Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Váhostav sa ešte poriadne nezotavil a znova skončil v obrovskej strate

Stavebná firma Váhostav-SK Juraja Širokého vlani zaznamenala stratu 12 miliónov eur. Dôvodom je nedostatok zákaziek a jeden výrazne stratový obchod. Firma sa ešte nedostala z problémov, ktoré si narobila nereálnymi cenami v tendroch.

Prečo je to dôležité:

  • Platobná neschopnosť Váhostavu bola jednou z najväčších káuz druhej Ficovej vlády.
  • Váhostav dlhodobo patrí do prvej desiatky najväčších stavebných firiem na Slovensku.
  • Aktuálny problém Váhostavu je nedostatok zákaziek – jav, ktorý čoraz viac cítiť aj v iných veľkých firmách.
  • Príčina je v tom, že štát v posledných rokoch nevie rýchlo a efektívne objednávať práce na cestách a železniciach.

Vysoká strata sa do Váhostavu vrátila po troch relatívne dobrých rokoch. Váhostav sa trápi prakticky desať rokov v kuse.

Najskôr mu výrazne klesli tržby, keď sa zabrzdila výstavba diaľnic.

Potom sa dostal do obrovských strát, lebo pod vedením Jána Kata príliš hazardoval – o zákazky súťažil s nereálne nízkymi cenami.

Tie ho napokon dostali do platobnej neschopnosti. Súd mu v roku 2015 schválil reštrukturalizáciu – mazanie dlhov, ktoré zabolelo hlavne dodávateľov Váhostavu.

Váhostav si potom trochu polepšil, lebo povyhrával zopár ziskových štátnych aj súkromných zákaziek. (Zisk 30 miliónov eur z roku 2015 však treba brať s rezervou – bol výsledkom škrtania dlhov, čiže účtovnou operáciou, ktorá nesúvisela s výstavbou.)

Čo presne sa stalo vo Váhostave a v slovenskom stavebníctve:

Prvým dôvodom straty Váhostavu je úbytok zákaziek. Najväčší štátni investori Národná diaľničná spoločnosť a Železnice Slovenskej republiky majú rozbehnutých viacero zákaziek, ktoré nedokážu uzavrieť. Výber dodávateľov stavebných prác trvá bežne najmenej rok, v niektorých prípadoch aj dva. Preto na trhu chýbajú zákazky v oblasti dopravných stavieb.

Staršie zákazky rozbehnuté v minulosti sa navyše pre rôzne problémy stavajú pomaly (diaľničný obchvat Ružomberka) alebo vôbec (úsek medzi Žilinou a Martinom s tunelom Višňové).

Menej sa stavia aj priemyselných stavieb, z ktorých stavbári žili v predchádzajúcich rokoch.

Pre tento nedostatok zákaziek na trhu Váhostavu v posledných rokoch klesli tržby. Vlani po dlhom čase utrpel prevádzkovú stratu 7 miliónov eur. Toto číslo hovorí o tom, ako sa darí Váhostavu v jeho hlavnej činnosti, čiže vo výstavbe budov, ciest a železníc. Pozitívne je, že toto číslo je stále lepšie než v najhorších časoch. Vtedy bola prevádzková strata dva roky po sebe dvojnásobná.

Ďalším pozitívom pre Váhostav je, že pred pár dňami vyhral veľkú zákazku Národnej diaľničnej spoločnosti na severný obchvat Prešova.

Druhý dôvod straty Váhostavu sa netýka výstavby a priamo nesúvisí s vývojom na trhu, ale s jednou nevydarenou investíciou. Váhostavu vlani vyskočila položka „ostatné finančné náklady“ na 8 miliónov eur. Zároveň si účtuje výnosy z predaja dlhodobých cenných papierov a podielov v iných firmách 1,7 milióna eur. Môže to znamenať, že bol nútený so stratou predať podiely vo firme, ktorú vlastnil alebo spoluvlastnil.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Americký Dow Jonesov index prvýkrát prekonal hranicu 28-tisíc bodov. Akcie vďaka optimizmu pre obchodné rozhovory medzi USA a Čínou uzavreli tak obchodovanie na nových maximách. (čtk)

Zdieľať

VW schválil nový investičný plán pre elektromobily. O slovenskom závode sa nezmieňuje

Volkswagen investuje v najbližších piatich rokoch 60 miliárd eur do vývoja elektrických áut a digitálnych technológií. Do roku 2029 chce mať v portfóliu zhruba 75 plne elektrických a 60 hybridných modelov.

Nový investičný plán bol schválený na zasadnutí dozornej rady VW, uvádza automobilka na webovej stránke.

Do roku 2029 plánuje vyrobiť 26 miliónov elektrických vozidiel, z toho 20 miliónov kusov na modulárnej platforme MEB, na ktorej tento mesiac spustil produkciu v Zwickau.

VW potvrdil, že elektrické vozidlá bude vyrábať okrem viacerých nemeckých závodov aj v Česku, USA a Číne. O slovenskej fabrike sa v súvislosti s elektromobilmi nezmieňuje.

O umiestnení nového výrobného závodu, ktorý mal pôvodne postaviť v Turecku, rozhodne do konca roka.

Zdieľať

Veľké „jednorožce“ stratili po vstupe na burzu miliardy hodnoty

Akcie viacerých „jednorožcov“ sa v tomto roku po vstupe na burzu prudko zosunuli. Trhová hodnota firiem Uber, Lyft či Slack klesla za niekoľko mesiacov o miliardy dolárov.

Prepad akcií vybraných jednorožcov (firmy s trhovou hodnotou vyššou než 1 miliarda dolárov) si všíma portál Statista.

Primárna verejná ponuka akcií (IPO) Uberu, Lyftu i Slacku boli očakávanými udalosťami tohto roka na kapitálových trhoch.

Po niekoľkých mesiacoch od vstupu na burzu sa však ich trhová hodnota scvrkla o takmer polovicu.

Na porovnanie, akciový index S&P 500, ktorý zahŕňa najväčšie americké spoločnosti, sa v tomto roku posilnil o zhruba pätinu.

Prečo sa im nedarí:

Podľa Statistu pád akcií veľkých jednorožcov ilustruje rozdielny pohľad privátnych investorov a kapitálových trhov.

Zatiaľ čo privátni investori zvyčajne akceptujú veľké straty, ktoré sú súčasťou prudkého rastu firiem, trhy oveľa viac trápia otázky, či spoločnosti nájdu spôsob, ako zarábať peniaze namiesto toho, aby ich míňali vo veľkom štýle.

Podľa štatistík CB Insights je vo svete viac ako 400 jednorožcov. K najväčším patrí čínska technologická spoločnosť ByteDance (vlastní sociálnu sieť TikTok) či americký portál na sprostredkovanie ubytovania Airbnb.

Zdieľať

V nedeľu 17. novembra budú obchody na Slovensku opäť zatvorené. Otvorené môžu mať len predajne na staniciach, letiskách a benzínkach, lekárne, obchody so suvenírmi a veľkoobchody.

Predaj nie je zo zákona zakázaný ani v prevádzkach, kde neobsluhujú zákazníkov predavači, ktorí sú zamestnancami. Podobne ako počas iných sviatočných dní tak zrejme budú otvorené menšie predajne, kde predáva ich majiteľ či obsluha v postavení živnostníka.

Fungovať môžu tiež reštaurácie a iní poskytovatelia služieb, vrátane kín, fitness centier a podobne.

V Českej republike je 17. november síce tiež štátnym sviatkom, ale patrí medzi sviatky, na ktoré sa nevzťahuje tamojší zákon upravujúci obmedzenie času predaja počas vybraných dní. Preto tam môžu byť v nedeľu 17. novembra obchody otvorené bez obmedzenia. No treba rátať s tým, že nie všetky predajne bývajú otvorené ani počas nedele, keď sviatok nie je.

Zdieľať

Poliaci oznámili Rusom, že už od nich nechcú plyn

Poľské štátne plynárne PGNiG nechcú po roku 2022 nakupovať plyn od Gazpromu. Dôvodom sú vysoké ceny a povinnosť platiť za plyn určitú čiastku bez ohľadu na odobraté množstvo.

PGNiG už informovala Gazprom, že po vypršaní súčasného kontraktu nemá záujem o jeho predĺženie, píše Reuters.

Obe firmy podpísali kontrakt známy ako zmluva Jamal v roku 1996. Okrem iného vyžaduje, aby prehlásenia o budúcej spolupráci strany formálne predložili tri roky pred vypršaním dohody.

Poľsko od Gazpromu stále berie väčšinu plynu, ktoré spotrebuje. Snaží sa však o zníženie závislosti od Ruska, pretože Jamal vníma ako nevýhodný.

Odkiaľ budú mať Poliaci plyn:

PGNiG sa spolieha, že bezpečnosť dodávok plynu po roku 2022 jej zaručia dohody na dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) a akvizícia nálezísk plynu v Severnom mori.

Poľsko zároveň rozšírilo svoj systém prepravy plynu.

Zdieľať

Inflácia v eurozóne klesla opäť hlbšie pod cieľ ECB

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v októbri spomalil na 0,7 % zo septembrových 0,8 %. Ceny rastú najpomalšie za tri roky, inflácia zostáva hlboko pod cieľom ECB nastaveným pod 2 percentami.

Medziročná inflácia v celej EÚ sa v desiatom mesiaci spomalila tiež, a to na 1,1 percenta z 1,2 percenta v septembri.

Údaje o vývoji spotrebiteľských cien zverejnil Eurostat.

Ako sa vyvíjali ceny v odvetviach (medziročná zmena):

  • najviac rástli ceny služieb (o 0,69 %);
  • potraviny, alkohol a tabakové výrobky zdraželi o 0,29 percenta;
  • ceny priemyselných výrobkov stúpli o 0,07 percenta;
  • energie zlacneli o 0,32 percenta.

Najrýchlejšie rástli ceny v Rumunsku (3,2 %), Slovensko malo tretiu najvyššiu infláciu, 2,9 percenta.

Pokles cien zaznamenali juhoeurópske krajiny Portugalsko, Grécko a Cyprus.

Pred rokom dosahovala inflácia v eurozóne aj v celej Únii 2,3 percenta.

Ako reaguje ECB:

Nová šéfka ECB Chritine Lagardeová chce pokračovať v prorastových opatreniach predchodcu Maria Draghiho.

Centrálna banka ešte pred jej novembrovým nástupom uvoľnila menovú politiku, keď znížila depozitný úrok na nové minimum mínus 0,5 percenta.

Od novembra zároveň obnovuje nákupy dlhopisov v objeme 20 miliárd eur mesačne.

Voľnejšia menová politika by mala podporiť oslabený ekonomický rast v eurozóne a prispieť k zrýchleniu inflácie k 2-percentnému cieľu ECB.

Zdieľať

Najdrahšia ulica na svete z pohľadu výšky nájomného pre obchodníkov je v Hongkongu. Za ročný prenájom štvorcového metra na miestnej Causeway Bay platia takmer 26-tisíc eur.

Poradie najdrahších ulíc sveta zostavuje realitná poradenská spoločnosť Cushman & Wakefield. Hodnotí vyše 400 atraktívnych nákupných destinácií v 68 krajinách, píše portál Ihned.cz.

rebríčku sa nachádza vždy jedna najdrahšia ulica z každej krajiny. Poradie zohľadňuje výšku nájmu pre obchodníkov, neodráža ceny tovaru.

V prvej desiatke je päť ulíc v európskych mestách – Londýn, Paríž, Miláno, Zurich a Viedeň.

Pražskej ulici Na Příkopě patrí 18. priečka s ročným nájomným 2820 eur za štvorec.

Zdieľať

Po revolúcii sme jedli horšie párky a šunky. Ale môžeme si za to sami, hovorí profesor Turek

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Politici klamú, keď hovoria, že Slovensko je „smetisko“ pre potraviny zo Západu, hovorí veterinár a hygienik Peter Turek. „Kúpili ste si už nejaký nemecký výrobok podradného charakteru?“ pýta sa. Aj v Lidli má zákazník podľa Turka na výber, či si kúpi kvalitnejšiu nemeckú značku párkov Dulano, alebo menej kvalitnú značku Pikok z Poľska a Česka.

Zdieľať

Odborníčka na zdravotníctvo Za ľudí Letanovská: Za desať rokov postavíme desať nemocníc

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Za desať rokov postavíme desať nemocníc, hovorí odborníčka na zdravotníctvo zo strany Za ľudí Andrea Letanovská. „Chceme apolitický profesionálny manažment, ktorý bude mať hmotnú zodpovednosť za to, ako manažuje svoje inštitúcie. Zrejme potom o tieto miesta nebude bitka, ale budú to robiť len tí, ktorí na to majú,“ vraví o návrhu, aby nemocnice boli akciovými spoločnosťami.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať