Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zamestnávame priebežne aj Srbov, chceli by sme aj Ukrajincov, hovorí spolumajiteľ Pizza Mizza

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Problém dnešných reštaurácií: chýbajú ľudia. Tí, ktorí sú k dispozícii, často fluktuujú tak rýchlo, že sa nestihnú ani zaškoliť.

Jozef Šétaffy spoluvlastní sieť pizzerií Pizza Mizza. V rozhovore vysvetľuje napríklad, čo spôsobuje v reštauráciách na Slovensku vysoká fluktuácia a nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, prečo je nemysliteľné zvýšiť platy na rakúsku úroveň, ale aj: 

  • prečo sa vo firme rozhodli prenajať byt pre zamestnancov v bratislavskom Starom Meste,
  • ako rýchlo ho zaplnili ľudia z východného Slovenska, 
  • prečo majú v sieti priebežne aj niekoľko pracovníkov zo Srbska a ako sú s nimi spokojní,
  • prečo by najmä v kuchyni uvítali aj ľudí z Ukrajiny, ale na vybavovanie povolení by potrebovali extra človeka,
  • prečo nemôžu reštaurácie svojvoľne zvyšovať ceny a platy,
  • a ako môže nedostatok a fluktuácia ľudí súvisieť s kvalitou a rýchlosťou obsluhy, ktorú vidí zákazník v reštauráciách po Slovensku.

Máte problém získať ľudí?

Evidujeme tento problém asi rok. V poslednom čase je to už naozaj kritické.

Ako sa to prejavuje?

Predovšetkým je veľká fluktuácia. Ľudia, samozrejme, cítia, že na trhu je nedostatok pracovných síl, a tak sa snažia polepšiť si. Pokiaľ im niekto ponúkne niečo lepšie, tak nemajú problém zmeniť miesto. Bratislava má v tomto, a v gastronómii zvlášť, ešte špecifické postavenie.

V čom?

Sme blízko Rakúska, blízko Viedne. Ak je kuchár alebo čašník čo len trochu šikovnejší, a ovláda jazyky, tak nepracuje v Bratislave, ale niekde v Burgenlande, pri Neusiedlersee, alebo vo Viedni. Tam dostane rádovo, možno aj násobne, vyšší plat ako u nás. Ja zvyknem s iróniou hovoriť, že tí dobrí sú vonku, a s tými ostatnými musíme pracovať my. Preto aj gastronómia u nás vyzerá tak, ako vyzerá. Riešime to. Musíme pracovať s platmi, s ohodnotením.

O koľko predpokladáte, že by ste museli dvihnúť platy, aby ste voľné miesta bez väčších problémov plne vykryli domácou kvalifikovanou pracovnou silou?

To nie je len tak, ako si myslí pán Danko, že treba dať trináste a štrnáste platy. Ja by som veľmi rád zvýšil platy, aj rozdával vyššie odmeny, ale z čoho? Žijeme medzi dvomi limitmi. Na jednej strane môžeme zaplatiť len toľko, koľko zarobíme. Je síce pravda, že sa postupne dvíhajú ceny, ale nemôžeme ich dvíhať svojvoľne. Tlačí nás konkurencia. Keby sme zdvihli ceny neprimerane ku konkurencii v našej gastronomickej triede, tak k nám ľudia prestanú chodiť. Malo by to opačný efekt, a nie že by sme viac zarobili. Navyše, presadzujem to, že ak sa majú dvíhať ceny, mala by sa zvýšiť kvalita služieb.

A druhý limit?

Náklady na energie a suroviny sa zvyšujú tiež. Napríklad koncom roka išli prudko nahor ceny vajec, a to bola iba jedna z viacerých vecí. Dá sa povedať, že vo všetkých komoditách a sortimentoch sa zvyšujú ceny. Platy sa nedá len tak zvyšovať. Navyše, neviem, ako mám zvýšiť platy, sú ľudia, ktorým žiadny plat nie je dosť veľký, a zvýšiť mzdy na úroveň Rakúska je absolútne nemysliteľné. Podnikatelia v Rakúsku alebo vo Francúzsku predsa fungujú v úplne iných podmienkach.

Napríklad?

Prečo je v Rakúsku alebo vo Francúzsku gastronómia taká známa a ľudia ju vyhľadávajú? Majú primerané ceny a hlavne úplne inú daňovú záťaž. DPH majú polovičné, dokonca vo Francúzsku sa platia iba dve až tri percentá. Podnikateľom v gastronómii by veľmi pomohlo, keby sa znížili dane a odvody. Pomohlo by to aj k turistickému ruchu na Slovensku. Nižšia kvalita v gastronómii nám robí zlé meno v zahraničí, pretože tí, ktorí sú šikovní a vedia reči, tak pracujú vonku.

Koncept drahšie, ale lepšie u nás nefunguje?

Ľudia kritizujú nízku úroveň reštaurácií, ale je to úroveň, akú si zaplatia. Áno, sú aj drahšie koncepty. Niektorí ľudia na Slovensku sa v takýchto podnikoch najčastejšie objavia iba na príležitostnej akcii, ktorú zaplatí nejaký organizátor alebo sponzor. Napríklad v televíznej relácii ako Smotánka, keď sa tam prídu zadarmo najesť a ukázať. Za svoje peniaze už potom do tohto podniku prídu málokedy. Preto to viacerým podnikateľským zámerom ekonomicky nevyšlo. Aj bežní ľudia by chceli v gastronómii kvalitu, ale spravidla nie sú ochotní za menu zaplatiť viac než 4 eurá.

Vy hľadáte ľudí stále?

Máme stály káder kľúčových ľudí, takzvané jadro, ktorých sa snažíme udržať. Na profesii.sk však inzerujeme takmer nepretržite. Máme v centrále siete Pizza Mizza personálneho manažéra, ktorý nerobí nič iné, len pohovory, prijímania a, samozrejme, školenia ľudí.

Jozef Šétaffy

  • vyštudoval Vysokú školu ekonomickú,
  • pracoval v štátnom podniku ZPP,
  • v roku 1991 založil a viedol firmu Investa,
  • od roku 2007 je v predstavenstve spoločnosti GastroNet, ktorá vlastní značku Pizza Mizza,
  • pôsobil aj ako prezident Slovenskej franchisingovej asociácie. 

V sieti Pizza Mizza máte okolo 160 zamestnancov. Koľko ľudí vám chýba?

V rámci našej siete máme permanentný mínusový stav cca štyri až šesť ľudí, ktorí nám chýbajú. Fluktuácia je niekedy prirodzená, niekedy vynútená, je to nepretržitý proces odchodov a príchodov ľudí.

Čo to spôsobuje v prevádzkach?

Všeobecne, a toto platí pre všetky gastronomické prevádzky s chýbajúcimi ľuďmi, personál nie je na požadovanej úrovni. Skutočne vyučených ľudí v gastronómii je málo a za danej situácie sme nútení brať tých, ktorí sú k dispozícii. Veľa ľudí, ktorí v tomto odvetví na Slovensku pracujú, je takých, ktorí sa neuplatnili vo svojej inej profesii, tak išli robiť do gastronómie.

Takže máme v službách v gastronómii horšiu kvalitu?

Bohužiaľ, profesionálny prístup na rajóne v reštauráciách často nie je taký, aký by mal byť. V reštaurácii by vás nemala napríklad obsluhovať nepríjemná a neúctivá čašníčka.

Aký je profesionálny prístup?

Napríklad taký, že vás pri vchode privíta čašník, usmeje sa na vás, prehodí s vami pár zdvorilostných viet, usadí vás na miesto a prípadne poradí alebo odporučí nejakú špecialitu.

Robíte to v Pizza Mizza?

Mali sme v jednej z našich bratislavských prevádzok Pizza Mizza pracovníka, ktorý mal na starosti len privítanie a uvedenie hosťa. Museli sme však organizačnú štruktúru optimalizovať, pretože nám nevychádzali personálne náklady. Počas obedov, keď je reštaurácia plná, tak sa všetci ľudia na rajóne musia venovať obsluhe. Majú toľko práce, že sú radi, keď stihnú v primeranom čase obslúžiť hostí, ktorí tam netrpezlivo čakajú na obed. Keď je to voľnejšie, tak vítame podľa možností zákazníkov pri vstupe.

Trvá obsluha dlhšie než v minulosti, keď problém s ľuďmi nebol taký veľký?

Povedzme, že nie je na takej úrovni, ako by som si predstavoval.

Ak vidíte, že medzi šikovnými ľuďmi máte jedného menej šikovného, môžete ho prepustiť?

Máme to zdravé jadro, ktoré som vám spomínal, a to sa nemení. Potom je časť personálu, kde je vysoká fluktuácia. Problémom je, že na to, aby sme si vychovali čašníka podľa našich predstáv, treba minimálne pol roka. Nie je to iba o obsluhe. Napríklad v niektorej pozícii musí každé dve hodiny skontrolovať čistotu na toaletách, vedúci zodpovedá za objednanie surovín, za upratovanie na rajóne. Máme aj rozvoz, takže operátor riadi aj kuriérov a telefonické objednávky. Pokiaľ máme málo ľudí a tento človek musí pomáhať inde, potom sú ľudia prepracovaní, nervózni, zanedbávajú svoje povinnosti alebo robia chyby.

Aké?

Objednáte si napríklad nejakú špeciálnu pizzu a oni vám prinesú inú. Toto sú veci, pre ktoré by sme veľmi privítali, keby sa uľahčilo prijímanie ľudí zo zahraničia.

Hľadáte ľudí v zahraničí?

Takí veľkí nie sme. Pracovali však u nás napríklad Slováci zo Srbska.

Tento dovoz nie je obmedzený?

Ide o ľudí, ktorí majú status zahraničný Slovák. Pri ich prijímaní prebieha zjednodušené konanie. Radi by sme prijali aj ľudí z Ukrajiny, ale to je problém.

Prečo to nejde?

Vybavovanie pracovného povolenia trvá aj pol roka. Museli by sme zamestnať jedného administratívneho pracovníka, ktorý by nerobil nič iné, iba vybavoval povolenia. Ďalšia vec je, že to všetko stojí peniaze aj prostredníctvom personálnej agentúry a pripomínam, že ľudí treba pred nasadením na konkrétnu pozíciu aj zaškoliť.

V prípade zahraničných pracovníkov ide asi aj o jazyk.

Samozrejme, preto zaškolenie trvá dlhšie na rajóne ako v kuchyni. Kuchár buď vie, alebo nevie variť. Tam stačí, keď sa naučí naše receptúry. Podnikatelia v gastronómii potrebujú, aby sa zlepšil akútny stav nedostatku pracovnej sily. Je potrebné nejakým spôsobom uvoľniť možnosť príchodu pracovníkov zo zahraničia. Myslím hlavne z Ukrajiny, Rumunska a Balkánu.

Vy by ste ich zamestnali zrejme v kuchyni.

Áno. Zaškolenie na pozíciu kuchára je menší problém aj preto, že v každej reštaurácii sú dvaja až traja kuchári, s ktorými by spolupracoval, takže sa to dá rýchlo od nich naučiť. S pomocným personálom je to najjednoduchšie.

Koľko Slovákov zo Srbska ste zamestnávali? 

Priebežne troch, štyroch. Momentálne máme jedného alebo dvoch.

Ako ste sa dostali k tomu, že ste zamestnali ľudí zo Srbska? 

Nebolo to cez agentúru, bolo to cez osobné vzťahy a kontakty.

Boli ste s nimi spokojní?

Každý človek je individualita bez ohľadu na pôvod. Mali sme jedného veľmi šikovného, ďalší mal trochu výbušnejšiu povahu, ale pracovití sú. Niekedy až príliš.

Príliš?

Pamätám sa na jedného chlapca, ktorý robil vedúceho v jednej našej prevádzke. Bol z toho taký premotivovaný, že začal na zamestnancov pôsobiť agresívne, keď nepracovali tak, ako chcel.

Vy ste ho povýšili na vedúceho zmeny?

Áno, začal na rajóne ako čašník, a postupne sa vypracoval.

Čo sa s ním stalo potom?

Potom sme sa museli rozlúčiť.

Pre zamestnancov zo Srbska ste zabezpečili aj ubytovanie? 

Oni si ubytovanie našli sami. Ale inak je ubytovanie ďalšia vec, ktorú sme práve začali riešiť. Prenajali sme byt neďaleko jednej našej prevádzky v Starom Meste. Zariadili sme ho nábytkom, je to štandardný byt. Tým sa nám otvorila možnosť prijať ľudí nielen zo zahraničia, ale aj z iných regiónov Slovenska.

Máte takých?

Ten byt sme otvorili druhého januára, a už ho máme obsadený. Získali sme ľudí z východného Slovenska. Viete, aké sú ceny prenájmov bytov v Bratislave. Ale keď sú tam dvaja, traja, tak sa to oplatí. Každého to vyjde na vyše 100 eur. Aj zamestnanec je spokojný, pretože býva v Bratislave a má tam prácu.

Cez víkendy chodia domov?

Väčšinou zostávajú tu. V našom prípade ide o mladých ľudí, ktorí už majú v Bratislave kamarátov.

Funguje ubytovanie aj ako motivácia neodísť? 

Nie je veľa gastronomických prevádzok v Bratislave, ktoré poskytujú pre svojich zamestnancov výhodné a kvalitné ubytovanie.

Toto je nový trend, s ktorým pracujú aj iní podnikatelia v gastronómii?

Je to jedna z možností, ktoré by čiastočne pomohli riešiť situáciu v oblasti pracovných síl. Ale predpokladám, že sa pomerne rýchlo vyčerpajú aj tí ľudia, ktorí by mohli prísť pracovať do Bratislavy z iných regiónov.

Už ste museli pre chýbajúcich ľudí skrátiť otváracie hodiny či prijať iné podobné opatrenie?

Zatiaľ našťastie nie. Chceli by sme však otvárať nové prevádzky, no máme obavy, že sa nám ich nepodarí personálne zabezpečiť. Mám známeho, ktorý si koncom roka otvoril reštauráciu v Bratislave. Majú otvorené sedem dní v týždni, a na to potrebujete dve zmeny. Oni ťahajú všetko na jednu zmenu, teda bez oddychu, pretože nemajú dostatok ľudí.

Vy ste kde chceli otvárať nové prevádzky?

V Bratislave. Už sme napríklad takmer podpísali zmluvu na prevádzku v pasáži Trnavského mýta, ktoré práve rekonštruujú. To mal byť koncept street food: jeden až tri stolíky, taký, v ktorom si ľudia kupujú jedlo so sebou. Nemohol som pre tú prevádzku nájsť franchisanta. Problém bol aj v tom, že nám nevyhovovalo, aby bola prevádzka otvorená sedem dní v týždni. Na to potrebujete dve zmeny a do každej najmenej dvoch ľudí.

Keď ľudia odídu z reštaurácie, idú väčšinou pracovať do inej reštaurácie, alebo do automobilky či inam?

To je rôzne, ale je to približne pol na pol. Keď odchádza odborník, ktorý má vzťah ku gastronómii, tak v brandži obvykle aj zostane. Ale sú aj rôzne iné prípady.

O koľko ste za posledný rok zdvihli platy?

Približne o 10 – 20 percent. Pri manažérskych pozíciách sme nadviazali odmeny na výsledky prevádzky. Pri bežných zamestnancoch by to ekonomicky nevychádzalo. Čašníci na rajóne sú nepriamo zainteresovaní na kvalite svojej práce cez tringelty. Určite dáte rád sprepitné čašníčke, ktorá sa na vás usmeje, prípadne poradí pri výbere jedál či nápojov. Platí to ešte aj pri kuriéroch, keď sa usmeje, zažartuje, je ochotný, tak mu niečo dáte do vrecka. Iné je napríklad, keď začne hundrať, že na vás čaká dlho pri bráne a ešte aj príde neskoro.

Aké riešenia pre chýbajúcich ľudí ste postrehli u iných členov franchisingovej asociácie? 

Nedostatok ľudských zdrojov v Bratislave, ale aj vo viacerých iných mestách pociťujú podnikatelia nielen zo segmentu gastronómie. Treba však zdôrazniť, že najmä v oblastiach služieb, cestovného ruchu a hotelierstva je situácia naozaj kritická. Nepriaznivú situáciu zapríčinil okrem toho aj súhrn faktorov súvisiacich s priebežným zhoršovaním podnikateľského prostredia a rôznych nových predpisov, ktoré komplikujú podnikateľom život. Uvedeným segmentom podnikania by pomohlo aj napríklad zníženie sadzby DPH na úroveň, ktorá je bežná v tejto oblasti v ostatných vyspelých európskych krajinách.

Dnes na DennikE.sk

  • Medzinárodný obchod: Približne 3500 amerických firiem žaluje administratívu USA za nezákonnú eskaláciu obchodných sporov s Čínou
  • Švajčiarsko: V referende podľa prvých odhadov odmietli odstúpenie od dohody o voľnom pohybe osôb s EÚ
  • Pandémia: Matovič zvažuje úplný zákaz hromadných podujatí všetkého druhu
  • Vinárstvo: Výrobcovia majú veľké zásoby nepredaného vína, ktoré im blokujú kapacity na spracovanie nového ročníka
  • Sceľovanie pôdy:  Do dvoch týždňov sa môže začať už v 130 obciach
  • Francúzsko: Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu navrhujú, aby Francúzsko počas adventu vyhlásilo uzáveru
  • Reformy: Matovičovci uvažujú o zlúčení Sociálnej poisťovne so zdravotnými poisťovňami
  • Agro: Dotácie sa budú na budúci rok zrejme rozdeľovať podľa súčasného nastavenia
  • Lesy: Mičovský už lesy nechce dať pod životné prostredie

Zbytočne to chcú vŕtať, na konci tunela Soroška je len veľmi slabé svetlo

Foto N - Andrej Sarvaš
Foto N – Andrej Sarvaš

Väčšina dospelých Gemerčanov prežije v ilúzii, že im vláda postaví tunel cez Sorošku a prídu investori, najmenej polovicu svojho dospelého života, píše v brilantnej analýze Konštantín Čikovský. Ako by mala znieť férová a realistická ponuka pre Gemer a iné regióny, ktoré sa novej diaľnice možno nikdy nedočkajú?

Aj keď je pandémia, lepšiu sadzbu na starú hypotéku si môžete od banky pýtať stále, hovorí Kondrótová z VÚB

Dana Kondrótová Foto - VÚB
Dana Kondrótová Foto – VÚB

Ešte vlani ľudia odkladali tému sporenia a tvorby rezerv, teraz sú mnohí na hrane a ich prístup sa mení. Podľa Dany Kondrótovej z VÚB sa priority klientov menia a aj o úveroch viac rozmýšľajú.

Minúta po minúte

Približne 3500 amerických firiem zažalovalo administratívu USA za uvalenie ciel na tovar vyrobený v Číne. Sú medzi nimi automobilky Tesla, Ford Motor aj Volvo, odevná spoločnosť Ralph Lauren, Lenovo alebo výrobca gitár Gibson. Žaloby sú namierené proti nezákonnej eskalácii obchodného sporu USA s Čínou v súvislosti s tretím a štvrtým kolom ciel.

Švajčiari v referende odmietli odstúpenie od dohody s EÚ, ktorá upravuje voľný pohyb osôb. Zároveň schválili dvojtýždňovú otcovskú dovolenku. Volebná účasť dosiahla takmer 59 percent. 

V nedeľu hlasovali aj ďalších referendách:

  • za zavedenie dvojtýždňovej otcovskej dovolenky hlasovalo vyše 60 percent voličov
  • za nákup nových stíhačiek za 5,6 miliardy eur hlasovalo 50,1 percenta voličov
  • zmenu zákona o poľovníctve, ktorá mala uľahčiť riešenie problému rýchlo rastúcej populácie vlkov v krajine, odmietlo 51,9 % voličov

Z výsledkov vyplýva, že 61,7 % voličov hlasovalo proti návrhu z dielne pravicovo-populistickej Švajčiarskej ľudovej strany (SVP). Podľa agentúr sa odmietnutie návrhu všeobecne očakávalo, a to na základe prieskumov verejnej mienky pred hlasovaním.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová privítala výsledok slovami, že to „podporuje jeden zo základných pilierov nášho vzťahu: vzájomnú slobodu pohybu, bývania a práce vo Švajčiarsku a EÚ“.

Iniciatíva SVP bola o tom, aby Švajčiarsko na základe autonómnych rozhodnutí regulovalo mieru prisťahovalectva cudzincov. Ak by sa za ňu vyslovila nadpolovičná väčšina voličov, viedlo by to k ukončeniu dohody o voľnom pohybe osôb, ktorá platí medzi Švajčiarskom a EÚ od roku 1999.

Vzťahy medzi Bruselom a Bernom sa zhoršili po referende z februára 2014, v ktorom Švajčiari zahlasovali za zavedenie ročných kvót pre migrantov. Švajčiarsky parlament to v roku 2016 odobril, čo znamená, že nový zákon v praxi dáva prednosť zamestnávaniu domácich ľudí a zavádza ďalšie formality pre zamestnávateľov so sídlom vo Švajčiarsku, ktorí chcú zamestnávať zamestnancov z krajín EÚ.

V súčasnosti žije vo Švajčiarsku zhruba 1,4 milióna občanov EÚ, zatiaľ čo v krajinách EÚ žije približne 500-tisíc Švajčiarov. (tasr, afp, dpa)

Druhá najväčšia nemecká banka Commerzbank vymenovala za nového predsedu predstavenstva Manfreda Knofa z konkurenčnej Deutsche Bank. Jeho predchodca z postu odišiel pre kritiku akcionárov, ktorým sa nepáčili straty banky.

Knof nahradí vo funkcii Martina Zielkeho. Ten začiatkom júla rezignoval po neutíchajúcej kritike akcionárov, ktorým sa nepáčil jeho výkon ani straty banky.

Commerzbank tvrdo zasiahla pandémia nového koronavírusu aj škandál finančnej a technologickej spoločnosti Wirecard.

Knof bol vedúcim retailovej divízie Deutsche Bank, ale veľkú časť svojej kariéry strávil v poisťovníctve a pracoval pre nemecký gigant Allianz. Jeho vymenovanie na post predsedu Commerzbank musia ešte schváliť dozorné orgány.

„Manfred Knof je skúsený a vysoko efektívny vrcholový manažér, ktorý sa osvedčil v širokej škále úloh v oblasti finančných služieb,“ uviedol Hans-Jörg Vetter, predseda dozornej rady Commerzbank. (tasr, bloomberg)

Zlaté rezervy centrálnych bánk stúpli za desať rokov o 5000 ton na celkových 35-tisíc ton. Od roku 2012 sa celosvetovo vyťaží 3000 ton zlata ročne.

V roku 2019 sa takmer polovica zlata spotrebovala na výrobu šperkov, 29 % tvorilo investičné zlato, 15 % si uchovali centrálne banky vo svojich rezervách a zvyšok sa použil v rámci technologických procesov, vyplýva z údajov Svetovej rady pre zlato. (čtk, world gold council)

Veľké zásoby pre pandémiu nepredaného vína blokujú kapacity v pivniciach slovenských vinárstiev.  Napriek tomu, že zdravotný stav úrody ročníka 2020 hodnotia vinári ako nadpriemerne dobrý, majú problémy so spracovaním novej úrody.

Čínske priemyselné firmy hlásia v auguste nárast ziskov, už štvrtý mesiac po sebe. V auguste medziročne vzrástli o 19,1 % na 77,13 miliardy eur po zvýšení o 19,6 % v júli. Prispelo k tomu oživenie cien komodít aj produkcia výrobných zariadení.

Zotavovanie Číny z pandémie nového koronavírusu naberá tempo vďaka stúpajúcemu dopytu, vládnym stimulom a prekvapivo odolnému exportu.

Napriek nárastu ziskov čínske firmy stále čelia vonkajším tlakom, pretože stúpajúce napätie medzi Washingtonom a Pekingom zatieňuje ich vyhliadky. (tasr, reuters)

Na Slovensku postupne rastie počet mužov, ktorí poberajú materské. Zatiaľ čo v roku 2018 priemerne poberalo túto dávku 12 836 mužov, vlani to bolo 18 002, čo predstavuje nárast o 40,2 %, vyplýva zo Súhrnnej správy o rodovej rovnosti za minulý rok.

V prípade žien poberalo vlani túto dávku 64 058 osôb, čo predstavuje nárast o 724.

Vlani zamestnanosť mužov vo veku 20 až 64 rokov dosiahla 80 %, zamestnanosť žien v tej istej vekovej skupine bola však na úrovni 67 %.

Materské a rodičovské dovolenky sú spojené aj s dlhodobo nižšími príjmami a môžu viesť tiež k nižším dôchodkom. „Počas materskej a rodičovskej dovolenky ženám nezostáva priestor pre profesionálny rozvoj, zároveň im v dôsledku materských a rodičovských dovoleniek môže pripadnúť väčšia miera zodpovednosti za rodinu a domácnosť aj po nástupe do práce,“ konštatuje sa v správe.

Platená a neplatená práca znamená pre ženy dvojité bremeno, ktoré je dlhodobou prekážkou kariérneho rastu. „Matky sa môžu rozhodnúť pre prácu, v ktorej dokážu skĺbiť zamestnanie s rodinnými povinnosťami, napríklad vo verejnom sektore. Takáto práca však môže byt spojená s nižšími príjmami,“ uvádza správa.

Jedným z riešení týchto nerovností sú materské dovolenky pre otcov. Zavádzať ich začali škandinávske krajiny v 90. rokoch s cieľom zlepšiť pozíciu žien na trhu práce. (tasr)

Realitka v Čile ponúka na predaj ostrov Guafo na juhu krajiny za 20 miliónov dolárov. Inzerát kritizujú ochrancovia prírody aj domorodí obyvatelia, pretože posvätný ostrov je domovom vzácnej flóry a fauny. Boja sa, že nový majiteľ z neho spraví turistickú destináciu.

Ostrov s rozlohou 202 štvorcových kilometrov je v rukách súkromníkov už takmer sto rokov, vláda sa márne snaží o jeho vyhlásenie za prírodnú rezerváciu.

Ostrov v súčasnosti vlastní obchodník Paul Fontaine a Rodrigo Danús, ktorý ho zdedil po generálovi Luisovi Danúsovi, ministrovi vlády diktátora Augusta Pinocheta. Ten ho získal na základe zákona, ktorý umožnil rozdelenie majetku domorodých komunít. (čtk, bbc)

Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu navrhujú, aby vo Francúzsku počas celého adventu vyhlásili uzáveru. Podľa nich to je spôsob, ako by mohli následne širšie rodiny spolu stráviť Vianoce a zároveň predísť nebezpečnému šíreniu koronavírusu.

Esther Duflová a Abhijit Banerjee tvrdia, že ak by uzávera trvala napríklad od 1. do 20. decembra, potom by sa mohli Francúzi bez problémov stretnúť v rodinnom kruhu počas koncoročných sviatkov.

Počas uzávery by však museli rodiny byť doma. Na školstvo to bude mať podľa nich malý vplyv, dva posledné týždne pred prázdninami sa môžu žiaci učiť na diaľku.

V článku v denníku Le Monde upozorňujú, že rodinné stretnutia bývajú častým zdrojom nákazy. „Keď k tomu pridáme ochladenie, ktoré znamená, že sa ľudia budú už od októbra združovať doma, vydávame sa napospas jesennému rastu nových prípadov a katastrofickému zhoršeniu, teda hospitalizáciám a úmrtiam starších ľudí počas Vianoc,“ varujú ekonómovia. (čtk, le monde)

Mesto Bojnice požiada Ministerstvo financií SR o návratnú finančnú výpomoc v súvislosti s výpadkom príjmov z podielovej dane pre pandémiu nového koronavírusu. Rozhodli o tom mestskí poslanci. (tasr)

Ministerka Mária Kolíková plánuje umožniť fungovanie zvereneckých fondov, musí sa však podľa nej vyriešiť otázka konfliktu záujmov tak, aby sa neobchádzal základný cieľ, prečo je majetok v zvereneckom fonde.

„Neprichádza do úvahy, aby správou majetku verejného funkcionára bola poverená blízka osoba. Preto je nevyhnutné dôsledne vyriešiť konflikt záujmov pri implementácii takéhoto inštitútu,“ zdôraznila ministerka.

Právna úprava súvisiaca so zvereneckými fondmi má nadväzovať na rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, ktorá by sa mala podľa rezortu uskutočniť do roka. Nový inštitút by podľa Kolíkovej nemal slúžiť len na správu majetku osôb, ktoré vstúpia do verejnej funkcie.

„Môže ísť napríklad o situáciu, keď by dedičom bola osoba, ktorá je maloletá, a prianím poručiteľa je, aby jej celý majetok nebol poskytnutý hneď, ale dával by sa k dispozícii postupne, povedzme s ohľadom na vek,“ dodala.

Zverenecký fond by v takejto situácii podľa ministerky riešil primerané nakladanie i správu majetku, a to aj s ohľadom na prianie a vôľu poručiteľa. (tasr)

Maďarské strany Most-Híd, SMK a Spolupatričnosť protestujú proti prioritizácii výstavby cestnej infraštruktúry. Listom oslovili ministra dopravy Andreja Doležala a tvrdia, že vládou schválený dokument nereflektuje potreby ľudí v južných a východných okresoch Slovenska. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať