Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Analytikov na ministerstve školstva, ktorí navrhovali tvrdé zmeny, presunuli, ich šéf skončil

Ministerka školstva Martina Lubyová. Foto N – Peter Kováč
Ministerka školstva Martina Lubyová. Foto N – Peter Kováč

Analytický útvar na ministerstve školstva Inštitút vzdelávacej politiky od 1. januára tohto roka skončil. Jeho šéf Matej Šiškovič z ministerstva odchádza.

Denníku N to potvrdilo ministerstvo školstva. Šiškovič na otázky neodpovedal, odkázal na tlačové oddelenie ministerstva školstva.

Ministerstvo zmenu obhajuje tým, že vytvorením spoločného odboru sa personálne posilní a „zvýšia sa kompetencie v centrálnom aparáte“. Takto chce ministerstvo posilniť úlohu odboru celoživotného vzdelávania a analýz vzdelávacej politiky, čo je nový názov odboru.

Dôvodom zmeny bola podľa ministerstva optimalizácia, pritom tvrdí, že zamestnanci, ktorí pracovali na oboch odboroch, ostanú pracovať aj na novom odbore.

Kto bude novému spojenému odboru šéfovať, nie je podľa ministerstva ešte rozhodnuté, je to v procese výberového konania, tvrdia.

Na otázku, či bude Šiškovič aj naďalej pracovať na ministerstve a na akej pozícii, ministerstvo napísalo: „Opis pracovnej pozície riaditeľa odboru sa zmenil, závisí od konkrétneho jednotlivca, či bude mať záujem zapojiť sa do výberového konania a či uspeje.“

Ministerstvo tvrdí, že zmenu momentálne komunikujú na svojej internej stránke a v najbližších dňoch to chce zverejniť aj na oficiálnej stránke.

Inštitút vzdelávacej politiky ako samostatný celok zanikol a jeho agenda prešla podľa informácií Denníka N pod odbor pre celoživotné vzdelávanie, ktorý funguje na ministerstve školstva.

Šiškovič šéfoval inštitútu od jeho vzniku v roku 2013 ešte za Dušana Čaploviča (Smer). Pred tým, ako nastúpil na ministerstvo školstva, bol niekoľko rokov analytikom v Inštitúte finančnej politiky na ministerstve financií (IFP).

Inštitút vzdelávacej politiky bol podobne ako Inštitút finančnej politiky miestom, kde analytici a ekonómovia majú prinášať analýzy a odporúčania pre to, aby vedenia ministerstiev robili rozhodnutia na základe dát a aby riadili štát čo najefektívnejšie. Na vplyve tieto inštitúty – a najmä IFP – získali najmä za už zosnulého Martina Filka.

Analytici majú pomáhať politikom

Budovanie analytických kapacít bolo jedným z cieľov koncepcie Hodnoty za peniaze. Analytické tímy sú napríklad pri ministerstve zdravotníctva, financií, životného prostredia či kultúry.

Analytici Inštitútu vzdelávacej politiky priniesli viacero dokumentov, ktoré ukazovali, ako by sa malo školstvo meniť. Napríklad v takmer 40-stranovej analýze navrhovali zrušenie malých škôl, ktoré majú do 50 žiakov – no iba tých, ktoré majú v blízkosti inú školu. Takto by sa dalo ušetriť 13,4 milióna eur ročne.

Navrhovali tiež zníženie štátnej dotácie pre druhý stupeň výučby na menších školách. To chcel pôvodne presadiť aj bývalý minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS), nakoniec od toho upustil, je to veľmi politicky citlivá vec.

Analytici svoj návrh odôvodňovali aj tým, že na druhom stupni je v prípade menších škôl nižšia odbornosť vyučovania.

Matej Šiškovič. Foto: TASR

Odporúčali vyššie platy učiteľom, kritizovali vedu

Vo svojej analýze tiež odporúčali zvýšenie platov učiteľom. Napríklad aby sa mzdový balík pre učiteľov zvýšil o tretinu, aby učitelia zarábali toľko, ako je priemerný plat ľudí s vysokou školou.

Pripravovali s Útvarom hodnoty za peniaze aj dokument Revízia výdavkov na vzdelávanie, v ktorej napríklad kritizovali kvalitu vysokých škôl a vedu, ktorá zaostáva za vyspelými krajinami. „V nekvalitných, predátorských časopisoch má druhý najvyšší podiel výstupov z krajín OECD,“ píše sa v priebežnej správe Revízia výdavkov na vzdelávanie.

Analytici tiež pripravili správu, kde odporúčali, aby školy mohli voľnejšie vyberať učebnice, ktoré chcú pri výučbe používať. „Jedna z kľúčových výhrad k súčasnému učebnicovému systému je, že učitelia si nemôžu vyberať z viacerých, štátom bezplatne poskytovaných učebníc. Učitelia tak nemajú možnosť zvoliť si učebný materiál, ktorý najlepšie vyhovuje ich postupom a zámerom,“ napísali vo svojom komentári. Navyše, ak školy nemajú možnosť výberu z viacerých alternatívnych učebníc, nemôžu podľa analytikov ani vyvinúť tlak na zvyšovanie ich kvality. „Podľa prieskumu vydavateľstva Didaktis by až 95 percent učiteľov základných škôl a 97 percent učiteľov stredných škôl využilo možnosť výberu z viacerých učebníc,“ napísali.

Zdroj: Inštitút vzdelávacej politiky

Inštitút upozorňoval aj na prepadávajúce sa výsledky slovenských žiakov v testovaní PISA. Zverejnil graf, kde vidieť, ako výsledky našich žiakov klesajú omnoho prudšie, ako je priemer v krajinách OECD.

„Zatiaľ čo v minulosti sme zaostávali vo výsledkoch najmä z titulu horších výsledkov znevýhodnených skupín (aj v porovnaní so zahraničím), v roku 2015 sa zhoršili výsledky naprieč socioekonomickými skupinami,“ napísal Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári k výsledkom PISA.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Na trati Bratislava – Komárno začali v špičke jazdiť poschodové vozne. „Som veľmi rád, že sa nám zasa podarilo zvýšiť kapacitu na tejto trati. Vlaky na juh využíva veľa ľudí a hlavne v rannej špičke je ich kapacita nedostatočná,“ povedal minister dopravy Árpád Érsek.

Trať je mimoriadne vyťažená a možnosti jej skapacitnenia sú obmedzené.

Poschodové vozne budú nasadené na ranný vlak 4308 s odchodom z Dunajskej Stredy do Bratislavy vo všedné dni o 6:15.

Podľa ministra novinka zvýši možnosti vlakov na sedenie predovšetkým v ranných hodinách o stovky miest.

Súpravy zostavené z poschodových vozňov budú ťahať dieselové lokomotívy Siemens Eurorunner.

Zdieľať

Európska únia plánuje zaviesť digitálnu daň aj v prípade, že nedôjde ku globálnej dohode. Povedal to Paolo Gentiloni, nominovaný na post komisára pre hospodárske záležitosti.

„Mojou prvou úlohou bude zistiť, či je možné zaviesť webovú daň na úrovni Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj / skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík), teda na globálnej úrovni, pretože by to bolo najefektívnejšie riešenie,“ povedal Gentiloni, bývalý predseda talianskej vlády v rozhovore pre denník La Stampa.

„Komisia sa bude snažiť dosiahnuť dohodu do roku 2020, ale ak to nebude možné, bude mojou úlohou navrhovať európsku webovú daň. Nie sme pripravení čakať,“ dodal.

Gentiloni tiež uviedol, že bude dohliadať aj na snahu o harmonizáciu daní z príjmu právnických osôb vo všetkých členských štátoch EÚ a prehodnotí súčasné nariadenie o zdaňovaní energie.

Ocenil menovú politiku Európskej centrálnej banky, ale domnieva sa, že len jej opatrenia nebudú stačiť na to, aby sa zastavilo spomaľovanie európskeho hospodárstva.

„Potrebujeme aj hospodárske a rozpočtové politiky, ktoré podporia rast,“ uzavrel.

Čítajte tiež: Česko zdaní internetové giganty, Slovensko ešte analyzuje možnosti

Zdieľať

Ceny ropy sú v reakcii na útoky na ropné zariadenia v Saudskej Arábii najvyššie za posledné štyri mesiace. Severomorská ropa Brent vystúpila o 19 % na 71,95 dolára a americká ľahká ropa WTI stúpla o 15 percent na 63,34 dolára za barel.

Ceny následne mierne klesli. Dôvodom bolo oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že schválil uvoľnenie ropy zo strategických rezerv, ak to bude potrebné. (čtk, bbc)

Vývoj ceny ropy Brent za posledný polrok. Zdroj: finance.yahoo.com
Vývoj ceny ropy Brent za posledný polrok. Zdroj: finance.yahoo.com
Zdieľať

Útok dronov na najväčšie ropné zariadenie na svete zrejme zdvihne ceny komodity

Dva útoky na veľké saudskoarabské ropné zariadenia spôsobia výpadok zhruba 5 % svetovej produkcie ropy. Po víkende tak zrejme stúpnu ceny ropy na svetových trhoch.

Prečo je to dôležité: Saudská Arábia dodáva v súčasnosti trhu asi 10 percent svetových dodávok ropy, aktuálny výpadok by mal byť vo výške 5 miliónov barelov denne.

Financial Times tvrdí, že výpadky by mohli byť relatívne rýchlo nahradené, no trhy budú minimálne v prvých dňoch tak či tak zasiahnuté.

Spoločnosť Saudi Aramco ani saudskoarabské oficiálne orgány ani 15 hodín  po útoku nepovedali, aký je odhadovaný rozsah škôd.

Problémom sú aj pochybnosti, či Saudská Arábia dokáže zabezpečiť ochranu svojich zariadení pred útokmi dronov v budúcnosti. To by mohlo ceny ropy ovplyvňovať dlhšie.

Útočili jemenskí povstalci: K sobotňajšiemu útoku na dve veľké ropné zariadenia v Saudskej Arábii sa prihlásili jemenskí šiitskí povstalci húsíovia.

Ich vojenský hovorca vyhlásil, že vyslali desať dronov, aby zaútočili na závod na spracovanie ropy v Búkjaku a ropné pole Churajs na východe krajiny. Informovala o tom agentúra AP.

Hovorca súčasne varoval, že útoky húsíov proti Saudskej Arábii sa len zintenzívnia, ak bude vojna v Jemene pokračovať. „Jedinou možnosťou pre saudskoarabskú vládu je prestať na nás útočiť,“ vyhlásil vo vystúpení, ktoré odvysielala satelitná televízia húsíov.

Saudskou Arábiou vedená vojenská koalícia bojuje proti povstalcom v susednom Jemene od marca 2015.

Útok na najväčšie ropné zariadenie na svete:       

Terčom jedného útoku bol spracovateľský závod štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Saudi Aramco v Búkjaku, ležiacom neďaleko pobrežného mesta Dammán vo Východnej provincii.

Firma označuje svoje zariadenie v Búkjaku za „najväčší závod na stabilizáciu ropy na svete“. Závod spracováva tzv. kyslú ropu na sladkú, ktorú potom prepravujú na prekládkové stanice na pobreží Perzského zálivu a Červeného mora. Podľa odhadov dokáže spracovať až sedem miliónov barelov ropy denne.

Závod bol v minulosti terčom militantov. Samovražední bomboví útočníci al-Káidy sa neúspešne pokúsili zaútočiť na tento ropný komplex vo februári 2006.

Druhým miestom útoku bolo podľa ministerstva ropné pole Churajs.

Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.
Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.