Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Finančník: Dôležitá je ochrana najzraniteľnejších, aby neinvestovali do bitcoinu všetky svoje úspory

Roman Scherhaufer pôsobí na kapitálových trhoch už viac ako 20 rokov. O bitcoine hovorí, že je to bublina, ktorá môže trvať ešte roky a jeho cena môže pokojne vystúpiť aj na 100-tisíc dolárov, lebo je za tým silný marketing.

Finančník v rozhovore vysvetľuje, prečo neodporúča do bitcoinu investovať a kto na to môže doplatiť. Neskúseným investorom však neodporúča špekulovať ani s akciami.

Vyzerá to tak, že veľa obyčajných ľudí si všimlo, že ceny bitcoinu v tomto roku prudko narástli, a preto chcú doň tiež investovať. Predpokladajú, že takmer isto musia zarobiť aj oni. Minimálne v mojom okolí sa s tým stretávam pomerne často. Je bitcoin dobrý nápad?

V prvom rade by som ich chcel upozorniť, že bitcoin je „komodita“, ktorá nemá žiadnu hodnotu. To by si mali uvedomiť. Druhá vec je, či chcú napriek tomu špekulovať a zviezť sa na tejto bubline. Mali by však vedieť, že aj pri bitcoine, podobne ako pri klasických pyramídach platí, že môžu zarobiť len vtedy, keď sa nájde ešte niekto, kto je ochotný kúpiť za viac, ako zainvestovali oni. To znamená, že prví v tejto hre sú schopní ešte zarobiť, no určite bude existovať konečná množina ľudí a tým posledným na konci zostane v rukách čierny Peter. Osobne si myslím, že pri bitcoine je taký silný marketing, že táto bublina ešte nejaký čas potrvá. Nepredpokladám, že by sa to celé zrútilo za tri mesiace. Môže to trvať ešte roky. No všetky bubliny končia tak, že cena sa nakoniec vráti k svojej fundamentálnej hodnote. A keďže na konci sa zapájajú tí najzraniteľnejší, obyčajní ľudia, ktorí sa o tejto „investičnej príležitosti“ dozvedia ako poslední a vkladajú do nej nádeje, že zbohatnú bez práce, fundamentálna hodnota zostane im. V prípade bitcoinu je to nula. Ak si chce niekto zašpekulovať a neprekáža mu, že tým podporuje túto pyramídu, je to jeho vec, ja to však neodporúčam.

Roman Scherhaufer

Na kapitálovom trhu pôsobí od roku 1994. Bol výkonným riaditeľom Slovenskej asociácie správcovských spoločností, podpredsedom výkonného výboru Asociácie obchodníkov s cennými papiermi, členom Rozhodcovskej komisie Úradu pre finančný trh a členom tímu pre dôchodkovú reformu pri ministerstve práce. V súčasnosti je predsedom Etickej komisie Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov. Je spoluzakladateľ spoločnosti EIC, ktorá je obchodníkom s cennými papiermi.

Podľa niektorých odhadov môže cena bitcoinu v roku 2018 narásť až na 60-tisíc dolárov, možno aj viac. Vývoj cien sa, samozrejme, predpovedá ťažko, ale je to podľa vás reálne?

Je to hra, silný marketing, ktorému pomáha, keď sa na trh púšťajú takéto informácie a očakávania, že cena pôjde hore. V záujme „ťažiarov“, teda tých, ktorí v tejto hre bitcoiny „vyrábajú“ a ktorí ich vymieňajú za doláre, je, aby získali čo najviac a hra vydržala čo najdlhšie. Pokojne môžu cenu vytiahnuť aj na 100-tisíc dolárov, aby ukázali – pozrite sa, ako je cena vysoko a ešte pôjde vyššie. Likvidita je tam taká nízka, že kto chce, tak cenu ovplyvní. Prví ťažiari v rade vlastnia väčšinu z celkového objemu bitcoinov. Napríklad len zakladateľ vlastní z 21-miliónového celkového množstva jeden milión kusov. Samozrejme, keď budú exitovať (pozn. budú chcieť všetko predať), budú to mať horšie, pretože uvoľnia na trh veľmi veľké množstvo bitcoinov. Preto ich budú odpredávať postupne. Prípadne sa bude exitovať cez ďalšie novovznikajúce kryptomeny, je ich už približne 2000 a stále vznikajú nové.

Hovoríte teda o tom, že medzi bitcoinom a akciami je zásadný rozdiel v tom, že kým za akciami je reálny majetok, za bitcoinom nie je nič ,a preto je ešte zložitejšie predpovedať vývoj jeho ceny? Pretože aj pri akciách môžu byť výrazné výkyvy cien.

Áno. Dôležité ale je, že keď máte akciu, dlhopis, menu, vždy je to záväzok emitenta. Keď ste akcionár, máte právo na majetok, tržby, likvidačný zostatok, jednoducho firmu vlastníte. Druhá vec je, čo sa počas vývoja spoločnosti stane, samozrejme, firma môže zbankrotovať a cena akcií je nula. Ale to je podnikateľské riziko a vývoj firmy v čase, to je niečo iné. Fundamentálna hodnota tam vždy na začiatku je, lebo minimálne váš prvotný vklad na bežný účet firmy pri upisovaní akcií zodpovedá výške vlastného imania. Je to teda veľký rozdiel z právneho pohľadu a fundamentálnej hodnoty. Samozrejme, kolísanie cien je typické aj pre akcie. Bežným neskúseným investorom neodporúčam špekulovať ani s jednotlivými titulmi akcií, to si vyžaduje dôslednú analýzu. Ale cena bitcoinu sa nedá vôbec analyzovať a ani to nemá význam.

Je pre investora dôležité aj to, že trh s akciami je regulovaný, kým bitcoin nie je?

O reguláciu až tak nejde, je to podružný faktor. Podstatné je, či má komodita alebo cenný papier fundamentálnu hodnotu, alebo nemá.

Ako by mal uvažovať ten, kto si chce investíciu do bitcoinu len tak skúsiť. Je jasné, že by tam nemal dať všetky svoje úspory. Ale je nejaké odporúčanie, že by to nemalo byť viac ako trebárs 10 percent voľných zdrojov a v takom prípade môže byť aj bitcoin jednou z foriem diverzifikácie?

To nie je diverzifikácia. Pri investovaní sa bavíme o štandardných nástrojoch finančného trhu. Ako má vyzerať diverzifikácia, je už predmetom investičného poradenstva. To, či máte dať 10 percent do bitcoinu, s tým nemá nič spoločné. Z pohľadu konečného výsledku dávate 10 percent na stávku. Z pohľadu racionálneho správania dávate 10 percent na podporu pyramídy. Práve argument, že veď daj len 100 eur do toho a uvidíš, spôsobuje, že takto skúša veľmi veľké množstvo ľudí a to na globálnej úrovni, nejde len o malú regionálnu záležitosť.

Stačí, keď tam investujú 50 dolárov?

Dá sa investovať aj 50 dolárov. Obchoduje sa v tisícinách ceny bitcoinu. Sú na to urobené platobné brány, burzy. Treba ísť medzi bitcoin komunitu, tí vedia poradiť, ako si nainštalovať peňaženku a umiestniť na coinovú burzu. Technicky to problém nie je.

Je nejaké riziko, že ak niekto bude chcieť bitcoin neskôr predať, nedostane späť doláre?

Predpokladám, že obchody, ktoré sa zverejňujú, sú aj reálne a ak niekto predá bitcoin, tak naozaj dostane doláre. Problém by mohol byť s väčším objemom, no to hovorím o sume povedzme milión dolárov. Ťažiari sa aj trochu strážia a sledujú, kto akú pozíciu odpredáva, ako to zamáva s trhom a podobne. Myslím si, že drobný investor by nemal mať problém či už bitcoin kúpiť, alebo predať v tomto čase.

Ešte viac ako bitcoin zarobila v tomto roku iná kryptomena a to ethereum.

Tých mien je už viac ako dvetisíc, vznikajú každú chvíľu nové. Aj moji programátori mi hovoria, že každý týždeň dostanú ponuku na vývoj novej kryptomeny, že sú investori, ktorí uvoľnia na vývoj 4 – 5 miliónov dolárov a hľadajú vývojárske kapacity. Jediným účelom je zviesť sa na „kryptošialenstve“, zarobiť, vytiahnuť od ľudí peniaze. Potrebujú ukazovať tisícpercentné prírastky na začiatku. A na to sa chytajú práve neskúsení investori, ktorí sa už vidia ako budúci milionári.

Objavili sa informácie, že aj veľké bankové skupiny majú záujem o bitcoin alebo aj iné kryptomeny. Nezvyšuje to ich dôležitosť?

Overoval som si tieto správy v pár veľkých bankách, ale žiadny záujem o kryptomeny nikto nepotvrdil. Sú to falošné správy, ktoré sú súčasťou marketingu tejto hry. Banky nemajú dôvod to robiť, nakoniec, niektoré štáty kryptomeny už zakázali. Iná vec je, že aj v bankovníctve pokračuje technologický vývoj a zefektívňovanie a zlacňovanie platobných služieb, je to trend.

S bitcoinom sa začína obchodovať aj na klasických burzách, ktoré umožňujú robiť termínované kontrakty.

Áno, ide o futures kontrakty (pozn. termínované kontrakty), ktorých podkladovým aktívom je bitcoin, ako prví to spustili na burze v Chicagu. To, samozrejme, môže priniesť nových investorov z radov štandardných finančných inštitúcii, ktorí sa snažia uspokojiť záujem svojich klientov. V praxi to znamená, že nemusia priamo nakupovať bitcoin, riešiť bitcoinové peňaženky a rozumieť technológii, ale môžu si kúpiť takzvaný tracker na bitcoin futures. Niektorí obchodníci na kapitálovom trhu to už začínajú ponúkať. Snažia sa zviesť na tejto vlne a zarobiť na poplatkoch. Pri termínovaných kontraktoch sa stavia aj na rast, ale aj na pokles ceny. Takéto nástroje potrebujú volatilitu, teda kolísanie ceny, to je ten adrenalín, ktorý láka tento typ obchodníkov.

Mali by sa o bitcoin a ďalšie kryptomeny začať vážnejšie zaujímať centrálne banky?

To je diskutabilné. Niektoré štáty ako Čína, Rusko, kde ten kryptotrh je už veľký, kryptomeny, resp. operácie s nimi zakazujú. No nie som zase zástancom zákazov. Z pohľadu EUR alebo USD emisie je zatiaľ kryptotrh malý a nevýznamný. Trh s kryptomenami je zhruba 280 miliárd dolárov, kým napríklad celá eurová emisia je zhruba 18 biliónov. Zdá sa teda, že je to malý objem na to, aby to centrálni bankári chceli riešiť. Dôležitá je tam skôr ochrana tých najzraniteľnejších, aby neinvestovali do bitcoinu všetky svoje úspory. Pretože v prípade krachu tejto hry a vytriezvenia môžu obyvatelia obviňovať štátne inštitúcie, že nezasiahli. Ťažiari bitcoiny vymieňajú za doláre. Dochádza tak k preskupeniu majetku a môže v konečnom dôsledku ísť až o 2 až 3 bilióny dolárov.

Vy ste do bitcoinu investovali?

Nie. Ale tým, že som v bitcoinovej komunite v pozícii edukátora o finančnom trhu a vysvetľujem im, ako fungujú peniaze, monetárna teória, čo má a čo nemá hodnotu, podarovali mi pred viac ako rokom jeden milibitcoin. Aby som v praxi videl, ako funguje peňaženka a technológia.

Takže teraz už niečo zarábate.

Áno, bolo to v objeme jedno euro a teraz to má cenu 20 eur. Odpredávať to so ziskom nebudem. Počkám, až bude bitcoin na nule a nechám si to na pamiatku najväčšej pyramídy v dejinách ľudstva.

Je bublina aj na akciách?

Keď sa pozriete na ten nepretržitý osemročný nárast, tak si poviete, že už by sa patrilo, aby trh vyklesal. Z technického pohľadu je rast už taký dlhý, že veľa ľudí očakáva, že by to mohlo skorigovať. Na druhej strane, fundamentálne ukazovatele firiem sú stále dobré. Jasne, nájdete aj firmy s ustrelenými hodnotami P/E (pozn. pomer ceny akcie k zisku spoločnosti), ale celkovo ocenenie akciového trhu zodpovedá aktuálnym nízkym úrokovým sadzbám. Navyše, nová daňová reforma v USA, ktorá zníži dane podnikov, je impulzom na to, aby nebol dôvod na pokles cien. Ale psychológia v hlavách investorov funguje. Ak si veľká masa investorov povie, že rast trvá už dlho a je čas na korekciu, tak to bude vždy spúšťač poklesu. Nemyslím si však, že by ceny mali spadnúť na polovicu. Tým, že Fed len pomaly zvyšuje sadzby, približne o štvrť boda raz za tri, štyri mesiace, prudký pád podľa mňa nehrozí. Korekcie o mínus 20, 30 % za 6 – 7 rokov sú úplne bežné, následne po roku, dvoch sa trh vráti na pôvodné úrovne a rast pokračuje. Do akcií treba investovať dlhodobo.

Dnes na DennikE.sk

Jedna stena musí ísť preč. Hygienici spresňujú pravidlá pre terasy a podniky riešia, či tam ešte bude dosť teplo

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Terasy reštaurácií, ktoré tam chcú podávať jedlo, budú musieť mať od piatka najmenej jednu stenu odkrytú. Upravuje to nová vyhláška hygienikov, ktorá tentoraz už jednoznačne deklaruje, že čiastočná ochrana pred poveternostnými podmienkami je povolená.

Minúta po minúte

Rakúsko patrí spoločne s Českom a Slovinskom medzi krajiny, ktoré chcú strediská otvoriť. Švajčiarske strediská sú už otvorené. Taliansko a Nemecko sú proti, obávajú sa totiž, že nový koronavírus sa môže v strediskách rýchlo šíriť.

Kto je proti: Denník Salzburger Nachrichten pripomína, že nemecká kancelárka Angela Merkelová požaduje zatvorenie všetkých lyžiarskych stredísk v Európe, aby sa pandémia dostala pod kontrolu. Podporujú to aj Taliansko a Francúzsko.

Takisto maďarský premiér Viktor Orbán vyzval v piatok Maďarov, aby si nerezervovali zahraničné lyžovačky. Dodal, že nebude nikomu brániť, ale tí, ktorí vycestujú, musia pri návrate počítať s prísnymi kontrolami a karanténou. Prvá vlna pandémie bola podľa neho spojená s viacerými ohniskami nákazy v lyžiarskych strediskách, preto budú teraz platiť prísne pravidlá.

Kto je za: Okrem Rakúska nechcú lyžiarske strediská zatvárať ani ďalšie krajiny na čele so Švajčiarskom, kde sa už lyžuje. Otvoriť chcú však napríklad aj Česko, Slovinsko či Španielsko.

Rakúsko chce spustiť lyžiarske strediská po tom, ako sa spomalí šírenie nového koronavírusu, uvádza sa na stránke vlády. Na to nepotrebuje žiadnu dohodu s inými krajinami. Podobne ako v lete sa budú musieť počas zimnej sezóny dodržiavať rozsiahle preventívne a bezpečnostné opatrenia.

Napríklad Aprés Ski bary nebudú fungovať tak, ako sme ich poznali. Konzumácia jedla a nápojov bude zrejme povolená len vonku. Pri státí v rade na lanovkách alebo v reštauráciách sa bude musieť dodržovať odstup minimálne jeden meter. Okrem toho budú ľudia v kabínkach alebo lokáloch musieť mať prekryté ústa a nos rúškom alebo inak. Maximálny počet osôb na kabínku nie je stanovený, lanovky sú považované za verejný dopravný prostriedok a platia pre ne rovnaké predpisy ako napríklad vo viedenskom metre.

Slovensko zatiaľ neprijalo jednoznačné stanovisko, minister cestovného ruchu Andrej Doležal hľadá spôsob, ako strediská otvoriť, podporu vlády však nemá istú.

Británia sa chystá podľa Financial Times na budúci týždeň schváliť vakcínu spoločností BioNTech a Pfizer proti koronavírusu a jej dodávky sa začnú len pár hodín po schválení.

Premiér Johnson vymenoval námestníka ministra obchodu Nadhima Zahawiho za člena vlády zodpovedného za očkovanie proti covidu-19. Premiérov krok sa chápe ako znamenie, že britská vláda pripravuje program hromadného očkovania v najbližších dňoch. (ft, čtk)

Erik Tomáš (Hlas) kritizuje ministra Krajniaka, že ako opozičný politik hlasoval za takzvané obedy zadarmo a teraz ich ruší. „Skupina 510-tisíc detí, ktorí mali na tieto obedy nárok, sa zúži len na 61-tisíc detí rodičov v hmotnej núdzi,“ povedal Tomáš.

Krajniak reaguje, že zvýšili príspevok na stravovanie dieťaťa na sumu 1,30 eura za jeden obed. Rodičom, ktorí majú na príspevok nárok, dali podľa Krajniaka slobodnú voľbu – či dieťa posielať do školskej jedálne, alebo mu zabezpečiť obed inde.

Novela, ktorú v novembra schválil parlament, má byť účinná od budúceho školského roka.

Veľká Británia očakáva na prelome rokov v dôsledku brexitu problémy s dodávkami niektorých potravín z EÚ: môže ísť napríklad konzervované paradajky, olivy, víno či detskú výživu. Môže to aj zvýšiť ceny, ale Británia nebude mať problém so základnými potravinami, povedal Dominic Goudie z britského združenia výrobcov potravín a nápojov.

Nedostatok skladovacích priestorov počas vianočnej sezóny, ktorá tento rok prebieha v čase, keď sa Británia chystá opustiť jednotný trh EÚ, vystavuje krajinu riziku nedostatku niektorých potravinárskych výrobkov.

Do konca prechodného obdobia zostáva len 5 týždňov. Veľkí výrobcovia a priemyselné skupiny varujú, že skladová kapacita potravinárskeho dodávateľského reťazca je na vrchole a ďalšie šoky nezvládne.

Spoločnosť Unilever, výrobca zmrzliny Ben & Jerry či majonézy Hellmann’s, uviedla, že si vytvára zásoby kľúčových produktov, ale jej „sklady sú už úplne plné“. Rovnako je na tom jej konkurent Nestlé, pre ktorého je aktuálne prioritou udržať dodávky produktov do Veľkej Británie, pretože rokovania medzi Londýnom a Bruselom o obchodnej dohode uviazli na mŕtvom bode.

V tomto „rušnom období roka“ je však vytváranie zásob ťažké, upozornil švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé. „Flexibilita, ktorú sme mali v marci, keď sme reagovali na požiadavky spojené s ochorením COVID-19 v oblasti presunu zásob, v tomto ročnom období neexistuje,“ skonštatoval Unilever. „Potrebujeme, aby vlády na oboch stranách urobili všetko, čo je potrebné, aby prístavy a cesty zostali otvorené pre plynulé zásobovanie.“

Firmy a dokonca aj britskí ministri varovali pred možným narušením dodávok od budúceho roka pre dlhé rady nákladných vozidiel na hraniciach bez ohľadu na to, či sa podarí dosiahnuť obchodnú dohodu alebo nie.

Problém je v tom, že k odchodu Británie z európskeho trhu dochádza v tom najhoršom možnom čase, keď vianočný tovar zaberá úložný priestor v skladoch.

Podľa ľudí z britského potravinárskeho priemyslu je pravdepodobné, že nastanú problémy s dodávkami niektorých kľúčových výrobkov z EÚ. Veľká Británia dováža z kontinentu množstvo produktov – od konzervovaných paradajok cez olivy po víno a detskú výživu.

Ďalej sa domnievajú, že aj v prípade dohody o obchode s EÚ sa ceny niektorých potravín v Británii pravdepodobne zvýšia.

Firmy na ostrovoch sa snažia prijať ďalších pracovníkov v oblasti logistiky, aby zabezpečili, že prístavy budú schopné čeliť zvýšenému dopytu po vykládke a skladovaní zásob. A veľké koncerny ako Unilever posilňujú výrobu v Británii.

„No najväčšie obavy vyvoláva obmedzená skladovacia kapacita, najmä nedostatok potravinovo bezpečných skladov,“ uviedol Dominic Goudie z britského združenia výrobcov potravín a nápojov. Británii síce „nedôjde základné jedlo“, ale podľa neho môže dôjsť k sporadickému nedostatku určitých výrobkov a značiek.

Viac ako štyri roky po tom, čo Veľká Británia v referende rozhodla o odchode z EÚ, do ktorej vstúpila v roku 1973, obe strany stále nedosiahli dohodu o budúcich obchodných vzťahoch. (tasr)

Vývoj čínskeho dopravného lietadla C919 je na konci a miestny úrad pre civilné letectvo sleduje posledné skúšobné lety. Informoval o tom štátny výrobca lietadiel Commercial Aircraft Corp of China.

Prvé veľké dopravné lietadlo vyvinuté v Číne má na trhu dopravných lietadiel, ktoré majú okolo 150 miest, konkurovať Airbusu A320 a Boeingu 737.

Firma ráta s tým, že lietadlo C919 získa osvedčenie letovej spôsobilosti na budúci rok. (čtk)

Čína od januára zakáže dovoz všetkého odpadového materiálu, čím vyvrcholí trojročný proces postupnej redukcie prijímania odpadu zo zahraničia. Krajina od 80. rokov dovážala pevný odpad, ktorý miestne spoločnosti čistili, drvili a premieňali na surový materiál pre tamojší priemysel.

Čína bola roky najväčším importérom odpadu na svete, čo často viedlo k znečisteniu životného prostredia, keď sa dané materiály nedali recyklovať alebo patrične spracovať.

Vláda v Pekingu však v roku 2018 začala zatvárať dvere pred zahraničným odpadom, čo vo vývozných krajinách spôsobilo jeho hromadenie.

Čína odvtedy vo zvyšujúcej sa miere zakazuje import rôznych druhov plastu, autodielov, papiera, textilu, dreva a kovu. Od 1. januára 2021 zakáže dovoz všetkých druhov odpadu. (afp, tasr)

Akcie v USA zakončili skrátený týždeň rastom, index Nasdaq sa dokonca vyšplhal na doterajšie maximum. Akciovému trhu pomáhala nádej na ekonomické oživenie v budúcom roku vďaka správam o vakcíne proti koronavírusu, ktoré prevážili nad údajmi o rastúcom počte nakazených. (reuters)

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský nečakane odvolal riaditeľa štátneho podniku Lesy SR Mateja Vigodu. Ministerstvo tvrdí, že chce „zdynamizovanie transformačných procesov a nastavenie účinnej obchodnej politiky“.

Vigoda viedol štátne lesy len od jari, najprv ako dočasne poverený riaditeľ, potom riadne vymenovaný. Novým dočasne povereným riaditeľom bude Tomáš Čuka, ktorý viedol odštepný závod v Leviciach.

„Rozhodnutie pána ministra plne rešpektujem,“ reagoval na odvolanie Vigoda. „Je mi ľúto, že som nemohol naplniť svoje plány reorganizácie štátneho podniku, s ktorými som vyhral výberové konanie. Toto náhle rozhodnutie prichádza v čase rozbehnutých transformačných procesov a nastavovania novej obchodnej politiky, ktorá mala zabezpečiť korektné dodávateľsko-odberateľské vzťahy, a predovšetkým naštartovať procesy lesného hospodárenia aj smerom k mimo produkčným funkciám lesa.“

Lesy SR spravujú približne polovicu lesov na Slovensku.

Euro dnes voči doláru vystúpilo na najvyššie úrovne od prelomu augusta a septembra, americký dolár bol, naopak, ku košu mien najnižšie za takmer tri mesiace.

  • Dolárový index, ktorý sleduje výkon dolára voči košu šiestich popredných mien, strácal o 17.25 SEČ 0,2 % na 91,77 bodu.
  • Európska mena sa posilňovala voči doláru o 0,4 % na 1,1955 USD.

Dolár tento mesiac klesol už o viac než 2,2 %. Nálada na globálnom trhu sa zlepšila po volebnom víťazstve Joea Bidena a po správach o pokroku vakcín proti covidu-19, čo znížilo dopyt po bezpečných menách.

Investori po priaznivých správach z Číny uprednostňujú meny krajín, ktoré obchodujú s komoditami, na čele s austrálskym dolárom. (čtk, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať