Denník N

SNS v školstve posilňuje moc ministerky, štátni tajomníci Mosta a Smeru prišli o kompetencie

Zľava: ministerka Martina Lubyová, štátni tajomníci Peter Krajňák a Oľga Nachtmannová. Foto - Tasr, Denník N
Zľava: ministerka Martina Lubyová, štátni tajomníci Peter Krajňák a Oľga Nachtmannová. Foto – Tasr, Denník N

Aktualizované 14:27. Štátny tajomník za Most-Híd už nemá na starosti základné a stredné školy, štátna tajomníčka za Smer prišla o vedu a výskum. Kľúčové právomoci už patria len ministerke Lubyovej.

Ešte v polovici decembra sa Most-Híd pochválil, že vďaka ich štátnemu tajomníkovi Petrovi Krajňákovi sa na menšinových školách uskutočnili pozitívne zmeny. Krajňák mal na starosti regionálne školstvo – teda základné a stredné školy. Od nového roka to už na ministerstve, ktorému šéfuje Slovenská národná strana, neplatí.

Podľa novej organizačnej štruktúry, ktorú presadila ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS), už bude mať na starosti regionálne školstvo ona sama. Kompetencie sa pod ministerku presúvajú aj v oblasti vedy a výskumu, doteraz patrili štátnej tajomníčke za Smer Oľge Nachtmannovej.

Ministerka – a tým aj SNS – tak posilňuje kompetencie na školstve na úkor ostatných koaličných partnerov. Lubyová je ministerkou od polovice septembra, keď vystriedala Petra Plavčana, ktorý musel z funkcie odstúpiť po nátlaku premiéra Roberta Fica.

Organizačné zmeny Denníku N potvrdil štátny tajomník Krajňák. Ministerstvo školstva zmeny potvrdilo tiež. Regionálne školstvo a veda a výskum tak od nového roka prešli pod ministerku Lubyovú. Zamestnancov o tejto zmene informovali 29. decembra. Išlo o piatok, posledný pracovný deň pred Novým rokom, kedy bývajú zamestnanci často na dovolenkách.

Po novom tak štátna tajomníčka za Smer Oľga Nachtmannová bude mať na starosti medzinárodnú spoluprácu a európske záležitosti. Doteraz mala pod sebou aj vedu a výskum.

„Kľúčové vecné útvary boli presunuté pod kompetenciu ministerky školstva, tak ako je to na iných ministerstvách,“ tvrdí ministerstvo. Posilnenie kompetencií ministerky a teda aj SNS odôvodňujú tým, že ide o „ide o bežný postup, ktorý je výsledkom spolupráce ministerky, generálneho tajomníka služobného úradu a Osobného úradu“.

Na otázku, či o tom informovali aj koaličných partnerov, ktorí nominovali štátnych tajomníkov ministerstvo odpovedalo, že „šlo o bežnú organizačnú zmenu v rámci ministerstva“.

Predseda Mosta-Híd Béla Bugár povedal, že sa o zmenách na ministerstve školstva dozvedel až teraz, dopredu s ním o odobratí kompetencií pre jeho nominanta nehovorili. „Nebolo to prerokované na úrovni koaličných partnerov,“ povedal.

S ministerkou Lubyovou o zmenách hovoril 1. januára, stretli sa pri príležitosti odovzdávania štátnych vyznamenaní. Ministerka bude ešte so štátnym tajomníkom za Most-Híd rokovať, sľubuje, že od marca nastanú na ministerstve ďalšie zmeny.

„Pani ministerka chce zobrať k sebe nejaké kompetencie. Štátny tajomník s niektorým vecami aj súhlasí a vieme, že v marci môže dôjsť k ďalšej korekcii,“ hovorí Bugár. Zatiaľ rokovania koaličnej rady iniciovať nechce. S koaličnými partnermi chce hovoriť až v prípade, že sa štátny tajomník s Lubyovou nedohodne a Krajňák bude mať so zmenami aj naďalej problém.

„Ak pán štátny tajomník bude mať aj naďalej problém, tak to budem musieť otvoriť na koaličnej rade,“ povedal Bugár. Ale ministerstvo patrí nominantke SNS, takže zatiaľ podľa neho nie je čo riešiť.

Krajňák: Hovorilo sa o tom od príchodu Machalu

„V tejto chvíli už nemám regionálne školstvo. Do kompetencie som dostal odbor výchovy a vzdelávania národnostných menšín a inkluzívneho vzdelávania. Celá sekcia regionálneho školstva bude pod pani ministerkou,“ potvrdil Krajňák.

O tejto zmene sa hovorilo podľa neho už dlhšie. „V podstate od príchodu pána Lukáša Machalu,“ povedal Krajňák. Nevie povedať, do akej miery je to koncept Machalov a do akej miery ide o koncept ministerky Lubyovej, ale platí, že sa o tom začalo hovoriť po jeho príchode.

Lukáš Machala bol generálnym tajomníkom služobného úradu ministerky Lubyovej, v úrade však vydržal len mesiac. Na ministerstvo prišiel z Národnej rady, kde pracoval ako poradca predsedu SNS a parlamentu Andreja Danka a dnes je späť na tejto pozícii. U Lubyovej skončil po tom, ako sa zverejnili informácie, že zamieta zamestnancom zahraničné cesty, a rozruch spôsobil aj jeho návrh, ako sa majú zamestnanci ministerstva obliekať, médiá zverejnili aj informácie o tom, ako šíril informácie z konšpiračných webov.

Ministerka školstva Martina Lubyová. foto N – Peter Kováč

O zmenách v riadení celého ministerstva sa Krajňák dozvedel osobne od ministerky. „Znižuje sa aj počet zamestnancov, mali sme nadstav. Toto by sa dalo akceptovať, že to je dobrý úmysel, trochu poupratovať,“ hovorí. Na ministerstve podľa neho očakávajú ešte ďalšiu, ešte väčšiu organizačnú zmenu. „Nevidím zlý úmysel, ale niektoré kroky nie sú dobré,“ komentuje to Krajňák.

Bývalý minister Plavčan podľa neho urobil asi osem zmien, toto je prvá, ktorú urobila Lubyová. V úrade je ministerka už viac ako sto dní.

Nebolo to zvykom

Zmena, ktorou prišiel o právomoc rozhodovať o regionálnom školstve, podľa neho nie je dobrá. „To nikdy nebolo zvykom. Aj iní štátni tajomníci majú osekané kompetencie, tak sa asi ide v takomto móde,“ hovorí.

Zmeny vníma ako centralizovanie kompetencií, čo sa podľa neho deje aj na ministerstve práce (minister Richter za Smer) aj obrany (minister Gajdoš za SNS).

„Na ministerstve školstva vždy platilo, že jeden tajomník mal na starosti regionálne školstvo aj vysoké školy, a ministrovi to minimálne uľahčovalo prácu,“ hovorí štátny tajomník. Teraz budú štátni tajomníci podľa neho mimo hlavných procesov na ministerstve.

„Nepovažujem to za kvalitatívny krok, zahltí sa najmä kancelária ministerky. Čo neznamená, že musí ministerstvo zle fungovať.“

V minulosti sa už Krajňák dostal do sporu so SNS, konkrétne s jej podpredsedom Antonom Hrnkom. Ten štátneho tajomníka kritizoval za sériu stretnutí s učiteľmi, kde hovorili o výučbe dejepisu a občianskej náuky.

Hrnko vo svojom statuse napísal, že štátny tajomník Krajňák je podľa neho posledný, kto môže na ministerstve rozhodovať o obsahu vyučovacích predmetov. Podpredseda SNS je poslancom parlamentu, nesedí však v školskom výbore. Je šéfom výboru na obranu a bezpečnosť, v minulosti pracoval ako historik v Slovenskej akadémii vied.

„Slovenská národná strana má celkom presnú predstavu, čo sa má na dejepise a občianskej náuke vyučovať, a bez toho, aby som počul čo i len slovo od uvedených pánov a dám, môžem konštatovať, že to je s ich názormi úplne nekompatibilné,“ napísal ešte Hrnko.

Most-Híd sa vtedy Krajňáka zastal. Strana napísala, že štátny tajomník Peter Krajňák má jej plnú podporu a z titulu funkcie aj právo zorganizovať akúkoľvek konferenciu, najmä ak sa týka extrémizmu mladých.

„O tom, či poslanec Národnej rady má určovať, kto má čo v kompetencii na ministerstve, sa budeme rozprávať s predsedom SNS na nadchádzajúcej koaličnej rade. Takto to v slušnej spoločnosti chodí,“ odpovedala hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár. Strana na otázky o zmene kompetencií ich štátneho tajomníka zatiaľ neodpovedala.

Krajňákove zmeny neprešli

Aj štátny tajomník navrhoval, aby sa udiali na ministerstve zmeny. Vyše pol roka sa snaží, aby mal odbor inklúzie nového riaditeľa – navrhoval to ešte ministrovi Plavčanovi. Na toto miesto odporúčal človeka práve z Inštitútu vzdelávacej politiky.

„Túto personálnu výmenu považujem za veľmi dôležitú pre kvalitatívne zlepšenie práce v oblasti inklúzie, ale táto požiadavka zatiaľ nebola vypočutá,“ vraví Krajňák. Za inkluzívne vzdelávanie teraz bude po novom zodpovedať práve on. Ide o odbor, ktorý sa napríklad zaoberá začlenením detí s rôznymi postihnutiami do škôl a takisto aj začleňovaním Rómov.

„Doterajší odbor špeciálneho a inkluzívneho vzdelávania sa v podstate rozdelil, časť kompetencií ostala na sekcii regionálneho školstva a časť kompetencií bola zverená mne. Nie je to ideálny model riadenia tejto oblasti. O tomto pohľade na vec som informoval pani ministerku a chcem ju presvedčiť, aby sa organizačná štruktúra ešte zmenila,“ hovorí Krajňák.

Analytici by mali fungovať samostatne

Za zmenu k horšiemu v organizačnej štruktúre považuje aj zlúčenie analytického odboru Inštitútu vzdelávacej politiky s odborom celoživotného vzdelávania. Po tejto zmene analytický odbor na ministerstve školstva prestal samostatne existovať.

„Som presvedčený, že Inštitút vzdelávacej politiky má svoje dôležité miesto na našom ministerstve a mal by ostať ako samostatný a nezávislý útvar,“ hovorí. Ministerstvo odôvodňovalo zlúčenie aj tým, že treba „optimalizovať“. Po spojení odišiel z čela inštitútu jeho šéf Matej Šiškovič, ktorý ho viedol od jeho vzniku v roku 2013.

Zrušenie Inštitútu kritizoval aj šéf útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš. Na svojom Facebooku napísal, že jeho „zrušenie je zlá správa pre Hodnotu za peniaze, profesionálnu štátnu správu aj školskú reformu (pre tých, ktorí sa ešte nádejali)“.

Ku kritike sa pridala aj opozícia. „Zrušenie Inštitútu vzdelávacej politiky zo strany ministerky školstva Martiny Lubyovej zodpovedá povahe tejto koalície: vypudiť z procesu rozhodovania vládnych politikov odbornosť, aby sa mohli riadiť výlučne svojimi osobnými preferenciami a záujmami,“ napísal  Branislav Gröhling z SaS.

Podľa Veroniky Remišovej z OĽaNO ide o nesystémový krok, ktorý bude mať negatívny vplyv na kvalitu rozhodnutí. „V konečnom dôsledku takýto krok žiadne financie neušetrí, ako to môžeme vidieť aj na ministerstve dopravy, ktoré zrušilo analytický Inštitút stratégie a namiesto toho si objednáva drahé analýzy od externých poradcov za státisíce eur,“ tvrdí Remišová.

Na najbližšom parlamentnom výbore pre vzdelávanie chce, aby túto zmenu ministerka vysvetlila a rozhodnutie prehodnotila.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie