Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Podiel žien v slovenskom IT rastie. Rok 2018 bude rokom „ajťáčok“

Akútny nedostatok talentov

Rýchlosť inovácie vo firmách brzdí nedostatok talentov. Podľa StackOverflow len 5 % vývojárov nemá prácu. Aby sa technologický rozvoj nespomalil, objavili firmy bojujúce s nedostatkom odborných zamestnancov nové posily – zapojenie žien. Hoci predstavujú polovicu ekonomicky aktívnej populácie, v technologických startupoch ich je len 32 % a medzi samotnými „ajťákmi“ len 12-18 %, čo ukazuje na veľký potenciál príležitostí. Alžbeta Dlhá vo svojom medzinárodnom výskume z r. 2017 zameranom na diverzitu v startupoch uvádza 32 % podiel žien bez ohľadu na rolu a 18,3 % podiel na technologických pozíciách. Na slovenských vysokých školách pred piatimi rokmi študovalo IT odbor len 3 – 5 % dievčat. Teraz sa tento počet zdvojnásobil. Firmy to už pociťujú.

Ženy v manažmente IT firiem bývajú vzácnosťou. Slovenská firma Exponea ich má v manažmente až 43 % a patrí medzi najrýchlejšie rastúce na svete vo svojom segmente.

Ženy sú pre biznis šancou

Väčšiu mieru podnikavosti a inovácie, lepší prístup na globálne trhy s tovarom a so službami cielenými na ženy, lepšie finančné výsledky. To všetko dosahujú podľa správy Organizácie Spojených národov pre priemyselný rozvoj z roku 2015 spoločnosti, ktoré majú diverzitu ako neoddeliteľnú súčasť svojho biznis modelu.

Okrem finančných výsledkov majú ženy zásadný vplyv na kultúru a štýl riadenia spoločností – a teda na to, ako ovplyvňujú retenciu talentov, ktoré už vo firmách pracujú. Zatiaľ čo muži preferujú individualistické rozhodovanie a kladú dôraz na kontrolu a nápravné opatrenia, ženy sa preukázateľne viac zaujímajú o rozvoj a odmeňovanie ľudí a o etické dôsledky svojich rozhodnutí. V dobe „sociálnych spotrebiteľov“, ktorým záleží na tom, ako sa správajú spoločnosti a ich sily cez sociálne médiá, cez ktoré sa rýchlo a efektívne šíria správy ohrozujúce reputáciu a zisky firiem, ide o zásadnú výhodu.

Slovensko na dobrej ceste, začíname už od študentiek

Vďaka iniciatíve, akou je Aj ty v IT, rastie počet žien študujúcich na slovenských vysokých školách IT odbory. Aktuálne ich je už 10 – 12 %, čo je dvojnásobné zlepšenie oproti situácii spred piatich rokov. Projekt vznikol s cieľom povzbudiť dievčatá do štúdia informatiky a následného zamestnania v danom odbore.

Medzi inými organizujú Spoznaj IT faCOOLty, kde dievčatám ponúkajú možnosť stráviť jeden deň na pôde IT fakulty v sprievode jej študenta. Zapojili sa už FIIT STU v Bratislave, FEI STU v Bratislave, FRI Žilinskej univerzity, FEI TU Košice, PF UKF Nitra.

Predovšetkým vďaka osvetovým aktivitám združenia Aj ty v IT podiel žien na technických univerzitách stúpa. Podchytávajú dievčatá už od 12-ich rokov. Na fotke finalistky súťaže ScratchMatch, ktorej víťazky zažili víkend v Budapešti. (Foto: archív Aj ty v IT)

Príležitosť aj pre profesionálky

Ďalším úspešne naštartovaným programom je MiniTech MBA for Women, ktorého cieľom je poskytnúť účastníčkam IT terminológiu, základy programovania a schopnosť efektívnejšie spolupracovať s IT kolegami, prípadne ich inšpirovať k ďalšiemu vzdelávaniu sa v IT. Záujem o pilotný program prekvapil – pozitívne reagovali desiatky žien, podmienky splnilo 26 a do pilotu bolo vybratých štrnásť účastníčok. Sú medzi nimi konzultantka, právnička, profesionálky v oblasti financií, manažérka zmien, PR špecialistka, marketérka či reporting špecialistka – a program si zatiaľ chvália.

V rámci programu Mini Tech MBA for Women sa ženy z biznisu učia základy programovania, navštevujú vývojárske podujatia či rozoberajú počítač.

„Vidím už prvé ovocie programu MiniTech MBA for Women, a to ešte nie som na konci kurzu. Nemám technické vzdelanie, ale mám veľkú chuť sa v IT oblasti zorientovať. Som veľmi vďačná Mirke, lektorom a všetkým, ktorí stoja za týmto skvelým projektom,“ hovorí Elena Šuranová, Team Leader/IT Recruiter pre Seiteq.

Od marca 2018 sa program plánuje otvoriť ďalším účastníčkam.

Elena Šuranová (tretia sprava) je jednou zo 14 účastníčok pilotného behu Mini Tech MBA a nie je sama, čo získané vedomosti využíva už počas neho.

Inovatívne firmy ako Exponea odstraňujú prekážky

Ako vytvoriť atraktívne prostredie pre ženy? Najčastejšie sa medzi odpoveďami objavujú skrátené úväzky, dostupnosť jaslí a škôlok a neformálne kontakty. V Exponei, slovenskej spoločnosti na vývoj a implementáciu softvéru pre automatizáciu marketingových kampaní, s pobočkami po celom svete, si uvedomujú, že „chyba“ nie je v ženách, ale v prostredí. A tak keď sa na CEO Exponea Petra Irikovského obrátila zakladateľka spoločnosti People Ecosystems Miroslava Rusnoková s ponukou partnerstva v programe Mini Tech MBA for Women, neváhal a nápad podporil.

„Mám 3-ročnú dcéru a chcem pre ňu svet, kde sú ženy v IT vnímané úplne rovnocenne. Verím, že program k tomu pomôže a mnohým ženám otvorí nové obzory,“ vyjadril sa Peter Irikovský, CEO Exponea.

V auguste zorganizovali v Exponei na tému ženy vo firme panelovú diskusiu a jej závery preniesli priamo do praxe. K spokojnosti nielen žien vo firme prispieva veľká miera flexibility v práci – a nejde len o proklamáciu. Zamestnanci bežne pracujú z domu a v časoch, ktoré vyhovujú im a ich potrebám. Takú mieru flexibility ocenia hlavne vtedy, keď sa rozhodnú založiť si rodinu. Zlúčiť prácu a starostlivosť o deti je skrátka nutnosť – a opäť, nie je to len otázka, ktorú riešia ženy. V Exponei už majú prvého muža na „materskej“ – a čo je najlepšie, nikomu to nepripadá zvláštne.

Martina Kolibášová sa stala tímlíderkou testerov už v 2. ročníku na vysokej škole.

Najväčšou podporou žien v IT v Exponei je podľa mňa to, že tu nikto nerobí rozdiely. Ak sa hľadajú noví ľudia do tímu, nikto nehľadí na to, či je to žena alebo muž. Každý má rovnakú šancu dostať sa do tímu. Keď som prišla do firmy, bolo tu celkovo len šesť žien a ja som sa dokonca stala prvou ženou, ktorá bola súčasťou vývojárskeho tímu. Najväčšou podporou pre mňa bolo to, že ma tím mužov prijal bez akéhokoľvek problému do svojho ‚kmeňa‘,“ povedala Martina Kolibášová, tímlíderka testerov v Exponei.

Užitočné odkazy

Aktuálne aktivity organizácie Aj ty v IT, ktoré pomáhajú študovať IT.  

Výhody Mini Tech MBA, vzdelávacieho programu pre biznis ženy o IT. Predbežná registrácia prebieha na stránke. Čoskoro sa otvorí prihlasovanie na ďalší semester a s ním spojené podujatia

Voľné pozície v Exponei, ktorá bola zaradená medzi najrýchlejšie rastúce spoločnosti v Európe.

 

 

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Zmena klímy by mala byť v prioritách slovenskej hospodárskej politiky až za školstvom a zdravotníctvom, hovorí v šéf Hodnoty za peniaze Štefan Kišš. „Aj na medzinárodnej scéne by sme mali presadzovať najlepšie možné politiky, ale predsa len, školstvo a zdravotníctvo si môžeme opraviť sami.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnota za peniaze:

Pred odoslaním mojej odpovede som si prečítal príspevky Ľuda Ódora a Martina Haluša. Plne ich podpisujem.

Je veľa opatrení, ktorými môže štát motivovať ľudí k zelenému správaniu. Dizajn aj ich realizácia ale nie je elementárna otázka.

Preto je dobrá správa, že Inštitút environmentálnej politiky na MŽP sa v uplynulých rokoch ukazuje ako kvalitná fungujúca analytická inštitúcia, má za sebou revíziu výdavkov na životné prostredie, tvorbu envirostratégie aj niekoľko špecifických analýz, napríklad analýzu k zálohovaniu plastových fliaš.

Výrazne by som posilnil ich činnosť a pri zadaniach konkrétnych otázok myslel na témy súvisiace s klímou, ako sú energetika, lesy alebo priemyselná politika.

Zároveň by som však zmenu klímy zaradil v poradí priorít slovenskej hospodárskej politiky až za školstvo a zdravotníctvo, práve preto, že v tom nie sme sami.

Aj na medzinárodnej scéne by sme mali presadzovať najlepšie možné politiky, ale predsa len, školstvo a zdravotníctvo si môžeme opraviť sami. V zmene klímy máme len menší hlas, ktorý sa ťažšie presadí pri nezodpovedných hráčoch ako Čína alebo USA.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Frankfurtský automobilový veľtrh IAA tento rok prilákal rekordne nízky počet návštevníkov. Nemecké združenie automobilového priemyslu pri ukončení veľtrhu oznámilo, že napočítalo zhruba 560-tisíc návštevníkov. Pred dvomi rokmi ich bolo 810-tisíc a v roku 2015 prišlo až 932-tisíc ľudí.

Tohtoročný prepad pripisuje prezident združenie Bernhard Mattes okrem iného neúčasti dôležitých automobiliek z Japonska, USA, Francúzska a Talianska. Počet vystavovateľov klesol z takmer 1000 na 838.

Diskusia o ochrane klímy vyvoláva na automobilky a ich dodávateľov zvýšený finančný tlak. Počas prvého výstavného víkendu navyše ekologickí aktivisti blokovali hlavný vstup na výstavisko. Po novinárskych a odborných dňoch si verejnosť mohla od 14. septembra urobiť názor na novinky, napríklad v oblasti elektrickej mobility.

Zatiaľ nie je jasné, či sa IAA bude o dva roky opäť konať vo Frankfurte nad Mohanom. Diskutuje sa o novom koncepte s meniacimi sa lokalitami. Mattes chce rozhodnutie o budúcom mieste konania veľtrhu dosiahnuť do konca tohto roka. (tasr)

Zdieľať

Z hľadiska investícií patríme podľa Allianzu k najchudobnejším a najzadĺženejším

Celková hodnota finančného majetku ľudí minulý rok celosvetovo klesla prvý raz od roku 2008. Z nových dát Allianzu vyplýva aj to, že Slovensko je najzadlženejšia krajina v regióne. 

Kým pre rozvíjajúce sa krajiny bol pokles majetku v tomto storočí novinkou, vyspelé trhy to zažili už tretíkrát.

Podľa štúdie Allianz Global Wealth Report 2019, ktorú zhrnul týždenník Trend, zostal finančný majetok 53 krajín na úrovni 172,5 bilióna eur. Klesol nepatrne o desatinu percenta.

Finančnú situáciu ľudí ovplyvnila neistota, ktorú spôsobili hlavne obchodná vojna medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou, neistá situácia okolo brexitu či menová politika. Na výšku finančného majetku mal vplyv aj vývoj na akciových trhoch, ktoré podľa štúdie klesli minulý rok o 12 percent.

Čo ukazuje indikátor bohatstva, ktorý ráta Allianz:

  • Slovensko je najchudobnejšie spomedzi všetkých 53 skúmaných krajín.
  • Najbohatšie štáty sú USA, Dánsko, Juhoafrická republika a Rusko, kde je index finančného bohatstva dvojnásobne vyšší.

Čo vstupuje do indexu bohatstva podľa Allianzu:

  • podiel bohatstva strednej triedy na celkových finančných aktívach,
  • podiel najbohatšieho decilu populácie na celkových finančných aktívach a jeho zmena od roku 2000,
  • podiel chudobnejšej polovice populácie na celkových finančných aktívach a jeho zmena od roku 2000,
  • medián finančných aktív ako percento z priemeru finančných aktív a jeho zmena od roku 2000.

Štúdia Allianzu opakuje to, na čo upozorňuje aj Národná banka Slovenska – sme príliš zadlžení a máme málo finančného majetku (peniaze na účte, cenné papiere, fondy a iné).

To sa môže ukázať ako problém pri najbližšej kríze. Pri tej poslednej ešte Slováci veľké dlhy nemali.

  • Dlh: Slováci sú najzadlženejší v regióne a majú skoro najmenší finančný majetok. Dlh priemerného Slováka je 7 437 eur. Priemerný Čech má dlh skoro 6 676 eur, Poliak 4 675 eur a Maďari necelých tritisíc.
  • Dobrá správa je, že finančný majetok Slovákov stúpa – vlani o päť a pol percenta na 13 692 eur. No i tak bolo Slovensko v poradí na 36. mieste v rebríčku finančného majetku.
  • Priemerný Čech má podľa Allianzu finančný majetok až takmer 23 461 eur (25. miesto).
  • Na čele rebríčka zostaveného podľa finančného majetku sú Američania a Švajčiari.

Čistý finančný majetok:

  • Čistý finančný majetok (rozdiel finančného majetku a dlhov) Slováka je 6 255 eur, menej v rámci regiónu má len priemerný Rumun (takmer 4 900 eur). Podľa toho je Slovensko 40. v rebríčku
  • Priemer všetkých krajín je 23 330 eur, takže Slovák je z hľadiska finančných investícií 3,7-násobne chudobnejší ako priemerný človek vo svete.
  • Iba Slovák má v regióne dlhy vyššie, ako je jeho čistý finančný majetok.

O tom, prečo Slováci patria k najchudobnejším v Európe, písal v lete aj Denník N. Dôvodov je viacero: jednak sa Slováci stihli veľmi rýchlo zadlžiť, pretože to je atraktívne. Pri nízkych úrokových sadzbách, ktoré predurčuje Európska centrálna banka a ktoré tlačí nadol aj konkurencia, sú pôžičky lacné.

Na druhej strane, väčšinu zadlženia tvoria hypotéky – Slováci radi žijú vo svojom (a často veľa iných možností ani nemajú, pretože nájomných bytov je veľmi málo).

Do tretice, Slováci si nestihli našetriť veľký majetok, lebo nikdy nemali vysoké príjmy. Pri súčasnom raste platov a vysokej zamestnanosti sa situácia mierne zlepšuje.

Finančný majetok domácností koncom roka 2017 predstavoval len 83 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Priemer Únie je 230 percent HDP.

Zdieľať

U Kmotríka porušili zákon, píše vplyvný úrad. Kmotrík sa odvolal

Dvaja zo šiestich členov Rady ÚVO priznali konflikt záujmov a nebudú rozhodovať o spore úradu s Ivanom Kmotríkom. Spor je o podozrení, že pri nákupe videotechniky na futbalový štadión Slovanisti porušili zákon. Z odvolania bola vylúčená manželka Kmotríkovho topmanažéra a jeho bývalý právnik.

Ivan Kmotrík a jeho syn Ivan Kmotrík ml. Foto - TASR
Ivan Kmotrík a jeho syn Ivan Kmotrík ml. Foto – TASR
Zdieľať

Počítač Googlu asi naozaj prekonal míľnik zvaný kvantová nadvláda, ale okrem šifrovania to zatiaľ nič neovplyvní 

Kvantový počítač naozaj dosiahol míľnik nazývaný „kvantová nadvláda“. „Neznamená to však, že je výkonnejší či múdrejší než ten klasický. Len sa zhotovil prototyp a našiel taký výpočtový problém, ktorý dokázal vyrátať v rozumnom čase len kvantový stroj,“ hovorí odborník na IT Miroslav Pikus.

Zdieľať

Matečná „ešte nemá vedomosť“, že by Európska komisia vyzvala Slovensko, aby zrušilo povinný 50-percentný podiel slovenských potravín v letákoch. Nemyslí si, že toto ustanovenie je diskriminačné.

Poukázala na príklad Francúzska, kde platí povinný 50-percentný podiel francúzskych potravín v jedálňach. „Ak Francúzi nemajú problém s týmto zákonom z pohľadu diskriminácie, prečo by sme mali mať my?“ pýta sa.

Zdieľať

Štát bude odškodňovať chovateľov, ktorých zvieratá musel po zistení nákazy africkým morom ošípaných utratiť, ale len tých, ktorí splnili všetky zákonné podmienky, povedala v TA 3 ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Potvrdila tak, že odškodnenie nemôžu očakávať chovatelia, ktorí svoje ošípané nezaregistrovali.

Zdieľať

Schválená podoba zvýšenia rodičovského príspevku nie je poctivým riešením, pretože dala menšiu skupinu matiek na vedľajšiu koľaj, povedal v relácii V politike Eduard Heger (OĽaNO). Kritizoval, že novela nemyslí na študujúce matky a mamy, ktoré ostávajú doma s niekoľkými deťmi po sebe.

Ku kritike toho, že poslanci koalície vynechali pri schválenom návrhu študujúce matky, sa pridal aj Milan Krajniak (Sme rodina). Pripomenul Smeru, že keď návrh na zvýšenie rodičovského príspevku opakovane predkladala Sme rodina, nepodporil ho.

Ján Podmanický zo Smeru priznal, že to tak bolo, no zdôvodnil to tým, že v čase, keď predkladala návrhy na zvýšenie rodičovského príspevku opozícia, bolo prioritou Smeru doriešiť zvýšenie materskej. Až potom podľa neho prišiel čas riešiť aj otázku zvýšenia rodičovského príspevku.

Zdieľať

Daňová správa vie odsledovať, ak sa firmy rozhodnú účelovo rozdeliť na viac subjektov, aby sa ich týkala 15-percentná daň z príjmov, povedal v TA 3 Radovan Baláž zo SNS. Podľa neho sú mechanizmy na to, aby to daniari zmonitorovali a v prípade zistení aj dodanili také subjekty.

Zdieľať

Milan Krajniak (Sme rodina) v TA3 kritizuje rozhodnutie vlády podporiť dotáciou kúpu elektromobilov. Pripomína, že keď sa blížila minulá kríza, zaviedol štát šrotovné, ktoré podporilo aj domácu výrobu, ale teraz, keď sa o kríze hovorí, dotuje kúpu elektromobilov, ktoré sa tu nevyrábajú, a pomôže „625 bohatým ľuďom“, ktorí si ich môžu dovoliť.

Zdieľať

Ján Podmanický zo Smeru hovorí, že jeho strana v minulosti ukázala, že sa vie správať zodpovedne v čase krízy. Netreba rezignovať na ambíciu ísť k vyrovnanému rozpočtu, ale šetrenie sa nemôže dotknúť množstva sociálnych opatrení, ktoré koalícia pripravila, povedal Podmanický v TA3.

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Oznámenie o vyhlásení súťaže zverejnila vo vestníku verejného obstarávania. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. (tasr)

Zdieľať

Takmer 90 veľkých svetových firiem sľúbilo obmedziť emisie skleníkových plynov v rámci novej kampane, ktorej cieľom je prinútiť nadnárodné podniky k ekologickejšiemu správaniu. 

Kampaň We Mean Business uviedla, že do iniciatívy sa pred pondelkovým klimatickým summitom OSN v New Yorku zapojilo 87 spoločností s celkovou trhovou hodnotou presahujúcou 2,3 ​​bilióna dolárov.

Niektoré z firiem sľúbili, že do roku 2050 znížia uhlíkové emisie na nulu. Je medzi nimi napríklad švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé či francúzsky výrobca kozmetiky L’Oréal.

Iné sa síce nezaviazali k uhlíkovej neutralite, sľúbili však, že svoju prevádzku prispôsobia cieľu udržať do roku 2030 rast priemernej svetovej teploty do 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, ako to stanovila Parížska klimatická dohoda z roku 2015. K týmto firmám patria napríklad fínska telekomunikačná spoločnosť Nokia či francúzska potravinárska spoločnosť Danone. (čtk)

Zdieľať

Jeden z najväčších problémov v reakcii na klimatickú krízu bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch, myslí si ekonómka Miriam Letovanec z Implementačnej jednotky úradu vlády. „Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády:
Prvý krát sa o skleníkovom efekte zmienil ešte v roku 1824 francúzsky matematik a fyzik Jean Baptiste Fourier, kedy vo svojej práci pomenoval, že plyny v atmosfére môžu zvyšovať povrchovú teplotu Zeme. Na najvyššej medzinárodnej úrovni na problém klimatických zmien poukázal IPCC (Intergovenmental Panel on Climate Change) v roku 2007. Áno, už pred 12 rokmi.

V tomto momente je potrebné začať konať, nielen na veci poukazovať. Samozrejme môžeme edukovať verejnosť o význame klimatických zmien aj na uliciach, za oveľa dôležitejšie považujem implementáciu jednotlivých opatrení do praxe.

Slovensko má od februára 2019 schválený strategický materiál do roku 2030 s názvom „Zelenšie Slovensko“ – obsahuje jasné opatrenia na boj s klímou, ako aj indikátory, prostredníctvom ktorých je možné sledovať progres.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch a nestrácať čas tvorbou nejakých akčných plánov, či vytvorením ďalšieho ministerstva. Úplne postačí keď zainteresované strany budú poznať svoje priority, začnú spolu efektívnejšie komunikovať a každé opatrenie bude mať svojho „pána“, či termín, dokedy má svoje úlohy splniť – prierezový plán implementácie, a to najneskôr do konca tohto roka.

Oveľa náročnejšie však bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch. Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.