Denník N

Analytikov na ministerstve školstva, ktorí navrhovali tvrdé zmeny, presunuli, ich šéf skončil

Ministerka školstva Martina Lubyová. Foto N – Peter Kováč
Ministerka školstva Martina Lubyová. Foto N – Peter Kováč

Analytici na ministerstve školstva na základe dát navrhovali aj rušenie malých škôl, aj vyššie platy pre učiteľov či varovali pred zlými výsledkami žiakov. Presunuli ich pod odbor celoživotného vzdelávania.

Analytický útvar na ministerstve školstva Inštitút vzdelávacej politiky od 1. januára tohto roka skončil. Jeho šéf Matej Šiškovič z ministerstva odchádza.

Denníku N to potvrdilo ministerstvo školstva. Šiškovič na otázky neodpovedal, odkázal na tlačové oddelenie ministerstva školstva.

Ministerstvo zmenu obhajuje tým, že vytvorením spoločného odboru sa personálne posilní a „zvýšia sa kompetencie v centrálnom aparáte“. Takto chce ministerstvo posilniť úlohu odboru celoživotného vzdelávania a analýz vzdelávacej politiky, čo je nový názov odboru.

Dôvodom zmeny bola podľa ministerstva optimalizácia, pritom tvrdí, že zamestnanci, ktorí pracovali na oboch odboroch, ostanú pracovať aj na novom odbore.

Kto bude novému spojenému odboru šéfovať, nie je podľa ministerstva ešte rozhodnuté, je to v procese výberového konania, tvrdia.

Na otázku, či bude Šiškovič aj naďalej pracovať na ministerstve a na akej pozícii, ministerstvo napísalo: „Opis pracovnej pozície riaditeľa odboru sa zmenil, závisí od konkrétneho jednotlivca, či bude mať záujem zapojiť sa do výberového konania a či uspeje.“

Ministerstvo tvrdí, že zmenu momentálne komunikujú na svojej internej stránke a v najbližších dňoch to chce zverejniť aj na oficiálnej stránke.

Inštitút vzdelávacej politiky ako samostatný celok zanikol a jeho agenda prešla podľa informácií Denníka N pod odbor pre celoživotné vzdelávanie, ktorý funguje na ministerstve školstva.

Šiškovič šéfoval inštitútu od jeho vzniku v roku 2013 ešte za Dušana Čaploviča (Smer). Pred tým, ako nastúpil na ministerstvo školstva, bol niekoľko rokov analytikom v Inštitúte finančnej politiky na ministerstve financií (IFP).

Inštitút vzdelávacej politiky bol podobne ako Inštitút finančnej politiky miestom, kde analytici a ekonómovia majú prinášať analýzy a odporúčania pre to, aby vedenia ministerstiev robili rozhodnutia na základe dát a aby riadili štát čo najefektívnejšie. Na vplyve tieto inštitúty – a najmä IFP – získali najmä za už zosnulého Martina Filka.

Analytici majú pomáhať politikom

Budovanie analytických kapacít bolo jedným z cieľov koncepcie Hodnoty za peniaze. Analytické tímy sú napríklad pri ministerstve zdravotníctva, financií, životného prostredia či kultúry.

Analytici Inštitútu vzdelávacej politiky priniesli viacero dokumentov, ktoré ukazovali, ako by sa malo školstvo meniť. Napríklad v takmer 40-stranovej analýze navrhovali zrušenie malých škôl, ktoré majú do 50 žiakov – no iba tých, ktoré majú v blízkosti inú školu. Takto by sa dalo ušetriť 13,4 milióna eur ročne.

Navrhovali tiež zníženie štátnej dotácie pre druhý stupeň výučby na menších školách. To chcel pôvodne presadiť aj bývalý minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS), nakoniec od toho upustil, je to veľmi politicky citlivá vec.

Analytici svoj návrh odôvodňovali aj tým, že na druhom stupni je v prípade menších škôl nižšia odbornosť vyučovania.

Matej Šiškovič. Foto: TASR

Odporúčali vyššie platy učiteľom, kritizovali vedu

Vo svojej analýze tiež odporúčali zvýšenie platov učiteľom. Napríklad aby sa mzdový balík pre učiteľov zvýšil o tretinu, aby učitelia zarábali toľko, ako je priemerný plat ľudí s vysokou školou.

Pripravovali s Útvarom hodnoty za peniaze aj dokument Revízia výdavkov na vzdelávanie, v ktorej napríklad kritizovali kvalitu vysokých škôl a vedu, ktorá zaostáva za vyspelými krajinami. „V nekvalitných, predátorských časopisoch má druhý najvyšší podiel výstupov z krajín OECD,“ píše sa v priebežnej správe Revízia výdavkov na vzdelávanie.

Analytici tiež pripravili správu, kde odporúčali, aby školy mohli voľnejšie vyberať učebnice, ktoré chcú pri výučbe používať. „Jedna z kľúčových výhrad k súčasnému učebnicovému systému je, že učitelia si nemôžu vyberať z viacerých, štátom bezplatne poskytovaných učebníc. Učitelia tak nemajú možnosť zvoliť si učebný materiál, ktorý najlepšie vyhovuje ich postupom a zámerom,“ napísali vo svojom komentári. Navyše, ak školy nemajú možnosť výberu z viacerých alternatívnych učebníc, nemôžu podľa analytikov ani vyvinúť tlak na zvyšovanie ich kvality. „Podľa prieskumu vydavateľstva Didaktis by až 95 percent učiteľov základných škôl a 97 percent učiteľov stredných škôl využilo možnosť výberu z viacerých učebníc,“ napísali.

Zdroj: Inštitút vzdelávacej politiky

Inštitút upozorňoval aj na prepadávajúce sa výsledky slovenských žiakov v testovaní PISA. Zverejnil graf, kde vidieť, ako výsledky našich žiakov klesajú omnoho prudšie, ako je priemer v krajinách OECD.

„Zatiaľ čo v minulosti sme zaostávali vo výsledkoch najmä z titulu horších výsledkov znevýhodnených skupín (aj v porovnaní so zahraničím), v roku 2015 sa zhoršili výsledky naprieč socioekonomickými skupinami,“ napísal Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári k výsledkom PISA.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie