Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vplyv poľnohospodárstva je v debate o klíme nespravodlivo v závetrí, hovorí ekonóm Andrej Svorenčík.  „Tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry: 

Globálny pohľad

Poľnohospodárstvo síce tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami. Napriek tomu je akosi v závetrí, veď ani najnovšia otázka pre panelistov nespomína explicitne poľnohospodárstvo, ale len priemysel a dopravu.

Globálne otepľovanie má negatívny spätný vplyv na poľnohospodárstvo, ktoré tak musí okrem iného zápasiť s častejším výskytom extrémnych udalostí, výkyvmi počasia a problémami spojenými so znečistením pôdy a ovzdušia.

Poľnohospodárstvo prispieva ku globálnemu otepľovaniu emisiami skleníkových plynov aj premenou lesov na poľnohospodársku pôdu. Najväčší negatívny príspevok ku klimatickej kríze majú odlesňovanie, pestovanie ryže, chov hovädzieho dobytka a využívanie hnojív.

Samotná živočíšna výroba je zodpovedná najmä za produkciu oxidu uhličitého a metánu, znižovanie úrodnosti pôdy, stratu miesta na život pre rastliny a živočíchy a následný pokles ich rôznorodosti. Rastlinná výroba má výrazne nižšie externality, aj keď problematické sú rozsiahle monokultúry.

Sen a skutočnosť

V zelenej politike sú plány často na míle vzdialené od reality. Koniec fosílnych palív je stále v nedohľadne. Z globálneho pohľadu sa o osude planéty nerozhodne u nás na Slovensku. O jej osude sa predovšetkým rozhodne v nenasýtených, populačne obrovských hospodárstvach (India a Čína) a v plytvajúcich USA.

Napriek tomu je značný priestor na osobnej úrovni, ale aj na našej národnej.

Menej mäsa

Priemerná ročná CO2 bilancia ľudí na Zemi je v súčasnosti takmer 5 ton. Hodnoty sa značne líšia od toho, kde človek žije. Kým na Slovensku je to 5,7 tony a priemer EÚ je 6,4 tony, tak v USA je to až 16,5 t, v Číne 7,5 t. V najchudobnejších krajinách, ktoré sú často najohrozenejšie a najmenej pripravené na dôsledky klimatickej krízy, je to len 0,3 t.

Na dosiahnutie dvojstupňového cieľa Parížskej dohody je potrebné znížiť tento priemer na nie viac ako 2,1 tony ročne a trvalo neprekročiť túto úroveň do roku 2050. Jonathan Safran Foer, autor knihy We are the Climate: Saving the Planet Begins at Breakfast (2019)a Eating Animals (2010), tvrdí v tohtotýždňovom rozhovore v časopise Stern, že už prechod na vegánsku stravu na raňajky a na obed (večera môže byť mäsitá), ročne ušetrí až 1,3 tony CO2 ročne, čo je viac ako 40 percent toho, čo je potrebné v globále na jednu osobu ušetriť.

Carbon tax

Osobné stravovacie rozhodnutia sa dajú podporiť cez postihovanie producentov negatívnych klimatických externalít. Medzi ekonómami je široký konsenzus, že cenový signál prostredníctvom zdaňovania CO2 producentov je najefektívnejší spôsob, ako ľudí motivovať ku klímu menej zaťažujúcej spotrebe.

Okrem efektívnosti netreba zabúdať aj na distribučné efekty. V štúdii z roku 2017 v prestížnom časopise Environmental Research Letters sa autori pozreli na dosah uhlíkovej dane na ceny potravín a potravinovú infláciu. Z komodít by si to neprekvapivo najviac odniesli hovädzie mäso, ryža a mlieko. Oveľa vážnejším záverom je, ktoré krajiny by zažili najväčší nárast cien — krajiny Oceánie, južnej a juhovýhodnej Ázie a subsaharskej Afriky.

To by so sebou nieslo pravdepodobne značné politické a migračné riziká. A ukazuje tiež, že riešenie klimatickej krízy musí byť nielen globálne, ale aj spravodlivé.

Zdroj: https://iopscience.iop.org/article/10.1088/1748-9326/aa8c83

Slovenský kontext

Slovenské poľnohospodárstvo má nižší negatívny vplyv na životné prostredie ako poľnohospodárstvo väčšiny krajín EÚ. Na globálne otepľovanie vplývame menšou mierou ako priemer EÚ. Navyše Slovensko zaznamenalo jeden z najmenších poklesov biodiverzity v EÚ. Napriek tomu má slovenské pôdohospodárstvo mnohé problémy.

Čelíme vysokému ohrozeniu pôdy eróziou, nedostatočnému zalesňovaniu a zatrávňovaniu, nízkou informovanosťou medzi poľnohospodármi o postupoch znižujúcich únik skleníkových plynov z pôdy a veľmi nízkou kvalitou a finančnou poddimenzovanosťou slovenského poľnohospodárskeho výskumu.

Čo plánuje robiť EÚ?

Poľnohospodárska politika v EÚ sa riadi spoločnými pravidlami, ktoré sa v sedemročných cykloch vždy pripravujú nanovo. Návrh Európskej komisie týkajúci sa novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky zvyšuje od roku 2021 ambície v oblasti životného prostredia a tlak na dosahovanie merateľných výsledkov.

Zároveň bude poskytovať väčšiu voľnosť pre členské štáty, čo sa týka jej implementácie. Slovensko bude mať možnosť do väčšej miery zohľadniť environmentálny aspekt, nemusí sa spoliehať len na minimálne nároky EÚ. Na environmentálnu oblasť by členské štáty mali vyčleniť aspoň 40 % zdrojov.

Jedným z hlavných prvkov budú nové podmienky vyplácania (na Slovensku neslávne známych) priamych platieb, ktoré majú byť podmienené prísnejším uplatňovaním postupov šetrných k životnému prostrediu a klíme. Ďalším systémovým krokom majú byť agro-environmentálne klimatické opatrenia. Ich cieľom je obnova, ochrana a podpora ekosystémov, efektívne využívanie vstupov a prechod na nízko uhlíkovú produkciu.

Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo

Počas posledného roka a pol sme sa v Inštitúte pôdohospodárskej politiky spolu s kolegami z Útvaru hodnoty za peniaze venovali revízii výdavkov na pôdohospodárstvo vrátane súčasnej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na Slovensku a odporúčaní pre budúcu SPP.

Revízia identifikovala viacero opatrení s vplyvom na životné prostredie a klimatickú krízu. Rozvediem len dve.

Odporúčame napríklad zaviesť schémy, v ktorých beneficienti prijmú sériu záväzkov s vopred stanovenými cieľovými hodnotami environmentálnych indikátorov. Uvedený prístup implementujú už viaceré členské štáty v súčasnej SPP.

V jednej schéme sa tak budú spájať viaceré prvky, ako napríklad obmedzenie použitia priemyselných hnojív, obmedzenie použitia rizikových prípravkov na ochranu rastlín alebo vykonávanie protieróznych opatrení. Subjekty by mali voľnosť pri výbere jednotlivých záväzkov. Poskytnutá flexibilita by však ovplyvňovala výšku kompenzačnej platby.

Revízia tiež odporúča zaviesť cieľovo orientovanú podporu na ochranu a zlepšenie kvality pôdy, vody a biotopov. Z hľadiska kvality pôdy na Slovensku prevládajú problémy ohrozenia veľkej časti pôdneho fondu vodnou a veternou eróziou (43 % pôdy), zvýšenou acidifikáciou (47 %), zhutnením (33 %) a zníženým obsahom humusu v pôde (30 % deficit). Deficit organického uhlíka je problémom najmä v podnikoch bez živočíšnej výroby a s nízkou diverzifikáciou plodín.

Na záver len dodám, že sme len na začiatku komplexného chápania a prepojenia do verejných politík vzájomných a početných vplyvov klimatickej krízy, poľnohospodárstva, lesníctva, znečisťovanie vody, ovzdušia a pôdy, poklesu biodiverzity, kvality potravín, ľudského zdravia, ale aj zdravia zvierat.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Prepoisťovacia kampaň bola podľa exministra zdravotníctva Tomáša Druckera (Dobrá voľba) nelegálna. Zo štátnej VšZP malo odísť 140-tisíc poistencov. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by to mal preveriť, Drucker dal podnet.

V porovnaní s uplynulým rokom ide v rámci odlevu poistencov takmer o štvornásobný nárast.

Bývalý šéf VšZP Miroslav Kočan (Dobrá voľba) povedal, že súkromné zdravotné poisťovne získavali nových poistencov cez  agentúry za finančnú odmenu. Každá mala dostať milióny eur.

„Takýto postup je v rozpore so zákonom. Na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou preto podávame podnet, aby takéto nekalé praktiky prešetril,“ povedal Kočan s tým, že úrad má preveriť, ako sú zaúčtované náklady na získavanie nových poistencov a z akých peňazí.

Súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union podozrenia z nelegálnej kampane odmietajú. (tasr, sita)

Zdieľať

Čo je Lex Haščák od PS/Spolu: Penta by mala dva roky na to, aby si vybrala, či chce mať poisťovňu, nemocnice či lekárne. Firmy nebudú môcť obchodovať so štátom a vlastniť médiá. Inak by mali dostať vysoké pokuty. Opozičná PS/Spolu chce zákon predložiť v decembri do parlamentu.

Zdieľať

V apríli vznikne Siemens Energy a začne konkurovať energetickým gigantom

Koncern Siemens plánuje vytvorenie vlastnej energetickej odnože, ktorá bude kótovaná na frankfurtskej burze. Siemens Energy má konkurovať veľkým energetickým hráčom na trhu s obnoviteľnými energiami.

Siemens Energy by mala podľa portálu euro.cz poskytovať služby predovšetkým s využitím technológií Siemensu. Koncern chce využiť, že až pätina dodávok energie na svete je postavená na ich technológiách. Venuje sa celej škále energetiky okrem jadra.

Firma kladie dôraz na obnoviteľné zdroje, najmä na veternú energiu, keďže dcérska firma Siemens Gamesa nedávno kúpila krachujúceho nemeckého výrobcu turbín Senvion a stala sa svetovou jednotkou vo výstavbe veterných turbín na mori.

Kontúry budúcej Siemens Energy:

  • Začne samostatne fungovať od apríla 2020,
  • v septembri má vstúpiť na burzu, Siemens si ponechá najviac 49 %,
  • obrat budúcej firmy sa teraz v rámci koncernu pohybuje okolo 27 mld. eur,
  • zamestnáva po celom svete 88-tisíc pracovníkov,
  • už teraz je kandidátom na umiestnenie v indexe DAX, ktorý zahŕňa tridsať najväčších nemeckých firiem.

Generálnym riaditeľom novej firmy sa má stať Michael Sen, šéf divízie Siemens Gas and Power Operating Compan. Za najväčšiu výzvu a zároveň príležitosť považuje klimatickú zmenu.

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť posunula termín v 9,5-miliónovom tendri na kontrolu elektronických diaľničných známok zo stredy 23. októbra na 31. október. Posúvanie termínov v štátnych tendroch nie je výnimočné. 

Ide o termín, dokedy sa majú NDS prihlásiť záujemcovia o zákazku. Pôvodný údaj označila NDS v oznámení za nesprávny.

Tender vyhlásili diaľničiari v septembri tohto roka, kontrakt s víťazom plánujú podpisovať na štyri roky. Odhadovaná cena 9,5 milióna eur je horný limit bez DPH.

„Predmetom zákazky je poskytnutie služby zberu dát a identifikácie evidenčných čísiel v dopravnom prúde predovšetkým pre účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok po 1.1. 2021,“ píše Národná diaľničná.

Momentálne funguje pokutovanie čiernych pasažierov vďaka kamerám. Konkrétne NDS ich má podľa údajov spred troch rokov 114.

Kamery snímajú poznávacie značky vozidiel na diaľniciach a rýchlostných cestách. Nasnímané údaje sa automaticky porovnávajú s databázou áut, za ktoré je uhradená diaľničná známka. Register o úhradách má firma SkyToll, ktorá je dodávateľom predajného systému e-známok.

Pokutovanie štát rieši cez štátny Jednotný informačný systém v cestnej doprave, odkiaľ putujú podklady na vyrubenie pokuty na okresné úrady. Tie by mali potvrdené pokuty posielať priamo do schránok šoférov.

Zdieľať

Boeingu spadol zisk o polovicu. Dôvodom je nútená odstávka lietadiel 737 Max

Boeingu v 3. štvrťroku klesol čistý zisk medziročne o 51 % na 1,17 miliardy dolárov. K prepadu prispeli negatívne dosahy vynútenej odstávky strojov 737 Max po dvoch tragédiách. Akcie firmy reagovali na výsledky miernym rastom.

Boeing naďalej očakáva obnovenie prevádzky lietadiel 737 Max vo 4. kvartáli, píše Reuters.

„Našou najvyššou prioritou zostáva bezpečný návrat 737 Max do služby,“ vyhlásil šéf Boeingu Dennis Muilenburg.

Novinky Boeingu v kocke:

  • celkové tržby Boeingu v 3. štvrťroku dosiahli takmer 20 miliárd dolárov, medziročne klesli o 21 percent;
  • výrobca dodal v 3. kvartáli zákazníkom 62 komerčných lietadiel, pred rokom ich bolo výrazne viac, až 190 kusov;
  • v utorok prišiel o miesto riaditeľ divízie komerčných lietadiel Kevin McAllistera, ktorý dohliadal na výrobu strojov 737 Max.

Prevádzka lietadiel 737 Max je celosvetovo pozastavená od polovice marca po dvoch tragédiách, ktoré sa stali so zhruba 5-mesačným odstupom.

V Indonézii a Etiópii pri nich zahynulo spolu 346 ľudí.

V marci Boeing tiež pozastavil dodávky 737 Max zákazníkom.

Zdieľať

Väčšina slovenských miest plánuje zvyšovanie dane z nehnuteľností a ďalších poplatkov, aby vykryli výpadky príjmov, ktoré budú mať samosprávy v dôsledku viacerých nových zákonov, najmä novelizácie zvyšujúcej nezdaniteľnú časť príjmov fyzických osôb.

Po stredajšom rokovaní to z diskusie prezídia Únie miest Slovenska tlmočil predseda únie a primátor Trenčína Richard Rybníček.

„Môžem jednoznačne povedať, že sa tak chystá urobiť vyše 95 percent členov ÚMS,“ skonštatoval. Členmi únie je približne tretina miest na Slovensku, v ktorých žijú asi dve tretiny mestského obyvateľstva.

Podľa Rybníčka budú však k rovnakému kroku donútené aj mnohé obce.

„Dôvod je rovnaký ako v prípade miest, zabezpečiť zdroje na to, aby služby, ktoré v rámci svojich kompetencií samosprávy poskytujú, udržali minimálne na rovnakej úrovni ako v súčasnosti a zároveň sa pripravili aj na ekonomicky horšie časy, ktoré nás čakajú,“ zdôraznil Rybníček.

Viceprezident ÚMS a primátor Hlohovca Miroslav Kollár zároveň podotkol, že samosprávy nemajú inú možnosť, keďže sú povinné zostavovať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. „Ak nezvýšia dane, nebudú tak môcť urobiť,“ skonštatoval.

Rybníček zopakoval, že chystané nepopulárne opatrenia sú dôsledkom viacerých zákonov, ktoré v poslednom období zákonodarcovia prijali a premietajú sa do výšky výdavkov samospráv.

„Sú to tzv. chodníková novela, obedy zadarmo, veľmi výrazné zvýšenie nezdaniteľnej časti príjmu fyzických osôb, ale aj novela zákona o sociálnych službách a tiež novela o základných požiadavkách na bezpečnosť detských ihrísk, to všetko zvyšuje naše výdavky,“ upozornil.

Odmietol zároveň argumentáciu poslancov, že mestá a obce majú pri lepšom výbere daní a pri zvýšených príjmoch v posledných rokoch dostatočné zdroje na financovanie nových opatrení. Rybníček tvrdí, že zvýšené výdavky v dôsledku sociálnych balíčkov a ďalších legislatívnych úprav zvyšujú výdavky nad úroveň príjmov.

Rybníček v súvislosti so stredajším rokovaním prezídia ÚMS potvrdil, že jednou z priorít únie je pokračovať v príprave reformy verejnej správy.

„Budeme tvrdo vyžadovať od budúcej vlády i parlamentu, aby sa vytvorila komisia pre štrukturálnu reformu štátnej a verejnej správy,“ dodal s tým, že chce spolupracovať aj so Združením miest a obcí Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Billa v tichosti spustila novú službu nakupovania s mobilom. Zákazník s vernostnou kartou si môže smartfónom priebežne skenovať tovar počas nákupu. Pri odchode z predajne ho nemusí vykladať pri pokladni, ale rovno zaplatí.

Obchodník sprístupnil službu zatiaľ v troch bratislavských a jednom trnavskom supermarkete, píšu Živé.sk.

Zákazníkovi v predajni stačí na nakupovanie smartfón s fotoaparátom, do ktorého si stiahne aplikáciu.

„Pre pridanie položky na virtuálny blok stačí na kameru naskenovať našu špeciálnu cenovku a ona sa tak vloží do zoznamu,“ opisuje funkciu Billa.

Keď zákazník skončí s nakupovaním, príde k pokladni, ukáže mobil a pracovníkovi zaplatí. Tovar netreba vykladať na pás, predavač však môže nákup skontrolovať.

Podobnú službu nakupovania so skenerom alebo mobilom ponúka už dlhší čas konkurenčné Tesco.

Zdieľať

Europarlament chce viac peňazí na inovácie a zmrazenie financií Ankare. Viac podporiť by sa mal v rozpočte aj boj proti klimatickým zmenám, študentský program Erasmus, opatrenia v oblasti migrácie a zamestnanosť mladých. (čtk)

Zdieľať

Nissan plánuje znižovanie kapacít. V hre je aj koniec značky Datsun

Nissan zvažuje ukončenie výroby áut pod značkou Datsun, plánuje aj znižovanie produkčných kapacít vo viacerých závodoch. Zmeny sú súčasťou zámeru zoštíhliť podnikanie a zvýšiť ziskovosť biznisu.

Automobilka mení stratégiu, ktorú vytýčil predchádzajúci líder Carlos Ghosn. Jej súčasťou boli ambiciózne ciele predaja v Spojených štátoch a na ďalších trhoch, píše Reuters.

Vychádza z informácií nemenovaných zdrojov, Nissan sa k nim odmietol vyjadriť.

Prečo to má Datsun nahnuté:

  •  vytratil sa z trhu v 80. rokoch minulého storočia, Nissan značku oživil pod Ghosnovým vedením a oslovuje ňou zákazníkov na rýchlo rastúcich trhoch;
  • modely Datsun sa vyrábajú v Indonézii, Indii a Rusku, ktoré patria k hlavným odbytiskám tejto značky;
  • Datsun a Nissan sa navzájom kanibalizujú na viacerých trhoch.

„Skončíme s podporou dvoch mainstreamových značiek na trhu, kde máme jedno- alebo dvojpercentný podiel,“ cituje Reuters nemenovaný zdroj.

Kde osekajú kapacity:

Kandidátmi na znižovanie výrobných kapacít sú všetky krajiny, v ktorých má Nissan produkčné závody, s výnimkou Číny.

Plán nepočíta s kompletným zatvorením žiadnej fabriky.

V USA, ktoré sú jedným z najväčších trhov Nissanu, chce firma skončiť s kupovaním si trhového podielu prostredníctvom predaja áut požičovniam a ďalším prevádzkovateľom flotíl za výrazné zľavy.

Pod Ghosnom sa Nissan snažil dosiahnuť ciele predaja za každú cenu. Tieto praktiky ničili ziskovosť a podkopávali imidž firmy.

Nissan by mal nové strategické plány oznámiť tento mesiac.

Pred niekoľkými dňami vymenil výkonné vedenie. Šéfom sa stal Makoto Uchida, ktorý doteraz riadil biznis Nissanu v Číne.

Zámerom Nissanu je aj získať zdroje, aby sa mohol viac sústrediť na americký a čínsky trh.

Zdieľať

Štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc sa vzdal funkcie na vlastnú žiadosť. V rezorte pôsobil od roku 2012, keď začínal ako poradca ministra a riaditeľ odboru, neskôr sa stal štátnym tajomníkom. Predtým pôsobil v NBS aj v Inštitúte hospodárskej politiky.

V súčasnosti pôsobí ešte ako podpredseda dozornej rady v národnej lotériovej spoločnosti Tipos, je predsedom Dozornej rady Slovenskej konsolidačnej a predsedom Dozornej rady SZRB Asset Management.

Ministerstvo financií malo doteraz dvoch štátnych tajomníkov. Druhou je tajomníčka Dana Meager, ktorá je na ministerstve od roku 2016.

„Radko Kuruc bude naďalej pôsobiť na ministerstve ako externý poradca ministra pre oblasť rozpočtu. Ministerstvo financií nateraz neplánuje obsadiť uvoľnené miesto štátneho tajomníka a bude pracovať iba s jednou štátnou tajomníčkou, Danou Meager,“ informoval tlačový odbor rezortu financií.(tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať