Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Investičný poradca: Ľudia sa zaujímajú o bitcoiny, lebo sa v nich prebúdza chamtivosť

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Keď chce bežný človek investovať, vyberie si často fond, ktorému sa vlani darilo, a myslí si, že bude automaticky super aj tento rok, hovorí o jednom z investičných omylov finančník Maroš Ďurik.

MAROŠ ĎURIK robí investičné poradenstvo už viac ako 15 rokov. V rozhovore vysvetľuje, prečo bitcoin nie je dobrý nápad, ako sa zabezpečiť na dôchodok, ale aj

  • aké chyby robia bežní ľudia pri investovaní,
  • či je dosť času na investovanie do akcií aj v štyridsiatke,
  • ako by mali investovať tridsiatnici,
  • prečo investícia do nehnuteľnosti zarobí asi toľko ako dlhopisy a nie viac,
  • či najpredávanejšie podielové fondy dobehli v zhodnotení indexové fondy.

Na čo sa vás ľudia teraz častejšie pýtajú, na akcie alebo na bitcoin?

Viac na bitcoin a ďalšie kryptomeny. Je to naozaj fenomén posledných mesiacov. Ľudia, ktorí by možno v živote neinvestovali do akcií, sa zrazu začínajú zaujímať o kryptomeny, čo je v porovnaní s akciami úplný extrém.

Prečo ich to tak veľmi zaujíma?

Celé je to dané fantastickými výsledkami a zhodnotením. V ľuďoch sa prebúdza istý typ chamtivosti. Na Slovensku sme boli pred 15 – 20 rokmi svedkami, že ľudia chceli rýchlo zbohatnúť, a možno práve kryptomeny im to teraz pripomínajú.

Vy osobne považujete bitcoin za zaujímavú alternatívu napríklad k akciám, alebo sa prikláňate k názoru, že je to pyramída, ktorú netreba podporovať?

Viacerí finančníci sa zhodneme, že kryptomeny môžu byť bublina. Na druhej strane, keď si spomeniem na slová Steva Ballmera z Microsoftu, ktorý povedal, že iphone 1 si v živote nenájde svojich užívateľov, musím byť v tomto smere opatrný. Nikdy nevieme, čo sa z kryptomien môže vyvinúť, čo dnes možno ani nevieme pochopiť, že by to mohlo byť. Ja sa na to pozerám ako na príležitosť, ale nepreceňujem to. Je to pre silné povahy a môže to byť také investičné korenie. Klientom však radím, aby zvážili, či do toho naozaj chcú ísť a ak áno, aby dali do toho len také peniaze, o ktoré im nebude ľúto prísť. Hovorím im, že jedného dňa z toho môže niečo byť, ale môže to byť aj nula. A pokiaľ ide o prirovnanie k pyramíde, spoločnosť Tesla je pyramída? Od svojho vzniku nevytvorila ani dolár zisku. Celé ohodnotenie firmy je založené na očakávaniach, že sa z Tesly môže niečo v budúcnosti vyvinúť. Ľudia sa nepozerajú na to, že firma páli každú sekundu 8-tisíc dolárov investorov, pozerajú sa na to tak, že by z toho mohlo niečo byť.

Debata je o tom, či má bitcoin nejakú hodnotu a či je niečím krytý.

Nejaká hodnota tam je, keď si uvedomíme, že systém transakcií musí byť podporovaný nejakou výpočtovou technikou. Ale či je to 100, 5000 alebo 50-tisíc dolárov, to nedokážem posúdiť. Kým kedysi sa vravelo, že produkčné náklady na vydolovanie jedného bitcoinu boli pár sto dolárov, dnes niektorí hovoria, že treba 5000 dolárov na to, aby celý systém fungoval. Ale nie je to spôsob, ako sa zabezpečiť na dôchodok. Za akciami je reálna ekonomika, firmy, ktoré vyrábajú, vytvárajú zisk, v akciách je zhmotnený nejaký rast hospodárstva, že sa máme lepšie a lepšie.

Ako má investovať napríklad 30-ročný človek, ktorý si nasporil 5-tisíc eur a chce ich zhodnotiť?

Musel by som poznať trochu jeho finančnú situáciu, jeho príjmy a výdavky, aké má ciele, čo chce investovaním dosiahnuť, či plánuje v budúcnosti napríklad kupovať byt. Veľmi dôležité je povedať, čo sú to za peniaze. Tak ako mamy kedysi rozdeľovali peniaze do obálok, že tu si sporíme na práčku, tu na dovolenku, na nové auto, takisto by mal každý človek, ktorý sa rozhoduje investovať, vedieť pomenovať peniaze, na aký sú účel. Ak pozná cieľ, poradca mu vie odporučiť investičnú stratégiu, či to majú byť akcie, dlhopisy alebo niečo celkom iné.

Vedia ľudia na začiatku bežne pomenovať, aký majú cieľ? Na kapitálových trhoch pôsobíte dhé roky, viete to zhodnotiť.

Nevedia, lebo nad tým veľmi nerozmýšľajú. Často im v tom nepomôžu ani poradcovia, ktorí sa im snažia produkt len predať a nesnažia sa pochopiť, o čo človeku ide.

Ak 30-ročný človek z nášho príkladu uvažuje, že chce mať o tri alebo päť rokov byt, ako by mal investovať 5-tisíc eur?

Mal by vedieť, že najdrahšie byty sú jedno- a dvojizbové. Ak sa niekto na to pozerá trochu s finančným rozumom, ideálne je preňho možno žiť pár rokov v podnájme, nasporiť si vyššiu sumu a kúpiť si neskôr, a možno aj s budúcim partnerom, napríklad väčší trojizbový byt, kde za štvorcový meter platí menej ako pri malom byte. V konečnom dôsledku ho to môže stáť menej peňazí, ako keď si dnes bude kupovať malý byt len preto, aby mal niečo v katastri pod svojím menom. Možností, kde za ten čas investovať, je veľa. Určite by som neradil investovať do rôznych vychytávok, ako sú napríklad vietnamské akcie. Ak si k tým 5-tisíc eurám bude prikladať každý mesiac 50 alebo 100 eur, po pár rokoch to môže byť slušná suma.

A čo má robiť?

Odporučil by som mu dať 5000 eur do globálneho indexového fondu, môže to byť nejaký pomer dlhopisových a akciových investícií, aby riziko investovania do akcií zvládal lepšie. Zároveň ak by mohol k akciám prikladať 50 eur mesačne, v horizonte 10 rokov by mu investícia mohla celkom slušne zarobiť.

Maroš Ďurik

Investičnému poradenstvu a produktovému manažmentu sa venuje viac ako 15 rokov. Je absolventom Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Od roku 1996 pôsobil v skupine J&T, v rokoch 2000 až 2004 pracoval na manažérskych pozíciách v Tatra Asset Managemente, neskôr v Across Wealth Managemente a v investičnej skupine Slovintegra ako finančný riaditeľ. V spoločnosti Across Finance je partnerom a predsedom predstavenstva.

Ďalším cieľom môže byť sporenie na dôchodok. Mnohí na to začínajú myslieť až okolo štyridsiatky. Má štyridsiatnik ešte dosť času na investovanie do akcií?

Určite má. Na akcie nie je nikdy neskoro, dovolím si tvrdiť, že ani 5 – 10 rokov pred dôchodkom. Na dôchodku sa dožívame ešte v priemere 16 rokov, čo znamená, že keď si kúpite anuitu a tá sa vypláca postupne, môže byť ešte pár rokov stále v akciách.

Koľko si ľudia zvyknú sporiť na dôchodok mesačne?

Sto, dvesto, tristo eur. To sú také bežné sumy. Čím skôr začnete, tým musíte menej sporiť.

Pre niekoho je investíciou kúpa nehnuteľnosti, k čomu teraz lákajú aj lacné hypotéky. Vy však investíciu do nehnuteľností nepovažujete za dobrý nápad. Prečo?

Úroky sú nízke, ale len čo sa sadzby pohnú proti mne, môže sa to celé predražiť. Ľudia si myslia, že hodnota nehnuteľnosti môže len rásť. Ale ak si dnes kúpite novostavbu na 30-ročnú hypotéku, o 30 rokov to už nebude novostavba. Nehnuteľnosť si vyžaduje investície, má vytvárať rezervný fond alebo fond opráv. Bude ju treba po čase zatepliť, vymeniť kotol, podlahy, kuchynskú linku. To si vyžaduje investície a na to ľudia dnes nemyslia. Investovanie do nehnuteľností dokáže vygenerovať 1 až 2 % nad infláciu. To sú veľmi podobné výsledky ako dlhodobé štátne dlhopisy.

Hovoríte teda, že po zarátaní nákladov bude zhodnotenie nehnuteľnosti porovnateľné s dlhopismi.

Áno. Ak si kúpite nehnuteľnosť na prenájom, generuje vám výnos, ktorý je veľmi podobný výnosu dlhopisov. Ak ide o 2, 3 percentá, to je, ako keby ste dostávali pravidelne dlhopisový kupón. Hovorím, že nie je lepší nástroj ako akcie, pretože z dlhodobého hľadiska zarábajú 5, 6 percent nad infláciu. Ak máte kratší investičný horizont, musíte sa uspokojiť s nižšími výnosmi v bankách alebo v dlhopisových nástrojoch.

Foto N – Vladimír Šimíček

Najviac peňazí majú ľudia v bankách, ktoré v posledných rokoch vytvárajú rôzne sporiace účty. Je vôbec dobrý nápad sporiť si takto?

My sme rátali, koľko Slováci zarobili vlani v bankách v priemere. Bolo to zhruba 0,33 percenta. Keď si z toho odrátate zrážkovú daň, sme na 0,25 percenta. Problém je v tom, že minulý rok bola inflácia 1,3 percenta. Slováci v minulom roku prerobili na svojej investícii v banke 1 percento. Rok predtým bola situácia iná, zhodnotenie bolo vyššie, ale inflácia bola záporná. Slováci reálne nestratili, ale dnes sa ich reálna hodnota, ktorú majú, znehodnocuje. Dnes je v bankách okolo 30 miliárd eur. Viac ako polovica leží na bežných účtoch. Ale investovaním na bežných účtoch ešte nikto nezbohatol. Stačí si brať inšpiráciu od milionárov v Amerike, ktorí sa snažia investovať. V akciách majú okolo 40 percent zdrojov, na bežných účtoch majú 20 %.

Ako uvažujú bežní ľudia, keď chcú investovať?

Často majú skreslené predstavy. Akcie považujú automaticky za rizikové, čo pri dlhodobom a pravidelnom investovaní neplatí. Aj pri najhoršom scenári, že by ste investovali na začiatku do dotcom bubliny a peniaze vybrali v roku 2009, by ste pri pravidelnom mesačnom investovaní mali na konci 10-ročného horizontu 4,5-percentné zhodnotenie. A to v priebehu desiatich rokov boli dve veľké krízy a trhy padli o 50 %. Ale vy by ste zarobili, pretože dôležitý bol horizont a pravidelné investovanie, ktoré ľudia podceňujú a ktoré v dlhodobom horizonte naozaj nie je rizikové.

Akú ďalšiu chybu podľa vás robia?

Naháňajú minulú výkonnosť, kúpia si nehnuteľnosti alebo zlato, alebo fondy, ktorým sa vlani darilo, a myslia si, že budú super aj tento rok. Často si myslia, že ak je niečo v banke zadarmo, tak je to naozaj zadarmo a nič za to neplatia. Veľakrát nevedia posúdiť riziká. Vidia 10-percentný výnos, ale to, že je nízka pravdepodobnosť, že ho dosiahnu, niekedy neriešia. Banka im takýto produkt predá a je jej jedno, či klient zarobí alebo nie, lebo ona si svoje peniaze zarobí. Vymyslí sa nejaká štruktúra, na ktorej má banka lepšiu maržu, podelí sa s rizikom s klientom a to, či klient zarobí alebo nie, to možno banku v tom momente až tak netrápi.

Vy ste pred rokmi pracovali v Tatra banke. Fungovalo to tam takto?

Áno, sú to veci, ktoré fungujú v každej takejto inštitúcii. Aj kvôli tomu je nová regulácia, aby sa zvýšila transparentnosť a ochrana klientov. Určite bude mať vplyv na správanie predajcov finančných produktov, čo je dobré.

A čo podielové fondy?

Vyšlo nám, že v minulom roku Slováci v akciových podielových fondoch zarobili asi 8 percent. Indexový fond zameraný na globálne akcie minulý rok pritom vzrástol o 16 percent. Keď sledujeme najpredávanejšie fondy na Slovensku, ani zďaleka sa nechytajú na indexové fondy, ktoré si môžete dnes kúpiť kdekoľvek. Slováci niekedy investujú tak, že sa len divím.

Ako napríklad?

Vyberú si fond, ktorý investuje napríklad do poľských alebo vietnamských akcií, majú investície v dolároch a tí, ktorí si investíciu nezabezpečili do eura, oslabením dolára prišli vlani o 14 percent. Ale to je už úloha poradcov, aby ich na to upozornili.

Prečo sa tieto fondy dosť predávajú?

Je to marketing. Vlani natiekla do fondov miliarda a z toho 500 miliónov išlo do nových fondov, ktoré nemajú žiadnu históriu. Poradcovia potom potrebujú naplniť fond a už sa začne predávať. Staré fondy so zameraním na globálne akcie stoja na pokraji.

Na čo by sa mali klienti predajcu určite pýtať?

V prvom rade by si mali urobiť poriadok vo svojich financiách. Často majú úvery, kde platia 6- alebo 8-percentné úroky, majú zostatky na kreditných kartách. Treba si urobiť poriadok v dlhoch. Ak chce mať klient byt, dnes je ideálne mať hypotéku a všetky ostatné úvery treba posplácať. Druhá vec je, že mal by si poistiť len riziká, ktoré sú naozaj riziká. Mal by mať nejaké poistenie majetku, zdravia, určite by nemal mať kapitálové životné poistenie alebo investičné životné poistenie. Sú to čierne skrinky, do ktorých nevidíte, platíte tam vysoké poplatky, v mnohých prípadoch sú predražené.

Prečo sa investičné životné poistenie v minulosti tak rozšírilo?

Kvôli províziám. Ak ste predávali investičné životné poistenie, mali ste niekedy 200- alebo 250-percentnú províziu z ročného poistného. V podielových fondoch máte limitovaný vstupný poplatok maximálne 5 percent z investície.

Aj pri pravidelnom investovaní do akcií sa platia poplatky. Môže to byť nastavené napríklad tak, že prvé dva roky sa investuje iba polovica mesačnej sumy a druhá polovica ide na poplatky. Vysvetľujú poradcovia alebo obchodníci tieto poplatky dostatočne?

Do istej miery je fakt, že poradcovia poplatky skrývajú a nie sú až také transparentné, čo súvisí aj s tým, že Slováci nie sú ochotní platiť za finančné alebo investičné poradenstvo. Ale je to tak aj inde v Európe. Preto sa hľadajú iné modely, ako zaplatiť distribúciu. V reakcii na to vznikajú rôzne startupy, ktoré sa snažia znížiť poplatky.

Aké sú bežné poplatky pri pravidelnom investovaní na trhu?

Je to okolo 3 – 4 percent z každého vkladu z investovanej sumy. A potom podľa typu nástroja. Ak sú to akciové fondy, poplatky sú okolo 1,5 až 2 percent. Robí sa to tak, že prvé dva roky sa investuje polovica sumy, aby sa predplatil poplatok.

O čo sa ľudia, zdá sa, veľmi nezaujímajú, sú ich dôchodkové úspory v druhom pilieri. Výrazná väčšina je v dlhopisových konzervatívnych fondoch, hoci už pár rokov najviac zarábajú indexové fondy.

Ak sa nám zvýši inflácia, a postupom času sa bude zvyšovať, tak dôchodky 80 percent ľudí, ktorí sú v konzervatívnych fondoch, budú biedne. Orientovať sa dnes na dlhopisové fondy je úplný nezmysel. Sú nízke úroky, a keď sa dnes pohnú sadzby, krátkodobo môžu byť dôchodkové fondy aj v mínuse. Od začiatku sme upozorňovali, že je nezmysel prehodiť ľudí do konzervatívnych fondov, a teraz sa to ukazuje v plnej kráse. Je to chyba vedenia štátu.

Hovoríte aj to, že aj indexové dôchodkové fondy by zarábali viac, keby boli nastavené lepšie.

Áno. Klasický indexový fond zameraný na svetové akcie MSCI zarobil za posledných 5 rokov 110 percent a najlepší dôchodkový indexový fond na Slovensku zarobil 77 percent. Je to spôsobené aj tým, že v indexových fondoch v rámci druhého piliera nie je komplexne pokrytý celý trh. Buď sú tam len európske alebo americké akcie, ale máme tu aj japonské, pacifické akcie, akcie rozvíjajúcich sa trhov. Takže keby DSS-ky sledovali globálny index MSCI, zhodnotenie úspor by bolo ešte vyššie.

Mal by sporiteľ prestúpiť do indexových fondov aj teraz, keď sú ceny akcií vysoko?

Myslím si, že áno. Nemusí si presunúť hneď všetky peniaze do indexového fondu. Môže si počkať, keď príde nejaká korekcia. Alebo do indexových fondov bude investovať iba nové peniaze.

Platí všeobecne, že by si ľudia mali vyberať indexy alebo fondy zamerané na globálne akcie?

Áno. Vidíme to aj na výsledkoch podielových fondov. Ideálne je investovať na celom trhu, s lacnými produktmi a využívať také nástroje, z ktorých nemusíte platiť dane. Neplatí sa napríklad z indexových fondov, ak ich držíte viac ako jeden rok. Ale aj indexové fondy treba vedieť vyberať, orientovať sa v nich a to je úloha poradcov.

Dnes na DennikE.sk

Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu (9 odborníkov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by mať zaočkovaní ľudia nejaké výhody aj na Slovensku? Oslovení odborníci sa v zásade zhodujú, že očkovací preukaz by mohol byť pre nich vstupenkou na využívanie určitých služieb. „Zvýhodnenie áno, ale exkluzivita nie,“ vraví bývalý premiérov poradca Peter Škodný.

Chcem hypotéku: Akú šancu mám získať ju, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Akú šancu mám získať hypotéku, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa? Štyria odborníci na hypotéky hovoria tiež, ako si viete zväčšiť hypotéku jej správnym načasovaním podľa toho, aké máte príjmy.

Minúta po minúte

Minister práce Milan Krajniak potvrdil, že v hre je aj zákaz vychádzania v nočných hodinách. Zmena by mohla nastať aj v prechode zo všeobecných na konkrétnejšie potvrdenia pre ľudí, ktorí chodia do práce či školy.

„Asi sa budeme snažiť zaviesť nejaký limit vo večernej hodine, pretože na debate s odborníkmi padlo, že jedno z najväčších ohrození je, že najmä vo večerných hodinách v spojitosti s konzumáciou alkoholu je jedno z najväčších epidemiologických rizík,“ povedal minister v relácii RTVS O 5 minút 12.

„Rovnako asi môžeme očakávať, že tí ľudia, ktorí chodia do školy a do práce, budú potrebovať nie všeobecné potvrdenie… ale malo by tam byť uvedené, kde je výkon práce a v akom čase, aby sa to dalo skontrolovať,“ dodal.

Karanténne príspevky by mohli kompenzovať celú čistú mzdu, povedal Milan Krajniak v RTVS. „Dúfam, že to bude na úrovni prakticky vykrytia čistej mzdy,“ dodal. Zmena by mohla platiť aj od pondelka.

„Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe, myslím rodina, dvaja manželia plus majú malé deti, tak dostávali 55 % percent hrubého príjmu ako pandemickú OČR alebo pandemickú PN-ku,“ povedal Krajniak.

„Ak by sme sa na tom dohodli, ja verím, že od zajtra. S tým, že na marcovej schôdzi by sme to schválili s tým, že by to platilo od 1. marca,“ dodal Krajniak.

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať