ktoré mení doterajšie využitie internetu.

Z nástroja, kde sa používatelia pripájajú na jeden centrálny bod/server (webový portál, online obchod atď.), mení ethereum internet na skutočné „sieťové usporiadanie“, v ktorom sieť navzájom medzi sebou komunikujúcich uzlov dokáže kedykoľvek sama automaticky nahradiť výpadok ktoréhokoľvek z nich (v princípe by sa takáto sieť nemala dať „hacknúť).

Pomaly ďalej…

Ak sa však pozrieme na objem transakcií zúčtovaných denne v bitcoinoch v porovnaní so svetovým medzibankovým trhom či s tradičnými prevádzkovateľmi medzinárodných platobných kariet, ľahko pochopíme prirovnanie s prvou žiarovkou Thomasa Alva Edisona, ktorú by si dnes nikto nekúpil, no napriek tomu jej nik nemôže uprieť jej revolučný význam.

Navyše, ak by existovala zberateľská séria napríklad prvých žiaroviek vyrobených Edisonom, zrejme by práve pre svoju vzácnosťunikátnosť mali doslova astronomickú finančnú hodnotu, bez ohľadu na svoje reálne využitie.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Šanta dostal po Majskom, Kočnerovi a Ruskovi pred súd aj Stopku z Euro-Buildingu
  • Cesty: V štúdii uskutočniteľnosti pre cestu 1. triedy medzi Žilinou a Topoľčanmi sú viaceré chyby, tvrdí ÚHP
  • Prepúšťanie: Česká pošta plánuje k 1. marcu 2021 zrušiť vyše 2300 pracovných miest
  • Firmy: Danone redukuje 2-tisíc pracovných miest vrátane štvrtiny pozícií v centrálach, je to 2 % celkovej pracovnej sily
  • Biznis: Podnikateľská aktivita v eurozóne v novembri prudko klesla, dôvodom sú plošné uzávery v dôsledku pandémie
  • Kiná: Firma Cineworld sa dohodla na ďalšom odklade splátok dlhu do júna 2022, získa aj nové pôžičky za 450 miliónov dolárov
  • Prvá pomoc+ a odvodové prázdniny: Čo by malo platiť a neplatí
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Minúta po minúte

Aerolínie Qantas plánujú od pasažierov medzinárodných letov žiadať očkovanie proti koronavírusu. Podľa šéfa spoločnosti bude vakcína „nevyhnutnosťou“ pre medzinárodné cestovanie. Ide o prvé veľké aerolínie, ktoré verejne predostreli možnosť odmietnuť cestujúcich, ktorí nebudú zaočkovaní proti covidu-19.

„Zvažujeme zmenu podmienok pre medzinárodných cestovateľov, budeme žiadať ľudí, aby mali očkovanie pred tým, než nastúpia do lietadla,“ povedal Alan Joyce v televízii. Podľa neho sa tak stane hneď, ako sa tieto vakcíny stanú bežne dostupné.

Či sa bude táto zmena týkať aj domácich liniek, zatiaľ povedať nechcel.

Šéf aerolínií si takisto myslí, že k podobnému kroku sa uchýlia aj viaceré letecké spoločnosti. (čtk, current affair)

Richard Sulík vysvetľuje, prečo SaS nie je za ďalšie kolá celoplošného testovania. Strana podľa neho súhlasila s testovaním len počas Dušičiek. „Následne však nedošlo k otvoreniu reštaurácií či fitnescentier,“ povedal s tým, že teraz by malo byť na rade otváranie prevádzok, a nie ďalšie vlny testovania.

Sulíka mrzí, že Matovič „stoj čo stoj“ otvorenie prevádzok blokuje. (ta3)

Európska komisia chce zjednodušiť prístup k lacným generickým liekom, teda ku kópiám originálnych prípravkov, ktoré môžu prísť na trh po vypršaní patentovej ochrany. To by mohlo znížiť príjmy veľkých farmaceutických firiem.

Návrh dokumentu odráža stratégiu Komisie pre farmaceutický sektor, ktorej cieľom je zvýšiť dostupnosť liekov a zabrániť opakovaniu problémov s ich nedostatkom, ktoré sa objavili na jar počas prvej vlny pandémie. (čtk, reuters)

Vysoká spotreba elektriny ukazuje, že priemyselné firmy vyrábajú na jeseň viac ako vlani

Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E
Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E

Spotreba elektriny je túto jeseň už vyššia ako pred rokom, spôsobili to zrejme veľké priemyselné firmy, najmä automobilky. Hutnícke fabriky sú na tom horšie a najviac trpia malé podniky, ktoré majú silné zastúpenie v gastrosektore.

Minister dopravy Doležal chce zabrániť, aby sa slovenskí lyžiari presunuli do Rakúska alebo Talianska. Detaily plánu zatiaľ nezverejnil, aby ich najskôr mohli posúdiť pandemická komisia a ústredný krízový štáb.

Bratislavská župa podala trestné oznámenie pre rekonštrukciu cesty medzi Sencom a Pezinkom. Reaguje tak na kontrolu hospodárenia z rokov 2016 – 2018 v spoločnosti Regionálne cesty Bratislava. Zákazka bola podľa nej predražená o vyše 664-tisíc eur.

Obstarávanie sa uskutočnilo v rokoch 2017 až 2018 a porušenie zákona o verejnom obstarávaní, princípu hospodárnosti a predraženie zákazky konštatoval podľa TASR hlavný kontrolór Úradu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Milan Slezák.

Poukázal na to, že stavebné práce boli realizované na základe dvoch zmlúv o dielo, ktoré boli výsledkom dvoch podlimitných zákaziek. Podľa kontrolóra sa však malo verejné obstarávanie uskutočniť v súlade s postupom pre nadlimitnú zákazku.

Kontrolór vyčítal aj to, že verejné obstarávania boli realizované a zmluvy podpísané ešte pred pridelením dotácie 7,2 milióna eur, pričom zmluvami z marca a septembra 2018 nebol jasne a presne definovaný predmet zákazky a taktiež bola prijatá ekonomicky nevýhodnejšia cenová ponuka.
Súčasné vedenie kraja sa bránilo tým, že v čase realizácie zákazky vlastnil kraj len 68 percent akcií spoločnosti RCB a mal obmedzený vplyv na manažment firmy spravujúcej cesty II. a III. triedy. Konateľa spoločnosti vymenoval minoritný akcionár a nie samosprávny kraj.
BSK sa po nástupe nového vedenia podarilo získať nad cestárskou spoločnosťou úplnú manažérsku a vlastnícku kontrolu. V septembri schválilo krajské zastupiteľstvo urovnanie záväzkov spoločnosti RCB a následne v októbri založenie novej cestárskej spoločnosti Regionálna správa ciest Bratislavského samosprávneho kraja (RSC BSK), kde už bude kraj stopercentným vlastníkom.

Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) má plán pre lyžiarske strediská pred otvorením zimnej sezóny so súborom opatrení podľa okresov a jasnými pravidlami, ich súčasťou má byť aj testovanie. Plán tento týždeň dostanú na schválenie pandemická komisia a ústredný krízový štáb.

Na severe Švédska sa ešte v sobotu zrútila 230-metrová veterná turbína. Pri nehode sa nikto nezranil. Presná príčina známa nie je.

V čase incidentu neboli na mieste prítomní žiadni robotníci. Podobný incident sa vo Švédsku ešte nestal. Turbína, jej čepele a veža, na ktorej stála, sa zrútili v sobotu večer počas silného vetra neďaleko odľahlého mesta Skelleftea.

Konštrukcia, ktorú postavila spoločnosť Vestas so sídlom v Dánsku, bola jednou zo 72 plánovaných turbín tzv. veternej farmy, ktorej časť majú uviesť do prevádzky v decembri.

Nebolo bezprostredne jasné, či bola zrútená turbína v čase incidentu v prevádzke alebo vo výstavbe. (tasr, bloomberg)

Sulík vysvetlil, že SaS predloží svoj protipandemický plán najprv pandemickej komisii, aby k nemu zaujala stanovisko. Následne ho predloží na ústredný krízový štáb. Kritike premiéra nerozumie. „Neviem, čo viac mám urobiť, aby bol pán premiér spokojný,“ povedal.

Premiérovu reakciu, že to je „cesta do pekla“, komentovať nechcel. Ale vecnej diskusii sa nebráni.

Nie je podľa neho pravda, že by sa v pláne nepozerali na obsadenosť lôžok.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať