Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Byť štátnym úradníkom už na Slovensku nie je nadávka

Pracovný inzerát Inštitútu finančnej politiky. Foto – IFP
Pracovný inzerát Inštitútu finančnej politiky. Foto – IFP

Dvadsiatka dospelých ľudí stojí pred tabuľou. Zoradia sa vedľa seba podľa toho, ako dlho pracujú v štátnej správe.

„Ja nastupujem o dva mesiace,“ ozve sa z jedného konca radu. Na druhom konci stojí úradníčka, ktorá pracuje pre štát päť rokov. Spočiatku rozpačito a placho sa medzi sebou zoznamujú a zisťujú, že každý pracuje v inej oblasti.

Veda, bytová politika, umelecké práva, ministerstvo spravodlivosti, inštitút zdravotnej politiky, ministerstvo životného prostredia. Pracujú na rôznych úradoch a rôzne dlho a stretávajú sa tu po večeroch.

Toto je Klub úradníkov dobrej vôle, komunita ľudí zo štátnej správy, ktorí majú chuť nabúravať stereotypy o nevrlých a nudných úradníkoch.

Je dobré o nich vedieť viac najmä teraz, keď o svoje miesta bojujú analytici z ministerstva školstva, ktorých sa po presunoch ministerky Martiny Lubyovej (za SNS) zastali analytici z rôznych iných ministerstiev.

Z advokácie k prezidentovi Kiskovi

Klub založila pred dvoma rokmi vyštudovaná právnička Zuzana Vargová. Právo začala študovať v Košiciach a keď sa jej zdalo, že na východe má málo príležitostí, prestúpila na Karlovu univerzitu v Prahe. Počas štúdia stážovala v advokátskej kancelárii.

Po čase odišla. „Práca v advokácii ma nenapĺňala. Boli tam situácie, ktoré ma zaujímali, ale nebola to láska.“ Ako študentka chcela experimentovať. Neskôr študovala aj v Holandsku a Dánsku.

Na Slovensko sa dostala cez program Leaf, ktorý láka mladých študentov zo zahraničia späť na Slovensko. Ponúkli jej stáž v prezidentskej kancelárii na odbore vnútornej politiky, kde sa začala venovať zdravotníctvu. Po dvojmesačnej stáži si ju nakoniec v paláci nechali.

„Najprv som si myslela, že práca pre prezidenta bude nuda. Všetko sa zmenilo, keď som dostala prvé zadanie. Okamžite ma to nadchlo. Po mesiaci som si povedala, že toto je presne to, čo mi chýbalo – verejný rozmer mojej práce. Potrebujem vidieť, aký to bude mať celospoločenský dosah. Je to pre mňa dôležitejšie ako práca pre konkrétneho klienta,“ hovorí Vargová.

Analytická ministerka a workshopy

Spoluzakladateľ komunity úradníkov Marek Plavčan študoval v Londýne a Hamburgu. Štúdium mu cez štipendium zaplatil štát s podmienkou, že po skončení školy sa vráti na Slovensko a odpracuje minimálne tri roky v štátnej správe. Predtým si ešte vyskúšal súkromný sektor. Mladý, vzdelaný človek s našliapnutou kariérou sa rozhodol pre prácu analytika Inštitútu sociálnej politiky na ministerstve práce. Absurdné? Pre Plavčana samozrejmosť.

Nepáči sa mu, keď ľudia stavajú do opozície prácu pre štát a súkromnú firmu. „Každému odporúčam vyskúšať si prácu pre štát. Môže sa naučiť lepšie komunikovať s ľuďmi, a to je výzva. Najväčšiu hodnotu na trhu práce má človek, ktorý má skúsenosti z obidvoch sektorov. Prechod medzi analytickou jednotkou na ministerstve a poradenstvom v bankovníctve je normálny. Štát ako zamestnávateľ a manažéri firiem sa bijú o tých istých ľudí,“ hovorí Plavčan.

Hovorí, že pracovať pre štát je vo Veľkej Británii veľká prestíž. Obraz úradníka sa zlepšuje aj v ďalších krajinách, vrátane Slovenska. Zásluhu na tom majú podľa Plavčana najmä analytické jednotky na ministerstvách, v ktorých zvyčajne pracujú mladí ľudia s titulom zo zahraničnej univerzity. „Byť úradníkom už nie je nadávka,“ dodáva Plavčan.

Tímlíder, junior konzultant a odmeny podľa zásluh

V čom sú podľa Vargovej a Plavčana najväčšie výhody práce pre štát? Plavčan hovorí, že v súkromnom sektore síce môže človek rýchlejšie postúpiť na vyššie miesto, na úrade sa však skôr špecializuje na jednu oblasť, a tak sa stane odborníkom.

„Či už sa bavíme o sociálnej politike, poľnohospodárstve, alebo energetike. Tam niekde sedí úradník, ktorý je na danú oblasť najväčší expert v krajine. Napríklad, v Európskej komisii zamestnanci rotujú medzi rôznymi odbormi a často tomu nerozumejú a musia sa dovzdelávať. U nás však úradník musí rozumieť svojej práci, pretože sa stáva, že dostane za úlohu napísať zákon,“ vysvetľuje Plavčan.

Aj Vargová zdôrazňuje, že úradníci musia byť expertmi vo svojej oblasti. „Zákon je forma nejakého opatrenia, a to opatrenie treba vymyslieť. Vymyslieť, ako bude fungovať, odkiaľ naň vezmeme peniaze. To je úlohou úradníkov a následne svoje nápady musia odkomunikovať nadriadeným. Úradníci sú aparát ľudí, ktorý formuje to, čo ďalší aparát ľudí zavádza do života. Je to kolos,“ hovorí Vargová.

Zákon o štátnej službe nezakazuje úradom vnútorne prerozdeliť mieru zodpovednosti a kompetencie. To znamená, že vedúci môže vo svojom úrade vytvoriť hierarchiu podobne ako vo firme. Napríklad, na ministerstve financií zaviedli pozície tímlíder, senior a junior konzulant.

„Ak má sekcia rozpočet, dokáže ľudí odmeňovať podľa zásluh. Nedá sa narábať s funkciami a titulmi, ale so zodpovednosťou. Šikovný manažér dokáže využiť priestor, ktorý mu zákon umožňuje,“ hovorí Plavčan.

Zároveň podľa Plavčana má úradník to najcennejšie, čo človek dnes vo svojej profesii môže mať – dobré dáta. „Ako štátny analytik mám k dispozícii osobné údaje a tie najpresnejšie dáta. Vďaka tomu môžem robiť realistickejšie odhady ako akákoľvek firma. To si veľmi vážim.“

Každý by si mal vyskúšať prácu pre štát

Čo teda robí Klub úradníkov dobrej vôle?

Jeden zo vžitých stereotypov o úradníkoch je, že po osemhodinovom pracovnom čase idú domov. Títo úradníci sa, naopak, majú chuť stretávať aj po večeroch a z času na čas organizujú semináre či workshopy.

Prednášal im napríklad Štefan Kišš, šéf Útvaru hodnoty za peniaze, o dôležitosti analytických jednotiek na ministerstvách. Matej Sapák, absolvent univerzity na Harvarde, im opisoval rozdiely medzi prácou v súkromnom a verejnom sektore, zorganizovali si workshop o argumentácii, o ochrane osobných údajov, alebo o novele zákona o štátnej službe. Koučka mnohých slovenských firiem Simona Socratous úradníkom zasa pripravila seminár o komunikácii.

„Mali by ste vedieť, aký osobnostný typ sú vaši kolegovia a nadriadení, a podľa toho s nimi komunikovať,“ vysvetľuje koučka Socratous úradníkom. Pýta sa, či niekto pozná vo svojom okolí človeka, ktorého vie zaradiť do jedného z typu osobností. „Naša pani ministerka spravodlivosti je analytický typ. Položíte jej otázku, nasadí kamennú tvár a až po chvíli premýšľania odpovie,“ zaznie zozadu a následne to vyvolá smiech celej miestnosti.

Do klubu chcú aj starších úradníkov

V štátnej správe pracujú desaťtisíce ľudí. Niektorí komunikujú priamo s verejnosťou, iní vytvárajú opatrenia a analýzy. Práve tí, ktorí pracujú na koncových úradoch, čiže sú v kontakte s ľuďmi, sú najčastejšie terčom vtipov a najmä o nich sa šíria stereotypy. Úradníci, to sú vraj nepríjemní a neschopní pracovníci, ktorí idú o štvrtej poobede domov.

Vargová hovorí, že stereotyp, že úradníci sú rezignovaní a nemajú ambície robiť niečo navyše, neplatí. „Človek sa lenivým úradníkom stáva, on ním zvyčajne nie je po nástupe do úradu. Mladí ľudia sa chcú učiť a meniť veci. Keď dostanú príležitosť, využijú ju. Ak však budú v skostnatelom prostredí, o entuziazmus ľahko prídu. Aj preto tu je náš klub. Aby entuziazmus udržal.“

Navyše, aj v štátnej správe je tlak na kvalitu a dobré nápady. „Samozrejme, na Slovensku sa stáva, že niekto sa snaží chrániť záujem druhého. To sú nežiaduce situácie. Dnes už ale vznikajú tlaky, aby sa to nedialo. A tlaky robia aj úradníci,“ hovorí Vargová.

Úradnícky klub si dáva za cieľ prilákať starších úradníkov, ktorí už môžu strácať motiváciu. Do roka chcú vytvoriť mentorský program, ktorý spojí staršiu generáciou s mladšou. Seniorskí úradníci podľa Vargovej môžu tým mladším vysvetliť, že do istej miery musí byť štátna správa formovaná politickými rozhodnutiami. „Mladí sa majú čo učiť od starších, napríklad nemajú manažérske skúsenosti. Starší zase získajú entuziazmus a energiu,“ hovorí Vargová.

Klub nevylučuje do budúcnosti ani spoluprácu s regiónmi. Napríklad, v Košiciach sídli Ústavný súd, ale Plavčan hovorí, že zatiaľ ich neplánujú osloviť.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Nemecko pýta výnimku zo zákazu podpory investícií do plynu

Týždeň v európskej ekonomike: Nemecko pýta výnimku zo zákazu podpory investícií do plynu

  • Rast európskych ekonomík bude najbližšie dva roky pomalší, pretrvávajú riziká. Európska komisia vyzýva na opatrnosť.
  • Európske banky čakajú prísnejšie kapitálové pravidlá, Komisia navrhne na budúci rok legislatívu zavádzajúcu Basel III.
  • Štatistika: Ako čínske platy dvíhajú mzdy Francúzom

Minúta po minúte

Zdieľať

Deutsche Telekom bojuje o magentu. Nivea vo svojom spore o farbu už uspela

Spor o používanie farby magenta vedie v Nemecku Deutsche Telekom s americkou poisťovňou Lemonade, ktorá od júna vstúpila na miestny trh. Telekom sa dlhodobo snaží o to, aby nik iný v biznise nepoužíval „jeho“ farebný odtieň na pomedzí ružovej a fialovej.

V spore je zatiaľ podľa Süddeutsche Zeitung úspešnejší Telekom, aspoň tak o tom rozhodol príslušný súd, keď vydal predbežné opatrenie.

Prečo je to problém: Lemonade tvrdí, že ide o šikanu, pretože farby patria všetkým. Preto sa sťažuje na Európskom úrade pre duševné vlastníctvo, a tvrdí, že nemecká firma nemôže mať výhradné práva na používanie tohto farebného odtieňa, keďže ho sama nevymyslela.

„Deutsche Telekom sa už snažil zakázať používanie tejto farby technologickému blogu v USA, účtovníckej firme v Holandsku, predajniam počítačovej techniky vo Veľkej Británii, výrobcovi hodiniek a teraz tvrdí, že farbu vlastní aj v poisťovníctve,“ rozhorčuje sa Lemonade.

Kto má väčšiu šancu vyhrať: Deutsche Telekom argumentuje, že firma je magentou celosvetovo známa, a preto má nárok na ochranu aj mimo sektora telekomunikácií.

V Nemecku podobný spor nedávno prebehol. Pre používanie typického odtieňa modrej farby sa súdila Nivea Beiersdorf a podľa portálu Euro.cz v októbri nemecký patentový súd potvrdil, že odtieň Pantone 280 môže v krajine v sektore kozmetiky používať iba táto firma.

V prípade Deutsche Telekomu však ide o rozšírenie zákazu aj do iných sektorov.

Zdieľať

Slovenský podnikateľ Tomáš Chrenek, ktorý je ešte aktívnejší v biznise v Česku, zakladá sieť veterinárnych kliník. Chce ich rozvíjať najmä v obchodoch s potrebami pre domácich miláčikov.

Chrenekov fond Supernius už má v Česku a na Slovensku 150 predajní Pet Center. Teraz v nich začína zriaďovať veterinárne kútiky pod značkou Vetino. Mala by sa v nich poskytovať najmä preventívna starostlivosť.

S niektorými veterinárnymi ambulanciami chce spolupracovať, iné bude kupovať. Nateraz uvažuje s 30 kútikmi v ČR a 20 na Slovensku. Fond však už má aj prvé špecializované veterinárne kliniky.

Zdieľať

Minister Kamenický povedal, že k rozpočtu dajú v parlamente pozmeňujúci návrh, ktorým upravia niektoré výdavky tak, aby bol deficit rozpočtu 0,49 % HDP. „Momentálne nám visí v rozpočte asi 50 miliónov na spotrebnú daň z tabaku, budeme to takisto kompenzovať v tom pozmeňujúcom návrhu.“

Kamenický povedal, že Európska komisia vo svojej jesennej prognóze nezohľadnila niektoré opatrenia, ktoré ide urobiť ministerstvo financií. Napríklad v nej nie sú zahrnuté príjmy z bankového odvodu. Komisia v prognóze predpokladá, že v budúcom roku bude mať Slovensko deficit verejných financií 1,2 % (v tomto roku ho odhaduje na 0,9 %).

„Takisto ideme urobiť ešte niektoré opatrenia v rámci Národnej rady SR, kde budeme upravovať niektoré výdavky tak, aby sme sa dostali s rozpočtom na tú rozpočtovanú úroveň 0,49 %,“ povedal Kamenický v stredu po rokovaní vlády. (tasr)

Zdieľať

Jack Ma chce, aby mali ľudia počas Single´s Day pol dňa voľna. Mohli by viac nakupovať

Výsledky tohtoročnej nákupnej akcie Single’s Day nesplnili očakávania firmy, vyhlásil zakladateľ e-shopu Alibaba Jack Ma. Ľudia minuli rekordných 38,4 miliardy eur, rast predaja však bol najslabší od štartu nákupného festivalu v roku 2009.

Single’s Day je v súčasnosti najväčšou jednodňovou nákupnou akciou na svete. Alibaba ju organizuje vždy 11. novembra, jednotky v dátume odkazujú na nezadaných ľudí.

Sviatok začali oslavovať v 90. rokoch študenti, Alibaba z neho urobila nákupný festival podľa vzoru amerického Čierneho piatka.

Predaj počas Single’s Day v tomto roku stúpol oproti vlaňajšku o 26 percent, vlani sa zvýšil medziročne o 27 percent.

Prečo je Ma nespokojný

Jedným z dôvodov bolo teplé počasie, píše Reuters. „Len čo sa ochladí, oblečenie sa začína predávať o niečo lepšie,“ tvrdí Ma.

Podľa neho tiež zavážilo, že tento rok pripadol 11. november na pondelok, čo ľudí odrádzalo od nakupovania večer pred ďalším pracovným dňom.

„Dúfame, že počas ‚Double Eleven‘ dostane v budúcnosti každý pol dňa voľna z práce,“ vyjadril sa Ma.

Ma je inak zástancom pracovitosti. Je známy svojím vyhlásením, že nato, aby mladý človek uspel, musí pracovať 12 hodín denne šesť dní v týždni. Tento model dostal názov koncept 996 (práca od deviatej ráno do deviatej večer počas šiestich dní).

Zdieľať

Čínska automobilka SAIC Motor chce do roku 2025 strojnásobiť predaj v zahraničí na 1 milión vozidiel. Najväčší čínsky výrobca produkuje autá pod vlastnou značkou a v spoločných podnikoch s koncernmi Volkswagen a General Motors.

SAIC predala vlani celkovo 7 miliónov áut. Je jednotkou na domácom čínskom trhu s necelým štvrtinovým podielom, píše Reuters.

Odbyt áut v Číne klesá už viac ako jeden rok. Vlani sa znížil prvý raz od 90. rokov uplynulého storočia.

Útlm pociťuje aj SAIC, ktorej v Číne klesol predaj za 10 mesiacov tohto roka medziročne o 13,7 percenta.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air v 1. finančnom polroku zvýšila čistý zisk medziročne o 87 percent na 371,5 milióna eur. Aerolinky, ktoré lietajú najmä v strednej a východnej Európe, ťažili z vyššej obsadenosti letov.

Maďarská letecká spoločnosť zvýšila počet pasažierov v 1. polroku o 18 percent na 22,1 milióna.

Zlepšila tiež výhľad celoročného zisku po zdanení na 335 až 350 miliónov eur. Jej finančný rok sa končí 31. marca.

V uplynulom polroku sa Wizz Air darilo napriek mnohým nepriaznivým faktorom v odvetví od slabého dopytu cez rastúce ceny paliva, ostrú konkurenciu, štrajky a bankroty až po odstavenie lietadiel Boeing 737 Max z prevádzky, píše Reuters.

Wizz Air lieta aj z Bratislavy. Prevádzkuje pravidelné spojenie do Londýna, Kyjeva, Ľvova, Odesy, Skopje a Sofie.

Zdieľať

Priemyselná produkcia v eurozóne v septembri prekvapujúco stúpla, zvýšila sa druhý mesiac za sebou. Výroba v deviatom mesiaci vzrástla medzimesačne o 0,1 percenta, analytici očakávali pokles.

Septembrové údaje o vývoji priemyselnej produkcie v eurozóne zverejnil Eurostat.

V deviatom mesiaci analytici očakávali pokles o 0,3 percenta, píše Reuters. Nečakaný rast produkcie hodnotia ako pozitívny záver 3. štvrťroku po jeho slabšom začiatku.

V auguste výroba stúpla medzimesačne o 0,4 percenta, v júli sa prepadla o 0,5 percenta.

V medziročnom porovnaní produkcia v priemysle eurozóny klesla v septembri o 1,7 percenta.

Zdieľať

Šéf ÚVO Hlivák privítal rozhodnutie Zuzany Čaputovej, ktorá vetovala novelu zákona o verejnom obstarávaní. „Som rád, že sa to vrátilo do bodu, že máme priestor na odbornú debatu,“ povedal v stredu po rokovaní vlády.

Hlivák povedal, že budúci týždeň príde na rokovanie hospodárskeho parlamentného výboru, kde chce poslancom predostrieť odborné argumenty v tejto veci.

Parlament schválil novelu v polovici októbra. Návrh však na poslednú chvíľu zásadne pozmenili pozmeňovacie návrhy poslancov Vážneho (Smer) a Marčeka (nezaradený poslanec), voči čomu sa Hlivák ostro ohradil.

Čo sú sporné body novely:

  • Novela rozširuje možnosť zaradiť medzi tajné takmer všetky väčšie verejné IT zákazky. Navrhol to poslanec Vážny, ktorý je aj riaditeľom Sociálnej poisťovne. Tá je tesne pred objednávkou IT systému za takmer 20 miliónov eur.
  • Začaté kontroly tendrov musí úrad vyšetriť do 30 dní alebo budú považované za odobrené. Obstarávateľom tak stačí kontroly jednoducho sabotovať tým, že kontrolórom z ÚVO nedajú informácie a tí do 30 dní nestačia nič vyšetriť.
  • Výrazne sa zdvihnú kaucie pri námietkach. Doteraz bol horný limit 10-tisíc eur, po novom by mal byť 50-tisíc eur.

Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital vo štvrtok spustili petíciu proti utajovaným štátnym IT tendrom.

Zdieľať

Tesla mieri do Berlína. Bude tam vyrábať elektromobily i batérie, postaví aj vývojové centrum

Tesla bude v Berlíne vyrábať nielen elektromobily, ale aj batérie pre elektrické vozidlá. Jej prvá európska montážna fabrika bude celkovo štvrtou v poradí. V Nemecku postaví aj inžinierske a dizajnérske centrum.

Tesla sa usadí neďaleko budovaného berlínskeho letiska, informuje Bloomberg.

Čo chystá Tesla v Berlíne:

  • v montážnom závode Gigafactory 4 začne s produkciou športovo-úžitkového vozidla Model Y;
  • výroba by mala štartovať v roku 2021;
  • továreň by mohla zamestnať 10-tisíc ľudí, píše Bild. Tesla už pre nemeckú fabriku hľadá pracovníkov v odbore strojárstva, stavieb či výroby.

V Berlíne vyrastie druhý zahraničný závod Tesly na montáž elektromobilov. Prvý postavila v Číne, vyrobila v ňom už prvé sedany, Model 3.

V minulosti sa špekulovalo, že druhá európska prevádzka Tesly by mohol stáť inde v regióne, možno i v Česku – špekulovalo sa o továrni na autobatérie, píše ihned.cz. Oboje, autá i batérie, sa však má vyrábať v Nemecku.

Prekvapujúca voľba:

Výber berlínskej lokality prekvapil odborníkov, v Nemecku boli favorizované iné oblasti.

Podľa Ferdinanda Dudenhöffera z automobilového výskumu na univerzite v Duisburg-Essene výroba elektromobilov a batérií si vyžaduje priestor, dobrú infraštruktúru a dotácie a nemecká metropola sa pre značku, ako je Tesla, hodí.

Britániu vyradil brexit:

Tesla pri výbere európskej lokality zrejme zvažovala aj Britániu. „Pre neistotu okolo brexitu by bolo príliš riskantné umiestniť Gigafactory do Spojeného kráľovstva,“ uviedol šéf Tesly Elon Musk pre portál Auto Express.

Plánované vystúpenie Británie z EÚ odradilo Teslu aj od zriadenia výskumného a vývojového centra v krajine. Automobilka o ňom uvažovala v roku 2014, od zámeru však upustila.

Reuters pripomína, že úlohou Tesly je dokázať, že vie byť zisková. Automobilka očakáva pozitívny tok hotovosti, no zatiaľ ju v tom brzdia veľké investície spojené s novými fabrikami a vývojom produktov, napríklad aj elektrických nákladiakov.

V 3. kvartáli sa Tesla nečakane prehupla do zisku 143 miliónov dolárov po tom, ako v 1. polroku prerobila 1,1 miliardy dolárov. Výrobca zatiaľ nikdy nedosiahol celoročný zisk.

Zdieľať

NAKA pri zásahu v jadrovej elektrárni Mochovce zadržala dve osoby. Ide o manažéra akciovej spoločnosti a konateľa jedného z dodávateľov prác v rámci dostavby tretieho a štvrtého bloku.

„Akcia súvisí s poskytovaním služieb, pri ktorých malo dôjsť približne k 1000-percentnému navýšeniu objemu fakturovaných prác v porovnaní so skutočnosťou,“ priblížila polícia s tým, že všetky nedôvodne navýšené faktúry boli dodávateľovi aj uhradené.

Tím s názvom Elektro v rámci akcie prehľadal obchodnú spoločnosť v okrese Levice a areál jadrovej elektrárne. Ďalšie informácie polícia sľubuje hneď, ako to procesná situácia dovolí. (polícia)

Zdieľať

Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital spustili petíciu proti utajeným štátnym nákupom IT

Petíciu proti utajeným štátnym IT tendrom spustili Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital. Pri schvaľovaní novely zákona o verejnom obstarávaní ich umožnil pozmeňujúci návrh poslancov Ľubomíra Vážneho a Petra Marčeka. Zákon vrátila do parlamentu prezidentka Zuzana Čaputová.

Zákon v schválenej podobe umožňuje utajiť informácie o viacerých veľkých štátnych nákupoch a obsahuje aj ďalšie zmeny, ktoré sťažia verejnú kontrolu tendrov. Mimovládky žiadajú poslancov, aby osem sporných bodov zo zákona vypustili.

Prečo novela nie je v poriadku:

  • Veľké IT tendre, ale aj akékoľvek ďalšie nákupy, o ktorých rozhodne vláda, by sa obstarávali podobne, ako keď štát nakupuje napríklad tanky alebo samopaly.
  • Informácie o tendroch a časti zmlúv by neboli verejné a verejnosť by ich nemala ako kontrolovať.
  • Dodávatelia by museli spĺňať špecifické bezpečnostné opatrenia, ktoré však dnes pri rovnakých zmluvách spĺňať nemusia. To by znamenalo zúženie súťaží len na úzky okruh firiem.
  • Priebeh takýchto súťaží by bol takmer nekontrolovateľný a zostal by na ľubovôli verejného obstarávateľa.
  • Skrátila by sa lehota, dokedy má Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) rozhodnúť o podnete. Ak to úrad nestihne do 30 dní, bude sa to chápať ako fiktívne rozhodnutie v neprospech sťažovateľa.
  • Zaviedla by sa povinnosť náhrady trov konania v prípade, ak ÚVO odmietne podnet na kontrolu zo strany protikorupčných organizácií alebo verejnosti, nová povinnosť môže odradiť aktivistov od podávania podnetov.

Ak by zákon zostal v podobe, ktorú doň vniesli poslanci Vážny a Marček, v praxi by to znemožnilo účinnú kontrolu podnetov mimovládnych a iných organizácií. Znamenalo by to prekážky pri zastavení takých štátnych obchodov, ako bol nástenkový tender či nedávny 100-miliónový tender na nákup kamier na ministerstve vnútra, píšu v stanovisku Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital.

Parlament by o prelomení veta prezidentky Čaputovej mal rozhodovať na schôdzi, ktorá sa začne 26. novembra.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať