Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Byť štátnym úradníkom už na Slovensku nie je nadávka

Pracovný inzerát Inštitútu finančnej politiky. Foto – IFP
Pracovný inzerát Inštitútu finančnej politiky. Foto – IFP

Dvadsiatka dospelých ľudí stojí pred tabuľou. Zoradia sa vedľa seba podľa toho, ako dlho pracujú v štátnej správe.

„Ja nastupujem o dva mesiace,“ ozve sa z jedného konca radu. Na druhom konci stojí úradníčka, ktorá pracuje pre štát päť rokov. Spočiatku rozpačito a placho sa medzi sebou zoznamujú a zisťujú, že každý pracuje v inej oblasti.

Veda, bytová politika, umelecké práva, ministerstvo spravodlivosti, inštitút zdravotnej politiky, ministerstvo životného prostredia. Pracujú na rôznych úradoch a rôzne dlho a stretávajú sa tu po večeroch.

Toto je Klub úradníkov dobrej vôle, komunita ľudí zo štátnej správy, ktorí majú chuť nabúravať stereotypy o nevrlých a nudných úradníkoch.

Je dobré o nich vedieť viac najmä teraz, keď o svoje miesta bojujú analytici z ministerstva školstva, ktorých sa po presunoch ministerky Martiny Lubyovej (za SNS) zastali analytici z rôznych iných ministerstiev.

Z advokácie k prezidentovi Kiskovi

Klub založila pred dvoma rokmi vyštudovaná právnička Zuzana Vargová. Právo začala študovať v Košiciach a keď sa jej zdalo, že na východe má málo príležitostí, prestúpila na Karlovu univerzitu v Prahe. Počas štúdia stážovala v advokátskej kancelárii.

Po čase odišla. „Práca v advokácii ma nenapĺňala. Boli tam situácie, ktoré ma zaujímali, ale nebola to láska.“ Ako študentka chcela experimentovať. Neskôr študovala aj v Holandsku a Dánsku.

Na Slovensko sa dostala cez program Leaf, ktorý láka mladých študentov zo zahraničia späť na Slovensko. Ponúkli jej stáž v prezidentskej kancelárii na odbore vnútornej politiky, kde sa začala venovať zdravotníctvu. Po dvojmesačnej stáži si ju nakoniec v paláci nechali.

„Najprv som si myslela, že práca pre prezidenta bude nuda. Všetko sa zmenilo, keď som dostala prvé zadanie. Okamžite ma to nadchlo. Po mesiaci som si povedala, že toto je presne to, čo mi chýbalo – verejný rozmer mojej práce. Potrebujem vidieť, aký to bude mať celospoločenský dosah. Je to pre mňa dôležitejšie ako práca pre konkrétneho klienta,“ hovorí Vargová.

Analytická ministerka a workshopy

Spoluzakladateľ komunity úradníkov Marek Plavčan študoval v Londýne a Hamburgu. Štúdium mu cez štipendium zaplatil štát s podmienkou, že po skončení školy sa vráti na Slovensko a odpracuje minimálne tri roky v štátnej správe. Predtým si ešte vyskúšal súkromný sektor. Mladý, vzdelaný človek s našliapnutou kariérou sa rozhodol pre prácu analytika Inštitútu sociálnej politiky na ministerstve práce. Absurdné? Pre Plavčana samozrejmosť.

Nepáči sa mu, keď ľudia stavajú do opozície prácu pre štát a súkromnú firmu. „Každému odporúčam vyskúšať si prácu pre štát. Môže sa naučiť lepšie komunikovať s ľuďmi, a to je výzva. Najväčšiu hodnotu na trhu práce má človek, ktorý má skúsenosti z obidvoch sektorov. Prechod medzi analytickou jednotkou na ministerstve a poradenstvom v bankovníctve je normálny. Štát ako zamestnávateľ a manažéri firiem sa bijú o tých istých ľudí,“ hovorí Plavčan.

Hovorí, že pracovať pre štát je vo Veľkej Británii veľká prestíž. Obraz úradníka sa zlepšuje aj v ďalších krajinách, vrátane Slovenska. Zásluhu na tom majú podľa Plavčana najmä analytické jednotky na ministerstvách, v ktorých zvyčajne pracujú mladí ľudia s titulom zo zahraničnej univerzity. „Byť úradníkom už nie je nadávka,“ dodáva Plavčan.

Tímlíder, junior konzultant a odmeny podľa zásluh

V čom sú podľa Vargovej a Plavčana najväčšie výhody práce pre štát? Plavčan hovorí, že v súkromnom sektore síce môže človek rýchlejšie postúpiť na vyššie miesto, na úrade sa však skôr špecializuje na jednu oblasť, a tak sa stane odborníkom.

„Či už sa bavíme o sociálnej politike, poľnohospodárstve, alebo energetike. Tam niekde sedí úradník, ktorý je na danú oblasť najväčší expert v krajine. Napríklad, v Európskej komisii zamestnanci rotujú medzi rôznymi odbormi a často tomu nerozumejú a musia sa dovzdelávať. U nás však úradník musí rozumieť svojej práci, pretože sa stáva, že dostane za úlohu napísať zákon,“ vysvetľuje Plavčan.

Aj Vargová zdôrazňuje, že úradníci musia byť expertmi vo svojej oblasti. „Zákon je forma nejakého opatrenia, a to opatrenie treba vymyslieť. Vymyslieť, ako bude fungovať, odkiaľ naň vezmeme peniaze. To je úlohou úradníkov a následne svoje nápady musia odkomunikovať nadriadeným. Úradníci sú aparát ľudí, ktorý formuje to, čo ďalší aparát ľudí zavádza do života. Je to kolos,“ hovorí Vargová.

Zákon o štátnej službe nezakazuje úradom vnútorne prerozdeliť mieru zodpovednosti a kompetencie. To znamená, že vedúci môže vo svojom úrade vytvoriť hierarchiu podobne ako vo firme. Napríklad, na ministerstve financií zaviedli pozície tímlíder, senior a junior konzulant.

„Ak má sekcia rozpočet, dokáže ľudí odmeňovať podľa zásluh. Nedá sa narábať s funkciami a titulmi, ale so zodpovednosťou. Šikovný manažér dokáže využiť priestor, ktorý mu zákon umožňuje,“ hovorí Plavčan.

Zároveň podľa Plavčana má úradník to najcennejšie, čo človek dnes vo svojej profesii môže mať – dobré dáta. „Ako štátny analytik mám k dispozícii osobné údaje a tie najpresnejšie dáta. Vďaka tomu môžem robiť realistickejšie odhady ako akákoľvek firma. To si veľmi vážim.“

Každý by si mal vyskúšať prácu pre štát

Čo teda robí Klub úradníkov dobrej vôle?

Jeden zo vžitých stereotypov o úradníkoch je, že po osemhodinovom pracovnom čase idú domov. Títo úradníci sa, naopak, majú chuť stretávať aj po večeroch a z času na čas organizujú semináre či workshopy.

Prednášal im napríklad Štefan Kišš, šéf Útvaru hodnoty za peniaze, o dôležitosti analytických jednotiek na ministerstvách. Matej Sapák, absolvent univerzity na Harvarde, im opisoval rozdiely medzi prácou v súkromnom a verejnom sektore, zorganizovali si workshop o argumentácii, o ochrane osobných údajov, alebo o novele zákona o štátnej službe. Koučka mnohých slovenských firiem Simona Socratous úradníkom zasa pripravila seminár o komunikácii.

„Mali by ste vedieť, aký osobnostný typ sú vaši kolegovia a nadriadení, a podľa toho s nimi komunikovať,“ vysvetľuje koučka Socratous úradníkom. Pýta sa, či niekto pozná vo svojom okolí človeka, ktorého vie zaradiť do jedného z typu osobností. „Naša pani ministerka spravodlivosti je analytický typ. Položíte jej otázku, nasadí kamennú tvár a až po chvíli premýšľania odpovie,“ zaznie zozadu a následne to vyvolá smiech celej miestnosti.

Do klubu chcú aj starších úradníkov

V štátnej správe pracujú desaťtisíce ľudí. Niektorí komunikujú priamo s verejnosťou, iní vytvárajú opatrenia a analýzy. Práve tí, ktorí pracujú na koncových úradoch, čiže sú v kontakte s ľuďmi, sú najčastejšie terčom vtipov a najmä o nich sa šíria stereotypy. Úradníci, to sú vraj nepríjemní a neschopní pracovníci, ktorí idú o štvrtej poobede domov.

Vargová hovorí, že stereotyp, že úradníci sú rezignovaní a nemajú ambície robiť niečo navyše, neplatí. „Človek sa lenivým úradníkom stáva, on ním zvyčajne nie je po nástupe do úradu. Mladí ľudia sa chcú učiť a meniť veci. Keď dostanú príležitosť, využijú ju. Ak však budú v skostnatelom prostredí, o entuziazmus ľahko prídu. Aj preto tu je náš klub. Aby entuziazmus udržal.“

Navyše, aj v štátnej správe je tlak na kvalitu a dobré nápady. „Samozrejme, na Slovensku sa stáva, že niekto sa snaží chrániť záujem druhého. To sú nežiaduce situácie. Dnes už ale vznikajú tlaky, aby sa to nedialo. A tlaky robia aj úradníci,“ hovorí Vargová.

Úradnícky klub si dáva za cieľ prilákať starších úradníkov, ktorí už môžu strácať motiváciu. Do roka chcú vytvoriť mentorský program, ktorý spojí staršiu generáciou s mladšou. Seniorskí úradníci podľa Vargovej môžu tým mladším vysvetliť, že do istej miery musí byť štátna správa formovaná politickými rozhodnutiami. „Mladí sa majú čo učiť od starších, napríklad nemajú manažérske skúsenosti. Starší zase získajú entuziazmus a energiu,“ hovorí Vargová.

Klub nevylučuje do budúcnosti ani spoluprácu s regiónmi. Napríklad, v Košiciach sídli Ústavný súd, ale Plavčan hovorí, že zatiaľ ich neplánujú osloviť.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Košický župan zosmiešňuje U. S. Steel, komentuje ministerstvo hospodárstva návrh na odkúpenie fabriky za jedno euro.

Čo sa stalo: Košický župan Trnka neoficiálne ponúkol U. S. Steelu, že od nich odkúpi košické železiarne za symbolické euro.

Reakcia U. S. Steelu: Firma povedala, že reagovať bude iba v prípade, ak dostane oficiálnu ponuku.

Reakcia ministerstva hospodárstva: „Pre svoje osobné PR Rastislav Trnka zosmiešňuje jedného z najväčších zamestnávateľov na Slovensku,“ uviedol v pondelok hovorca rezortu Maroš Stano.

„Je to absurdné a nezodpovedné voči serióznemu investorovi, ale predovšetkým voči tisícom zamestnancom fabriky a mal by zvážiť zotrvanie vo funkcii. Toto vyhlásenie nestojí za žiaden seriózny ani slušný komentár,“ dodal hovorca.

Reakcia vicepremiéra pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD): „Toto je cynický a nechutný prvoaprílový žart župana voči ľuďom, ktorí v U. S. Steele pracujú a žijú v neistote. Ako by mohla župa, ktorá nemá zdroje ani na financovanie svojich ciest, škôl a sociálnych zariadení, čo má v správe, zvládnuť vedenie jednej z najväčších slovenských fabrík?“

Ako to vysvetľuje košický župan: Podľa Trnku dočasným vstupom do podniku chce kraj predísť následkom negatívneho vývoja v závode, najmä prepúšťaniu ďalších zamestnancov. „Vzhľadom na predchádzajúcu diskusiu o investičnom dlhu a ekonomických problémoch, s ktorými U. S. Steel bojuje, sme vedeniu spoločnosti ponúkli pomocnú ruku. Aby sme predišli následným problémom a uchránili zamestnanosť v kraji, zatiaľ neoficiálne sme ponúkli odkúpenie závodu U. S. Steel Košice za obdobných podmienok ako v srbskom Smedereve, kde prešli oceliarne do rúk verejného sektora za jeden dolár,“ uviedol v pondelok predseda KSK.

Zdieľať

Saudská Arábia obnovila tri štvrtiny výpadku produkcie ropy

Saudská Arábia obnovila zhruba 75 percent ropnej produkcie, ku ktorej výpadku došlo po útokoch dronov na ropné zariadenia. K plnému objemu výroby by sa mala vrátiť začiatkom budúceho týždňa.

Denná produkcia z ropného poľa Churajs v súčasnosti presahuje 1,3 milióna barelov, v závode na spracovanie ropy v Búkjaku sa pohybuje na zhruba 3 miliónoch barelov, píše Reuters.

Po útoku na obe lokality, ktoré patria k najväčším ropným strediskám v Saudskej Arábii, sa produkcia ropy znížila o 5,7 milióna barelov. To predstavuje viac ako polovicu denného výtlaku.

Saudskoarabskí predstavitelia nedávno tvrdili, že produkcia ropy bude plne obnovená do konca septembra.

Zdieľať

Benzina sa na Slovensku rozširuje, preberá 7 čerpacích staníc od spoločnosti Fontee, koncentráciu schválil Protimonopolný úrad. Benzina, ktorá len nedávno otvorila prvú čerpačku v Malackách, patrí pod poľský koncern PKN Orlen, v Česku má vyše 400 púmp. Fontee vlastní Juraj Végh, ktorý v minulosti podnikal aj s O. Világim, šéfom Slovnaftu.

Zdieľať

Celý október bude na úseku diaľnice D1 Poprad východ – Beharovce najvyššia povolená rýchlosť 140 kilometrov za hodinu. Ministerstvo dopravy chce takto zistiť, aké bude správanie vodičov. (tasr)

Zdieľať

Železničiarom rastú tržby, lebo ľudia uvažujú ekologicky

Železničnej spoločnosti Slovensko rastú tržby, lebo ľudia sa správajú ekologicky a v Bratislave sú zápchy. Zároveň železničiarom viac peňazí dáva aj štát. Najlepšie čísla dosiahli v lete, pretože sa viac cestuje vlakmi aj na dovolenky.

Minulý týždeň sa Železničná spoločnosť Slovensko pochválila, že v auguste dosiahla výnimočne dobré tržby. Prvýkrát boli vyššie ako pred zavedením bezplatnej prepravy v roku 2014.

Čo železničiarom pomohlo v biznise:

  • Štát im dal viac peňazí, aby posilnili vlaky. Viac vlakov prilákalo viac platiacich cestujúcich. Na rok 2019 im podľa zmluvy poskytol 226 miliónov eur, čo bolo o 28 miliónov (14 percent) viac ako v roku 2014. A objednal si takmer 33 miliónov vlakokilometrov, čo bol nárast o 4 milióny (12 percent).
  • Hustá premávka a zápchy v okolí Bratislavy, ale napríklad aj pod Strečnom pri Žiline zvyšujú popularitu vlakovej dopravy a podporujú tržby. Na silný bratislavský región myslela Železničná spoločnosť aj pri pridávaní vlakov v posledných rokoch.
  • Ľudia viac cestujú aj preto, že sa darí ekonomike.
  • Zároveň zmýšľajú ekologickejšie, preto viac využívajú ekologickú dopravu.
  • Pomáha aj štátna podpora domáceho cestovného ruchu cez rekreačné poukazy.
  • Železničná spoločnosť obnovila IC vlaky, čím vytlačila prémiové vlaky RegioJetu a prebrala jeho klientov.

Prečo je zvlášť zaujímavé leto:

Júl a august sú podľa hovorcu ZSSK Tomáša Kováča najsilnejšie mesiace.

Je menej ľudí, ktorí pravidelne dochádzajú do práce a do školy a využívajú zľavy alebo jazdia zadarmo.

Stúpa však počet platiacich cestujúcich, ktorí jazdia síce nepravidelne, ale bez zliav. Absolvujú aj dlhšie, čiže drahšie cesty. Železničiari okrem toho v lete nasadzujú posilnené turistické spoje, napríklad na Tatranskú elektrickú železnicu.

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Zdieľať

Rozpočtová rada v najnovšom odhade predpokladá spomalenie ekonomiky v tomto roku na 2,7 %. Očakávania ekonomického rastu sa zhoršili najmä vplyvom slabšieho externého dopytu. Slovenský export sa spomaľuje. „Priemyslu dochádza po prudkých rastoch dych.“

Neistota týkajúca sa vývoja ekonomiky sa prejavuje i vo volatilných investíciách a vo väčšom hromadení úspor domácností na úkor spotreby.

Okrem slabšieho dopytu a neistoty mohli mať vplyv na negatívnu dynamiku vývozu aj jednorazové faktory (odstávky v priemysle), preto nie je možné jednoznačne určiť, či bude výrazne negatívny trend pokračovať aj v najbližších mesiacoch.

Ministerstvo financií v septembrovej prognóze ráta so spomalením ekonomického rastu v tomto roku na 2,4 %.

Najnovšia prognóza rozpočtovej rady je tu.

Čím sa líši odhad rastu na rok 2019 podľa RRZ od prognózy makrovýboru pri ministerstve financií?

Viktor Novysedlák, riaditeľ kancelárie RRZ:  Naša krátkodobá prognóza využíva rýchlejšie dostupné indikátory o ekonomike a priamo odhaduje agregát HDP a nezávisle i zložky HDP. Prístup sa teda líši od detailnejších prognóz Výboru pre makroekonomické prognózy (VpMP) používaním prístupu zdola-nahor.

Avšak predpoklady, ktoré využíva VpMP pri odhade najpravdepodobnejšieho vývoja ekonomiky sú si veľmi podobné. Technický odhad však indikuje, že rast vývozu a dovozu bude pomalší, skôr bližšie k nule, než sú prognózy VpMP.

Odklad investícií a spotreby vplyvom neistôt bude u našich obchodných partnerov výraznejší a bude trvať zrejme dlhšie. Na druhej strane očakávame o niečo lepší vývoj domácej spotreby, najmä spotreby domácností z dôvodu vyšších disponibilných príjmov.

Zdieľať

CK Neckermann Slovakia momentálne nemá k dispozícii na rezerváciu zájazdy touroperátorov Thomas Cook ani Neckermann, predáva však produkty iných cestoviek. Thomas Cook Austria je podľa Finstat.sk vo firme Neckermann Slovakia 60-percentným spoločníkom.

Zdieľať

Slovenská asociácia cestovných kancelárií sa snaží zistiť, či a do akej miery sa krach CK Thomas Cook dotkol klientov zo Slovenska. Potvrdil to jej šéf Roman Berkes. Thomas Cook je aj spolumajiteľom CK Neckermann, ktorá pôsobí aj u nás.

Podľa Berkesa žiadna z veľkých cestoviek zo Slovenska, ktoré sú členmi asociácie, od Thomasa Cooka priamo zájazdy nekupovala, pretože majú vlastné produkty.

CK Neckermann, ktorá tu pôsobí, má aj svoje vlastné produkty a nakupuje aj pobyty od touroperátorov v Rakúsku či Nemecku. Podľa toho, čie produkty Neckermann kupuje, sa odlišuje aj poistenie proti insolventnosti, ktoré má uzatvorené – pri zahraničných zájazdoch môžu byť klienti proti krachu poistení v zahraničí, pri zájazdoch z vlastnej ponuky Neckermanna zase na Slovensku.

Čo sa týka zájazdov, ktoré Neckermann nakupuje od CK Thomas Cook v Rakúsku, mali by byť pre prípad insolventnosti poistené do sumy 21, 9 milióna eur. Takú sumu poistenia proti úpadku uvádza Neckermann na svojom webe, pričom poistenie platí do konca tohto roka.

V Česku prestala CK Neckermann, ktorá je súčasťou britskej CK Thomas Cook, do odvolania predávať nové zájazdy. ČTK to povedal podpredseda Asociácie cestovných kancelárií ČR Jan Papež. CK Neckermann sa podľa neho postará o českých klientov, ktorí už na zájazdoch sú alebo si ich kúpili.

Zdieľať

Nemecký letecký prepravca Condor napriek krachu britskej materskej spoločnosti Thomas Cook pokračuje v prevádzke. Firma požiadala nemeckú vládu o preklenovací úver. Condor prevádzkuje okolo 40 lietadiel. 

Zadlžená cestovná kancelária Thomas Cook dnes oznámila, že vstúpila do nútenej likvidácie po krachu rokovaní o záchrane.

S firmou je teraz na dovolenke okolo 600-tisíc ľudí, podľa DPA je medzi nimi zhruba 140-tisíc  Nemcov. (čtk)

Zdieľať

Audítorka Renáta Bláhová kritizuje nízku úroveň recyklovania: „Je dobré, že na Slovensku utlmujeme ťažbu uhlia, ale je hanba, ako sme na jednej strane dovolili rúbať naše lesy a na druhej sa nikto nezaujímal o to, ako biedne triedime a recyklujeme odpad.“ 

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku: 

Ochrana planéty je veľmi emotívna téma a prináša veľa paradoxov. Slovensko by určite malo v základnej stratégii rešpektovať stratégiu EK, aj keď nie všetky jej opatrenia sú racionálne.

Je dobré, že na Slovensku utlmujeme ťažbu uhlia, ale je hanba, ako sme na jednej strane dovolili rúbať naše lesy a na druhej sa nikto nezaujímal o to, ako biedne triedime a recyklujeme odpad. Tam si naša vláda za posledné desaťročie svoje základné povinnosti voči planéte neplnila. Napriek tomu, že motivovať ľudí recyklovať je určite jednoduchšie aj lacnejšie ako poskytovať im daňové a dotačné stimuly na kúpu elektrických áut.

Na druhej strane si myslím, že veľa aktivít za záchranu planéty je iracionálnych. Smutne zábavný sa mne napríklad javí aj posledný nápad tímu Grety Thunbergovej, ktorej inak veľmi držím palce. Táto sympatická, svetu známa 16-ročná dievčina bola presvedčená, že keď pocestuje do New Yorku plachetnicou, a nie lietadlom, ušetrí emisie CO2 a pôjde dobrým príkladom.

Jej tím však pozabudol na to, že kým lietadlom by cestovala sama, na plavbe dlhej 2500 námorných míľ ju musia sprevádzať dvaja profesionálni skipperi, ktorí sa budú musieť do Európy vrátiť lietadlom. V skutočnosti sa teda emisií na jej cestu spotrebuje dvojnásobok, ako keby Greta letela do Ameriky sama.

Obdobných paradoxov je pri diskusiách o klimatickej politike veľa. Navyše vedecké analýzy prínosu rôznych opatrení často absentujú. Hľadať zlatú strednú cestu bude ťažké, ale treba sa o to neustále pokúšať. Dôležité je, aby ľuďom na našej planéte záležalo.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.