Denník N

2017: Rok štvrtej, stratosférickej bitcoinovej bubliny

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Bitcoin možno prirovnať k prvej Edisonovej žiarovke v oblasti revolučnej technológie blockchain, ktorá už začala meniť náš svet.

Autor pracuje ako ekonóm skupiny CentralNic, sídliacejLondýne,
obchodovanej na Londýnskej burze (LSE)

Prvú žiarovku Thomasa Alvu Edisona, s vtedajšou technológiou, by si dnes už iste nikto do domácnosti ako zdroj svetla nekúpil, no napriek tomu jej nik nemôže uprieť jej revolučný význam. Navyše, ak by existovala zberateľská séria napríklad prvých žiaroviek vyrobených Edisonom, zrejme by práve pre svoju vzácnosť a unikátnosť mali astronomickú finančnú hodnotu, bez ohľadu na svoje reálne využitie.

Bitcoin možno prirovnať k prvej Edisonovej žiarovke v oblasti revolučnej technológie blockchain, ktorá už začala meniť náš, nielen internetový, svet.

Na konci roku 2015 sme v  rubrike „graf roka“ upozornili, že rok 2016 mal byť rokom širšieho uznania technológie „blockchain“ (čo do slovenčiny možno preložiť ako systém „reťaziacich sa záznamov“). V grafe roka 2015 sa cena bitcoinu viac než zdvojnásobila.

Počas predminulého roka si blockchain naozaj všimli nielen veľké finančné inštitúcie, ale aj technologické firmy. Technológia, ktorá bola po prvý raz teoreticky opísaná v štúdii zverejnenej len v októbri 2008, sa na titulnú stranu britského týždenníka The Economist dostala už na konci jesene 2015.

The Economist použil na titulnej strane dokonca metaforu „stroj na dôveru“ (The Trust Machine). Už v decembri 2016 však začal vychádzať prvý vedecký časopis venovaný výlučne blockchainu.

Šifrovaný reťazec, stroj na dôveru

S rozšírením poznania tohto nového a revolučného systému nielen na prevody peňazí či cenných papierov sa, pochopiteľne, jeho najznámejšie praktické uplatnenia, takzvané kryptomeny („krypto“ od slova kryptografia, keďže záznamy sa do reťaziacej sa databázy vkladajú cez unikátne šifrovanie), objavili na radare investorov, ktorých apetít po riziku do extrémnych výšin vypumpovala aj takmer už dekádrekordného uvoľnenia štandardných menových politík tradičných platobných „mien“ (euro, dolár, jen atď.).

Pritom počet existujúcich kryptomien na konci roku 2017 prevýšil už 1300 (keď to autor ostatný raz kontroloval, bolo to len 740) a rastie doslova s každým dňom. Prvá a vďaka tomu aj najrozšírenejšia v rýchlo rastúcom zozname kryptomien sa volá bitcoin. Práve na jej príklade v prvej zverejnenej štúdii doteraz neidentifikovaný autor, vystupujúci pod pseudonymom Satoshi Nakamoto, predstavil systém, ktorý vďaka unikátnemu šifrovaniu reťaziacich sa záznamov umožňuje transakcie medzi dvoma aj vzdialenými protistranami aj bez využitia prostredníka – sprostredkovateľa.

Osudový koniec finančných sprostredkovateľov

V úvodných rokoch sa poznanie tohto nástroja rozšírilo najmä medzi technologickými nadšencami. Ich nadšeniu nad „odstránením“ finančných sprostredkovateľov dodával príchuť osudovosti najmä fakt, že autor hneď v úvode zadefinoval svoju novú kryptomenu ako reťazec s konečným, v budúcnosti ohraničeným počtom záznamov/jednotiek.

Vnímaná matematicky zadefinovaná budúca vzácnosť tohto nástroja prispela už v roku 2011 k vzniku prvej trhovej bubliny, keď cena bitcoinu z nuly vyskočila až na viac než 29 dolárov, následne ešte pred koncom roka padla na takmer dva doláre.

Druhá bitcoinová bublina nasledovala už v apríli 2013, keď cena vystrelila rýchlo až na 200 dolárov, aby ešte pred koncom mesiaca padla na menej než 70.

Po tretej bitcoinovej bubline v poslednom štvrťroku 2013 (za menej než dva mesiace vystrelila cena zo 111 dolárov na viac než 1100) sa stále ešte nerozvinutý trh s týmto platidlom technologických nadšencov načas „zmravnil“ a do polovice januára 2015 cena jedného bitcoinu pozvoľnevyklesala“ na 192 dolárov.

V hľadáčiku Bank of EnglandBundesbanky

V roku 2015 však už technológia a jej výhody boli predmetom rýchlo rastúceho záujmu začínajúcich technologických firiem, ktoré sa chopili jej uplatnenia aj mimo oblasti platieb a finančných prevodov. Okrem toho sa technológia blockchain sa stala predmetom nielen štúdií a experimentov viacerých centrálnych bánk (vrátane Bank of England) a niekoľkodňovú konferenciu na tému blockchain hostila dokonca Bundesbank v nemeckom Frankfurte.

To bol už v úvode spomínaný rok 2016, no a v uplynulom roku 2017 sa slovo „bitcoin“ (ako najznámejšia vlajka sveta blockchain) stalo doslova kuchynským pojmom, čo sa nemohlo obísť bez ďalšej bitcoinovej horúčky, tentoraz už naplno živenej aj mainstreamovými médiami po celom svete.

Štvrtá, stratosférická bublina

Tak sa v úvode roka 2017 trhová cena vrátila na úroveň predošlých rekordov z roku 2013. „Prelomenie“ tejto technickej hranice odporu, spolu s čoraz častejšími praktickými správami o význame tejto technologickej revolúcie, poslalo nielen najznámejšiu spomedzi kryptomien jediným smerom.

Tempo závratného rastu ceny bitcoinu, keď sa takmer logaritmicky skracoval čas medzi prekročením jednotlivých tisícdolárových míľnikov (na konci doslova niekoľko dní), zatienilo dokonca aj učebnicový príbeh trhovej bubliny holandských tulipánov z februára 1637 (nazývanej aj „tulipánová mánia“).

Wall Street wants you

Záver roka 2017 priniesol nasledujúci prelomový míľnik, keď sa na Wall Street začalo obchodovať s derivátovými nástrojmi naviazanými na bitcoin, ako podkladové aktívum. Samozrejme, ich spustenie prilialo olej do ohňa bitcoinovej mánii, ktorá už atakovala hranicu 20-tisíc dolárov za jeden bitcoin v polovici decembra (19 172 USD počas nedele 17. decembra).

Už v úvode predvianočného týždňa sa objavili na trhu prvé chýry o tom, že sa objavili na finančnom trhu hráči uzatvárajúci stávku prostredníctvom čerstvo uvedených derivátov, naopak, na pokles ceny bitcoinu. Do Štefana tak jeho cena spľasla pod hranicu 14-tisíc.

Krátko pred Vianocami ikona medzi investičnými bankami Goldman Sachs oznámila, že otvára obchodné oddelenie („trading desk“) zamerané na zarábanie na trhových výkyvoch v rýchlo rastúcom vesmíre kryptomien.

Necelé desaťročie od počatia revolučnej myšlienky, ktorá chcela demonštrovať zbytočnosť finančných sprostredkovateľov a inštitúcií, sa tak dieťa Satoshiho Nakamota ocitlo v samom srdci Wall Street, ktorý si ho osvojil nielen ako nástroj na turbulentné obchodovanie, ale už pred niekoľkými rokmi na prvé obchodné platformy na zúčtovanie transakcií s cennými papiermi.

Edisonova žiarovka

Bitcoin možno prirovnať k prvej žiarovke Thomasa Alva Edisona. Preto je najznámejší. Bitcoin bol jednýmprvých funkčných prototypov technológie blockchain (v angličtine sa používa pojem „proof of concept“).

Je to práve technológia blockchain, ktorákrátkom čase prinesie revolúciu nielen vo finančnom sektore – najmä vďaka úsporám pri zúčtovaní transakcií. Nasdaq v New Yorku má na tejto platforme aplikáciu na obchodovanie s cennými papiermi, viaceré globálne banky využívajú túto technológiu na zrýchleniezlacnenie zúčtovania medzinárodných transakcií.

Technológia blockchain môže zásadne ovplyvniť mnohé ďalšie oblasti vrátane verejných registrov (notársky register v Estónsku, objavili sa už testy registrov nehnuteľností).

Kryptomeny (ktorých je viac než 1300 neustále vznikajú nové) teda len veľmi úzkou oblasťou využitia tejto technológie, o ktorú sa aktívne zaujímajú aj svetové centrálne banky (nemecká Bundesbank, Bank of England atď.).

Sieť, čo nejde hacknúť

Najjednoduchšie možno túto technológiu opísať na príklade transakcií bez potreby sprostredkovateľa, teda aj pri zanedbateľných nákladoch. Skutočné uplatnenie je však nepomerne rozsiahlejšie. Jedna z novších kryptomien, ethereum (jej vynálezcom je v Kanade žijúci ruský programátor Vitalik Buterin), je nielen nástrojom na výmenu hodnôt, ale nástrojom na programovanie aplikáciíprostredí, ktoré mení doterajšie využitie internetu.

Z nástroja, kde sa používatelia pripájajú na jeden centrálny bod/server (webový portál, online obchod atď.), mení ethereum internet na skutočné „sieťové usporiadanie“, v ktorom sieť navzájom medzi sebou komunikujúcich uzlov dokáže kedykoľvek sama automaticky nahradiť výpadok ktoréhokoľvek z nich (v princípe by sa takáto sieť nemala dať „hacknúť).

Pomaly ďalej…

Ak sa však pozrieme na objem transakcií zúčtovaných denne v bitcoinoch v porovnaní so svetovým medzibankovým trhom či s tradičnými prevádzkovateľmi medzinárodných platobných kariet, ľahko pochopíme prirovnanie s prvou žiarovkou Thomasa Alva Edisona, ktorú by si dnes nikto nekúpil, no napriek tomu jej nik nemôže uprieť jej revolučný význam.

Navyše, ak by existovala zberateľská séria napríklad prvých žiaroviek vyrobených Edisonom, zrejme by práve pre svoju vzácnosťunikátnosť mali doslova astronomickú finančnú hodnotu, bez ohľadu na svoje reálne využitie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Kryptomeny

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie