Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kažimír chce začať zdaňovať bitcoin aj ďalšie kryptomeny

Minister financií hovorí, že nie je priateľom nového fenoménu kryptomien, považuje to za niečo, čo je dosť nebezpečné.

Minister financií Peter Kažimír chce začať zdaňovať príjmy z kryptomien vrátane najznámejšieho bitcoinu. Návrh chce pripraviť v tomto roku a verí, že opatrenie by mohlo platiť už od budúceho roka.

„Vnímame to tak, že virtuálne meny majú dnes dve funkcie: je to prostriedok výmeny, ale je to aj investičné aktívum. Naozaj máme záujem riešiť otázky zdaňovania príjmu vzniknutého pri výmene za tovar, rovnako príjmu pri obchodovaní s takouto kryptomenou,“ povedal.

Momentálne je vo svete už asi 1400 kryptomien a stále vznikajú nové. Najznámejší je bitcoin, jeho cena vlani prudko vzrástla, no je preň typické aj výrazné kolísanie ceny. Nie je nič zvláštne, keď sa cena v priebehu dňa zmení o tisíc dolárov. Veľké kolísanie ceny platí pre všetky kryptomeny.

Bitcoin aj väčšina ďalších kryptomien funguje na báze technológie blockchain. Trh s kryptomenami je zhruba 780 miliárd dolárov, pre porovnanie – celá eurová emisia je zhruba 18 biliónov.

„Máme zámer zdaniť výnosy z kryptomien v momente ich realizácie, či už pôjde o výmenu alebo predaj. Ministerstvo financií bude analyzovať možnosti, ako to urobiť,“ povedal Kažimír.

Kažimír: Je to dosť nebezpečné

Minister financií hovorí, že nie je priateľom tohto nového fenoménu. Kryptomeny vníma ako niečo, o čom sa dnes málo vie a čo je aj dosť nebezpečné.

„Tým, že obchodovanie s kryptomenami nie je regulované a je často anonymné, prinášajú so sebou riziko terorizmu, organizovaného zločinu. Ak táto oblasť nebude globálne regulovaná, budú tieto riziká čoraz viac stúpať,“ hovorí minister.

Nakladanie s kryptomenami však zatiaľ nechce na Slovensku regulovať, aj keď niektoré krajiny už k tomu pristúpili.

Kažimír si je vedomý toho, že nebude jednoduché dohliadnuť na to, aby každý, kto obchoduje s bitcoinom, takéto príjmy priznal.

„Napriek tomu, že nebudeme vedieť v reálnom čase zrejme dohliadať na pohyb s takouto menou, legislatíva bude platná a každý sa zariadi podľa toho, v akom riziku bude chcieť žiť. Dnes je doba, že sa k všetkému dá raz dostať,“ hovorí.

Martin Tužinský z Slovenskej komory daňových poradcov však hovorí, že aj v súčasnosti je povinnosť zdaniť výnosy z kryptomien. „V zásade akýkoľvek dosiahnutý príjem je povinný daňovník zatriediť do niektorého z § 5 – 8 zákona o dani z príjmov,“ povedal.

V Európe sa hovorí o digitálnych odvodoch

Kažimír tiež naznačil, že nad zavedením virtuálnej meny našej krajiny neuvažuje. „Slovensko je váženým členom eurozóny,“ povedal.

O zavedení vlastnej kryptomeny už uvažuje Estónsko.

„Rok 2018 so sebou prinesie nielen prvé náznaky sprísňovania podmienok na trhu kryptomien, ale aj spustenie prvej štátnej kryptomeny. Mohol by to byť napríklad kryptorubel, ktorým bude chcieť Rusko obísť uvalené sankcie zo západu,“ odhaduje Jakub Rosa, analytik Acrosss Private Investments.

Tému zdaňovania kryptomien Kažimír rozšíri o zdaňovanie digitálnej ekonomiky. Týka sa to napríklad príjmov z reklamy, ktoré končia na účtoch Googlu a Facebooku, no dane z takýchto príjmov sa na Slovensku neplatia.

Európska komisia už pracuje na návrhu zavedenia digitálnych odvodov, čo iniciovalo Francúzsko. Návrh by mal byť hotový na jar.

„Nebude jednoduché dosiahnuť zhodu. Spolu s Francúzskom budeme prví, ktorí ho budú chcieť zaviesť. To isté sa týka kryptomien, budeme čakať náznaky koordinácie,“ povedal Kažimír.

Minister financií však v prípade zdaňovania kryptomien nechce čakať na spoločný európsky návrh. „Ak sa dohodneme na základných črtách, ako by sme mali postupovať, viem si predstaviť, že od budúceho roka by sme mohli mať na Slovensku takúto legislatívu,“ dodal.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Nemecká vláda vyplatí prevádzkovateľom jadrových elektrární odškodné 2,4 miliardy eur za to, že ich donútila predčasne zatvoriť ich zariadenia. Krajina sa rozhodla zastaviť produkciu z jadra v roku 2011 po nehode elektrárne Fukušima.

Odškodné dostanú štyri firmy. Najvyššiu sumu 1,425 miliardy eur získa Vattenfall, RWE obdrží 880 miliónov eur, E.ON 42,5 milióna eur a EnBW 80 miliónov eur.

Nemecký ústavný súd vlani po sťažnosti firiem rozhodol, že predchádzajúca ponuka vlády nebola dostatočná. Vyzval na rýchle urovnanie sporu, v ktorom sa angažoval hlavne Vattenfall.

Už v roku 2016 súd rozhodol, že odstavenie jadrových elektrární z prevádzky je legálne, je však nutné lepšie odškodniť prevádzkovateľov za stratu produkcie. Výroba energie z jadra sa má zastaviť do konca roka 2022. (čtk, dpa, e)

O základné potreby pozitívne testovaných osôb sa od pondelka budú starať obce, Združenie miest a obcí Slovenska však upozornilo, že nemajú prístup k informáciám o týchto osobách. Hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák pre TASR uviedol, že o to žiadali vládu ešte v marci minulého roka, doposiaľ sa tak nestalo.

Diaľničiari spúšťajú stavbu odpočívadiel Milhosť na R4 z Košíc pri hraniciach s Maďarskom. Na odpočívadlách sa budú dať zaobstarať diaľničné známky, mýtne palubné jednotky a budú tam priestory na relax a hygienu. Dobudované budú na konci budúceho roka.

V rámci pomocných schém na udržanie zamestnanosti vyplatil rezort práce 1,1 mld. eur. Zo schém Prvej pomoci sa najviac využíva opatrenie 3B. Údaje vyčíslené k 4. marcu zverejnilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

V rámci opatrenia 1 vyplatil rezort 70,7 milióna eur prostredníctvom takmer 35-tisíc platieb. Tento pomocný nástroj je príspevkom na náhradu mzdy zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí v čase mimoriadnej situácie na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR zatvorili alebo obmedzili svoje prevádzky. Firmy môžu žiadať o náhradu časti mzdových nákladov vo výške 100 % celkovej ceny práce (predtým 80 %). Maximálna výška príspevku je 1100 eur na zamestnanca.

Na opatrenie 2 minul rezort práce vyše 211 miliónov eur, počet platieb bol okolo 402-tisíc. Opatrenie 2 sa týka samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). O príspevok môžu žiadať tie SZČO, ktoré museli pre pandémiu svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť, alebo im poklesli tržby aspoň o 20 %. Pri poklese tržieb od 80 % a viac bola do septembra 2020 maximálna výška príspevku 540 eur, od októbra bolo maximum na úrovni 810 eur. Po novom je maximálny príspevok pri 80-percentnom poklese 870 eur.

V rámci opatrenia 3A vyplatil rezort takmer 230 miliónov eur a odoslal vyše 41-tisíc platieb. Najvyužívanejším je stále opatrenie 3B, rezort naň minul vyše 547 miliónov eur a odoslal dokopy vyše 152-tisíc platieb.

Na príspevky z opatrení 3A a 3B, tzv. kurzarbeit, majú nárok tí zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti minimálne na čas jedného mesiaca (predtým to boli dva mesiace). Príspevok je od februára vo výške 100 % celkovej ceny práce, maximálne však 1100 eur na zamestnanca.

Takmer 23 miliónov eur poslal rezort práce aj v rámci opatrenia 4, počet platieb bol zhruba 96-tisíc. Toto opatrenie sa týka vybraných skupín SZČO, ľudí vykonávajúcich slobodné povolania alebo jednoosobových s. r. o., ktoré v čase mimoriadnej situácie nemajú žiaden iný príjem. Ide o príspevok vo výške 360 eur, predtým to bolo 315 eur. Nová vlna zvýšenia priniesla aj novinku v tomto opatrení, ak si tieto SZČO zaplatia dobrovoľné poistné na sociálne poistenie aspoň za polovicu februára a v platení budú pokračovať, budú môcť prejsť do opatrenia 2.

Vyše 27 miliónov eur vyplatil rezort na opatrenie 5. Toto opatrenie, alebo inak SOS dotácia, je určené pre ľudí, ktorí sa počas pandémie ocitli v krízovej situácii a bez príjmu. Príspevok je vo výške 300 eur.

Za prvý mesiac tohto roka rezort zatiaľ vyplatil vyše 100 miliónov eur. Najviac sa v rámci pomocnej schémy vyplatilo v apríli minulého roka, a to takmer 177 miliónov eur. Za február je zatiaľ vyplatených vyše troch miliónov eur. (tasr)

Značka VW chce do roku 2030 zvýšiť podiel plne elektrických áut na predaji v Európe na 70 %. Plán je súčasťou novej stratégie Accelerate, doterajší cieľ bol nastavený na polovičnej úrovni.

Volkswagen sa chce stať svetovým lídrom v produkcii elektromobilov. V Číne a Spojených štátoch má ambíciu do roku 2030 zvýšiť podiel áut poháňaných elektrinou na 50 %.

„Zatiaľ čo naši konkurenti sú len v polovici cesty v prechode na elektrinu, my už sme v digitálnej transformácii urobili značný pokrok,“ uviedol šéf značky VW Ralf Brandstätter. (čtk, vw)

V Česku končí digitálna platforma LidskáSíla, ktorá v čase najväčšej expanzie ponúkala služby 2300 upratovačiek. Do start-upu jeho zakladateľ Ondřej Tomek v roku 2016 nalial takmer milión eur.

Firma končí, pretože podľa portálu e15.cz nezvládla príliš rýchly rast, nedokázala riadne odborne školiť pracovníkov a dorazila ju pandémia s 30- až 50-percentným poklesom dopytu.

Úspory domácností v bankách vlani v Česku prudko vzrástli, ich objem sa medziročne zvýšil o vyše 12 % na vyše 3 bilióny Kč. Je to najrýchlejší nárast od roku 1997. (e15)

Čína si vytýčila na tento rok cieľ rastu ekonomiky o vyše 6 %, čo je výrazne pod odhadmi analytikov. Vlani HDP stúpol o 2,3 %, najmenej za 44 rokov. Čína však bola jedinou veľkou ekonomikou, ktorá vykázala rast napriek pandémii.

Analytici odhadujú, že tohtoročný rast HDP môže presiahnuť 8 %. Nižší oficiálne stanovený cieľ podľa nich dáva plánovacej komisii viac priestoru na presadenie reforiem.

Aké sú plány Číny:

  • Ročné výdavky na výskum a vývoj sa majú do roku 2025 zvyšovať o viac ako 7 %.
  • Schodok rozpočtu by mal tento rok klesnúť na 3,2 % HDP oproti vlaňajšiemu cieľu na úrovni 3,6 %.
  • Cieľ rastu ekonomiky na obdobie 2021 až 2025 nebol zverejnený, na roky 2016 až 2025 bol 6,5 %. Peking však uviedol, že udrží priemerný ročný rast HDP v rozumnom rozsahu.
  • Mieru nezamestnanosti chce vláda udržať pod 5,5 %.

Na čo sa chcú orientovať

V novom päťročnom pláne Čína zdôraznila sedem oblastí súvisacich s technológiami, ktoré chce posilniť. Ide napríklad o umelú inteligenciu novej generácie, kvantové informácie, vedu o mozgu, polovodiče či genetický výskum a biotechnológie.

Z ďalších oblastí chce vláda podporiť elektromobily a 5G siete. Pri 5G sieťach plánuje zvýšiť ich podiel v najbližších piatich rokoch na 56 %. (čtk, reuters)

NKÚ zverejnil plán kontrolnej činnosti na tento rok, kontroly sa zamerajú na rozdeľovanie dotácií, verejné obstarávania u diaľničiarov, bezpečnosť železničných priecestí, hospodárenie vodárenských podnikov či vojenského spravodajstva. Plán zahŕňa 21 akcií vo viac ako 60 subjektoch.

Od minulého roka o výsledkoch jednotlivých kontrol rokujú aj poslanci parlamentu v príslušných výboroch. V tomto roku dostanú informácie aj o fungovaní RTVS, Tiposu či efektívnosti fungovania košických mestských častí.

NKÚ preverí tiež to, ako je Slovensko pripravené čeliť následkom klimatických zmien, najmä sucha.

Protimonopolný úrad prešetruje možný kartel pri obstarávaní stavebných prác. Začal správne konanie pre možnú dohodu obmedzujúcu súťaž, pretože získal podklady nasvedčujúce tomu, že traja podnikatelia koordinovali postup pri predkladaní ponúk.

Išlo o zákazku z oblasti energetiky financovanú z operačného programu kvalita životného prostredia.

Začatie správneho konania neznamená, že účastníci konania porušili súťažné pravidlá,
a ani neprejudikuje závery, ku ktorým môže úrad dospieť v rozhodnutí.

Slovenská ekonomika vlani v dôsledku pandémie klesla o 5,2 %. Je to prvý prepad od finančnej krízy v roku 2009, keď sa HDP znížil o 5,5 %. Pokles výkonu zaznamenali všetký hlavné sektory hospodárstva, znížil sa aj export a domáci dopyt.

Údaje o HDP zverejnil štatistický úrad, ktorý potvrdil svoj februárový odhad o vývoji ekonomiky za 4. kvartál.

Podrobnejšie výsledky:

  • Vo 4. štvrťroku ekonomika klesla medziročne o 2,7 % po prepade o 2,4 % v 3. kvartáli.
  • Medzikvartálne HDP v posledných troch mesiacoch vlaňajška stúpol o 0,2 %.
  • Celoročný pokles ekonomiky je miernejší, než pôvodne predpokladalo ministerstvo financií. Najskôr odhadovalo prepad o 6,7 %, vo februári komunikovalo pokles HDP o 5,8 %.

Aký bol záver roka

Zatiaľ čo prvá vlna pandémie spôsobila historické prepady kľúčových ukazovateľov v 2. štvrťroku, vývoj na konci roka už ovplyvňovala druhá vlna. Ekonomika sa dokázala opäť naštartovať a v závere roka zmiernila tempo poklesu.

Podľa štatistikov ekonomiku na skonku roka potiahol export a znižovanie prepadu vybraných odvetví. „Rozhodujúci podiel na výsledku mal opäť zahraničný dopyt, ktorý (…) dosiahol medziročný rast o 1,8 %,“ uvádza úrad.

Aký je výhľad

Rezort financií vo februári zhoršil výhľad rastu hospodárstva na tento rok na 4,3 % z predchádzajúceho odhadu 5,5 %.

Slovensko čelí silnej vlne koronavírusovej nákazy, počas ktorej zaviedlo dosiaľ najprísnejšie karanténne opatrenia. Zatvorená je väčšina predajní či prevádzky služieb, výrazné obmedzenia platia pre reštaurácie a hotely. (čtk, e)

Ceny ropy pokračujú v raste po tom, ako včera prudko stúpli. Dôvodom je rozhodnutie najväčších svetových producentov ropy z OPEC+ predĺžiť limity na ťažbu do konca apríla.

Barel americkej ľahkej ropy WTI s dodávkou v apríli sa ráno predával po 64,63 USD (53,71 eura), čo bolo o 1,25 % viac ako včera na konci obchodovania.

Cena májového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent vzrástla o 1,33 % na 67,64 USD za barel. (tasr)

Ekonomický newsfilter: V trnavskej automobilke bol jeden z veľkých šéfov a nový model oficiálne neohlásil +

  • Slovenský paradox sa skončil, maloobchodné tržby v januári dramaticky padli
  • Cyprus zavedie register vlastníkov firiem
  • Zatiaľ kopa otázok o vakcinačných pasoch a návrate k normálnemu životu

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať