Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zamestnávame priebežne aj Srbov, chceli by sme aj Ukrajincov, hovorí spolumajiteľ Pizza Mizza

Foto Denník N – Tomáš Benedikovič
Foto Denník N – Tomáš Benedikovič

Jozef Šétaffy spoluvlastní sieť pizzerií Pizza Mizza. V rozhovore vysvetľuje napríklad, čo spôsobuje v reštauráciách na Slovensku vysoká fluktuácia a nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, prečo je nemysliteľné zvýšiť platy na rakúsku úroveň, ale aj: 

  • prečo sa vo firme rozhodli prenajať byt pre zamestnancov v bratislavskom Starom Meste,
  • ako rýchlo ho zaplnili ľudia z východného Slovenska, 
  • prečo majú v sieti priebežne aj niekoľko pracovníkov zo Srbska a ako sú s nimi spokojní,
  • prečo by najmä v kuchyni uvítali aj ľudí z Ukrajiny, ale na vybavovanie povolení by potrebovali extra človeka,
  • prečo nemôžu reštaurácie svojvoľne zvyšovať ceny a platy,
  • a ako môže nedostatok a fluktuácia ľudí súvisieť s kvalitou a rýchlosťou obsluhy, ktorú vidí zákazník v reštauráciách po Slovensku.

Máte problém získať ľudí?

Evidujeme tento problém asi rok. V poslednom čase je to už naozaj kritické.

Ako sa to prejavuje?

Predovšetkým je veľká fluktuácia. Ľudia, samozrejme, cítia, že na trhu je nedostatok pracovných síl, a tak sa snažia polepšiť si. Pokiaľ im niekto ponúkne niečo lepšie, tak nemajú problém zmeniť miesto. Bratislava má v tomto, a v gastronómii zvlášť, ešte špecifické postavenie.

V čom?

Sme blízko Rakúska, blízko Viedne. Ak je kuchár alebo čašník čo len trochu šikovnejší, a ovláda jazyky, tak nepracuje v Bratislave, ale niekde v Burgenlande, pri Neusiedlersee, alebo vo Viedni. Tam dostane rádovo, možno aj násobne, vyšší plat ako u nás. Ja zvyknem s iróniou hovoriť, že tí dobrí sú vonku, a s tými ostatnými musíme pracovať my. Preto aj gastronómia u nás vyzerá tak, ako vyzerá. Riešime to. Musíme pracovať s platmi, s ohodnotením.

O koľko predpokladáte, že by ste museli dvihnúť platy, aby ste voľné miesta bez väčších problémov plne vykryli domácou kvalifikovanou pracovnou silou?

To nie je len tak, ako si myslí pán Danko, že treba dať trináste a štrnáste platy. Ja by som veľmi rád zvýšil platy, aj rozdával vyššie odmeny, ale z čoho? Žijeme medzi dvomi limitmi. Na jednej strane môžeme zaplatiť len toľko, koľko zarobíme. Je síce pravda, že sa postupne dvíhajú ceny, ale nemôžeme ich dvíhať svojvoľne. Tlačí nás konkurencia. Keby sme zdvihli ceny neprimerane ku konkurencii v našej gastronomickej triede, tak k nám ľudia prestanú chodiť. Malo by to opačný efekt, a nie že by sme viac zarobili. Navyše, presadzujem to, že ak sa majú dvíhať ceny, mala by sa zvýšiť kvalita služieb.

A druhý limit?

Náklady na energie a suroviny sa zvyšujú tiež. Napríklad koncom roka išli prudko nahor ceny vajec, a to bola iba jedna z viacerých vecí. Dá sa povedať, že vo všetkých komoditách a sortimentoch sa zvyšujú ceny. Platy sa nedá len tak zvyšovať. Navyše, neviem, ako mám zvýšiť platy, sú ľudia, ktorým žiadny plat nie je dosť veľký, a zvýšiť mzdy na úroveň Rakúska je absolútne nemysliteľné. Podnikatelia v Rakúsku alebo vo Francúzsku predsa fungujú v úplne iných podmienkach.

Napríklad?

Prečo je v Rakúsku alebo vo Francúzsku gastronómia taká známa a ľudia ju vyhľadávajú? Majú primerané ceny a hlavne úplne inú daňovú záťaž. DPH majú polovičné, dokonca vo Francúzsku sa platia iba dve až tri percentá. Podnikateľom v gastronómii by veľmi pomohlo, keby sa znížili dane a odvody. Pomohlo by to aj k turistickému ruchu na Slovensku. Nižšia kvalita v gastronómii nám robí zlé meno v zahraničí, pretože tí, ktorí sú šikovní a vedia reči, tak pracujú vonku.

Koncept drahšie, ale lepšie u nás nefunguje?

Ľudia kritizujú nízku úroveň reštaurácií, ale je to úroveň, akú si zaplatia. Áno, sú aj drahšie koncepty. Niektorí ľudia na Slovensku sa v takýchto podnikoch najčastejšie objavia iba na príležitostnej akcii, ktorú zaplatí nejaký organizátor alebo sponzor. Napríklad v televíznej relácii ako Smotánka, keď sa tam prídu zadarmo najesť a ukázať. Za svoje peniaze už potom do tohto podniku prídu málokedy. Preto to viacerým podnikateľským zámerom ekonomicky nevyšlo. Aj bežní ľudia by chceli v gastronómii kvalitu, ale spravidla nie sú ochotní za menu zaplatiť viac než 4 eurá.

Vy hľadáte ľudí stále?

Máme stály káder kľúčových ľudí, takzvané jadro, ktorých sa snažíme udržať. Na profesii.sk však inzerujeme takmer nepretržite. Máme v centrále siete Pizza Mizza personálneho manažéra, ktorý nerobí nič iné, len pohovory, prijímania a, samozrejme, školenia ľudí.

Jozef Šétaffy

  • vyštudoval Vysokú školu ekonomickú,
  • pracoval v štátnom podniku ZPP,
  • v roku 1991 založil a viedol firmu Investa,
  • od roku 2007 je v predstavenstve spoločnosti GastroNet, ktorá vlastní značku Pizza Mizza,
  • pôsobil aj ako prezident Slovenskej franchisingovej asociácie. 

V sieti Pizza Mizza máte okolo 160 zamestnancov. Koľko ľudí vám chýba?

V rámci našej siete máme permanentný mínusový stav cca štyri až šesť ľudí, ktorí nám chýbajú. Fluktuácia je niekedy prirodzená, niekedy vynútená, je to nepretržitý proces odchodov a príchodov ľudí.

Čo to spôsobuje v prevádzkach?

Všeobecne, a toto platí pre všetky gastronomické prevádzky s chýbajúcimi ľuďmi, personál nie je na požadovanej úrovni. Skutočne vyučených ľudí v gastronómii je málo a za danej situácie sme nútení brať tých, ktorí sú k dispozícii. Veľa ľudí, ktorí v tomto odvetví na Slovensku pracujú, je takých, ktorí sa neuplatnili vo svojej inej profesii, tak išli robiť do gastronómie.

Takže máme v službách v gastronómii horšiu kvalitu?

Bohužiaľ, profesionálny prístup na rajóne v reštauráciách často nie je taký, aký by mal byť. V reštaurácii by vás nemala napríklad obsluhovať nepríjemná a neúctivá čašníčka.

Aký je profesionálny prístup?

Napríklad taký, že vás pri vchode privíta čašník, usmeje sa na vás, prehodí s vami pár zdvorilostných viet, usadí vás na miesto a prípadne poradí alebo odporučí nejakú špecialitu.

Robíte to v Pizza Mizza?

Mali sme v jednej z našich bratislavských prevádzok Pizza Mizza pracovníka, ktorý mal na starosti len privítanie a uvedenie hosťa. Museli sme však organizačnú štruktúru optimalizovať, pretože nám nevychádzali personálne náklady. Počas obedov, keď je reštaurácia plná, tak sa všetci ľudia na rajóne musia venovať obsluhe. Majú toľko práce, že sú radi, keď stihnú v primeranom čase obslúžiť hostí, ktorí tam netrpezlivo čakajú na obed. Keď je to voľnejšie, tak vítame podľa možností zákazníkov pri vstupe.

Trvá obsluha dlhšie než v minulosti, keď problém s ľuďmi nebol taký veľký?

Povedzme, že nie je na takej úrovni, ako by som si predstavoval.

Ak vidíte, že medzi šikovnými ľuďmi máte jedného menej šikovného, môžete ho prepustiť?

Máme to zdravé jadro, ktoré som vám spomínal, a to sa nemení. Potom je časť personálu, kde je vysoká fluktuácia. Problémom je, že na to, aby sme si vychovali čašníka podľa našich predstáv, treba minimálne pol roka. Nie je to iba o obsluhe. Napríklad v niektorej pozícii musí každé dve hodiny skontrolovať čistotu na toaletách, vedúci zodpovedá za objednanie surovín, za upratovanie na rajóne. Máme aj rozvoz, takže operátor riadi aj kuriérov a telefonické objednávky. Pokiaľ máme málo ľudí a tento človek musí pomáhať inde, potom sú ľudia prepracovaní, nervózni, zanedbávajú svoje povinnosti alebo robia chyby.

Aké?

Objednáte si napríklad nejakú špeciálnu pizzu a oni vám prinesú inú. Toto sú veci, pre ktoré by sme veľmi privítali, keby sa uľahčilo prijímanie ľudí zo zahraničia.

Hľadáte ľudí v zahraničí?

Takí veľkí nie sme. Pracovali však u nás napríklad Slováci zo Srbska.

Tento dovoz nie je obmedzený?

Ide o ľudí, ktorí majú status zahraničný Slovák. Pri ich prijímaní prebieha zjednodušené konanie. Radi by sme prijali aj ľudí z Ukrajiny, ale to je problém.

Prečo to nejde?

Vybavovanie pracovného povolenia trvá aj pol roka. Museli by sme zamestnať jedného administratívneho pracovníka, ktorý by nerobil nič iné, iba vybavoval povolenia. Ďalšia vec je, že to všetko stojí peniaze aj prostredníctvom personálnej agentúry a pripomínam, že ľudí treba pred nasadením na konkrétnu pozíciu aj zaškoliť.

V prípade zahraničných pracovníkov ide asi aj o jazyk.

Samozrejme, preto zaškolenie trvá dlhšie na rajóne ako v kuchyni. Kuchár buď vie, alebo nevie variť. Tam stačí, keď sa naučí naše receptúry. Podnikatelia v gastronómii potrebujú, aby sa zlepšil akútny stav nedostatku pracovnej sily. Je potrebné nejakým spôsobom uvoľniť možnosť príchodu pracovníkov zo zahraničia. Myslím hlavne z Ukrajiny, Rumunska a Balkánu.

Vy by ste ich zamestnali zrejme v kuchyni.

Áno. Zaškolenie na pozíciu kuchára je menší problém aj preto, že v každej reštaurácii sú dvaja až traja kuchári, s ktorými by spolupracoval, takže sa to dá rýchlo od nich naučiť. S pomocným personálom je to najjednoduchšie.

Koľko Slovákov zo Srbska ste zamestnávali? 

Priebežne troch, štyroch. Momentálne máme jedného alebo dvoch.

Ako ste sa dostali k tomu, že ste zamestnali ľudí zo Srbska? 

Nebolo to cez agentúru, bolo to cez osobné vzťahy a kontakty.

Boli ste s nimi spokojní?

Každý človek je individualita bez ohľadu na pôvod. Mali sme jedného veľmi šikovného, ďalší mal trochu výbušnejšiu povahu, ale pracovití sú. Niekedy až príliš.

Príliš?

Pamätám sa na jedného chlapca, ktorý robil vedúceho v jednej našej prevádzke. Bol z toho taký premotivovaný, že začal na zamestnancov pôsobiť agresívne, keď nepracovali tak, ako chcel.

Vy ste ho povýšili na vedúceho zmeny?

Áno, začal na rajóne ako čašník, a postupne sa vypracoval.

Čo sa s ním stalo potom?

Potom sme sa museli rozlúčiť.

Pre zamestnancov zo Srbska ste zabezpečili aj ubytovanie? 

Oni si ubytovanie našli sami. Ale inak je ubytovanie ďalšia vec, ktorú sme práve začali riešiť. Prenajali sme byt neďaleko jednej našej prevádzky v Starom Meste. Zariadili sme ho nábytkom, je to štandardný byt. Tým sa nám otvorila možnosť prijať ľudí nielen zo zahraničia, ale aj z iných regiónov Slovenska.

Máte takých?

Ten byt sme otvorili druhého januára, a už ho máme obsadený. Získali sme ľudí z východného Slovenska. Viete, aké sú ceny prenájmov bytov v Bratislave. Ale keď sú tam dvaja, traja, tak sa to oplatí. Každého to vyjde na vyše 100 eur. Aj zamestnanec je spokojný, pretože býva v Bratislave a má tam prácu.

Cez víkendy chodia domov?

Väčšinou zostávajú tu. V našom prípade ide o mladých ľudí, ktorí už majú v Bratislave kamarátov.

Funguje ubytovanie aj ako motivácia neodísť? 

Nie je veľa gastronomických prevádzok v Bratislave, ktoré poskytujú pre svojich zamestnancov výhodné a kvalitné ubytovanie.

Toto je nový trend, s ktorým pracujú aj iní podnikatelia v gastronómii?

Je to jedna z možností, ktoré by čiastočne pomohli riešiť situáciu v oblasti pracovných síl. Ale predpokladám, že sa pomerne rýchlo vyčerpajú aj tí ľudia, ktorí by mohli prísť pracovať do Bratislavy z iných regiónov.

Už ste museli pre chýbajúcich ľudí skrátiť otváracie hodiny či prijať iné podobné opatrenie?

Zatiaľ našťastie nie. Chceli by sme však otvárať nové prevádzky, no máme obavy, že sa nám ich nepodarí personálne zabezpečiť. Mám známeho, ktorý si koncom roka otvoril reštauráciu v Bratislave. Majú otvorené sedem dní v týždni, a na to potrebujete dve zmeny. Oni ťahajú všetko na jednu zmenu, teda bez oddychu, pretože nemajú dostatok ľudí.

Vy ste kde chceli otvárať nové prevádzky?

V Bratislave. Už sme napríklad takmer podpísali zmluvu na prevádzku v pasáži Trnavského mýta, ktoré práve rekonštruujú. To mal byť koncept street food: jeden až tri stolíky, taký, v ktorom si ľudia kupujú jedlo so sebou. Nemohol som pre tú prevádzku nájsť franchisanta. Problém bol aj v tom, že nám nevyhovovalo, aby bola prevádzka otvorená sedem dní v týždni. Na to potrebujete dve zmeny a do každej najmenej dvoch ľudí.

Keď ľudia odídu z reštaurácie, idú väčšinou pracovať do inej reštaurácie, alebo do automobilky či inam?

To je rôzne, ale je to približne pol na pol. Keď odchádza odborník, ktorý má vzťah ku gastronómii, tak v brandži obvykle aj zostane. Ale sú aj rôzne iné prípady.

O koľko ste za posledný rok zdvihli platy?

Približne o 10 – 20 percent. Pri manažérskych pozíciách sme nadviazali odmeny na výsledky prevádzky. Pri bežných zamestnancoch by to ekonomicky nevychádzalo. Čašníci na rajóne sú nepriamo zainteresovaní na kvalite svojej práce cez tringelty. Určite dáte rád sprepitné čašníčke, ktorá sa na vás usmeje, prípadne poradí pri výbere jedál či nápojov. Platí to ešte aj pri kuriéroch, keď sa usmeje, zažartuje, je ochotný, tak mu niečo dáte do vrecka. Iné je napríklad, keď začne hundrať, že na vás čaká dlho pri bráne a ešte aj príde neskoro.

Aké riešenia pre chýbajúcich ľudí ste postrehli u iných členov franchisingovej asociácie? 

Nedostatok ľudských zdrojov v Bratislave, ale aj vo viacerých iných mestách pociťujú podnikatelia nielen zo segmentu gastronómie. Treba však zdôrazniť, že najmä v oblastiach služieb, cestovného ruchu a hotelierstva je situácia naozaj kritická. Nepriaznivú situáciu zapríčinil okrem toho aj súhrn faktorov súvisiacich s priebežným zhoršovaním podnikateľského prostredia a rôznych nových predpisov, ktoré komplikujú podnikateľom život. Uvedeným segmentom podnikania by pomohlo aj napríklad zníženie sadzby DPH na úroveň, ktorá je bežná v tejto oblasti v ostatných vyspelých európskych krajinách.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Farmárska odnož J&T preskočí aj Babiša. Preberá statky, na ktorých zbili farmára Oravca

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Holding Sanagro, ktorý financuje J&T, mieri do prvej trojky najväčších slovenských agrárnych skupín. Pohltí farmy ESIN Group, ktoré sú známe spormi s farmárom Oravcom. Polia a lúky Sanagro sa tým rozšíria z 19- na 31-tisíc hektárov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Do projektu ťažby zlata pri Kremnici chcú vstúpiť Austrálčania

Austrálska MetalsTech sa predbežne dohodla na vstupe do projektu ťažby zlata pri Kremnici, z ktorého chce vycúvať spoločnosť Arc Minerals. Cena transakcie má dosiahnuť 462-tisíc eur.

O potenciálnej zmene majiteľa projektu ťažby v lokalite Šturec informuje portál Themarketherald.com.au.

Podľa dohody má MetalsTech 45 dní na dokončenie technickej, právnej a finančnej hĺbkovej kontroly projektu.

Ak dôjde k transakcii, predávajúci získa nad rámec kúpnej ceny licenčný poplatok 2 austrálske doláre (1,23 eura) za každú uncu zlata nad súčasným odhadom zdrojov 1,5 milióna uncí.

Arc Minerals podľa webovej stránky investovala do projektu 30 miliónov amerických dolárov.

Ťažba zlata v Šturci sa začala v 8. storočí. Historická produkcia dosiahla 1,5 milióna uncí zlata a 6,7 milióna uncí striebra, píše ČTK. Ťažilo sa prevažne v podzemí, ale aj z niekoľkých malých otvorených jám.

MetalsTech upozornila, že predchádzajúcemu majiteľovi zabránil v rozvoji projektu zákaz kyanidu na Slovensku v roku 2014. Odvtedy sa zlepšilo používanie technológie bez kyanidu, ktorá je aj nákladovo konkurencieschopná.

Viac k téme: Slovensko je Klondike, povolenie ťažiť zlato stojí toľko ako stánok na vianočných trhoch

Zdieľať

Tesco vo štvrtok spúšťa 7. ročník Potravinovej zbierky, ktorá potrvá do 23. novembra. Môžu sa do nej zapojiť zákazníci v 120 obchodoch, prvý raz aj cez online verziu zbierky v e-shope. Vlani sa vyzbieralo 147 ton trvanlivých potravín a drogérie.

Zdieľať

UniCredit Bank umožnila klientom platiť cez Google Pay. Na Slovensku je tak deväť bánk s touto možnosťou platby. Apple Pay banka zaviedla v októbri .

Zdieľať

Emirates kúpia od Boeingu 30 nových lietadiel 787 Dreamliner

Aerolinky Emirates si objednali od Boeingu 30 lietadiel 787 Dreamliner v katalógovej cene 8,8 miliardy dolárov. Nadviazali tak na predbežnú dohodu spred 2 rokov, ktorá počítala s nákupom štyroch desiatok strojov tohto typu.

Najväčší letecký dopravca na Blízkom východe uzavrel dohodu s americkým výrobcom na medzinárodnom aerosalóne v Dubaji, informuje Bloomberg.

Prvé širokotrupé dreamlinery majú Emirates prevziať v roku 2023, píše portál Zdopravy.cz. Pre dopravcu pôjde o prvé stroje tohto typu vo flotile.

Ďalšia veľká objednávka Emirates na 150 strojov 777X, ktorá mešká, by mala byť zredukovaná na 126 lietadiel s dodávkou v roku 2021. I tak majú byť ich najväčším prevádzkovateľom.

Emirates začiatkom týždňa podpísali tiež dohodu s Airbusom, od ktorého kúpia 50 lietadiel A350-900 v cenníkovej hodnote 16 miliárd dolárov.

Dreamlinery 787 si objednali v Dubaji od Boeingu aj ďalšie spoločnosti. Dve lietadlá „pristanú“ vo flotile Biman Bangladesh Airlines, na dodávke troch strojov sa Boeing predbežne dohodol s leteckou spoločnosťou, ktorú zakladá ghanská vláda.

Zdieľať

Kópia Mony Lisy zo 17. storočia sa predala na aukcii v Paríži za 552 500 eur, čo je násobne viac ako odhadovaná cena 70- až 90-tisíc eur. Originál diela Leonarda da Vinci zo začiatku 16. storočia sa nachádza v parížskom múzeu Louvre.

„Úžasný výsledok [aukcie] svedčí o tom, že tento ikonický obraz ľudí neprestáva fascinovať,“ cituje Reuters Baukje Coenenovú, zástupkyňu aukčnej siene Sotheby’s.

Podobná kópia Mony Lisy sa začiatkom roka predala v aukcii Sotheby’s za približne 1,7 milióna dolárov, dopĺňa ČTK.

Foto - Sotheby's
Foto – Sotheby’s
Zdieľať

Slovensko pri sťažnosti europarlamentu týkajúcej sa umiestnenia Európskej pracovnej agentúry ako vedľajší účastník sporu podporí žalovanú stranu. Ministerstvo práce sa neobáva, že by agentúra v dôsledku sťažnosti nemala sídliť v Bratislave.

„Výber sa uskutočnil od začiatku výhradne na základe práva EÚ,“ uviedlo ministerstvo.

Európskemu parlamentu prekáža, že o sídle nového orgánu rozhodli členské štáty bez súhlasu poslancov. (čtk)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať