Denník E

K schváleniu pripravovaných odporúčaní sa Brusel plánuje vrátiť  „v blízkej budúcnosti“ po Veľkej noci.

Čo má eurokomisia v úmysle:

Šéfka EK Ursula von der Leyenová chcela dnes prezentovať návrh „cestovnej mapy“ so všeobecnými odporúčaniami pre ústup od jednotlivých koronavírusových obmedzení.

„Členské krajiny sú v rôznych štádiách boja s koronavírusom… Po kontaktoch so štátmi a ďalšou reflexiou sme dospeli k záveru, že potrebujeme trochu viac času,“ vyhlásil hovorca EK Eric Mamer.

Prečo treba viac času:

Podľa eurokomisie je dôležité poskytnúť krajinám návod na koordinované uvoľňovanie reštrikcií, no nechce naznačovať, že opatrenia by mali v nasledujúcich dňoch začať rušiť ťažko zasiahnuté štáty.

Česko, Rakúsko či Dánsko už oznámili, že začnú postupne upúšťať od niektorých čiastkových obmedzení, krajiny ako Taliansko, Španielsko či Francúzsko zatiaľ akékoľvek úľavy vylučujú.

EK zobrala na vedomie, že pripravovaný plán musí brať do úvahy rôznu situáciu v jednotlivých krajinách a rozdielne kapacity ich zdravotníckych systémov. (čtk)

Bernanke vníma menovú a rozpočtovú reakciu USA na ekonomické dosahy koronavírusu ako dobrú, no podľa neho budú potrebné ďalšie opatrenia, píše Reuters.

„Bude to veľmi dlhé a desivé obdobie. Keď pôjde všetko dobre, môžeme sa za jeden či dva roky nachádzať vo výrazne lepšej pozícii,“ myslí si Bernanke, ktorý šéfoval americkej centrálnej banke od februára 2006 do januára 2014.

Čo hovorí bývalý šéf Fedu:

• zotavenie americkej ekonomiky potrvá kratšie než po finančnej kríze 2007 – 2009,
• pravdepodobné je postupné obnovovanie ekonomickej aktivity, no vylúčené nie je ani opätovné utlmenie, ak by šírenie koronavírusu znovu nabralo na intenzite,
• medzi dlhodobé negatívne dosahy koronavírusu môžu patriť zmeny v odvetví turizmu či trvalé obavy spotrebiteľov z ďalšej krízy.

„Podľa nám dostupných informácií nie je možné vylúčiť stav, kedy bude v dôsledku komplikácií podstatne limitované zásobovanie obyvateľstva, maloobchodu, vrátane potravín, predmetov dennej spotreby, ako aj liekov a zdravotníckeho materiálu. Uvedené riziká sa okrem iného týkajú aj plynulosti prepravy živých zvierat, krmovín, ako aj pohonných látok,“ povedal prvý viceprezident združenia Pavol Piešťanský.

Česmad združuje podnikateľov v cestnej doprave a hovorí o nových vládnych opatreniami a na základe „kontinuálneho monitorovania“.

Združenie žiada bezpečnostné orgány, prijali „efektívne riešenia krízovej situácie na cestách, aby sa zabezpečil plynulý prechod úžitkových vozidiel, na ktoré sa obmedzenia nevzťahujú“.

Komisia minulý týždeň navrhla k doterajším 37 miliardám eur z kohéznej politiky vyhradeným na núdzové použitie uvoľniť ďalšie financie pôvodne určené na rozvojové projekty.

Ako to má fungovať:

• štáty budú môcť prevádzať financie slúžiace na pokrytie potrieb spojených s pandémiou medzi jednotlivými fondmi (fond pre regionálny rozvoj, sociálny a kohézny fond);
• peniaze budú môcť pružne prúdiť medzi jednotlivými regionálnymi úrovňami či tematickými oblasťami, aby ich bolo možné presmerovať do najviac zasiahnutých oblastí;
• štáty sa nebudú musieť v niektorých prípadoch podieľať na projektoch vlastným spolufinancovaním.

Na čerpanie peňazí podľa nových pravidiel je potrebný ešte súhlas Európskeho parlamentu. (čtk)

Inštitúty očakávajú, že v 1. kvartáli nemecká ekonomika v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom klesne o 1,9 %, píše Reuters.

V ďalšom období sa prepad výraznejšie prehĺbi v dôsledku ďalekosiahleho utlmenia hospodárskych aktivít. Za celý rok môže ekonomika klesnúť o 4,2 %.

Pandémia zanechá stopu aj na trhu práce. Na vrchole krízy by sa nezamestnanosť mohla zvýšiť na 5,9 %, bez práce by zostalo 2,4 milióna ľudí. V marci dosiahla bez úpravy o sezónu 5,1 %.

Podľa inštitútov by sa situácia mohla zlepšiť už v druhej polovici tohto roka. Na 3. štvrťrok odhadujú rast o 8,5 %, v 4. kvartáli o 3,1 %. Na budúci rok už počítajú s oživením a rastom HDP o 5,8 percenta.

Poľnohospodári, potravinári a obchodníci vyzvali kompetentných, hlavne ministrov pôdohospodárstva a vnútra, aby urýchlene riešili vzniknutú situáciu. Tvrdia, že ak sa riešiť nebude, môže skončiť kolapsom v zásobovaní obyvateľstva.

Rozvozy niektorých potravín a vstupov do rastlinnej a živočíšnej výroby meškajú podľa SPPK od skorých ranných hodín pre vyhlásenie zákazu vychádzania a policajné kontroly áut medzi okresnými mestami. Na neúnosnú situáciu upozorňujú mnohí výrobcovia potravín, obchodníci, dodávatelia, poľnohospodári, ktorí sa nemôžu dostať so svojím tovarom na miesto určenia.

Niektoré zásobovacie vozidlá podľa SPPK dokonca prechádzajú viacerými kontrolami, keďže výrobky prevážajú cez viaceré mestá. Obchodníci upozorňujú, až pri neriešení situácie si ľudia zajtra v obchodoch nekúpia to, čo potrebujú.

„Pokiaľ by mal tento stav trvať aj v ďalších dňoch, prísun potravín a drogérie by skolaboval úplne,“ vraví predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Čo radí: 
• zabezpečiť, aby peniaze z „prvej pomoci“ čo najskôr dotiekli k ľuďom;
• pripraviť „druhú pomoc“ (veľké firmy a nepokryté skupiny obyvateľstva);
• postupne uvoľňovať zdravotné opatrenia a pružne manažovať prípadné ohniská nákazy.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov eviduje sťažnosti pekární, pretože vodiči zásobovacích áut majú problém dostať sa načas s tovarom do predajní.

„Množstvo spoločností zásobuje obchody vo viacerých okresoch, avšak kontroly na ich hraniciach spôsobujú, že vodiči aj viac ako hodinu čakajú v kolónach. Zákon nám však nariaďuje, v akých časových intervaloch od upečenia musíme tovar do predajní doviezť, a opatrenia nám to výrazne komplikujú,“ upozorňuje Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Obdobie Veľkej noci je spojené so zvýšeným dopytom po pekárenských výrobkoch. V tomto čase sa zväčša predá o pätinu viac výrobkov ako štandardne.

Spotrebitelia však môžu nájsť prázdne pulty, nakoľko dodávky výrazne meškajú. Pri porušení časového reťazca dodávok čerstvého pekárskeho sortimentu do predajní nastáva ďalší problém: ak príde tovar na pulty oneskorene, nenájde si svojho zákazníka, zväz tvrdí, že aj z dôvodu obmedzení predajného času vyhradeného výlučne pre seniorov.

„Obchodník má právo podľa zmluvy nepredané výrobky vrátiť, ktoré sa logicky musia následne znehodnotiť. Myslím si, že v čase, keď sa má šetriť na všetkých úrovniach v spoločnosti, je toto nezmyselné hazardovanie s potravinami alarmujúce,“ dodáva Lopúchová. Verí, že vláda tento problém čoskoro vyrieši.

Údaje o čínskych investíciách vychádzajú z prieskumu nemeckého inštitútu pre čínske štúdie Merics a newyorskej výskumnej firmy Rhodium Group.

Číňania mali vlani najväčší záujem o európske technologické firmy, ktoré tvorili s 2,4 miliardy eur väčšinu všetkých transakcií.

Nákupná horúčka čínskych firiem v Európe, ktorá prišla po finančnej kríze 2009 a kríze eura 2013, je menej pravdepodobná.

„Dá sa predpokladať, že čínski podnikatelia prejavia záujem v jednotlivých prípadoch, napríklad v Británii v čipovom priemysle alebo v Nemecku v automobilovom sektore,“ uviedol šéf Merics Mikko Huotari. (čtk, dpa)

Od budúceho týždňa budú prijímať žiadosti od SZČO a firiem s poklesom tržieb. O túto pomoc môžu žiadať aj podnikatelia, ktorí neboli schopní zaplatiť februárové odvody v marci. Môžu žiadať o pomoc na udržanie pracovných miest.

Za finančný rok do februára Tesco zvýšilo prevádzkový zisk bez započítania mimoriadnych položiek o 14 % na takmer 3 miliardy libier, píše Reuters.

Firma uviedla, že nie je schopná poskytnúť odhad hospodárenia na tento rok. V uplynulých dvoch týždňoch prijala v Británii vyše 45-tisíc pracovníkov v reakcii na zvýšený dopyt a chorobnosť personálu.

Koronavírus verzus britský maloobchod:

• supermarketom výrazne stúpol dopyt, predaj potravín za štyri týždne do 22. marca sa zvýšil o viac ako pätinu;
• kríza priniesla aj vyššie náklady, napríklad v súvislosti s opatreniami v predajniach, výdavkami na posilnenie e-shopu, odmenami pre zamestnancov či najímaním nových ľudí.

Tesco má v Británii a Írsku dohromady 3800 predajní a na britskom trhu s potravinami si drží najvyšší, 27-percentný podiel. Stiahlo sa z viacerých svetových trhov, podniká ešte v strednej Európe.

Do prieskumu sa zapojilo 914 respondentov, údaje sa zbierali od 18. do 30. marca 2020.

Najvyšší podiel zamestnancov s home office je v informačných technológiách, marketingu či oblasti financií. Najnižší podiel v gastre, cestovom ruchu, vo výrobe, doprave a špedícii.

Výsledky prieskumu ukazujú, že väčšina ľudí oceňuje, prípadne by ocenila možnosť pracovať v súčasnej situácii z domu. Takúto odpoveď uviedlo viac ako 56 percent ľudí.

Takmer 60 percent respondentov uviedlo, že počas práce z domu pracujú rovnako alebo sú dokonca produktívnejší ako na pracovisku. Iba 18 percent respondentov priznáva, že doma majú problém s koncentráciou a takmer sedem percent ľudí uvádza, že prácu z domu považujú za príležitosť, keď môžu pracovať menej.

Asociácia preto vyzýva vládu, aby vzhľadom na balíček určený na pomoc podnikateľom rozhodla aj o bezodkladnom dofinancovaní verejného zdravotného poistenia. (tasr)

Spoločnosť pôsobí v Prievidzi od roku 2015, v súčasnosti zamestnáva viac ako 1000 ľudí.

„Brose ide momentálne na maximálne 30 percent kapacity svojej výroby, čo je veľmi málo. Máme 700 ľudí doma a snažíme sa ich platiť a držať. Nebudeme prepúšťať ľudí. To je najdôležitejšie, že majú prácu, oddýchnu si doma, sú s rodinami, ale hektika sa vráti naspäť, keď naši zákazníci začnú s výrobou,“ povedal generálny riaditeľ firmy Axel Mallener.

Firma má podľa neho k dispozícii materiál na výrobu, reagovala veľmi rýchlo a objednala diely. „Máme zásoby, máme čo robiť a expedujeme. Hlavne Ázia, a tiež iné krajiny začínajú robiť, nerobili taký shutdown, aký robí teraz Európa,“ dodal.

Mallener nevylúčil, že firma ako veľký zamestnávateľ bude potrebovať pomoc od štátu.

Spoločnosť v súčasnosti pracuje na tretej fáze rozšírenia svojho závodu. Koronakríza podľa generálneho riaditeľa túto investíciu neohrozila. (tasr)

Nemecko, Holandsko a ďalšie severoeurópske krajiny sú pripravené podporiť spoločné európske opatrenia len do výšky 500 miliárd eur, píše Reuters.

Ministri financií EÚ sa zatiaľ nezhodli na spoločnom pláne, ako povzbudiť ekonomiky po koronakríze. Nedospeli ku kompromisu v otázke spoločných dlhopisov ani čerpania úverov zo záchranného fondu ESM.

Zavedenie 14-dňovej karantény navrhol spolkovým krajinám výbor nemeckej vlády pre koronavírus.

Opatrenie sa nemá týkať pendlerov, teda ľudí, ktorí denne cestujú cez hranice za prácou. Ďalšie výnimky majú platiť pre zdravotníkov alebo diplomatov.

Za čo hrozia pokuty:

• po prekročení hraníc musia ľudia ísť priamo do svojho bytu alebo iného ubytovania a zostať tam ďalšie dva týždne. Kto tak neurobí, mal by počítať s pokutou 50 až 5-tisíc eur,
• za porušenie nariadenia o zákaze návštev vo svojom byte hrozí finančný trest 150 až 10-tisíc eur,
• pri opustení bydliska sa počíta s pokutou od 200 do 25-tisíc eur.

Výška pokuty má závisieť od toho, aké veľké nebezpečenstvo daný prečin znamenal pre verejné zdravie a či šlo o opakovaný prípad.

V Nemecku sa počíta s tým, že karanténne opatrenia zavedú všetky spolkové krajiny, napríklad v Berlíne už platia od minulého týždňa. (čtk, dpa)

Dorsey chce inšpirovať ďalších ľudí, aby urobili niečo podobné. Podrobnosti o konkrétnych účeloch, na ktoré budú peniaze použité, neposkytol.

Peniaze na boj s koronavírusom a jeho dôsledkami venujú aj ďalší miliardári z technologickej brandže.

• zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg sľúbil 30 miliónov dolárov, z veľkej časti na vývoj liečby
• šéf Amazonu Jeff Bezos daroval 100 miliónov dolárov potravinovým bankám v USA, aby pomohli ľuďom, ktorí nemajú dostatok jedla (čtk)

„Po 16 hodinách diskusií sme sa priblížili k dohode, ale ešte tam nie sme. Prerušil som Euroskupinu a budeme pokračovať zajtra (9. apríla),“ oznámil Mario Centeno, šéf Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny, na sociálnej sieti Twitter.

Ministri sa nedohodli na fiškálnych nástrojoch, ktoré by tlmili vplyv pandémie koronavírusu na ekonomiku, napísal Centeno na Twitteri. Euroskupina rokovala o záchrannej sieti, ktorú by tvorili tri kľúčové prvky v hodnote pol bilióna eur.

Podľa zdrojov z rokovaní patovú situáciu spôsobil spor medzi Talianskom a Holandskom o podmienkach, ktoré by boli spojené s úvermi od eurozóny pre vlády na boj proti dôsledkom pandémie. Taliansko sa tiež odmieta vzdať plánov na emisiu spoločných dlhopisov, tzv. koronabondov, ktoré by rozdelili bremeno dlhu medzi štáty euroregiónu. (tasr)

Wall Street neudržal zisky

• Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average dnes klesol o 0,12 % a uzavrel na 22 653,86 bodu. V priebehu obchodovania sa nachádzal v pluse už 900 bodov, v poslednej hodine však prišiel o svoje zisky.
• Širší index S&P 500 sa znížil o 0,16 percenta na 2659,41 bodu.
• Technologický index Nasdaq Composite klesol o 0,33 percenta na 7887,26 bodu.

Čo sa deje

• Guvernéri amerických štátov New York, New Jersey a Louisiana veria, že najprudší nápor pandémie už poľavil. Guvernér New Yorku Andrew Cuomo sa domnieva, že v jeho štáte zaberajú opatrenia obmedzujúce spoločenský život a že najprudší rast v počte hospitalizácií má už New York za sebou. Miestni obyvatelia podľa neho menia krivku „šírenia vírusu“.

Čo hovorí analytik

• „V dnešnej situácii je riziko poklesu väčšie než šanca na rast,“ uviedol stratég Goldman Sachs David Kostin. Pripomenul, že aj v poslednom kvartáli 2008 akcie niekoľkokrát prudko vzrástli, ale trh dosiahol dno až v marci 2009.
• Investori začali po náraste hlavných amerických indexov zhruba o 20 percent z miním dosiahnutých 23. marca uvažovať o tom, či akciové trhy nepredbiehajú realitu. Aktuálne to totiž vyzerá tak, že reštrikcie v súvislosti s koronavírusom sa nemusia v 2. kvartáli skončiť.

Európa dnes ešte rástla

• Európske akciové trhy pokračovali v zotavovaní sa po prudkom náraste v pondelok. Ťahala ich nádej, že šírenie koronavírusu v Európe sa spomaľuje.
• Hlavný nemecký index DAX si v utorok pripísal 2,21 percenta a uzavrel na 10 356,70 bodu, keď počas obchodovania bol na vrchole v pluse o vyše 5 percent. V pondelok vzrástol o 5,77 percenta a od svojho minima v polovici marca sa oživil o vyše štvrtiny.
• Francúzsky index CAC 40 stúpol o 2,12 percenta, taliansky FTSE MIB a britský FTSE 100 o 2,19 percenta.
• Paneurópsky index Stoxx Europe 600 si dnes pripísal 1,88 percenta.

Ako sa vyvíjali ceny ropy

• Ľahká americká ropa WTI okolo 22.15 SELČ strácala 7,55 percenta na 24,11 dolára za barel, severomorský Brent 3 percentá na 32,06 dolára za barel.
• Skupina nazvaná OPEC+ bude rokovať o ďalšej ťažbe vo štvrtok. Analytici očakávajú, že sa dohodne na znížení ťažby o desať miliónov barelov denne, čo zodpovedá zhruba desiatim percentám celkových dodávok na trhy. Krajiny však dali podľa agentúry Reuters najavo, že objem zníženia ťažby bude závisieť aj od toho, či sa pripoja aj USA. Koordinovaná akcia ťažiarov v USA by však bola v krajine nezákonná.
• Americký prezident Donald Trump v pondelok uviedol, že ho OPEC nepožiadal o zníženie domácej ťažby. Dodal však, že ťažba sa v USA pre pokles cien ropy znižuje.
• Globálny dopyt po rope už klesol o 30 percent. Analytik firmy Rystat Energy Bjørnan Tonhaugen odhadol, že v apríli bude ponuka na ropnom trhu prevyšovať dopyt o 28 miliónov barelov denne a v máji o 21 miliónov barelov denne. Bolo by teda potrebné dohodnúť omnoho vyššie zníženie ťažby, než o ktorom sa teraz hovorí.

Dolár už klesá

• Americký dolár sa dnes na finančných trhoch oslabil. Investori sa obracajú k rizikovejším aktívam, optimizmus na trhu vyvolali nádeje, že prijaté opatrenia môžu v niektorých krajinách spomaľovať šírenie koronavírusu.
• Dolárový index, ktorý vyjadruje hodnotu dolára ku košu šiestich popredných svetových mien, si okolo 22.05 h odpisoval 0,8 percenta na 99,88 bodu.
• Euro si voči doláru v rovnakom čase pripisovalo jedno percento na 1,0902 USD. (čtk, tasr, n)

„Mám obavy, aby nebol len zámienkou na úplné zrušenie zálohovania,“ napísal o odklade Sólymos na Facebooku.

Podľa Sólymosa je nešťastné, ak jeden z prvých krokov nového ministra, ešte pred zverejnením programového vyhlásenia vlády, je odsúvanie zálohovania, ktoré malo začať fungovať až v roku 2022. (tasr)

Predajne áut po celej krajine sú teraz zatvorené v rámci preventívnych opatrení, ktoré majú zabrániť šíreniu nákazy koronavírusu. Možný je len predaj cez internet.

Očakáva sa tak, že v apríli predaj prudko klesne. (čtk)