Štátni analytici sa zastali kolegov zo školstva: Je to zlá správa pre všetkých, čo sa snažíme vidieť svetlejšie zajtrajšky
Zrušenie Inštitútu vzdelávacej politiky podľa analytika Andreja Svorenčíka straší ľudí, ktorí by chceli pracovať pre štát. Už mu písali, či nechcú zrušiť aj inštitúty, ktoré rozbieha.
Od Nového roku na ministerstve školstva samostatne nefunguje analytický Inštitút vzdelávacej politiky. Kolegov z odboru, ktorý ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) zlúčila s odborom celoživotného vzdelávania, sa verejne zastali analytici z iných ministerstiev.
„Veľmi smutná správa, a to nielen pre nás, ako Matejových (Šiškoviča, dnes už bývalého šéfa Inštitútu vzdelávacej politiky, pozn. red.) kolegov, ale pre nás všetkých, čo tu žijeme a snažíme sa vidieť svetlejšie zajtrajšky,“ napísal na Facebook Inštitút zdravotnej politiky na ministerstve zdravotníctva.
Smatana: Je to mocenský krok
Šéf tohto inštitútu Martin Smatana vníma zrušenie analytického oddelenia na školstve ako mocenský krok. Je však presvedčený, že fungovanie jeho analytikov to politicky neohrozí.
Smatana pritom chce z inštitútu odísť. „Dlhodobo zvažujem túto možnosť,“ povedal ešte v októbri v rozhovore Denníka N.
Na zdravotníctve podľa neho nemajú problémy. No Smatana tvrdí, že politici, najmä regionálni, často nechcú vidieť racionálne argumenty.
„Hlavne, keď sa blížia voľby. Čo im nemôžeme vyčítať, keďže naša primárna funkcia je maximalizovať niečo – dostupnosť, rozloženie zdrojov pre celé Slovensko, kým ich úloha je získať čo najviac pre ich región,“ dodal.
Odrádza to uchádzačov
Zrušenie inštitútu na školstve a ohlásenie tejto zmeny len pár dní pred vstúpením do platnosti, má hlavne negatívny symbolicky efekt pre budovanie profesionálnej štátnej správy, povedal Andrej Svorenčík, poradca ministerky pôdohospodárstva a ministra kultúry, ktorý rozbieha Inštitút pôdohospodárskej politiky a Inštitút kultúrnej politiky.
Ministerstvo pôdohospodárstva patrí pod SNS, rovnako ako ministerstvo školstva.
„Ovplyvňuje to aj záujem ľudí pracovať pre štát. Už dnes ráno mi písal ustarostený uchádzač, či nie je náhodou podobný problém aj na Inštitúte kultúrnej politiky,“ hovorí Svorenčík.
Ktorýkoľvek analytik z Inštitútu vzdelávacej politiky, aj jeho bývalý šéf Šiškovič, má podľa Svorenčíka na dvoch inštitútoch, ktoré zakladá, dvere otvorené. „Rád sa s nimi o možnej spolupráci porozprávam,“ povedal.
Svorenčík priznal, že nerozumie dôvodom, ktoré viedli k zrušeniu Inštitútu vzdelávacej politiky, či k jeho zlúčeniu s odborom celoživotného vzdelávania. „Inštitút vzdelávacej politiky je druhý najstarší analytický útvar,“ povedal Svorenčík.
Za takmer päť rokov činnosti sa inštitútu podľa neho podarilo v zložitom teréne, s často sa meniacimi ministrami, vybudovať si odborné renomé. Svorenčík to hovorí aj napriek tomu, že minister má podľa neho právo meniť organizačnú štruktúru vlastného ministerstva a rozhodovať o personálnom obsadení kľúčových postov, akým bola aj pozícia generálneho riaditeľa Inštitútu vzdelávacej politiky.
Pripomína, že všeobecným trendom je čoraz častejšie sa rozhodovať na základe dát, analýz a dôkazov. „Samozrejme, sú aj početné kroky vzad a veľa oblastí, kde sa princípy hodnoty za peniaze neuplatňujú. Ale najdôležitejšie je, aby suma krokov vpred prevýšila sumu krokov vzad. A aby ten rozdiel bol čo najväčší,“ hovorí Svorenčík.
Inštitúty, ktoré rozbieha, sú vo fáze postupného budovania, takže mali zatiaľ hlavne bežné byrokratické prekážky, „ktoré sa našťastie darí úspešne riešiť“. Svorenčík vraví, že od ministerky za SNS aj ministra za Smer cíti podporu.
Analytici: Je to zlý krok
Zrušenie analytického inštitútu na školstve kritizoval aj šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš, ktorý spolu s Martinom Filkom bol pri zrode analytických jednotiek na ministerstvách. „Zrušenie Inštitútu vzdelávacej politiky je zlá správa pre Hodnotu za peniaze, profesionálnu štátnu správu aj školskú reformu (pre tých, ktorí sa ešte nádejali),“ napísal Kišš na Facebooku.
Inštitút vzdelávacej politiky bol prvý, ktorý po Inštitúte finančnej politiky Kišš s Filkom založili. Šiškovič, ktorý Inštitút vzdelávacej politiky viedol, s nimi pôvodne pracoval na ministerstve financií.
„Nechal sa na to nahovoriť. Treba na to trochu odvahy, technické aj manažérske zručnosti, veľa úradníckej otrelosti a poznania, ,ako to v štátnej správe chodí´,“ napísal Kišš.
Inštitút vzdelávacej politiky pod Šiškovičovým vedením podľa Kišša urobil veľa dobrej roboty. „V čase keď sa snažíme založiť podobné útvary všade v štáte, je zrušenie Inštitútu vzdelávacej politiky veľký krok späť,“ dodáva Kišš.
Analytické jednotky na ministerstvách sú jedno z mála miest v štátnej správe, ktoré vďaka svojej kultúre a obsahu práce dokážu prilákať aj šikovných Slovákov domov, vraví Martin Haluš, šéf Inštitútu environmentálnej politiky. Ide o analytický inštitút na ministerstve životného prostredia.
„Obávam sa, že zrušením značky IVP sme nielen prišli o jeden z takýchto ostrovčekov, ale v boji o lepšie rozhodovanie v štátnej správe sme sa posunuli o veľa krokov dozadu,“ napísal na Facebooku Haluš. Inštitút na ministerstve školstva bol podľa neho dobre fungujúca a zabehnutá inštitúcia s vlastným názorom, verejnými výstupmi a medzinárodnou spoluprácou.
Krok kritizujú aj ďalší
No nielen kolegovia zo štátnej správy ostali zaskočení, že inštitút už nebude fungovať samostatne. Juraj Draxler, bývalý minister školstva, ktorého nominoval počas bývalej vlády Smer, napísal, že „ministerka Lubyová si od začiatku svojho pôsobenia kope hlboký profesionálny hrob. Rozhodnutie zrušiť vysoko rešpektovaný Inštitút vzdelávacej politiky je toho ďalším dôkazom.“
Draxler pôsobí v Slovenskej akadémii vied. Tam pôsobila pred príchodom na ministerstvo aj Lubyová.
Rozhodnutie Lubyovej kritizoval aj štátny tajomník ministerstva školstva za Most-Híd Peter Krajňák. „Som presvedčený, že Inštitút vzdelávacej politiky má svoje dôležité miesto na našom ministerstve a mal by ostať ako samostatný a nezávislý útvar,“ hovorí.
O výberovom konaní mlčia
Ministerstvo školstva tvrdí, že po spojení inštitútu s oddelením celoživotného vzdelávania vlastne posilnili jeho kapacity, lebo namiesto piatich zamestnancov, ktorí pracovali v Inštitúte vzdelávacej politiky, bude po novom 13 ľudí. Ide aj o tých, ktorí pracovali na odbore celoživotného vzdelávania.
„Nový odbor vznikol s cieľom skvalitniť a posilniť oblasť celoživotného vzdelávania, v ktorom rezort dlhodobo pociťoval rezervy, čo bolo predmetom kritiky aj z Európskej únie,“ napísalo ministerstvo.
Sľubuje, že v ďalších krokoch bude tento spojený odbor „rozdelený tak, aby bola značka Inštitútu vzdelávacej politiky zachovaná a aby sa oddelenia odboru funkčne optimalizovali.“
Ľudia, ktorí pracovali v inštitúte, budú mať podľa vyjadrení ministerstva rovnakú náplň práce ako doteraz. „Bude zodpovedať predošlému zaradeniu a bude rozšírená o úlohy, ktoré posilnia analytický aparát,“ tvrdí ministerstvo.
V utorok tlačový odbor tvrdil, že na miesto šéfa spojeného oddelenia prebieha výberové konanie. Na stránke slovensko.sk, kde sú zverejnené vyhlásené výberové konania, však nie je.
Na otázky, aby Denníku N poslali informácie o tom, kde a kedy bolo výberové konanie spustené, ministerstvo školstva neodpovedalo.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
