Denník E

Odvolávala sa na zdroj blízky regulačným úradom a dva zdroje blízke Ant Group.

Ant Group, ktorá je fintech divíziou gigantu Alibaba, sa podľa nariadenia čínskej centrálnej banky (PBOC) musí pretransformovať na finančný holding. Predtým dostal materský koncern Alibaba rekordnú pokutu 18,3 miliardy jüanov (2,34 miliardy eur) za porušenie protimonopolných pravidiel. Tieto opatrenia sú súčasťou sprísňovania regulácie odvetvia nazývaného platformová ekonomika.

Aktuálna diskusia s regulačnými orgánmi sa týka budúcnosti kontroly nad Ant Group, ktorú má Ma prostredníctvom komplikovanej štruktúry investičných nástrojov. Wall Street Journal predtým priniesol správu, že Ma údajne v novembri na stretnutí s regulátormi ponúkol, že časť kontroly nad Ant Group prenechá čínskej vláde.

Predstavitelia PBOC a finančného regulačného úradu CBIRC od januára do marca separátne rokovali s Jackom Ma a Ant Group, pričom sa hovorilo aj o možnosti odchodu miliardára zo spoločnosti. Ant Group odmieta, že sa vôbec uvažovalo o predaji podielu jej zakladateľa.

Zatiaľ nie je jasné, či Ant Group a Ma pristúpia na túto možnosť. Podľa jedného zo zdrojov Ant Group dúfa, že Maov podiel v hodnote niekoľkých miliárd dolárov by mohli kúpiť jej existujúci investori alebo investori Alibaba Group Holding bez zapojenia externej entity.

Podľa druhého zdroja však regulátori jasne povedali, že Ma nemôže predať svoj podiel žiadnej blízkej firme ani jednotlivcovi a musí zo spoločnosti úplne odísť. Ďalšou možnosťou je údajne prevod jeho podielu ma investora spojeného so štátom. Akýkoľvek krok si bude vyžadovať schválenie Pekingu, uviedli oba zdroje.

Peking vlani v novembri prekvapivo zrušil vstup Ant Group na burzu len niekoľko dní pred jeho plánovaným uskutočnením. Očakávaná prvotná emisia (IPO) mala mať hodnotu až 37 miliárd USD (31 miliárd eur).

Podľa dohody s regulátormi sa Ant Group zmení na finančnú holdingovú spoločnosť, čo je krok, ktorý podľa expertov zníži ziskovosť a hodnotu firmy. Finančný holding totiž podlieha prísnejšej regulácii, podobne ako banky. Ant Group bude musieť napríklad plniť prísnejšie požiadavky a mať väčšiu likviditu.

Dohodu v pondelok oznámil viceguvernér PBOC Pchan Kung-šeng po stretnutí čínskych regulačných orgánov pre banky a cenné papiere s predstaviteľmi Ant Group. (tasr)

Odvolala sa na dva zdroje oboznámené so záležitosťou. „Komisia je nespokojná s plánom obnovy v jeho aktuálnej podobe,“ uviedol jeden zo zdrojov agentúry Reuters, ktorý vzhľadom na citlivosť záležitosti chcel zostať v anonymite. Podľa zdroja by premiér Mario Draghi mal predložiť konečný plán v polovici mája, ale zrejme bude potrebný dlhší čas na vyriešenie námietok EK.

Najväčšou obavou Bruselu je nedostatočná konkretizácia, ako bude plán manažovaný po jeho schválení Európskou úniou, rovnako ako nejasnosti týkajúce sa podstaty niektorých načrtnutých reforiem vrátane reformy súdneho systému. Druhý zdroj uviedol, že Brusel požaduje zmeny v pláne, ktoré vyžadujú čas, a že by po ich zapracovaní mohol byť predložený v polovici mája.

Hovorca premiéra Draghiho razantne odmietol nedodržanie termínu. „Plán predložíme 30. apríla,“ uviedol. Podľa hovorcu ministerstva financií „cieľom zostáva predloženie návrhu 30. apríla“. Meškanie by bolo ranou pre Draghiho, ktorý sa na čelo vlády dostal pred dvomi mesiacmi s úlohou doladiť plán obnovy pripravený predchádzajúcou vládou.

Všetkých 27 členských štátov EÚ pracuje na svojich národných plánoch, v ktorých majú formulovať, ako chcú minúť svoj podiel z fondu obnovy EÚ, ktorého celkový objem predstavuje 750 miliárd eur.

Taliansko môže dostať z fondu vyše 200 miliárd eur vo forme dotácií a lacných úverov, najviac z krajín Únie. Peniaze sa budú uvoľňovať postupne v priebehu šiestich rokov.

EK nekomentovala taliansky plán. Podľa hovorkyne EK chápe, že formulácia plánu obnovy je náročná pre všetky vlády, ktoré sa aktuálne sústreďujú na boj s pandémiou ochorenia covid-19. Plány by mali byť predložené 30. apríla, ale niektoré krajiny zrejme budú potrebovať o niekoľko týždňov viac.

Podpredseda EK Valdis Dombrovskis v piatok uviedol, že niektoré krajiny zmeškajú termín na predloženie národných plánov obnovy, nešpecifikoval však, ktoré krajiny. (tasr)

Za posledných 24 hodín tak strácala viac ako desať percent.

Presný dôvod náhleho prepadu nie je jasný. CoinDesk však dodal, že k nemu mohli prispieť špekulácie, podľa ktorých sa americké ministerstvo financií chystá obviniť niekoľko finančných inštitúcií z prania špinavých peňazí prostredníctvom kryptomien.

Tento týždeň sa cena bitcoinu vyšplhala na rekordných takmer 65 000 dolárov. Záujem o bitcoin podľa analytikov podporil vstup najväčšej americkej kryptomenovej burzy Coinbase na akciový trh Nasdaq. V piatok však cenu bitcoinu zasiahla správa, že sa turecká centrálna banka rozhodla zakázať platby v kryptomenách. (čtk)

Závod na severovýchode Japonska zasiahol požiar 19. marca. Firme sa výrobu v továrni podarilo obnoviť o dva dni skôr, než sa predpokladalo. Dve tretiny výroby závodu tvoria čipy pre automobilový priemysel.

Šéf firmy Renesas Hidetoši Šibata po požiari uviedol, že výroba v továrni by sa mala obnoviť počas jedného mesiaca. Upozornil však, že návrat výroby na úrovne z obdobia pred požiarom môže trvať až 120 dní. (čtk, reuters)

S prvou vlnou infekcie v Európe v marci 2020 letisko prvýkrát pocítilo ekonomické dôsledky pandémie. Odvtedy sa počty cestujúcich pohybujú výrazne pod predkrízovou úrovňou. Letecká doprava je jednou z najpostihnutejších branží a mnohí zamestnanci pracujú vyše roka v režime kurzarbeit.

Rovnaká situácia je aj na letiskách Malta a Košice, ktoré patria spoločnosti Flughafen Wien AG. Na Malte v marci medziročne klesol počet cestujúcich o 81,1 % a v Košiciach o 77,3 %. (tasr)

Podľa analytikov banky Barclays sa tzv. pandemické úspory koncentrujú predovšetkým v domácnostiach bohatších starších Európanov, ktorí uviazli doma bez možnosti zájsť si do reštaurácie alebo na dovolenku. V ich prípade je menšia pravdepodobnosť, že začnú viac míňať aj na veľké položky na rozdiel od mladších ľudí.

Pri posudzovaní tempa zotavovania najvyspelejších ekonomík je pritom rozhodujúce, či práve táto skupina spotrebiteľov využije svoju slobodu a začne viac míňať. Európa má totiž najväčšiu skupinu obyvateľov stredného veku spomedzi všetkých regiónov sveta.

Hromada peňazí, ktorá by sa mohla uvoľniť spolu s blokádami, je obrovská. Barclays odhaduje naakumulované úspory na 600 miliárd eur, koncentrujú sa však najmä v rukách konzervatívnych obyvateľov, čo vrhá tieň na ich odblokovanie.

Podľa nemeckej Deutsche Bank by uvoľnenie úspor mohlo pridať zhruba 1 percentuálny bod k hospodárskemu rastu regiónu v roku 2021, ktorý Medzinárodný menový fond predpovedá na úrovni 4,4 %.

Ekonóm spoločnosti UBS Dean Turner sa domnieva, že výdavky domácností sa budú „významnou mierou“ podieľať na tzv. postpandemickom oživení, pričom očakáva ich rast v tomto roku o 2,9 %.

Eurozóna potrebuje nové stimuly, pretože zotavovanie jej ekonomiky zaostáva za USA a Čínou v dôsledku doposiaľ pomalého očkovania. (tasr)

Informovala o tom hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková. Dôvodom dopravného obmedzenia na úseku diaľnice D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina, sú stavebné práce v strednom deliacom páse. Obmedzenie bude od soboty (17. 4.) od 5. hodiny do 17. mája. Treba tu počítať so zníženou rýchlosťou a zníženým počtom prejazdných pruhov v oboch smeroch.

NDS čiastočne uzavrie diaľnicu D1 v úseku mostov Bytča a Hričovské Podhradie od nedele (18. 4.) od 7. hodiny do 13. júna do 18. hodiny. Dôvodom je výmena mostných záverov oboch mostov.

„Stavebné práce budú realizované na obidvoch mostoch v oboch jazdných smeroch súčasne. Doprava bude vedená v každom jazdnom páse v jednom jazdnom pruhu,“ dodali diaľničiari.

Od soboty od 8. hodiny do 30. mája do 18. hodiny bude čiastočne uzavretá aj rýchlostná cesta R1 v úseku mosta nad riekou Váh medzi križovatkami Galanta a Šintava. Dôvodom je výmena mostných záverov.

„Stavebné práce budú realizované v pravom jazdnom páse (smer Nitra). Doprava na moste bude vedená v režime 3 + 1. Pravý jazdný pruh zostane vedený popri pracovisku v pravom jazdnom páse,“ vysvetlila hovorkyňa s tým, že doprava z ľavého jazdného pruhu pravého jazdného pásu bude presmerovaná prejazdmi cez stredný deliaci pás do ľavého jazdného pásu.

NDS tiež čiastočne uzavrie cestu prvej triedy v križovatke Bernolákovo. Dôvodom je kladenie asfaltových vrstiev vozovky v mieste stykového napojenia s budúcou cestou druhej triedy. Obmedzenie bude trvať od soboty do 18. apríla. Doprava na dotknutom úseku cesty bude vedená striedavo v jednom jazdnom pruhu. V prípade nepriaznivého počasia sa termín ukončenia prác môže predĺžiť.

V mesiacoch apríl, máj a jún budú diaľničiari realizovať aj pravidelnú jarnú údržbu a kontrolu diaľničných tunelov Sitina, Horelica, Svrčinovec, Poľana, Bôrik, Branisko, Šibenik, Považský Chlmec, Žilina, Ovčiarsko a podjazdu Lučivná. Tunely budú pre údržbu v určitých termínoch úplne uzavreté. (tasr)

Prečo je to dôležité:

• „Je to najnižšia hodnota za ostatných 15 rokov. Firmy sú v dôsledku dopadov pandémie a nejasného ekonomického vývoja viac ako opatrné,“ poznamenáva Ivan Zizič, country manažér Elanor Slovakia, ktorá poskytuje mzdové a administratívne personálne služby.
• Kým 23 % firiem nábor po lete neplánuje, až 15 % firiem chce v druhom polroku dokonca prepúšťať.
• Navyše až 63 % spoločností zatiaľ vyčkáva na ďalší výhľad ekonomiky po uvoľňovaní opatrení. V prípade nepriaznivých výhľadov sa tak podľa Ziziča môže k prepúšťaniu prikloniť ďalších 10 až 25 % firiem.
• Pripravenosť prepúšťať po odznení hlavných vĺn krízy môže súvisieť s nedostatkom pracovníkov v mnohých odvetviach pred pandémiou. Len čo si firmy jej dôsledky kvantifikujú a zabezpečia si core biznis, prispôsobia aktuálnej situácii svoje biznis modely.

Čo sa aktuálne deje na trhu: 

• Jednou z kľúčových zmien je vnútorná transformácia firem. Zlučovanie pracovných pozícií v administratíve, zmeny výkonu práce, pracovných náplní alebo kompletná transformácia fungovania oddelení sa najviac prejavili v IT sektore a centrách zdieľaných služieb (56 %) a v bankovníctve (64 %), týkala sa však aj ďalších odvetví (retail 33 %, stavebníctvo a výroba 25 %).
• Až 92 % firiem aktuálne neplánuje rozširovať program benefitov a len 8 % ho aktívne navyšuje. V odmeňovaní firmy skôr z pravidelných odmien prechádzajú na výkonnostné odmeny.
• Firmy šetria, prejavuje sa to napríklad na politike využívania služobných áut. Firmy redukujú luxusné vozidlá a počet áut vo firmách celkovo, jedným z argumentov je obmedzenie návštev klientov. Až tretina zamestnancov prišla o pridelené auto. Firmy prešli na zdieľanie áut.
• Koronakríza výrazne posilnila pozície HR manažérov vo firmách, najmä pokiaľ ide o ich účasť na strategickom rozhodovaní, 73 % firiem ich už zaradilo do strategického rozhodovacieho orgánu vo firme.
• Posilnil sa aj lean management, firmy sa zoštíhľujú a skracujú riadiace a rozhodovacie procesy, aby sa vedeli okamžite a efektívne prispôsobiť zmenám. Až 64 % všetkých oslovených spoločností sa snaží maximálne okresať manažérske štruktúry a prejsť do efektívneho lean management riadenia. (tasr, e)

Podľa rezortu financií v súčasnosti žiadna krajina nespĺňa kritériá, podľa ktorých by mala byť označená za menového manipulátora. Vietnam, Švajčiarsko aj Taiwan však budú pod väčším dohľadom.

Ako krajina, ktorá manipuluje kurzom svojej meny, nie je označená ani Čína. Trump ju takto označil v auguste 2019, hneď v januári 2020 to však ministerstvo financií zrušilo. USA a Čína sa vtedy chystali uzavrieť predbežnú obchodnú dohodu. (čtk, reuters)

Štyri krajské mestá Bratislava, Košice, Prešov a Žilina sa sťažujú, že štát nepomohol mestským dopravným podnikom s výpadkami tržieb počas pandémie. Argumentujú, že súkromní dopravcovia pomoc čerpať mohli. V Bratislave a Košiciach sa tento týždeň aj štrajkovalo.

Košický magistrát tvrdí, že výpadky rádovo v desiatkach miliónov eur nedokáže pokryť.

Bratislavský magistrát bezúročnú pôžičku odmietol, Žilina a Prešov sa zatiaľ jednoznačne nevyjadrili. (tasr, e)

O Bírešovom odvolaní sa hovorilo vlani v auguste, nakoniec sa tak však nestalo. Bíreš stál na čele správy od roku 2003 a potom opäť od roku 2010. (tasr, e)

„Myslíme si, že je to podhodnotené, a očakávame, že tie čísla sa časom zvýšia. Sme len na konci začiatku brexitu,“ uvádza sa v štúdii New Financial.

Ďalšie podrobnosti:

• Až 7400 pracovných miest sa presunulo z Británie alebo bolo vytvorených v nových centrách v EÚ. Presun časti zamestnancov oddialili pandemické obmedzenia cestovania.
• Podľa prieskumu New Financial z roku 2019 sa počítalo s presunom 269 firiem z Británie, reálne číslo možno presahuje 500. Najviac zo zmien pôsobiska ťažil Dublin, Paríž, Luxemburg, Frankfurt a Amsterdam, ktorý prekonal Londýn a stal sa najväčším centrom obchodov s akciami v Európe.
• Banky presunuli alebo presúvajú z Británie do EÚ majetok za viac ako 900 miliárd libier, poisťovne a správcovia aktív vyše 100 miliárd.

Aké sú prognózy

New Financial očakáva, že z dlhodobého hľadiska sa najviac aktív presunie do Frankfurtu a z presťahovania pracovných miest najviac získa Paríž.

Štúdia predpokladá, že 300 až 500 menších finančných firiem z EÚ by si mohlo otvoriť v Británii stálu kanceláriu. Doterajšie predpovede odhadovali tisícku prípadov.

Londýnske finančné centrum City v dohľadnom čase zostane dominantným v Európe. Jeho vplyv sa však zníži, čo podľa štúdie môže znížiť ročný prebytok obchodu so službami Británie s EÚ o 26 miliárd libier. (čtk, reuters)

Ministerstvo hospodárstva argumentuje snahou riešiť historický dlh, ktorý pri podpore zelených elektrární vznikol.

Čo tvrdí SAPI

• Niektorým elektrárňam zmena podpory zasiahne do hospodárenia natoľko, že nebudú môcť ďalej prevádzkovať svoje zariadenia a splácať úvery.
• Nesúhlasí s tým, aby schéma bola povinná, požaduje dobrovoľnosť. (tasr, e)

EasyJet, čo sú najväčšie britské aerolinky podľa počtu prepravených cestujúcich, tento týždeň uviedol, že je pripravený v máji posilniť prevádzku vo väčšine krajín a začať lietať „vo veľkom“.

Ryanair na konci marca informoval, že tento rok v lete počíta s 80 % obvyklej kapacity.

Čo hovorí šéf Wizz Airu:

• V horizonte troch až štyroch mesiacov sa vzhľadom na neistotu vo veci uvoľňovania opatrení nedá odhadnúť úroveň dopytu. Wizz Air pôvodne počítal so zvýšením kapacity na 70 až 80 % normálu pred pandémiou. „Je možné, že túto úroveň dosiahneme, ale nemôžeme to garantovať. Nie je to vec plánovania, závisí to od vládnych reštrikcií.“
• Nepochybuje, že dopyt sa raz zotaví. „Nevieme však, či to bude v lete, v zime alebo až na budúci rok na jar,“ uviedol Wizz Air vo vyhlásení. Tento rok v lete počíta len s postupným oživovaním leteckej dopravy.
• Pripomína, že Európa obmedzuje letecké cestovanie viac, než sa pôvodne čakalo, a zotavuje sa pomalšie ako v Severnej Amerike či v Ázii. V porovnaní s nimi má Európa nižšie zastúpenie vnútroštátnych letov.

Výhľad Wizz Airu na leto, keď aerolinky zarábajú najviac peňazí, sa zhoduje s odhadmi analytikov, ktorí sú čoraz konzervatívnejší, upozorňuje Bloomberg.

Wizz Air počíta so zachovaním všetkých 40 základní. Neplánuje zrušiť ani objednávku na 27 lietadiel Airbus A320, ktoré majú byť dodané do 12 mesiacov. Na účtoch má 1,6 miliardy eur, čo by firme malo v súčasnom režime vydržať na tri roky. (čtk)

Údaje zverejnilo ministerstvo práce. Projekt podporený z eurofondov, ktorý tvorí hlavnú časť koronakrízovej pomoci na Slovensku, je zatiaľ naplánovaný do konca júna tohto roka. Štát po zvyšovaní počtu pozitívnych prípadov a opätovnom zatváraní služieb vlani na jeseň objem pomoci dvakrát zvyšoval.

Aj preto platil štát v zime stámiliónové sumy –  v januári výška vyplatených príspevkov dosiahla bez dotácie SOS 178 miliónov eur, čo bolo najviac zo všetkých doterajších mesiacov (v apríli 2020 bola necelých 177 miliónov eur, pričom vtedy boli zatvorené aj výrobné podniky).

Nezamestnanosť na Slovensku počas krízy síce stúpla, ale nie až tak, ako sa vlani na jar obávali ekonómovia. Vo februári predstavovala podľa ústredia práce 8,55 % z celkového počtu uchádzačov, pred krízou to bolo 6,1 %.

Ďalšími sú Bratislava, Košice a Žilina. Mestá si objednávajú a dotujú MHD a zároveň vlastnia dopravné podniky. Sťažujú sa, že mestské firmy nemohli čerpať pomoc od štátu, kým súkromní dopravcovia áno. V Bratislave a Košiciach sa tento týždeň štrajkovalo.

Ministerstvo financií ponúkalo mestám bezúročné pôžičky, vlani podobným spôsobom pomáhalo samosprávam s výpadkami podielových daní. Bratislava už odkázala, že jej úver nepomôže a príliš by zvýšil zadlženie mesta.

Čo tvrdí Prešov

• Prepad tržieb DPMP dosiahol vlani podľa hovorcu radnice 29 %. Prvé tri mesiace tohto roka naznačujú, že rok 2021 bude ešte horší, dodal.
• Dotácia od mesta predstavovala vlani 4,2 milióna eur, ďalších 2,7 milióna potrebuje doplatiť.
• „Ak sa prepad tržieb ešte viac prehĺbi, situáciu nevyrieši ani pôžička z Ministerstva financií SR, pretože pri pokračujúcom poklese počtu cestujúcich nebude mať DPMP dostatok finančných zdrojov na to, aby ju dokázal splácať,“ dodal hovorca Vladimír Tomek. (tasr, e)