Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Finančník: Dôležitá je ochrana najzraniteľnejších, aby neinvestovali do bitcoinu všetky svoje úspory

Roman Scherhaufer pôsobí na kapitálových trhoch už viac ako 20 rokov. O bitcoine hovorí, že je to bublina, ktorá môže trvať ešte roky a jeho cena môže pokojne vystúpiť aj na 100-tisíc dolárov, lebo je za tým silný marketing.

Finančník v rozhovore vysvetľuje, prečo neodporúča do bitcoinu investovať a kto na to môže doplatiť. Neskúseným investorom však neodporúča špekulovať ani s akciami.

Vyzerá to tak, že veľa obyčajných ľudí si všimlo, že ceny bitcoinu v tomto roku prudko narástli, a preto chcú doň tiež investovať. Predpokladajú, že takmer isto musia zarobiť aj oni. Minimálne v mojom okolí sa s tým stretávam pomerne často. Je bitcoin dobrý nápad?

V prvom rade by som ich chcel upozorniť, že bitcoin je „komodita“, ktorá nemá žiadnu hodnotu. To by si mali uvedomiť. Druhá vec je, či chcú napriek tomu špekulovať a zviezť sa na tejto bubline. Mali by však vedieť, že aj pri bitcoine, podobne ako pri klasických pyramídach platí, že môžu zarobiť len vtedy, keď sa nájde ešte niekto, kto je ochotný kúpiť za viac, ako zainvestovali oni. To znamená, že prví v tejto hre sú schopní ešte zarobiť, no určite bude existovať konečná množina ľudí a tým posledným na konci zostane v rukách čierny Peter. Osobne si myslím, že pri bitcoine je taký silný marketing, že táto bublina ešte nejaký čas potrvá. Nepredpokladám, že by sa to celé zrútilo za tri mesiace. Môže to trvať ešte roky. No všetky bubliny končia tak, že cena sa nakoniec vráti k svojej fundamentálnej hodnote. A keďže na konci sa zapájajú tí najzraniteľnejší, obyčajní ľudia, ktorí sa o tejto „investičnej príležitosti“ dozvedia ako poslední a vkladajú do nej nádeje, že zbohatnú bez práce, fundamentálna hodnota zostane im. V prípade bitcoinu je to nula. Ak si chce niekto zašpekulovať a neprekáža mu, že tým podporuje túto pyramídu, je to jeho vec, ja to však neodporúčam.

Roman Scherhaufer

Na kapitálovom trhu pôsobí od roku 1994. Bol výkonným riaditeľom Slovenskej asociácie správcovských spoločností, podpredsedom výkonného výboru Asociácie obchodníkov s cennými papiermi, členom Rozhodcovskej komisie Úradu pre finančný trh a členom tímu pre dôchodkovú reformu pri ministerstve práce. V súčasnosti je predsedom Etickej komisie Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov. Je spoluzakladateľ spoločnosti EIC, ktorá je obchodníkom s cennými papiermi.

Podľa niektorých odhadov môže cena bitcoinu v roku 2018 narásť až na 60-tisíc dolárov, možno aj viac. Vývoj cien sa, samozrejme, predpovedá ťažko, ale je to podľa vás reálne?

Je to hra, silný marketing, ktorému pomáha, keď sa na trh púšťajú takéto informácie a očakávania, že cena pôjde hore. V záujme „ťažiarov“, teda tých, ktorí v tejto hre bitcoiny „vyrábajú“ a ktorí ich vymieňajú za doláre, je, aby získali čo najviac a hra vydržala čo najdlhšie. Pokojne môžu cenu vytiahnuť aj na 100-tisíc dolárov, aby ukázali – pozrite sa, ako je cena vysoko a ešte pôjde vyššie. Likvidita je tam taká nízka, že kto chce, tak cenu ovplyvní. Prví ťažiari v rade vlastnia väčšinu z celkového objemu bitcoinov. Napríklad len zakladateľ vlastní z 21-miliónového celkového množstva jeden milión kusov. Samozrejme, keď budú exitovať (pozn. budú chcieť všetko predať), budú to mať horšie, pretože uvoľnia na trh veľmi veľké množstvo bitcoinov. Preto ich budú odpredávať postupne. Prípadne sa bude exitovať cez ďalšie novovznikajúce kryptomeny, je ich už približne 2000 a stále vznikajú nové.

Hovoríte teda o tom, že medzi bitcoinom a akciami je zásadný rozdiel v tom, že kým za akciami je reálny majetok, za bitcoinom nie je nič ,a preto je ešte zložitejšie predpovedať vývoj jeho ceny? Pretože aj pri akciách môžu byť výrazné výkyvy cien.

Áno. Dôležité ale je, že keď máte akciu, dlhopis, menu, vždy je to záväzok emitenta. Keď ste akcionár, máte právo na majetok, tržby, likvidačný zostatok, jednoducho firmu vlastníte. Druhá vec je, čo sa počas vývoja spoločnosti stane, samozrejme, firma môže zbankrotovať a cena akcií je nula. Ale to je podnikateľské riziko a vývoj firmy v čase, to je niečo iné. Fundamentálna hodnota tam vždy na začiatku je, lebo minimálne váš prvotný vklad na bežný účet firmy pri upisovaní akcií zodpovedá výške vlastného imania. Je to teda veľký rozdiel z právneho pohľadu a fundamentálnej hodnoty. Samozrejme, kolísanie cien je typické aj pre akcie. Bežným neskúseným investorom neodporúčam špekulovať ani s jednotlivými titulmi akcií, to si vyžaduje dôslednú analýzu. Ale cena bitcoinu sa nedá vôbec analyzovať a ani to nemá význam.

Je pre investora dôležité aj to, že trh s akciami je regulovaný, kým bitcoin nie je?

O reguláciu až tak nejde, je to podružný faktor. Podstatné je, či má komodita alebo cenný papier fundamentálnu hodnotu, alebo nemá.

Ako by mal uvažovať ten, kto si chce investíciu do bitcoinu len tak skúsiť. Je jasné, že by tam nemal dať všetky svoje úspory. Ale je nejaké odporúčanie, že by to nemalo byť viac ako trebárs 10 percent voľných zdrojov a v takom prípade môže byť aj bitcoin jednou z foriem diverzifikácie?

To nie je diverzifikácia. Pri investovaní sa bavíme o štandardných nástrojoch finančného trhu. Ako má vyzerať diverzifikácia, je už predmetom investičného poradenstva. To, či máte dať 10 percent do bitcoinu, s tým nemá nič spoločné. Z pohľadu konečného výsledku dávate 10 percent na stávku. Z pohľadu racionálneho správania dávate 10 percent na podporu pyramídy. Práve argument, že veď daj len 100 eur do toho a uvidíš, spôsobuje, že takto skúša veľmi veľké množstvo ľudí a to na globálnej úrovni, nejde len o malú regionálnu záležitosť.

Stačí, keď tam investujú 50 dolárov?

Dá sa investovať aj 50 dolárov. Obchoduje sa v tisícinách ceny bitcoinu. Sú na to urobené platobné brány, burzy. Treba ísť medzi bitcoin komunitu, tí vedia poradiť, ako si nainštalovať peňaženku a umiestniť na coinovú burzu. Technicky to problém nie je.

Je nejaké riziko, že ak niekto bude chcieť bitcoin neskôr predať, nedostane späť doláre?

Predpokladám, že obchody, ktoré sa zverejňujú, sú aj reálne a ak niekto predá bitcoin, tak naozaj dostane doláre. Problém by mohol byť s väčším objemom, no to hovorím o sume povedzme milión dolárov. Ťažiari sa aj trochu strážia a sledujú, kto akú pozíciu odpredáva, ako to zamáva s trhom a podobne. Myslím si, že drobný investor by nemal mať problém či už bitcoin kúpiť, alebo predať v tomto čase.

Ešte viac ako bitcoin zarobila v tomto roku iná kryptomena a to ethereum.

Tých mien je už viac ako dvetisíc, vznikajú každú chvíľu nové. Aj moji programátori mi hovoria, že každý týždeň dostanú ponuku na vývoj novej kryptomeny, že sú investori, ktorí uvoľnia na vývoj 4 – 5 miliónov dolárov a hľadajú vývojárske kapacity. Jediným účelom je zviesť sa na „kryptošialenstve“, zarobiť, vytiahnuť od ľudí peniaze. Potrebujú ukazovať tisícpercentné prírastky na začiatku. A na to sa chytajú práve neskúsení investori, ktorí sa už vidia ako budúci milionári.

Objavili sa informácie, že aj veľké bankové skupiny majú záujem o bitcoin alebo aj iné kryptomeny. Nezvyšuje to ich dôležitosť?

Overoval som si tieto správy v pár veľkých bankách, ale žiadny záujem o kryptomeny nikto nepotvrdil. Sú to falošné správy, ktoré sú súčasťou marketingu tejto hry. Banky nemajú dôvod to robiť, nakoniec, niektoré štáty kryptomeny už zakázali. Iná vec je, že aj v bankovníctve pokračuje technologický vývoj a zefektívňovanie a zlacňovanie platobných služieb, je to trend.

S bitcoinom sa začína obchodovať aj na klasických burzách, ktoré umožňujú robiť termínované kontrakty.

Áno, ide o futures kontrakty (pozn. termínované kontrakty), ktorých podkladovým aktívom je bitcoin, ako prví to spustili na burze v Chicagu. To, samozrejme, môže priniesť nových investorov z radov štandardných finančných inštitúcii, ktorí sa snažia uspokojiť záujem svojich klientov. V praxi to znamená, že nemusia priamo nakupovať bitcoin, riešiť bitcoinové peňaženky a rozumieť technológii, ale môžu si kúpiť takzvaný tracker na bitcoin futures. Niektorí obchodníci na kapitálovom trhu to už začínajú ponúkať. Snažia sa zviesť na tejto vlne a zarobiť na poplatkoch. Pri termínovaných kontraktoch sa stavia aj na rast, ale aj na pokles ceny. Takéto nástroje potrebujú volatilitu, teda kolísanie ceny, to je ten adrenalín, ktorý láka tento typ obchodníkov.

Mali by sa o bitcoin a ďalšie kryptomeny začať vážnejšie zaujímať centrálne banky?

To je diskutabilné. Niektoré štáty ako Čína, Rusko, kde ten kryptotrh je už veľký, kryptomeny, resp. operácie s nimi zakazujú. No nie som zase zástancom zákazov. Z pohľadu EUR alebo USD emisie je zatiaľ kryptotrh malý a nevýznamný. Trh s kryptomenami je zhruba 280 miliárd dolárov, kým napríklad celá eurová emisia je zhruba 18 biliónov. Zdá sa teda, že je to malý objem na to, aby to centrálni bankári chceli riešiť. Dôležitá je tam skôr ochrana tých najzraniteľnejších, aby neinvestovali do bitcoinu všetky svoje úspory. Pretože v prípade krachu tejto hry a vytriezvenia môžu obyvatelia obviňovať štátne inštitúcie, že nezasiahli. Ťažiari bitcoiny vymieňajú za doláre. Dochádza tak k preskupeniu majetku a môže v konečnom dôsledku ísť až o 2 až 3 bilióny dolárov.

Vy ste do bitcoinu investovali?

Nie. Ale tým, že som v bitcoinovej komunite v pozícii edukátora o finančnom trhu a vysvetľujem im, ako fungujú peniaze, monetárna teória, čo má a čo nemá hodnotu, podarovali mi pred viac ako rokom jeden milibitcoin. Aby som v praxi videl, ako funguje peňaženka a technológia.

Takže teraz už niečo zarábate.

Áno, bolo to v objeme jedno euro a teraz to má cenu 20 eur. Odpredávať to so ziskom nebudem. Počkám, až bude bitcoin na nule a nechám si to na pamiatku najväčšej pyramídy v dejinách ľudstva.

Je bublina aj na akciách?

Keď sa pozriete na ten nepretržitý osemročný nárast, tak si poviete, že už by sa patrilo, aby trh vyklesal. Z technického pohľadu je rast už taký dlhý, že veľa ľudí očakáva, že by to mohlo skorigovať. Na druhej strane, fundamentálne ukazovatele firiem sú stále dobré. Jasne, nájdete aj firmy s ustrelenými hodnotami P/E (pozn. pomer ceny akcie k zisku spoločnosti), ale celkovo ocenenie akciového trhu zodpovedá aktuálnym nízkym úrokovým sadzbám. Navyše, nová daňová reforma v USA, ktorá zníži dane podnikov, je impulzom na to, aby nebol dôvod na pokles cien. Ale psychológia v hlavách investorov funguje. Ak si veľká masa investorov povie, že rast trvá už dlho a je čas na korekciu, tak to bude vždy spúšťač poklesu. Nemyslím si však, že by ceny mali spadnúť na polovicu. Tým, že Fed len pomaly zvyšuje sadzby, približne o štvrť boda raz za tri, štyri mesiace, prudký pád podľa mňa nehrozí. Korekcie o mínus 20, 30 % za 6 – 7 rokov sú úplne bežné, následne po roku, dvoch sa trh vráti na pôvodné úrovne a rast pokračuje. Do akcií treba investovať dlhodobo.

Dnes na DennikE.sk

Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu (9 odborníkov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by mať zaočkovaní ľudia nejaké výhody aj na Slovensku? Oslovení odborníci sa v zásade zhodujú, že očkovací preukaz by mohol byť pre nich vstupenkou na využívanie určitých služieb. „Zvýhodnenie áno, ale exkluzivita nie,“ vraví bývalý premiérov poradca Peter Škodný.

Chcem hypotéku: Akú šancu mám získať ju, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Akú šancu mám získať hypotéku, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa? Štyria odborníci na hypotéky hovoria tiež, ako si viete zväčšiť hypotéku jej správnym načasovaním podľa toho, aké máte príjmy.

Minúta po minúte

Minister práce Milan Krajniak potvrdil, že v hre je aj zákaz vychádzania v nočných hodinách. Zmena by mohla nastať aj v prechode zo všeobecných na konkrétnejšie potvrdenia pre ľudí, ktorí chodia do práce či školy.

„Asi sa budeme snažiť zaviesť nejaký limit vo večernej hodine, pretože na debate s odborníkmi padlo, že jedno z najväčších ohrození je, že najmä vo večerných hodinách v spojitosti s konzumáciou alkoholu je jedno z najväčších epidemiologických rizík,“ povedal minister v relácii RTVS O 5 minút 12.

„Rovnako asi môžeme očakávať, že tí ľudia, ktorí chodia do školy a do práce, budú potrebovať nie všeobecné potvrdenie… ale malo by tam byť uvedené, kde je výkon práce a v akom čase, aby sa to dalo skontrolovať,“ dodal.

Karanténne príspevky by mohli kompenzovať celú čistú mzdu, povedal Milan Krajniak v RTVS. „Dúfam, že to bude na úrovni prakticky vykrytia čistej mzdy,“ dodal. Zmena by mohla platiť aj od pondelka.

„Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe, myslím rodina, dvaja manželia plus majú malé deti, tak dostávali 55 % percent hrubého príjmu ako pandemickú OČR alebo pandemickú PN-ku,“ povedal Krajniak.

„Ak by sme sa na tom dohodli, ja verím, že od zajtra. S tým, že na marcovej schôdzi by sme to schválili s tým, že by to platilo od 1. marca,“ dodal Krajniak.

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať