Slovensku chýbajú IT-čkári, žiaci vedia programovať často lepšie ako učitelia informatiky
Na Slovensku podľa odhadov expertov chýba 10-tisíc odborníkov v IT. Učitelia sa často na hodinách vyhýbajú komplikovanejším témam aj programovaniu.
Každý žiak má pred sebou na lavici tablet. Toto nie je bežná hodina informatiky. Žiaci budú programovať vlastnú počítačovú hru. Sú to žiaci základnej školy internátnej pre sluchovo postihnuté deti v Bratislave. Škola a súkromné firmy pochopili, že keď zaostáva štát, musia školákov učiť IT samy. A tak ako pri sluchovo postihnutých deťoch musia zabrať na celom Slovensku.
Technologické spoločnosti sa sťažujú, že u nás nevedia nájsť kvalifikovanú pracovnú silu. Ministerstvo školstva, naopak, hovorí, že vzdelávanie je prispôsobené potrebám trhu.
Ako sú na tom s programovaním mladí na Slovensku? A vedia programovať učitelia? Prečo je vôbec programovanie pre firmy také dôležité?
IT zručnosti ako základná výbava
Riaditeľka slovenskej pobočky Microsoftu pre oblasť školstva Marcela Havrilová vysvetľuje, že trh práce sa zásadne mení a firmy už potrebujú niečo úplne iné ako pred desiatimi rokmi. „Angličtina je dnes už samozrejmosť. Podobne sa to v blízkej budúcnosti stane s programovaním. Zamestnávatelia budú od uchádzačov očakávať, že IT zručnosti budú v ich základnej výbave.“
To ešte neznamená, že každý musí vedieť naprogramovať aplikáciu. Stačí, aby mal základy a rozumel logike kódovacieho jazyka. „To, že viete angličtinu na aktívnej úrovni, neznamená, že z vás musí byť prekladateľ. Podobne je to aj s IT zručnosťami. Nie každý, kto vie programovať, musí byť aj profesionálny programátor, ale základy by mal každý zvládnuť.“
Havrilová vysvetľuje, že stále viac práce robia roboty, ale aj umelú inteligenciu musí niekto naprogramovať. „Miesto človeka tu stále je, ale mení sa jeho postavenie a zručnosti, ktoré potrebujeme.“
Dnes na Slovensku chýba podľa nej firmám zhruba 10-tisíc IT špecialistov. „Je to veľká diera. Ak sa nezmení prístup školstva, firiem a škôl, a nedostaneme medzi žiakov programovanie, tak bude táto krajina nútená hľadať odborníkov v zahraničí,“ myslí si Havrilová.
Školy to nevedia, pomôžu firmy
Dnes ešte na pracovnom pohovore obstojíte aj s bežnými počítačovými zručnosťami a často aj s úplnými základmi. To sa však rýchlo mení a už o pár rokov bude pri väčšine profesií nevyhnutý vysoký štandard IT zručností, vraví Petra Kotuliaková z projektu Aj ty v IT. „Musíme tomu prispôsobiť náš vzdelávací systém.“
Riaditeľka základnej školy pre žiakov so sluchovým postihnutím Jarmila Cifrová na svojej škole zaviedla programovanie, aby sa deti naučili tráviť čas na počítači zmysluplne. „Na Slovensku máme všeobecne problém s úrovňou školstva. Musíme deti učiť rozvíjať vyššie kognitívne schopnosti a abstraktné myslenie. A to sa dá najlepšie cez programovanie. Výsledok je aj ten, že deti sa na smartfónoch nielen pasívne zabávajú, ale aj niečo tvoria a rozvíjajú svoju osobnosť.“
Na to, aby mohla Cifrová na svojej škole začať vyučovať programovanie, potrebovala pomoc súkromnej spoločnosti. Jej učiteľ informatiky programovať nevedel, spoločnosť ho to zadarmo doučila a vyškolila aj ďalších pedagógov.
Jana Rydlová z českého Microsoftu vyštudovala filozofickú fakultu a pred programovaním mala veľký rešpekt. Potom nastúpila do Microsoftu na PR oddelenie a sama si to vyskúšala. Dnes chodí po školách a učí deti programovať vlastné hry.
„Naučíte sa postup, pochopíte podmienky a nadväznosť jednotlivých krokov, osvojíte si programovací jazyk, teda kód, a už to ide. Základy pochopí každý.“
Zábrany majú aj učitelia. „Keby sa žiaci na hodine informatiky učili programovať hru, mohlo by sa stať, že učiteľ by nevedel, ako v niektorých krokoch pokračovať, a žiaci by mu radili. Učitelia sa tohto boja a hanbia sa priznať, že niečo žiaci vedia lepšie ako oni. Stačí, aby učitelia pochopili, že trieda má byť tím, kde si všetci navzájom pomáhajú, a tak môžu vznikať pekné veci,“ hovorí Rydlová.
Keď učiteľ netuší, ako programovať
Na Slovensku majú žiaci hodinu informatiky už na prvom stupni základnej školy. V osnovách ministerstvo školstva píše, že programovať by žiaci mali už od začiatku.
„Žiaci prvého stupňa základných škôl uvažujú o algoritmoch, hľadajú a nachádzajú algoritmické riešenia problémov, vytvárajú návody, programy podľa daných pravidiel, logicky uvažujú, argumentujú, hodnotia, konajú zdôvodnené rozhodnutia,“ píše Štátny vzdelávací program.
Ministerstvo školstva vysvetľuje, že informatika má pripraviť žiakov na trh práce, no detaily si už má určiť škola a učiteľ.
Môže sa tak stať, ako v prípade základnej školy pre žiakov so sluchovým postihnutím, že učitelia informatiky programovať nevedia. Často tak na hodinách informatiky žiaci len surfujú na internete, alebo im učiteľ ukazuje nástroje, ktoré deti už dávno poznajú.
Štátna školská inšpekcia sa stretáva s prípadmi, že informatiku učia nekvalifikovaní pedagógovia. Na také prípady je tu metodicko-pedagogické centrum, ktoré učiteľov dovzdelá.
V roku 2016 sa v informatike dovzdelalo 700 učiteľov a v prvom polroku tohto roka 585 učiteľov.
Od roku 2014 inšpekcia hodnotila 448 vyučovacích hodín informatiky. Podľa hlavnej inšpektorky Viery Kalmárovej je najväčším nedostatkom, že učitelia volili tradičné výkladové metódy a žiakom povedali riešenie úlohy bez toho, aby sami žiaci navrhli vlastné riešenie, alebo o spôsobe riešenia nediskutovali.
„Efektivita výchovno-vzdelávacieho procesu bola znižovaná diktovaním teoretických poznámok. Na hodinách nemali žiaci úlohy, pri ktorých by mali príležitostí uplatniť svoju nápaditosť a tvorivosť. Na niektorých hodinách jednotlivé kroky vykonávali len na základe postupných pokynov učiteľov a získavali často len mechanické zručnosti pri práci v rôznych aplikačných softvéroch,“ vysvetľuje Kalmárová.
Petra Kotuliaková z projektu Aj ty v IT hovorí, že je problém pritiahnuť do škôl šikovných a motivovaných informatikov – so svojimi schopnosťami totiž môžu v súkromnej sfére zarábať niekoľkonásobne viac.
„Pridať niekde hodinu navyše nie je dostatočné riešenie. Efekt sa dostaví vtedy, keď bude učiteľ zapálený. A preto učitelia musia mať zabezpečené podmienky a prostredie, aby sa výučbe mohli venovať naplno, aby po skončení vyučovania nemuseli utekať do druhej práce,“ hovorí rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. „Mrzí ma, že ku školstvu na Slovensku sa stále pristupuje ako k spotrebe a nie ako k investícii.“
Ministerstvo školstva v roku 2016 spustilo program IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie. Program za vyše 21 miliónov eur financovaný pomocou eurofondov má prepojiť IT firmy so základnými, strednými školami a univerzitami. Program by sa mal skončiť v roku 2020 a mal by slúžiť ministerstvu ako východisko pre plošné zmeny. Dovtedy zrejme štát v oblasti vzdelávania žiakov v IT oblasti nič zásadné neurobí.
Pusťte dievčatá k počítačom
Jana Rydlová z Microsoftu hovorí, že z nedostatku IT odborníkov nemôžeme viniť len štát. „Spoločnosť a technológie sa vyvíjajú veľmi rýchlo a nie je ľahké s tým držať krok. Situácia sa zlepší, keď sa spoja štát, firmy a školy. Musia pribudnúť ľudia, a to najmä ženy, kde ešte vidíme veľký potenciál.“
Riaditeľka školy Cifrová zapojila svoju školu do podujatia Hodina kódu, ktorú po celom svete organizujú nezisková organizácia Code.org a Microsoft. Programátori vysvetlia žiakom programovanie vo virtuálnom prostredí hier či rozprávok alebo filmov.
Tento rok sa do programu prvýkrát zapojili deti so sluchovým postihnutím – pretože sa v IT oblasti môžu uplatniť aj napriek svojmu hendikepu. „Vo firme budú sedieť dvaja ľudia vedľa seba. Jeden zdravý a jeden so sluchovým postihnutím a nebude medzi nimi žiaden rozdiel,“ vraví Marcela Havrilová.
Navyše, programovanie nerúca len bariéry u zdravotne znevýhodnených, ale aj rodové stereotypy. „Žijeme v spoločnosti, v ktorej stále pretrvávajú predsudky voči dievčatám. Preto musíme robiť aj aktivity cielené priamo na ne. V tejto oblasti robí dobrú prácu tretí sektor aj samotné firmy.“
Počítače bavia aj dievčatá v mladom veku, no potom stratia záujem, Rydlová z Microsoftu so skúsenosťou zo škôl hovorí, že to je dospievaním, ale aj tým, že ich okolie tlačí k iným aktivitám.
„Dievčatá musíme podchytiť, kým sa v nich ešte nestihne vytvoriť rodový stereotyp. Keď záujem oslabne, nájdime veci, ktoré ich bavia, a prepojme to s technológiami. Rodičom aj učiteľom odporúčam: pusťte dievčatá k počítačom. Uvidíte, ako im to pôjde,“ vraví Rydlová.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
