Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Pri zmene ekonomiky na nízkouhlíkovú nezabúdajme na najviac postihnutých, radí ekonómka zastúpenia Európskej Komisie Lívia Vašáková. „Podporné schémy pre „porazených“, napríklad pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku 

Klimatická zmena je asi najväčšou hrozbou súčasnosti. Mimoriadne potrebná je akcia na globálnej úrovni, ale každý štát a jednotlivec môže prispieť.

Čo by mohlo spraviť Slovensko?

  • Správne transponovať už prijatú európsku legislatívu

Na európskej úrovni bol nedávno schválený obrovský balíček legislatívy v oblasti energetiky, ochrany klímy a dopravy, ktorý by mali členské štáty implementovať. Ten obsahuje konkrétne ciele na znižovanie emisií, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej efektívnosti, ako aj opatrenia na zlepšenie regulačného prostredia, podporu inovácií či financovania nízkouhlíkovej ekonomiky. Novozvolená prezidentka Európskej komisie U. von der Leyenová si ochranu klímy dala ako svoju hlavnú prioritu a počas prvých 100 dní chce predložiť Európsky ekologický dohovor,  tzv. Green Deal, kde už avizovala navýšenie ambicióznosti cieľa znižovania emisií zo súčasných 40 % na minimálne 50. Ambicióznosť zo strany EÚ bude narastať.

  • Podporiť väčšinové hlasovanie v Rade ministrov v otázke daní

Táto téma je na Slovensku prezentovaná hlavne cez zosúladenie daňových sadzieb, čo rozhodne nie je na programe dňa. Naopak, medzi aktuálne témy patrí práve cezhraničná daň z uhlíka, ktorá by zaťažila tovary a služby, čo nespĺňajú európske klimatické štandardy, ale aj digitálna daň. Tieto dane pri súčasnom spôsobe hlasovania – jednomyseľne – majú len minimálnu šancu prejsť radou. Práve jasné cenové signály vo forme daní však dokážu výrazne zmeniť správanie spotrebiteľov či firiem. Zaviesť takéto dane na národnej úrovni, ako sa už ukázalo, má oveľa menší efekt a význam.

  • Zmena rétoriky – Slovensko v boji proti klimatickým zmenám môže patriť k lídrom!

Slovensko už teraz dosahuje v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov veľmi dobré výsledky. Výrazne prekročilo svoj cieľ na zníženie emisií skleníkových plynov mimo ETS do roku 2020 (namiesto povoleného zvýšenia o 13 % sa emisie znížili o 14 % v porovnaní s rokom 1990); je pravda, že aj v dôsledku transformácie slovenského hospodárstva v 90. rokoch. O toto historické zníženie sa však v ďalšom období Slovensko už nebude môcť oprieť, napriek tomu v nedávno schválenej Envirostratégii Slovensko veľmi výrazne zvyšuje svoj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov z -12 % na -20 % v porovnaní s rokom 2005, čím sa približuje k ambícii oveľa bohatších krajín EÚ. Ďalej podiel nízkouhlíkových zdrojov v elektroenergetike je okolo 80 %, čím sa výrazne odlišujeme od ostatných krajín V4, ale napríklad aj Nemecka. Po náhrade uhlia sa naša pozícia ešte zlepší. Slovensko už je a naďalej môže byť v mnohých oblastiach nízkouhlíkovej ekonomiky lídrom a rozhodne by sme nemali preberať rétoriku našich tradičných spojencov z V4, pre ktorých bude znižovanie emisií či dosiahnutie uhlíkovej neutrality oveľa ťažším orieškom.

  • Zabezpečiť predvídateľné a stabilné financovanie nízkouhlíkovej ekonomiky

Transformácia si bude vyžadovať nemalé financie. Transparentný a predvídateľný prístup k financiám uľahčujú firmám plánovanie a spolu so stanovenými cieľmi znižujú politické a regulačné riziko a znižuje finančné náklady. Nedávno schválených 30 % z príjmov z obchodovania s emisiami, ktoré by mali ísť naspäť do sektora, je krokom vpred, ale európska legislatíva hovorí o minimálne 50 % a niektoré štáty dávajú dokonca 100 %. Ďalšie možnosti financovania pre podniky budú k dispozícii z Inovačného a Modernizačného fondu. Spolu s fondmi EÚ by mohli predstavovať až 4,5 mld. eur. Dôležité preto bude správne nastavenie podmienok na využitie týchto prostriedkov a dostatok kvalitných projektov zo strany podnikov.

  • Nezabúdajme na najviac postihnutých

Tak ako pri každej transformácii, aj v prípade nízkouhlíkovej ekonomiky sú/budú víťazi a porazení. Podporné schémy pre „porazených“, napr. pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám a zrýchliť transformáciu. Aj tu sa dajú čerpať európske prostriedky. Celkovo EÚ vyčlenila 25 % z nového rozpočtu práve na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Čo je Lex Haščák od PS/Spolu: Penta by mala dva roky na to, aby si vybrala, či chce mať poisťovňu, nemocnice či lekárne. Firmy nebudú môcť obchodovať so štátom a vlastniť médiá. Inak by mali dostať vysoké pokuty. Opozičná PS/Spolu chce zákon predložiť v decembri do parlamentu.

Zdieľať

V apríli vznikne Siemens Energy a začne konkurovať energetickým gigantom

Koncern Siemens plánuje vytvorenie vlastnej energetickej odnože, ktorá bude kótovaná na frankfurtskej burze. Siemens Energy má konkurovať veľkým energetickým hráčom na trhu s obnoviteľnými energiami.

Siemens Energy by mala podľa portálu euro.cz poskytovať služby predovšetkým s využitím technológií Siemensu. Koncern chce využiť, že až pätina dodávok energie na svete je postavená na ich technológiách. Venuje sa celej škále energetiky okrem jadra.

Firma kladie dôraz na obnoviteľné zdroje, najmä na veternú energiu, keďže dcérska firma Siemens Gamesa nedávno kúpila krachujúceho nemeckého výrobcu turbín Senvion a stala sa svetovou jednotkou vo výstavbe veterných turbín na mori.

Kontúry budúcej Siemens Energy:

  • Začne samostatne fungovať od apríla 2020,
  • v septembri má vstúpiť na burzu, Siemens si ponechá najviac 49 %,
  • obrat budúcej firmy sa teraz v rámci koncernu pohybuje okolo 27 mld. eur,
  • zamestnáva po celom svete 88-tisíc pracovníkov,
  • už teraz je kandidátom na umiestnenie v indexe DAX, ktorý zahŕňa tridsať najväčších nemeckých firiem.

Generálnym riaditeľom novej firmy sa má stať Michael Sen, šéf divízie Siemens Gas and Power Operating Compan. Za najväčšiu výzvu a zároveň príležitosť považuje klimatickú zmenu.

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť posunula termín v 9,5-miliónovom tendri na kontrolu elektronických diaľničných známok zo stredy 23. októbra na 31. október. Posúvanie termínov v štátnych tendroch nie je výnimočné. 

Ide o termín, dokedy sa majú NDS prihlásiť záujemcovia o zákazku. Pôvodný údaj označila NDS v oznámení za nesprávny.

Tender vyhlásili diaľničiari v septembri tohto roka, kontrakt s víťazom plánujú podpisovať na štyri roky. Odhadovaná cena 9,5 milióna eur je horný limit bez DPH.

„Predmetom zákazky je poskytnutie služby zberu dát a identifikácie evidenčných čísiel v dopravnom prúde predovšetkým pre účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok po 1.1. 2021,“ píše Národná diaľničná.

Momentálne funguje pokutovanie čiernych pasažierov vďaka kamerám. Konkrétne NDS ich má podľa údajov spred troch rokov 114.

Kamery snímajú poznávacie značky vozidiel na diaľniciach a rýchlostných cestách. Nasnímané údaje sa automaticky porovnávajú s databázou áut, za ktoré je uhradená diaľničná známka. Register o úhradách má firma SkyToll, ktorá je dodávateľom predajného systému e-známok.

Pokutovanie štát rieši cez štátny Jednotný informačný systém v cestnej doprave, odkiaľ putujú podklady na vyrubenie pokuty na okresné úrady. Tie by mali potvrdené pokuty posielať priamo do schránok šoférov.

Zdieľať

Boeingu spadol zisk o polovicu. Dôvodom je nútená odstávka lietadiel 737 Max

Boeingu v 3. štvrťroku klesol čistý zisk medziročne o 51 % na 1,17 miliardy dolárov. K prepadu prispeli negatívne dosahy vynútenej odstávky strojov 737 Max po dvoch tragédiách. Akcie firmy reagovali na výsledky miernym rastom.

Boeing naďalej očakáva obnovenie prevádzky lietadiel 737 Max vo 4. kvartáli, píše Reuters.

„Našou najvyššou prioritou zostáva bezpečný návrat 737 Max do služby,“ vyhlásil šéf Boeingu Dennis Muilenburg.

Novinky Boeingu v kocke:

  • celkové tržby Boeingu v 3. štvrťroku dosiahli takmer 20 miliárd dolárov, medziročne klesli o 21 percent;
  • výrobca dodal v 3. kvartáli zákazníkom 62 komerčných lietadiel, pred rokom ich bolo výrazne viac, až 190 kusov;
  • v utorok prišiel o miesto riaditeľ divízie komerčných lietadiel Kevin McAllistera, ktorý dohliadal na výrobu strojov 737 Max.

Prevádzka lietadiel 737 Max je celosvetovo pozastavená od polovice marca po dvoch tragédiách, ktoré sa stali so zhruba 5-mesačným odstupom.

V Indonézii a Etiópii pri nich zahynulo spolu 346 ľudí.

V marci Boeing tiež pozastavil dodávky 737 Max zákazníkom.

Zdieľať

Väčšina slovenských miest plánuje zvyšovanie dane z nehnuteľností a ďalších poplatkov, aby vykryli výpadky príjmov, ktoré budú mať samosprávy v dôsledku viacerých nových zákonov, najmä novelizácie zvyšujúcej nezdaniteľnú časť príjmov fyzických osôb.

Po stredajšom rokovaní to z diskusie prezídia Únie miest Slovenska tlmočil predseda únie a primátor Trenčína Richard Rybníček.

„Môžem jednoznačne povedať, že sa tak chystá urobiť vyše 95 percent členov ÚMS,“ skonštatoval. Členmi únie je približne tretina miest na Slovensku, v ktorých žijú asi dve tretiny mestského obyvateľstva.

Podľa Rybníčka budú však k rovnakému kroku donútené aj mnohé obce.

„Dôvod je rovnaký ako v prípade miest, zabezpečiť zdroje na to, aby služby, ktoré v rámci svojich kompetencií samosprávy poskytujú, udržali minimálne na rovnakej úrovni ako v súčasnosti a zároveň sa pripravili aj na ekonomicky horšie časy, ktoré nás čakajú,“ zdôraznil Rybníček.

Viceprezident ÚMS a primátor Hlohovca Miroslav Kollár zároveň podotkol, že samosprávy nemajú inú možnosť, keďže sú povinné zostavovať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. „Ak nezvýšia dane, nebudú tak môcť urobiť,“ skonštatoval.

Rybníček zopakoval, že chystané nepopulárne opatrenia sú dôsledkom viacerých zákonov, ktoré v poslednom období zákonodarcovia prijali a premietajú sa do výšky výdavkov samospráv.

„Sú to tzv. chodníková novela, obedy zadarmo, veľmi výrazné zvýšenie nezdaniteľnej časti príjmu fyzických osôb, ale aj novela zákona o sociálnych službách a tiež novela o základných požiadavkách na bezpečnosť detských ihrísk, to všetko zvyšuje naše výdavky,“ upozornil.

Odmietol zároveň argumentáciu poslancov, že mestá a obce majú pri lepšom výbere daní a pri zvýšených príjmoch v posledných rokoch dostatočné zdroje na financovanie nových opatrení. Rybníček tvrdí, že zvýšené výdavky v dôsledku sociálnych balíčkov a ďalších legislatívnych úprav zvyšujú výdavky nad úroveň príjmov.

Rybníček v súvislosti so stredajším rokovaním prezídia ÚMS potvrdil, že jednou z priorít únie je pokračovať v príprave reformy verejnej správy.

„Budeme tvrdo vyžadovať od budúcej vlády i parlamentu, aby sa vytvorila komisia pre štrukturálnu reformu štátnej a verejnej správy,“ dodal s tým, že chce spolupracovať aj so Združením miest a obcí Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Billa v tichosti spustila novú službu nakupovania s mobilom. Zákazník s vernostnou kartou si môže smartfónom priebežne skenovať tovar počas nákupu. Pri odchode z predajne ho nemusí vykladať pri pokladni, ale rovno zaplatí.

Obchodník sprístupnil službu zatiaľ v troch bratislavských a jednom trnavskom supermarkete, píšu Živé.sk.

Zákazníkovi v predajni stačí na nakupovanie smartfón s fotoaparátom, do ktorého si stiahne aplikáciu.

„Pre pridanie položky na virtuálny blok stačí na kameru naskenovať našu špeciálnu cenovku a ona sa tak vloží do zoznamu,“ opisuje funkciu Billa.

Keď zákazník skončí s nakupovaním, príde k pokladni, ukáže mobil a pracovníkovi zaplatí. Tovar netreba vykladať na pás, predavač však môže nákup skontrolovať.

Podobnú službu nakupovania so skenerom alebo mobilom ponúka už dlhší čas konkurenčné Tesco.

Zdieľať

Europarlament chce viac peňazí na inovácie a zmrazenie financií Ankare. Viac podporiť by sa mal v rozpočte aj boj proti klimatickým zmenám, študentský program Erasmus, opatrenia v oblasti migrácie a zamestnanosť mladých. (čtk)

Zdieľať

Nissan plánuje znižovanie kapacít. V hre je aj koniec značky Datsun

Nissan zvažuje ukončenie výroby áut pod značkou Datsun, plánuje aj znižovanie produkčných kapacít vo viacerých závodoch. Zmeny sú súčasťou zámeru zoštíhliť podnikanie a zvýšiť ziskovosť biznisu.

Automobilka mení stratégiu, ktorú vytýčil predchádzajúci líder Carlos Ghosn. Jej súčasťou boli ambiciózne ciele predaja v Spojených štátoch a na ďalších trhoch, píše Reuters.

Vychádza z informácií nemenovaných zdrojov, Nissan sa k nim odmietol vyjadriť.

Prečo to má Datsun nahnuté:

  •  vytratil sa z trhu v 80. rokoch minulého storočia, Nissan značku oživil pod Ghosnovým vedením a oslovuje ňou zákazníkov na rýchlo rastúcich trhoch;
  • modely Datsun sa vyrábajú v Indonézii, Indii a Rusku, ktoré patria k hlavným odbytiskám tejto značky;
  • Datsun a Nissan sa navzájom kanibalizujú na viacerých trhoch.

„Skončíme s podporou dvoch mainstreamových značiek na trhu, kde máme jedno- alebo dvojpercentný podiel,“ cituje Reuters nemenovaný zdroj.

Kde osekajú kapacity:

Kandidátmi na znižovanie výrobných kapacít sú všetky krajiny, v ktorých má Nissan produkčné závody, s výnimkou Číny.

Plán nepočíta s kompletným zatvorením žiadnej fabriky.

V USA, ktoré sú jedným z najväčších trhov Nissanu, chce firma skončiť s kupovaním si trhového podielu prostredníctvom predaja áut požičovniam a ďalším prevádzkovateľom flotíl za výrazné zľavy.

Pod Ghosnom sa Nissan snažil dosiahnuť ciele predaja za každú cenu. Tieto praktiky ničili ziskovosť a podkopávali imidž firmy.

Nissan by mal nové strategické plány oznámiť tento mesiac.

Pred niekoľkými dňami vymenil výkonné vedenie. Šéfom sa stal Makoto Uchida, ktorý doteraz riadil biznis Nissanu v Číne.

Zámerom Nissanu je aj získať zdroje, aby sa mohol viac sústrediť na americký a čínsky trh.

Zdieľať

Štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc sa vzdal funkcie na vlastnú žiadosť. V rezorte pôsobil od roku 2012, keď začínal ako poradca ministra a riaditeľ odboru, neskôr sa stal štátnym tajomníkom. Predtým pôsobil v NBS aj v Inštitúte hospodárskej politiky.

V súčasnosti pôsobí ešte ako podpredseda dozornej rady v národnej lotériovej spoločnosti Tipos, je predsedom Dozornej rady Slovenskej konsolidačnej a predsedom Dozornej rady SZRB Asset Management.

Ministerstvo financií malo doteraz dvoch štátnych tajomníkov. Druhou je tajomníčka Dana Meager, ktorá je na ministerstve od roku 2016.

„Radko Kuruc bude naďalej pôsobiť na ministerstve ako externý poradca ministra pre oblasť rozpočtu. Ministerstvo financií nateraz neplánuje obsadiť uvoľnené miesto štátneho tajomníka a bude pracovať iba s jednou štátnou tajomníčkou, Danou Meager,“ informoval tlačový odbor rezortu financií.(tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať