Denník N

Urobila ministerka školstva dobre, keď odsunula analytikov? Odpovedajú aj exministri Pellegrini, Mikolaj a Draxler

Foto - Denník N, Tasr
Foto – Denník N, Tasr

Inštitút vzdelávacej politiky fungoval od roku 2013, od januára ho ministerka školstva Lubyová spojila s odborom celoživotného vzdelávania. Viacerým odborníkom na školstvo sa to nepozdáva.

Od januára nefunguje na ministerstve školstva samostatný analytický Inštitút vzdelávacej politiky. Ministerka Martina Lubyová (nominantka SNS) ho spojila s odborom celoživotného vzdelávania. Denník N sa pýtal bývalých ministrov a analytikov, prečo je dôležité, aby malo ministerstvo nezávislý a samostatný inštitút a aké boli jeho pozitíva a negatíva.

 

Peter Pellegrini,
podpredseda vlády pre investície a informatizáciu, bývalý minister školstva za Smer

Ako minister som rozhodol o posilnení kapacít analytickej jednotky Inštitútu pre vzdelávanie na ministerstve školstva, pretože rezort školstva je práve tým rezortom, pri ktorého riadení by sa mali čo najviac uplatňovať konkrétne dáta a ich analýza a nie emócie a pocity. Preto pevne verím, že tieto nové organizačné zmeny neznehodnotia kvalitu analytických prác na ministerstve a že aj naďalej budú dáta a ich analýzy predstavovať základ pri rozhodovaní o budúcnosti školstva na Slovensku.

 

Ján Mikolaj,
bývalý minister školstva za SNS

Nie je dôležité, či ide o inštitút, alebo sú to dvaja, traja ľudia. Ide o obsah a o to, čo by mali robiť. O tom by sme sa mali baviť. Napríklad ekonomické hodnotenie je samozrejme dôležité, z hľadiska obsahu to význam má. Ja som profesor, ktorý v týchto veciach robí, ekonomická efektívnosť projektov je dôležitá. Ale rozhodujúce je, ako kvalitne pracujú, nie to, či sú samostatný inštitút.

 

Juraj Draxler,
bývalý minister školstva, nominant Smeru, dnes pracuje v SAV

Žiadne ministerstvo nemôže naozaj kvalitne fungovať bez dobrej analytickej podpory. Potrebujete ju pri zisťovaní, ako efektívne presúvať zdroje, kde sa zle hospodári, alebo ako lepšie nastaviť modely fungovania a financovania rôznych subjektov. Vo všeobecnosti mal útvar významné postavenie aj v tom, že robil vnútornú oponentúru rôznym plánovaným krokom vedenia ministerstva. Najmä je mi ľúto, že ministerstvo stráca doterajšieho riaditeľa IVP Mateja Šiškoviča. Je nielen dobrý dátový analytik, ale má dar koncepčného myslenia.

Za mojej éry sa analytický útvar začal rozširovať a na povolebné obdobie sme plánovali radikálny skok, keď mali pod IVP prejsť štatistici z Centra pre vedecko-technické informácie. Zvláštne je, že rozhodnutie ministerky prišlo v momente, keď má ministerstvo viac dát ako kedykoľvek v minulosti. Napríklad aj cez Rezortný informačný systém, ktorý sa v roku 2016 podarilo plne sprevádzkovať. A teda sa dajú postupne robiť kvalitné analýzy týkajúce sa mnohých vecí, od pohybu učiteľov a žiakov medzi školami, až po, napríklad, vekové či kvalifikačné zloženie učiteľov.

Iróniou je, že v minulosti prácu IVP nepriamo tvrdo napadli novinári. Bolo to vtedy, keď sme zverejnili dáta o platoch učiteľov. Aktivisti a novinári vtedy konšpiratívne tvrdili, že ministerstvo údaje skresľuje. V skutočnosti ich na základe dát priamo zo škôl dal dokopy práve IVP.

 

Andrej Svorenčík,
poradca ministerky pôdohospodárstva a ministra kultúry, ktorý rozbieha Inštitút pôdohospodárskej politiky a Inštitút kultúrnej politiky

Nebudem hovoriť konkrétne o IVP, ale o analytických útvaroch vo všeobecnosti. Ideálny analytický útvar by mal byť nezávislý jedine v zmysle nestrannosti, odbornosti a profesionality. Analytický útvar nevie byť nezávislý od ministerstva, na ktorom pôsobí. Je predsa jeho súčasťou a hierarchicky je podriadený ministrovi. Vďaka tomu má však privilegovaný prístup k štátnym dátam a rezortným materiálom. Tento prístup mu umožňuje napĺňať svoje poslanie. Zbierať dôkazy, robiť analýzy, zverejňovať ich a preskúmavať alternatívne riešenia spoločenských problémov a tým pomáhať politikom robiť čo najlepšie rozhodnutia v prospech spoločnosti. Ideálny analytický útvar je preto dôveryhodným partnerom pre ministra, rezort, ale aj pre verejnosť.

 

 

 

Renáta Hall,
iniciatíva To dá rozum

Úlohou tohto inštitútu bolo poskytovať ministerstvu analýzy dát. Pozitívom bolo, že otváral rôzne dôležité otázky ako optimalizácia siete škôl, platy učiteľov, či liberalizácia trhu s učebnicami. Čo som vnímala dlhodobo ako nedostatok, bolo, že výstupy z analýz sa nepretavovali do politík, ktoré ministerstvo prijímalo. Čiže vplyv jeho analýz bol len v rovine tlaku informácií, ktoré zverejňoval prostredníctvom médií.

 

Vladimír Crmoman,
šéf Slovenskej komory učiteľov

Odborné stanoviská, presné dáta, či analýzy od samostatného útvaru sú pre efektívnejší chod každého rezortu nevyhnutnosťou. Moderne fungujúce spoločnosti a inštitúcie využívajú tímovosť v rozhodovacích procesoch, náš rezort nabral úplne opačný smer. Rozhodnutie ministerky preto vyvoláva pochybnosti o cieľoch nového vedenia.

 

Jozef Turčány,
výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska

Zodpovedné a férové analýzy sú potrebné na to, aby sa akékoľvek reformy v školstve začali diať a aby sa diali v súlade s tým, čo potrebuje slovenská spoločnosť. V čase, keď sme hovorili o správe školstva, ktorú pripravil ešte minister Dušan Čaplovič, už vtedy sme chceli analýzy. Aj my máme masu dát a čísel, ktoré ukazujú, ako sa školstvo vyvíja a to očakávame aj od ministerstva. Či to bude samostatný inštitút, alebo sa to bude volať Hodnota za peniaze alebo to bude akýkoľvek orgán, to už je iná otázka. Ale analýzy sú základ, aby sme sa posúvali ďalej. Krok ministerky, že to spojila s odborom celoživotného vzdelávania, nebudem hodnotiť. Nikdy sme nevstupovali do kompetencií orgánov, ktoré sú za to zodpovedné. Skúsenosti, ktoré máme s inštitúciami na iných ministerstvách, sú rôzne, pozitívne aj negatívne. Ale je to platforma na diskusiu a tá by mala zostať zachovaná.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie