Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zamestnávame priebežne aj Srbov, chceli by sme aj Ukrajincov, hovorí spolumajiteľ Pizza Mizza

Foto Denník N – Tomáš Benedikovič
Foto Denník N – Tomáš Benedikovič

Jozef Šétaffy spoluvlastní sieť pizzerií Pizza Mizza. V rozhovore vysvetľuje napríklad, čo spôsobuje v reštauráciách na Slovensku vysoká fluktuácia a nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, prečo je nemysliteľné zvýšiť platy na rakúsku úroveň, ale aj: 

  • prečo sa vo firme rozhodli prenajať byt pre zamestnancov v bratislavskom Starom Meste,
  • ako rýchlo ho zaplnili ľudia z východného Slovenska, 
  • prečo majú v sieti priebežne aj niekoľko pracovníkov zo Srbska a ako sú s nimi spokojní,
  • prečo by najmä v kuchyni uvítali aj ľudí z Ukrajiny, ale na vybavovanie povolení by potrebovali extra človeka,
  • prečo nemôžu reštaurácie svojvoľne zvyšovať ceny a platy,
  • a ako môže nedostatok a fluktuácia ľudí súvisieť s kvalitou a rýchlosťou obsluhy, ktorú vidí zákazník v reštauráciách po Slovensku.

Máte problém získať ľudí?

Evidujeme tento problém asi rok. V poslednom čase je to už naozaj kritické.

Ako sa to prejavuje?

Predovšetkým je veľká fluktuácia. Ľudia, samozrejme, cítia, že na trhu je nedostatok pracovných síl, a tak sa snažia polepšiť si. Pokiaľ im niekto ponúkne niečo lepšie, tak nemajú problém zmeniť miesto. Bratislava má v tomto, a v gastronómii zvlášť, ešte špecifické postavenie.

V čom?

Sme blízko Rakúska, blízko Viedne. Ak je kuchár alebo čašník čo len trochu šikovnejší, a ovláda jazyky, tak nepracuje v Bratislave, ale niekde v Burgenlande, pri Neusiedlersee, alebo vo Viedni. Tam dostane rádovo, možno aj násobne, vyšší plat ako u nás. Ja zvyknem s iróniou hovoriť, že tí dobrí sú vonku, a s tými ostatnými musíme pracovať my. Preto aj gastronómia u nás vyzerá tak, ako vyzerá. Riešime to. Musíme pracovať s platmi, s ohodnotením.

O koľko predpokladáte, že by ste museli dvihnúť platy, aby ste voľné miesta bez väčších problémov plne vykryli domácou kvalifikovanou pracovnou silou?

To nie je len tak, ako si myslí pán Danko, že treba dať trináste a štrnáste platy. Ja by som veľmi rád zvýšil platy, aj rozdával vyššie odmeny, ale z čoho? Žijeme medzi dvomi limitmi. Na jednej strane môžeme zaplatiť len toľko, koľko zarobíme. Je síce pravda, že sa postupne dvíhajú ceny, ale nemôžeme ich dvíhať svojvoľne. Tlačí nás konkurencia. Keby sme zdvihli ceny neprimerane ku konkurencii v našej gastronomickej triede, tak k nám ľudia prestanú chodiť. Malo by to opačný efekt, a nie že by sme viac zarobili. Navyše, presadzujem to, že ak sa majú dvíhať ceny, mala by sa zvýšiť kvalita služieb.

A druhý limit?

Náklady na energie a suroviny sa zvyšujú tiež. Napríklad koncom roka išli prudko nahor ceny vajec, a to bola iba jedna z viacerých vecí. Dá sa povedať, že vo všetkých komoditách a sortimentoch sa zvyšujú ceny. Platy sa nedá len tak zvyšovať. Navyše, neviem, ako mám zvýšiť platy, sú ľudia, ktorým žiadny plat nie je dosť veľký, a zvýšiť mzdy na úroveň Rakúska je absolútne nemysliteľné. Podnikatelia v Rakúsku alebo vo Francúzsku predsa fungujú v úplne iných podmienkach.

Napríklad?

Prečo je v Rakúsku alebo vo Francúzsku gastronómia taká známa a ľudia ju vyhľadávajú? Majú primerané ceny a hlavne úplne inú daňovú záťaž. DPH majú polovičné, dokonca vo Francúzsku sa platia iba dve až tri percentá. Podnikateľom v gastronómii by veľmi pomohlo, keby sa znížili dane a odvody. Pomohlo by to aj k turistickému ruchu na Slovensku. Nižšia kvalita v gastronómii nám robí zlé meno v zahraničí, pretože tí, ktorí sú šikovní a vedia reči, tak pracujú vonku.

Koncept drahšie, ale lepšie u nás nefunguje?

Ľudia kritizujú nízku úroveň reštaurácií, ale je to úroveň, akú si zaplatia. Áno, sú aj drahšie koncepty. Niektorí ľudia na Slovensku sa v takýchto podnikoch najčastejšie objavia iba na príležitostnej akcii, ktorú zaplatí nejaký organizátor alebo sponzor. Napríklad v televíznej relácii ako Smotánka, keď sa tam prídu zadarmo najesť a ukázať. Za svoje peniaze už potom do tohto podniku prídu málokedy. Preto to viacerým podnikateľským zámerom ekonomicky nevyšlo. Aj bežní ľudia by chceli v gastronómii kvalitu, ale spravidla nie sú ochotní za menu zaplatiť viac než 4 eurá.

Vy hľadáte ľudí stále?

Máme stály káder kľúčových ľudí, takzvané jadro, ktorých sa snažíme udržať. Na profesii.sk však inzerujeme takmer nepretržite. Máme v centrále siete Pizza Mizza personálneho manažéra, ktorý nerobí nič iné, len pohovory, prijímania a, samozrejme, školenia ľudí.

Jozef Šétaffy

  • vyštudoval Vysokú školu ekonomickú,
  • pracoval v štátnom podniku ZPP,
  • v roku 1991 založil a viedol firmu Investa,
  • od roku 2007 je v predstavenstve spoločnosti GastroNet, ktorá vlastní značku Pizza Mizza,
  • pôsobil aj ako prezident Slovenskej franchisingovej asociácie. 

V sieti Pizza Mizza máte okolo 160 zamestnancov. Koľko ľudí vám chýba?

V rámci našej siete máme permanentný mínusový stav cca štyri až šesť ľudí, ktorí nám chýbajú. Fluktuácia je niekedy prirodzená, niekedy vynútená, je to nepretržitý proces odchodov a príchodov ľudí.

Čo to spôsobuje v prevádzkach?

Všeobecne, a toto platí pre všetky gastronomické prevádzky s chýbajúcimi ľuďmi, personál nie je na požadovanej úrovni. Skutočne vyučených ľudí v gastronómii je málo a za danej situácie sme nútení brať tých, ktorí sú k dispozícii. Veľa ľudí, ktorí v tomto odvetví na Slovensku pracujú, je takých, ktorí sa neuplatnili vo svojej inej profesii, tak išli robiť do gastronómie.

Takže máme v službách v gastronómii horšiu kvalitu?

Bohužiaľ, profesionálny prístup na rajóne v reštauráciách často nie je taký, aký by mal byť. V reštaurácii by vás nemala napríklad obsluhovať nepríjemná a neúctivá čašníčka.

Aký je profesionálny prístup?

Napríklad taký, že vás pri vchode privíta čašník, usmeje sa na vás, prehodí s vami pár zdvorilostných viet, usadí vás na miesto a prípadne poradí alebo odporučí nejakú špecialitu.

Robíte to v Pizza Mizza?

Mali sme v jednej z našich bratislavských prevádzok Pizza Mizza pracovníka, ktorý mal na starosti len privítanie a uvedenie hosťa. Museli sme však organizačnú štruktúru optimalizovať, pretože nám nevychádzali personálne náklady. Počas obedov, keď je reštaurácia plná, tak sa všetci ľudia na rajóne musia venovať obsluhe. Majú toľko práce, že sú radi, keď stihnú v primeranom čase obslúžiť hostí, ktorí tam netrpezlivo čakajú na obed. Keď je to voľnejšie, tak vítame podľa možností zákazníkov pri vstupe.

Trvá obsluha dlhšie než v minulosti, keď problém s ľuďmi nebol taký veľký?

Povedzme, že nie je na takej úrovni, ako by som si predstavoval.

Ak vidíte, že medzi šikovnými ľuďmi máte jedného menej šikovného, môžete ho prepustiť?

Máme to zdravé jadro, ktoré som vám spomínal, a to sa nemení. Potom je časť personálu, kde je vysoká fluktuácia. Problémom je, že na to, aby sme si vychovali čašníka podľa našich predstáv, treba minimálne pol roka. Nie je to iba o obsluhe. Napríklad v niektorej pozícii musí každé dve hodiny skontrolovať čistotu na toaletách, vedúci zodpovedá za objednanie surovín, za upratovanie na rajóne. Máme aj rozvoz, takže operátor riadi aj kuriérov a telefonické objednávky. Pokiaľ máme málo ľudí a tento človek musí pomáhať inde, potom sú ľudia prepracovaní, nervózni, zanedbávajú svoje povinnosti alebo robia chyby.

Aké?

Objednáte si napríklad nejakú špeciálnu pizzu a oni vám prinesú inú. Toto sú veci, pre ktoré by sme veľmi privítali, keby sa uľahčilo prijímanie ľudí zo zahraničia.

Hľadáte ľudí v zahraničí?

Takí veľkí nie sme. Pracovali však u nás napríklad Slováci zo Srbska.

Tento dovoz nie je obmedzený?

Ide o ľudí, ktorí majú status zahraničný Slovák. Pri ich prijímaní prebieha zjednodušené konanie. Radi by sme prijali aj ľudí z Ukrajiny, ale to je problém.

Prečo to nejde?

Vybavovanie pracovného povolenia trvá aj pol roka. Museli by sme zamestnať jedného administratívneho pracovníka, ktorý by nerobil nič iné, iba vybavoval povolenia. Ďalšia vec je, že to všetko stojí peniaze aj prostredníctvom personálnej agentúry a pripomínam, že ľudí treba pred nasadením na konkrétnu pozíciu aj zaškoliť.

V prípade zahraničných pracovníkov ide asi aj o jazyk.

Samozrejme, preto zaškolenie trvá dlhšie na rajóne ako v kuchyni. Kuchár buď vie, alebo nevie variť. Tam stačí, keď sa naučí naše receptúry. Podnikatelia v gastronómii potrebujú, aby sa zlepšil akútny stav nedostatku pracovnej sily. Je potrebné nejakým spôsobom uvoľniť možnosť príchodu pracovníkov zo zahraničia. Myslím hlavne z Ukrajiny, Rumunska a Balkánu.

Vy by ste ich zamestnali zrejme v kuchyni.

Áno. Zaškolenie na pozíciu kuchára je menší problém aj preto, že v každej reštaurácii sú dvaja až traja kuchári, s ktorými by spolupracoval, takže sa to dá rýchlo od nich naučiť. S pomocným personálom je to najjednoduchšie.

Koľko Slovákov zo Srbska ste zamestnávali? 

Priebežne troch, štyroch. Momentálne máme jedného alebo dvoch.

Ako ste sa dostali k tomu, že ste zamestnali ľudí zo Srbska? 

Nebolo to cez agentúru, bolo to cez osobné vzťahy a kontakty.

Boli ste s nimi spokojní?

Každý človek je individualita bez ohľadu na pôvod. Mali sme jedného veľmi šikovného, ďalší mal trochu výbušnejšiu povahu, ale pracovití sú. Niekedy až príliš.

Príliš?

Pamätám sa na jedného chlapca, ktorý robil vedúceho v jednej našej prevádzke. Bol z toho taký premotivovaný, že začal na zamestnancov pôsobiť agresívne, keď nepracovali tak, ako chcel.

Vy ste ho povýšili na vedúceho zmeny?

Áno, začal na rajóne ako čašník, a postupne sa vypracoval.

Čo sa s ním stalo potom?

Potom sme sa museli rozlúčiť.

Pre zamestnancov zo Srbska ste zabezpečili aj ubytovanie? 

Oni si ubytovanie našli sami. Ale inak je ubytovanie ďalšia vec, ktorú sme práve začali riešiť. Prenajali sme byt neďaleko jednej našej prevádzky v Starom Meste. Zariadili sme ho nábytkom, je to štandardný byt. Tým sa nám otvorila možnosť prijať ľudí nielen zo zahraničia, ale aj z iných regiónov Slovenska.

Máte takých?

Ten byt sme otvorili druhého januára, a už ho máme obsadený. Získali sme ľudí z východného Slovenska. Viete, aké sú ceny prenájmov bytov v Bratislave. Ale keď sú tam dvaja, traja, tak sa to oplatí. Každého to vyjde na vyše 100 eur. Aj zamestnanec je spokojný, pretože býva v Bratislave a má tam prácu.

Cez víkendy chodia domov?

Väčšinou zostávajú tu. V našom prípade ide o mladých ľudí, ktorí už majú v Bratislave kamarátov.

Funguje ubytovanie aj ako motivácia neodísť? 

Nie je veľa gastronomických prevádzok v Bratislave, ktoré poskytujú pre svojich zamestnancov výhodné a kvalitné ubytovanie.

Toto je nový trend, s ktorým pracujú aj iní podnikatelia v gastronómii?

Je to jedna z možností, ktoré by čiastočne pomohli riešiť situáciu v oblasti pracovných síl. Ale predpokladám, že sa pomerne rýchlo vyčerpajú aj tí ľudia, ktorí by mohli prísť pracovať do Bratislavy z iných regiónov.

Už ste museli pre chýbajúcich ľudí skrátiť otváracie hodiny či prijať iné podobné opatrenie?

Zatiaľ našťastie nie. Chceli by sme však otvárať nové prevádzky, no máme obavy, že sa nám ich nepodarí personálne zabezpečiť. Mám známeho, ktorý si koncom roka otvoril reštauráciu v Bratislave. Majú otvorené sedem dní v týždni, a na to potrebujete dve zmeny. Oni ťahajú všetko na jednu zmenu, teda bez oddychu, pretože nemajú dostatok ľudí.

Vy ste kde chceli otvárať nové prevádzky?

V Bratislave. Už sme napríklad takmer podpísali zmluvu na prevádzku v pasáži Trnavského mýta, ktoré práve rekonštruujú. To mal byť koncept street food: jeden až tri stolíky, taký, v ktorom si ľudia kupujú jedlo so sebou. Nemohol som pre tú prevádzku nájsť franchisanta. Problém bol aj v tom, že nám nevyhovovalo, aby bola prevádzka otvorená sedem dní v týždni. Na to potrebujete dve zmeny a do každej najmenej dvoch ľudí.

Keď ľudia odídu z reštaurácie, idú väčšinou pracovať do inej reštaurácie, alebo do automobilky či inam?

To je rôzne, ale je to približne pol na pol. Keď odchádza odborník, ktorý má vzťah ku gastronómii, tak v brandži obvykle aj zostane. Ale sú aj rôzne iné prípady.

O koľko ste za posledný rok zdvihli platy?

Približne o 10 – 20 percent. Pri manažérskych pozíciách sme nadviazali odmeny na výsledky prevádzky. Pri bežných zamestnancoch by to ekonomicky nevychádzalo. Čašníci na rajóne sú nepriamo zainteresovaní na kvalite svojej práce cez tringelty. Určite dáte rád sprepitné čašníčke, ktorá sa na vás usmeje, prípadne poradí pri výbere jedál či nápojov. Platí to ešte aj pri kuriéroch, keď sa usmeje, zažartuje, je ochotný, tak mu niečo dáte do vrecka. Iné je napríklad, keď začne hundrať, že na vás čaká dlho pri bráne a ešte aj príde neskoro.

Aké riešenia pre chýbajúcich ľudí ste postrehli u iných členov franchisingovej asociácie? 

Nedostatok ľudských zdrojov v Bratislave, ale aj vo viacerých iných mestách pociťujú podnikatelia nielen zo segmentu gastronómie. Treba však zdôrazniť, že najmä v oblastiach služieb, cestovného ruchu a hotelierstva je situácia naozaj kritická. Nepriaznivú situáciu zapríčinil okrem toho aj súhrn faktorov súvisiacich s priebežným zhoršovaním podnikateľského prostredia a rôznych nových predpisov, ktoré komplikujú podnikateľom život. Uvedeným segmentom podnikania by pomohlo aj napríklad zníženie sadzby DPH na úroveň, ktorá je bežná v tejto oblasti v ostatných vyspelých európskych krajinách.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

Qantas chcú na ultra dlhé lety Airbusy. Testovali ich s Boeingom

Airbus A350-1000 Foto - Airbus
Airbus A350-1000 Foto – Airbus

Aerolinky Qantas uprednostnili pre najdlhšie komerčné lety stroje Airbusu pred Boeingom. Spoločnosť plánuje prevádzkovať pravidelné spojenie medzi Austráliou a New Yorkom či Londýnom bez medzipristátia.

Európsky a americký výrobca lietadiel súperili o prestížnu zákazku od roku 2017, píše Bloomberg.

Qantas pripravuje pre ultradlhé lety objednávku 12 Airbusov A350-1000 (v hre bol konkurenčný Boeing 777X). Spoločnosť Citi odhaduje hodnotu zákazky na 3,5 miliardy austrálskych dolárov (2,2 miliardy eur).

Konečné rozhodnutie sa očakáva v marci budúceho roka. Prvý komerčný let by sa mal uskutočniť v prvej polovici roka 2023.

Ako testovali ultradlhé lety:

V októbri Qantas uskutočnil rekordné dlhý skúšobný let medzi New Yorkom a Sydney so svojím Boeingom 787 Dreamliner.

Stroj pristál po vyše 19 hodinách vo vzduchu. Letu sa zúčastnilo iba niekoľko desiatok ľudí, prevažne zamestnanci aeroliniek a členovia posádky.

Cieľom bolo preveriť dosah dlhých letov na ľudský organizmus. V lietadle sa monitorovali mozgové vlny, hladina melatonínu a bdelosti pilotov či vplyv osvetlenia, jedla a cvičenia na pasažierov.

Najdlhší komerčný let v súčasnosti prevádzkujú Singapore Airlines na linke medzi Singapurom a New Yorkom. Lietadlo Airbus A350-900 zvláda trastu za takmer 19 hodín.

Zdieľať

Medziročná inflácia na Slovensku sa v novembri zrýchlila na 3 percentá z októbrových 2,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,2 percenta.

V porovnaní s novembrom 2018 sa ceny zvýšili vo všetkých sledovaných kategóriách, informuje Štatistický úrad.

Najviac, o 5,3 percenta zdraželi potraviny a nealko nápoje. Ich ceny stúpli najrýchlejšie v tomto roku.

Inflácia na Slovensku je vyššia než v priemere za celú eurozónu.

NBS odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien na 2,6 percenta, čo je nepatrne viac než vlani.

Rast cenovej hladiny začiatkom budúceho roka ovplyvní ohlásené zdražovanie energií či zníženie DPH na ďalšie potraviny a na noviny.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností.
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra.
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne.
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air vytvorí nové aerolínie. Chce s nimi preraziť v Ázii a Afrike

V druhej polovici budúceho roka začnú lietať nové nízkonákladové aerolínie Wizz Air Abu Dhabi. Spočiatku budú obsluhovať letiská v Európe a Rusku, neskôr sa plánujú zamerať aj na Blízky východ, Afriku a indický subkontinent.

Nové aerolínie budú spoločným podnikom Wizz Airu so štátnou spoločnosťou Abu Dhabi Development Holding, ktorá v ňom kontroluje 51-percentný podiel, píše Bloomberg.

Na začiatok sa počíta s flotilou troch lietadiel Airbus SE A321neo, v priebehu nasledujúcej dekády by sa mala rozšíriť na 50 strojov.

So širokou paletou destinácií bude mať Wizz Air Abu Dhabi potenciál osloviť 5 miliárd pasažierov.

Wizz Air patrí k popredným európskym lowcostom so základňou v Budapešti. Lieta do 44 krajín, lety medzi Európou a Dubajom prevádzkuje od roku 2013.

S kým sa pobijú:

Wizz Air Abu Dhabi budú na Blízkom východe súperiť o cestujúcich s ďalším novým hráčom.

Najneskôr v 2. štvrťroku 2020 by mali z Abú Zabí začať lietať Air Arabia Abu Dhabi, v ktorých sa spájajú nízkonákladovka Air Arabia a Etihad. Ich spoločný podnik bude slúžiť najmä ako podpora diaľkových letov Etihadu.

Nové letecké spoločnosti posilnia spojenie na Blízkom východe, v ktorom vlani ubudla takmer pätina liniek. Cítiť bolo najmä redukciu vlajkového dopravcu Etihad, ktorý škrtal v dôsledku miliardových strát.

Wizz Air smeruje do regiónu, v ktorom majú nízkonákladové aerolínie len 5-percentný trhový podiel. Cítiť v ňom však silný dopyt po turistike a od migrujúcich pracovníkov, uvádza Rishika Savjani, analytička spoločnosti Barclays.

Zdieľať

European Green Deal je nedostatočný na riešenie klimatickej krízy, tvrdí slovenský Greenpeace. Opatrenia, ktoré včera prijala Európska komisia, sú podľa organizácie pomalé a opatrné a ciele znížiť emisie o 50 až 55 percent do roku 2030 pri závažnosti ekologickej a klimatickej krízy, ktorej dnes čelíme, nebudú stačiť.

Čo treba urobiť podľa Greenpeace: 

  • Keďže konkrétne ciele Green Dealu budú predstavené až v lete 2020, podľa Greenpeace je to neskoro na uzatvorenie dohody. Na budúci rok sa klimatický samit COP26 bude konať v Glasgowe a mali by na ňom byť predstavené už konkrétne ciele na zmiernenie klimatickej zmeny.
  • Európska komisia by sa mala zaoberať najmä zmenami v hospodárskom systéme.
  • Je potrebné sa zaoberať výrobnými procesmi a technológiami, ale rovnako aj životným štýlom a spotrebou.
  • Greenpeace zdôrazňuje, že je načase, aby Komisia od základov prehodnotila politiky, ktoré podporujú profit na úkor životného prostredia a našej budúcnosti.
Zdieľať

Tržby v priemysle sa v októbri oproti septembru mierne zvýšili (o 0,4 %). Výrazne k tomu prispel najmä automobilový priemysel, kým ostatným významným odvetviam sa darilo menej, uviedol Inštitút finančnej politiky.

Z menších odvetví dynamicky rástli aj potravinársky a chemický priemysel. Mesačná dynamika zatiaľ potvrdzuje stabilizáciu doterajšieho negatívneho vývoja.

V medziročnom porovnaní sú však tržby stále nižšie (−5,4 %), pričom táto situácia pretrvá pravdepodobne až do jari.

Zamestnanosť v priemysle v októbri stagnovala, medziročne ubudlo 1,3 % zamestnaných.

Rast miezd v priemysle sa v októbri výrazne spomalil. Zamestnanci si v tomto sektore medziročne polepšili len o 1,3 %. Ochladenie v Nemecku v najväčšej miere zasahuje práve exportne orientovaný priemysel. Vývoj miezd odráža skracovanie pracovných týždňov a zníženie počtu nadčasov.

Tržby v stavebníctve v októbri korigovali silný septembrový rast a medzimesačne klesli o 1,8 %. Zamestnanosť v stavebníctve stúpla o 4 %. Po polroku v červených číslach sa medzimesačne zvýšila už druhý mesiac po sebe. Mzdy v sektore v porovnaní s októbrom minulého roka vzrástli o 5,5 %.

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: V znamení klimatických cieľov – uhlíkové clo, Madrid, zdaňovanie energií

Najkontroverznejšie reakcie na európsky Green Deal, ktorý včera predstavila Európska komisia, vyvolá pravdepodobne uhlíkové clo, na ktorého príprave sa podieľa aj slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič. EÚ chce uvaliť clo či inú formu opatrení na dovozy z krajín, ktoré vyrábajú s vyššou uhlíkovou stopou.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať