Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Slovensko mierne kleslo v rebríčku konkurencieschopnosti, je 42. na svete

O jednu priečku kleslo Slovensko v najnovšom rebríčku konkurencieschopnosti, ktorý zostavuje Svetové ekonomické fórum. Aktuálne je na 42. mieste, pred nami je Česko aj Poľsko. Pozitívna je  makroekonomická stabilita, rezervy máme v inovačnej kapacite, pracovnom trhu a kvalite verejných inštitúcií.

Informovala o tom Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Prvé miesto obsadil Singapur, ktorý si svoje poradie vymenil s minuloročným víťazom Spojenými štátmi americkými. Na treťom miesto sa umiestnil Hongkong.

V top 10 prevažujú európske krajiny. Z nich sa najlepšie umiestnilo Holandsko na 4. mieste, nasleduje Švajčiarsko, Nemecko, Švédsko, Spojené kráľovstvo a Dánsko.

Z krajín Vyšehradskej štvorky sa najvyššie umiestnila Česká republika na 32. mieste, Poľsko si udržalo minuloročnú 37. pozíciu a Maďarsko sa medziročne posunulo o priečku vyššie na 47. miesto.

„Slovensko v hodnotených parametroch zaznamenalo len nepatrné zmeny. Index konkurencieschopnosti našej krajiny dosiahol hodnotu 66,8 bodu zo 100 a medziročne sa znížil o 0,1 bodu. Nepatrne sme sa zlepšili v hodnotení kvality infraštruktúry, používaní informačných technológií, úrovne pracovných zručností a efektívnosti pracovného trhu. Naopak, horšie výsledky Slovensko zaznamenalo v hodnotení zdravia obyvateľstva, konkurenčného prostredia, podnikateľskej klímy a schopnosti krajiny inovovať,“ uviedol Peter Serina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra.

Serina upozornil, že o priaznivé hodnotenie makroekonomickej stability môže Slovensko v dôsledku aktuálnej situácie vo verejných financiách v nasledujúcom hodnotení prísť. Zlepšeniu pozície Slovenska v rebríčku bránia problémy podnikateľského prostredia.

Prečo sme tak nízko: Z dvanástich hodnotených pilierov vykazujeme najnižšie skóre v inovačnej kapacite, kde oproti iným krajinám zaostávame najmä v miere diverzity pracovnej sily, spolupráci medzi subjektmi, ktoré sa venujú výskumu, v budovaní podnikateľských klastrov a vo vyspelosti nákupného správania, kde spotrebitelia naďalej preferujú skôr nižšiu cenu pred kvalitatívnymi vlastnosťami produktov a služieb.

V porovnaní s inými krajinami najviac zaostávame v efektívnosti trhu tovarov, kde Slovensko obsadilo 89. miesto. Podnikateľom prekáža najmä komplikovaný daňový a colný systém, osobitné daňové režimy a dotácie, ktoré poškodzujú konkurenčné prostredie.

Druhým pilierom, kde najviac zaostávame, je pracovný trh. Oproti iným krajinám je nevýhodou Slovenska nedostatočná flexibilita pracovnoprávnych vzťahov, nízka mobilita pracovníkov a bariéry pri zamestnávaní cudzincov.

Tretím najviac zaostávajúcim pilierom je kvalita verejných inštitúcií, kde konkurencieschopnosti najviac škodí vysoké regulačné zaťaženie, nízka vymožiteľnosť práva, nedostatočná nezávislosť súdnictva a polície, ale aj nejasná dlhodobá hospodárska vízia vlády.

Nový Index globálnej konkurencieschopnosti 4.0, používaný od roku 2018, zohľadňuje aspekty 4. priemyselnej revolúcie. Väčšiu váhu kladie na štatisticky vykazované parametre (70 %) a menšou váhou zohľadňuje výsledky globálneho prieskumu medzi manažérmi (30 %). V roku 2019 zaradilo SEF do hodnotenia 141 krajín. (tasr)

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať