Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štátni analytici sa zastali kolegov zo školstva: Je to zlá správa pre všetkých, čo sa snažíme vidieť svetlejšie zajtrajšky

Po Vianociach ministerka školstva Martina Lubyová oznámila zamestnancom veľké zmeny na ministerstve. Foto - Tasr
Po Vianociach ministerka školstva Martina Lubyová oznámila zamestnancom veľké zmeny na ministerstve. Foto – Tasr

Od Nového roku na ministerstve školstva samostatne nefunguje analytický Inštitút vzdelávacej politiky. Kolegov z odboru, ktorý ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) zlúčila s odborom celoživotného vzdelávania, sa verejne zastali analytici z iných ministerstiev.

„Veľmi smutná správa, a to nielen pre nás, ako Matejových (Šiškoviča, dnes už bývalého šéfa Inštitútu vzdelávacej politiky, pozn. red.) kolegov, ale pre nás všetkých, čo tu žijeme a snažíme sa vidieť svetlejšie zajtrajšky,“ napísal na Facebook Inštitút zdravotnej politiky na ministerstve zdravotníctva.

Smatana: Je to mocenský krok

Šéf tohto inštitútu Martin Smatana vníma zrušenie analytického oddelenia na školstve ako mocenský krok. Je však presvedčený, že fungovanie jeho analytikov to politicky neohrozí.

Smatana pritom chce z inštitútu odísť. „Dlhodobo zvažujem túto možnosť,“ povedal ešte v októbri v rozhovore Denníka N.

Na zdravotníctve podľa neho nemajú problémy. No Smatana tvrdí, že politici, najmä regionálni, často nechcú vidieť racionálne argumenty.

„Hlavne, keď sa blížia voľby. Čo im nemôžeme vyčítať, keďže naša primárna funkcia je maximalizovať niečo – dostupnosť, rozloženie zdrojov pre celé Slovensko, kým ich úloha je získať čo najviac pre ich región,“ dodal.

Odrádza to uchádzačov

Zrušenie inštitútu na školstve a ohlásenie tejto zmeny len pár dní pred vstúpením do platnosti, má hlavne negatívny symbolicky efekt pre budovanie profesionálnej štátnej správy, povedal Andrej Svorenčík, poradca ministerky pôdohospodárstva a ministra kultúry, ktorý rozbieha Inštitút pôdohospodárskej politiky a Inštitút kultúrnej politiky.

Ministerstvo pôdohospodárstva patrí pod SNS, rovnako ako ministerstvo školstva.

„Ovplyvňuje to aj záujem ľudí pracovať pre štát. Už dnes ráno mi písal ustarostený uchádzač, či nie je náhodou podobný problém aj na Inštitúte kultúrnej politiky,“ hovorí Svorenčík.

Ktorýkoľvek analytik z Inštitútu vzdelávacej politiky, aj jeho bývalý šéf Šiškovič, má podľa Svorenčíka na dvoch inštitútoch, ktoré zakladá, dvere otvorené. „Rád sa s nimi o možnej spolupráci porozprávam,“ povedal.

Svorenčík priznal, že nerozumie dôvodom, ktoré viedli k zrušeniu Inštitútu vzdelávacej politiky, či k jeho zlúčeniu s odborom celoživotného vzdelávania. „Inštitút vzdelávacej politiky je druhý najstarší analytický útvar,“ povedal Svorenčík.

Za takmer päť rokov činnosti sa inštitútu podľa neho podarilo v zložitom teréne, s často sa meniacimi ministrami, vybudovať si odborné renomé. Svorenčík to hovorí aj napriek tomu, že minister má podľa neho právo meniť organizačnú štruktúru vlastného ministerstva a rozhodovať o personálnom obsadení kľúčových postov, akým bola aj pozícia generálneho riaditeľa Inštitútu vzdelávacej politiky.

Pripomína, že všeobecným trendom je čoraz častejšie sa rozhodovať na základe dát, analýz a dôkazov. „Samozrejme, sú aj početné kroky vzad a veľa oblastí, kde sa princípy hodnoty za peniaze neuplatňujú. Ale najdôležitejšie je, aby suma krokov vpred prevýšila sumu krokov vzad. A aby ten rozdiel bol čo najväčší,“ hovorí Svorenčík.

Inštitúty, ktoré rozbieha, sú vo fáze postupného budovania, takže mali zatiaľ hlavne bežné byrokratické prekážky, „ktoré sa našťastie darí úspešne riešiť“. Svorenčík vraví, že od ministerky za SNS aj ministra za Smer cíti podporu.

Analytici: Je to zlý krok

Zrušenie analytického inštitútu na školstve kritizoval aj šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš, ktorý spolu s Martinom Filkom bol pri zrode analytických jednotiek na ministerstvách. „Zrušenie Inštitútu vzdelávacej politiky je zlá správa pre Hodnotu za peniaze, profesionálnu štátnu správu aj školskú reformu (pre tých, ktorí sa ešte nádejali),“ napísal Kišš na Facebooku.

Inštitút vzdelávacej politiky bol prvý, ktorý po Inštitúte finančnej politiky Kišš s Filkom založili. Šiškovič, ktorý Inštitút vzdelávacej politiky viedol, s nimi pôvodne pracoval na ministerstve financií.

„Nechal sa na to nahovoriť. Treba na to trochu odvahy, technické aj manažérske zručnosti, veľa úradníckej otrelosti a poznania, ,ako to v štátnej správe chodí´,“ napísal Kišš.

Inštitút vzdelávacej politiky pod Šiškovičovým vedením podľa Kišša urobil veľa dobrej roboty. „V čase keď sa snažíme založiť podobné útvary všade v štáte, je zrušenie Inštitútu vzdelávacej politiky veľký krok späť,“ dodáva Kišš.

Analytické jednotky na ministerstvách sú jedno z mála miest v štátnej správe, ktoré vďaka svojej kultúre a obsahu práce dokážu prilákať aj šikovných Slovákov domov, vraví Martin Haluš, šéf Inštitútu environmentálnej politiky. Ide o analytický inštitút na ministerstve životného prostredia.

„Obávam sa, že zrušením značky IVP sme nielen prišli o jeden z takýchto ostrovčekov, ale v boji o lepšie rozhodovanie v štátnej správe sme sa posunuli o veľa krokov dozadu,“ napísal na Facebooku Haluš. Inštitút na ministerstve školstva bol podľa neho dobre fungujúca a zabehnutá inštitúcia s vlastným názorom, verejnými výstupmi a medzinárodnou spoluprácou.

Krok kritizujú aj ďalší

No nielen kolegovia zo štátnej správy ostali zaskočení, že inštitút už nebude fungovať samostatne. Juraj Draxler, bývalý minister školstva, ktorého nominoval počas bývalej vlády Smer, napísal, že „ministerka Lubyová si od začiatku svojho pôsobenia kope hlboký profesionálny hrob. Rozhodnutie zrušiť vysoko rešpektovaný Inštitút vzdelávacej politiky je toho ďalším dôkazom.“

Draxler pôsobí v Slovenskej akadémii vied. Tam pôsobila pred príchodom na ministerstvo aj Lubyová.

Rozhodnutie Lubyovej kritizoval aj štátny tajomník ministerstva školstva za Most-Híd Peter Krajňák. „Som presvedčený, že Inštitút vzdelávacej politiky má svoje dôležité miesto na našom ministerstve a mal by ostať ako samostatný a nezávislý útvar,“ hovorí.

O výberovom konaní mlčia

Ministerstvo školstva tvrdí, že po spojení inštitútu s oddelením celoživotného vzdelávania vlastne posilnili jeho kapacity, lebo namiesto piatich zamestnancov, ktorí pracovali v Inštitúte vzdelávacej politiky, bude po novom 13 ľudí. Ide aj o tých, ktorí pracovali na odbore celoživotného vzdelávania.

„Nový odbor vznikol s cieľom skvalitniť a posilniť oblasť celoživotného vzdelávania, v ktorom rezort dlhodobo pociťoval rezervy, čo bolo predmetom kritiky aj z Európskej únie,“ napísalo ministerstvo.

Sľubuje, že v ďalších krokoch bude tento spojený odbor „rozdelený tak, aby bola značka Inštitútu vzdelávacej politiky zachovaná a aby sa oddelenia odboru funkčne optimalizovali.“

Ľudia, ktorí pracovali v inštitúte, budú mať podľa vyjadrení ministerstva rovnakú náplň práce ako doteraz. „Bude zodpovedať predošlému zaradeniu a bude rozšírená o úlohy, ktoré posilnia analytický aparát,“ tvrdí ministerstvo.

V utorok tlačový odbor tvrdil, že na miesto šéfa spojeného oddelenia prebieha výberové konanie. Na stránke slovensko.sk, kde sú zverejnené vyhlásené výberové konania, však nie je.

Na otázky, aby Denníku N poslali informácie o tom, kde a kedy bolo výberové konanie spustené, ministerstvo školstva neodpovedalo.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kollárov tieňový minister financií: Štátne podniky majú robiť biznis, ale sú spravované ako úrady

Ekonomický expert Sme rodina Štefan Hollý si myslí, že hlavný problém Slovenska je investične poddimenzovaný štát. “ Naše HDP má sto miliárd a rakúske 400 miliárd eur,“ hovorí.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Minúta po minúte

Zdieľať

Johnson v rozhovore pre BBC vyhlásil, že EÚ má brexitu plné zuby a chce dohodu. Úniu už podľa neho unavujú „nekonečné odklady“ a bola by rada, aby nastala ďalšia fáza brexitového procesu, rokovania o budúcich obchodných vzťahoch.

Britský premiér zopakoval, že Spojené kráľovstvo z bloku odíde 31. októbra. Stane sa tak podľa neho napriek novému zákonu proti nekontrolovanému brexitu, ktorý ho núti požiadať Brusel o odklad, ak nebude uzavretá nová dohoda.

Ako sa mieni zákonom riadiť a pritom vyviesť krajinu z EÚ aj bez dohody o podmienkach tohto kroku, však nespresnil. Dodal len, že bude ctiť ústavu.

Johnson s BBC hovoril po návšteve Luxemburska, kde rokoval so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a hlavným vyjednávačom Únie Michelom Barnierom. Povedal, že ho povzbudila ochota EÚ rokovať s Londýnom o tom, ako sa vyhnúť brexitu bez dohody. Pripustil však, že zásadný prelom nenastal. (bbc, čtk)

Zdieľať

Frankfurt plánuje projekt podzemnej železničnej stanice s tunelom pre rýchlovlaky, ktoré majú odľahčiť najdôležitejší železničný uzol Nemecka. Vláda chce nechať vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti z hľadiska nákladov a následkov pre diaľkovú železničnú dopravu. 

Štátny tajomník ministerstva Enak Ferlemann uviedol, že s predložením hotovej štúdie sa počíta na jar 2021, niekoľko kilometrov dlhý tunel a podzemná stanica majú byť dokončené najskôr v roku 2035 alebo 2036. Ministerstvo odhaduje náklady na 3,56 miliardy eur.

Koncept predpokladá výstavbu nového tunela pre diaľkové vlaky, ktorý bude viesť popod nadzemnú stanicu v smere východ – západ. Podzemná stanica by mala mať štyri koľaje. Štúdia má zistiť, či tento projekt je vôbec realizovateľný.

Súčasná stanica je pre rýchlovlaky nevhodná, pretože vlaky musia po zastavení meniť smer.

Frankfurtská stanica je natoľko dôležitá, že akékoľvek omeškanie na nej rozbije cestovný poriadok v celom Nemecku. Podľa Deutsche Bahn totiž až dve tretiny všetkých diaľkových vlakov prechádzajú práve frankfurtskou stanicou. (tasr)

Zdieľať

Nemecký minister financií povedal, že nemecké banky by nemali zaviesť záporné úrokové sadzby na vklady drobných sporiteľov. Vyjadrenie Olafa Scholza nasledovalo krátko po tom, ako ECB stlačila depozitnú úrokovú sadzbu hlbšie do negatívneho teritória.

Do septembrového zasadnutia ECB bola depozitná sadzba na úrovni –0,40 %, vo štvrtok však Rada guvernérov rozhodla o jej znížení na úroveň –0,50 %.

Nemecké banky už dlhšie dávajú najavo nespokojnosť s politikou ECB v tomto smere. Tá má podľa nich podiel na ich klesajúcich ziskoch.

„Povedal som jasne predstaviteľom bánk, že záporné úrokové sadzby pre milióny sporiteľov by boli veľmi zlý nápad,“ uviedol Scholz pre denník Bild. „Som presvedčený, že všetkým by nám malo záležať na tom, aby sa voči sporiteľom postupovalo férovo,“ dodal. (reuters, čtk)

Zdieľať

USA pravdepodobne čoskoro uvalia nové clá na tovar z EÚ pre dlhotrvajúci spor o subvencovanie výroby lietadiel. Uviedla to eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová. EÚ podľa nej v takomto prípade odpovie novými clami na americký tovar.

Spojené štáty a Európska únia sa od roku 2004 u Svetovej obchodnej organizácie (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Boeing a Airbus.

U oboch strán sa zistilo, že v rozpore s pravidlami WTO svojich výrobcov lietadiel finančne podporovali, aby im zabezpečili výhodnejšiu pozíciu na trhu.

Podľa zdrojov agentúry Reuters, oboznámených s touto kauzou, už WTO schválila žiadosť USA o súhlas s uvalením ciel na niektoré európske tovary. Koncom septembra by WTO mala oznámiť, aký veľký rozsah toto opatrenie bude mať.

WTO v súčasnosti tiež posudzuje plány EÚ na clá na americký tovar, rozhodnutie sa očakáva na prelome rokov. (dpa, reuters, čtk)

Zdieľať

Grécko chce predčasne splatiť 2,9 miliardy eur z 9-miliardovej pôžičky od MMF. Táto časť pôžičky má splatnosť do roku 2021, Grécko dúfa, že vďaka predčasnému splateniu ušetrí na úrokoch ročne 70 miliónov eur. (čtk)

Zdieľať

Americké strategické rezervy sú pripravené, no možno úplne postačí, že sú v zálohe

Predpovede vývoja ropného trhu po útoku na Saudi Aramco:

  • Len veľmi výrazná odstávka v rozsahu až dvoch mesiacov by si vyžiadala rozsiahlejšie siahnutie na strategické ropné rezervy Spojených štátov amerických.
  • V takom prípade by sa cena ropy mohla vyšplhať na hranicu 80 USD za barel, predpovedajú ekonómovia spoločnosti Goldman Sachs.
Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP
Zdieľať

Spoločnosť Brose vytvorí v Prievidzi ďalších 400 pracovných miest. Investícia do tretej výrobnej haly sa bude pohybovať na úrovni 50 miliónov eur. Spoločnosť aktuálne zamestnáva okolo 850 ľudí. (tasr)

Zdieľať

Matador investuje do projektu InoBat, zaoberajúceho sa výskumom, vývojom a výrobou batérií. Tento krok pomôže posunúť vpred celý európsky sektor elektromobility. Zámerom je vybudovanie výskumného a vývojového centra vrátane výrobnej linky na Slovensku.

Spoločnosť vstúpila do strategického partnerstva v súvislosti s výstavbou výrobnej linky na batérie s výkonom 100 megawatthodín (MWh). Tá sa má začať už v prvej polovici roka 2020. Do konca roka 2021 má poskytnúť vlastné licencované riešenie pre autobatérie.

Celková investícia do vývoja spolu s nákladmi na výstavbu výrobnej linky by mala dosiahnuť 100 miliónov eur.

Matador bude pomáhať spoločnosti InoBat Auto počas obdobia výstavby, a to prostredníctvom zapojenia svojich inžinierskych a riadiacich tímov. Tie navrhujú najmodernejšie automatizované linky pre významných hráčov automobilového priemyslu. Aby projekt zohrával ešte silnejšiu strategickú úlohu, počíta sa s následným rozšírením výrobnej kapacity na 10 GWh, ktorá umožní hromadnú sériovú výrobu batérií.

„Desiatky rokov skúseností Matadora v automobilovom priemysle poskytnú spoločnosti InoBat Auto patentovaný prístup k vývojovému know-how pre našu plánovanú výrobnú linku, ako aj prístup k popredným výrobcom automobilov. Spolu s Matadorom a so spoločnosťou Wildcat, ktorá je naším technologickým partnerom v USA, InoBat Auto dopomôže európskemu trhu k nezávislosti na batériách z krajín mimo EÚ. Rovnako tak prispeje aj k transformácii slovenskej ekonomiky z čisto výrobnej na znalostnú,“ uviedol Marián Boček, spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti InoBat.

Projekt InoBat Auto bol prvýkrát predstavený v júli tohto roka ako spoločné úsilie spoločností InoBat a Wildcat Discovery Technologies.

Súčasťou projektu je výrobná linka. Počíta sa s nepretržitým vývojom vlastných batérií v úzkej kooperácii s výrobcami elektrických vozidiel. (tasr)

Zdieľať

Volkswagen zaplatí 127 miliónov austrálskych dolárov (78,75 milióna eur) za urovnanie súdnych sporov s tisíckami tamojších klientov v súvislosti s emisným škandálom jeho dieselových modelov.

Nemecká automobilka zaplatí každému z majiteľov dotknutých dieselových vozidiel značky Volkswagen, Audi a Škoda zhruba 1400 dolárov.

„Je to významný krok k úplnému vyriešeniu súdnych sporov v Austrálii,“ uviedol hovorca spoločnosti.

VW v rámci urovnania sporu zaplatí aj právne trovy žalobcov. (tasr)

Zdieľať

Nemecko chce zaviesť limit pre budúci rozpočet európskeho bloku na roky 2021 – 2027 na úrovni 1 % jeho HDP. Tento limit je nižší ako 1,11 % HDP celej EÚ, ktorý navrhuje Európska komisia.

Štáty EÚ sa pripravujú na boj o rozpočet, ktorý sa bude schvaľovať na budúci rok. V pondelok sa v Bruseli zídu ministri financií EÚ, aby prediskutovali túto otázku.

Diplomatické zdroje uviedli, že Nemecko, najväčší čistý prispievateľ do spoločných pokladníc bloku, v pondelok predloží ministrom svoj návrh.

Ministri budú diskutovať aj o tom, či bude financovanie bloku podmienené zachovaním jeho hodnôt vrátane právneho štátu. Tento plán súvisí najmä s Poľskom a Maďarskom. (tasr)