Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vďaka nízkym úrokom platia Slováci na úrokoch ročne o miliardu menej, ako by platili pred piatimi rokmi, hovorí špecialista na investovanie Maroš Ovčarik. Na druhej strane, na vkladoch prerábame o 400 miliónov eur ročne viac, ako reálne zarábame dnes, píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments:

Nízke úrokové sadzby odmeňujú dlžníkov a trestajú tých, ktorí majú úspory.

Pre ilustráciu, znamená to napríklad, že pokiaľ by mali Slováci súčasný objem všetkých úverov, ktoré majú v bankách, pri úrokových sadzbách, ktoré tu boli pred piatimi rokmi, na úrokoch by ročne bankám zaplatili o 1,07 miliardy eur viac, ako im zaplatia dnes. Úrokové sadzby úverov boli vtedy dvakrát také vysoké. Ak by sme šli ešte pár rokov dozadu, rozdiel by vzrástol výraznejšie.

Na druhej strane, keby bol súčasný objem všetkých vkladov slovenských domácností v bankách úročený úrokovými sadzbami spred piatich rokov, aj po započítaní inflácie, na vkladoch by sme zarábali o 395 miliónov eur ročne viac, ako reálne zarábame dnes.

Okrem toho, keďže patríme v rámci EÚ k tým najkonzervatívnejším v podiele úspor, ktoré držíme na vkladoch v bankách, vďaka veľmi nízkym úrokovým sadzbám aj vďaka inflácii úspory domácností (v objeme 36 miliárd eur) reálne strácajú na kúpnej sile.

To na objasnenie, komu nízke úrokové sadzby pomáhajú z pohľadu ľudí.

A čo spôsobujú nízke úrokové sadzby v makroekonomike? 

V Európe je pozitívny vplyv nízkych úrokových sadzieb na ekonomiku stále viac diskutabilný. Za normálnych okolností platí, že pokles úrokových sadzieb znižuje náklady na kapitál, inými slovami, firmy, štáty aj ľudia si vedia požičiavať lacnejšie, viac investujú, spotrebujú a to naštartuje hospodársky rast.

To však nemusí platiť v situáciách, keď sa úrokové sadzby zmenia na nulu alebo spadnú do záporných hodnôt. Pretože do rozhodovania o ochote investovať vstupujú aj obavy a pochybnosti z budúcnosti. Ak tento stav trvá príliš dlho, stále častejšie sa objavujú obavy z možnej recesie. A to sa aj podľa NBS už pomaly prejavuje na štruktúre nášho HDP, keď za posledné obdobie jedinou položkou, ktorá pozitívne vplývala na rast HDP, boli verejné výdavky. Stagnuje investičná aktivita firiem, export a spomaľuje sa aj domáca spotreba.

Nemôžem opomenúť ešte jeden mimoriadne dôležitý následok nízkych úrokových sadzieb. Tým je rýchle tempo zadlžovania sa. Čím je dlh vyšší, tým viac rastie riziko potencionálneho nesplácania úverov pri náraste úrokových sadzieb na všetkých úrovniach, vrátane najviac zadlžených štátov. A to si páni v ECB určite uvedomujú. O to väčšie je riziko, že úrokové sadzby budú nezdravo nízke ešte dlho.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Žiga rozdelil 40 miliónov firmám s drahou elektrinou, najviac získa U.S. Steel

U. S. Steel Košice Foto . TASR
U. S. Steel Košice Foto . TASR

Kompenzáciu z ceny elektriny za minulý rok získa 76 firiem. Najvyšší príspevok, vyše 12 miliónov eur, dostane košický U. S. Steel. Celkovo sa cez kompenzačnú schému prideľuje 40 miliónov eur, medzi významnejších príjemcov patria aj Slovnaft či ružomberské Mondi.

Výška kompenzácie pre jednotlivé podniky závisí od reálnej spotreby elektriny.

„Konkurencieschopnosť firiem sa zvýši a energeticky náročné podniky získajú späť časť poplatkov, ktorými prispievajú na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov,“ povedal minister hospodárstva Peter Žiga.

Žiadatelia o podporu museli splniť sériu kritérií. Ide o podniky z energeticky náročných odvetví ako železiarstvo, oceliarstvo, výroba cementu či chemický priemysel. Jej vyplatenie je v súlade s európskymi pravidlami štátnej pomoci pre energeticky náročné podniky a po súhlase Európskej komisie, píše ministerstvo hospodárstva.

„Podniky teda neurčovalo a nenavrhovalo ministerstvo, ale ide o transparentnú a nediskriminačnú podporu pre všetkých žiadateľov, ktorí splnili podmienky na poskytnutie,“ povedal Žiga.

Ministerstvo hospodárstva vyhlásilo výzvu 25. júna a podniky mali priestor predkladať žiadosti do konca augusta.

Zoznam podporených firiem

Minúta po minúte

Zdieľať

NBS sa chce zahryznúť do finančnej (ne)gramotnosti

Zdroj - NBS/Eurostat
Zdroj – NBS/Eurostat

Národná banka Slovenska prijala stratégiu na podporu finančnej gramotnosti. Keďže potrebné znalosti a zručnosti nemajú nielen deti, ale ani dospelí, chce aby sa finančná gramotnosť začala podporovať a pravidelne vyhodnocovať.

Prečo to trápi centrálnu banku:

NBS má prioritne podporovať cenovú a finančnú stabilitu, no  regulácia nemôže fungovať bez finančného vzdelávania. NBS preto chce pomôcť verejnému a súkromnému sektoru pri zjednocovaní konceptu finančnej gramotnosti a jeho rozšírení, a to smerom k deťom aj dospelým.

Finančné vzdelávanie je podľa NBS nehomogénne. Paralelne prebieha veľa minimálne zosúladených iniciatív, učitelia na  školách nemajú prístup k ucelenému súboru finálnych materiálov.

Kde sa nachádzame:

  • Slováci v európskom zisťovaní o finančnej situácii a spotrebe domácnosti v roku 2017 dostali štyri otázky o  úveroch, sporení a investovaní. Na všetky štyri vedela odpovedať ani nie desatina.
  • Úspešnosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí bola skoro trojnásobná v porovnaní s  absolventmi základného vzdelania.
  • Mierne lepšia situácia je aj medzi domácnosťami, ktoré majú skúsenosť s úverom na bývanie. Z domácností, ktoré vlastnia finančné aktíva ako akcie, dlhopisy alebo podielové fondy, odpovedalo správne na všetky štyri otázky až 27,1 %.

Fakt, že ľudia nerozumejú financiám, sa potom prenáša aj do ich rozhodnutí.  Ak je ľudí so zlým rozhodnutím veľa, môže to priniesť aj systémové problémy v spoločnosti.

Napríklad nové technológie prinášajú mnohé riešenia aj vo financiách. Ak ich ale spotrebiteľ nepochopí, môže robiť nesprávne rozhodnutia.

Súvislosti finančnej negramotnosti:

  • Ľudia majú nevhodnú štruktúru úspor. Nemajú veľké finančné aktíva, ich majetok je koncentrovaný v domoch a bytoch. Majú nižšie finančné aktíva aj ako okolité krajiny. O to ťažšie budú čeliť šokom.
  • Výrazne bude starnúť populácia, no nebude mať dostatočné úspory.
  • Zvyšuje sa vek dlžníkov, obmedzuje sa tak možnosť predĺžiť splátky v prípade problémov klienta.
  • Vzniká nebezpečná kombinácia – ľudia s nižšími príjmami, vysokými úvermi, dlhšou splatnosťou a individuálnymi žiadateľmi
  • Zadlženosť ľudí rastie neprimerane rýchlo.
  • Podiel dlhu domácností na HDP bol vlani najvyšší v strednej a východnej Európe a jeho  rozdiel oproti EU klesol na nové historické minimum.
Zdieľať

Naživo: Diskusia Denníka N Koľko nás stojí, keď si ľudí bez domova nevšímame? Debatujú riaditeľka OZ Vagus Alexandra Kárová, odborník z Brna pre sociálnu oblasť Martin Freund a analytik Inštitútu environmentálnej politiky Ján Dráb.

Zdieľať

Číňania chcú z gréckeho Pirea vybudovať najväčší nákladný prístav Európy. Pomôcť k tomu majú investície za 600 miliónov eur, ktoré Peking spája s projektom novej Hodvábnej cesty. Čínsky gigant Cosco kontroluje prístav Pireus od roku 2016.

Na pláne expanzie najväčšieho gréckeho prístavu sa dohodol čínsky prezident Si Ťin-pching s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom, informuje Reuters.

Cosco chce využiť strategickú pozíciu Pirea, slúžiť by mal ako križovatka medzi Áziou, Európou a Afrikou.

Podľa údajov Eurostatu prešlo v roku 2017 cez Pireus 45 miliónov ton nákladu. Najväčší európsky prístav Rotterdam vybavil približne desaťnásobné množstvo.

Investície aj do bankového sektora:

Pre Grécko sú čínske investície jednou z možných ciest, ako sa vymaniť z ekonomickej krízy. Obe krajiny sa preto rozhodli posilniť hospodársku spoluprácu.

Čína plánuje investície aj do gréckeho bankového sektora. Tento mesiac otvorila v Grécku pobočku Bank of China, povolenie pre otvorenie zastúpenia najnovšie získala Industrial and Commercial Bank of China.

Zdieľať

Audi už nie je prvou voľbou pre bohatých Čínanov. Viac si obľúbili Mercedes

Foto - Jumpstory
Foto – Jumpstory

Audi prichádza o tradičnú pozíciu jednotky v segmente prémiových automobilov na čínskom trhu. Potvrdzujú to aj údaje o počte predaných vozidiel za 9 mesiacov tohto roka, v ktorom je na špici iná nemecká značka – Mercedes.

Audi patriace do skupiny Volkswagen predalo od januára do septembra v Číne zhruba 491-tisíc vozidiel, odbyt Mercedesu presiahol 514-tisíc kusov, všíma si Financial Times.

Audi sa držalo na pozícii jednotky prémiového segmentu v Číne od 90. rokov minulého storočia. Ostatné modely z dielne tejto značky však strácajú priazeň bohatých Číňanov.

Prečo Audi stráca lesk:

  • „Audi vyzerá ako automobil úradníka. Keď ho riadite, vyzeráte ako najatý šofér. Mercedes-Benz vyzerá dobre a dáva pocit luxusu,“ konštatuje podnikateľ Li Wenhua.
  • „Mercedes globálne kladie dôraz na moderný, čerstvo vyzerajúci dizajn, ktorý sa v Číne vypláca. Decentnejší štýl Audi vyzerá príliš bežne,“ hovorí bývalý analytik ázijského autopriemyslu Michael Dunn.
  • vozidlá Audi boli často prideľované ako služobné autá štátnym úradníkom. Odbyt značky utrpel, keď prezident Si Ťin-pching zaviedol v roku 2013 limity na spotrebu štátnych zamestnancov.

Ešte v roku 2012 Audi predalo v Číne dvakrát toľko áut ako Mercedes. V minulom roku zaostal za Audi už len o necelých 200 kusov.

Čína je dôležitým trhom pre výrobcov prémiových automobilov. Vlani tvorila 42 percent hrubého zisku Audi, v celej VW Group 38 percent, vyplýva z údajov konzultačnej firmy Evercore ISI.

Predaje áut v prémiovej triede v Číne rastú na rozdiel od celkového trhu, ktorú už viac ako rok padá. V októbri si pripísal 4-percentný medziročný pokles, v závoze za predchádzajúcim rokom bol už 16. mesiac po sebe.

Rastie aj čínsky konkurent:

Na Audi aj Mercedes v Číne čoraz viac tlačia konkurenčné značky BMW či Jaguar Land Rover, ktoré vlani zvýšili predaj na najväčšom svetovom automobilovom trhu.

BMW bolo v 1. polroku tretím najpredávanejším prémiovým brandom v krajine, nasledovali Cadillac a Lexus.

Čínsky prezident Si Ťin-pching v limuzíne Hongqi Foto – TASR/AP

Zahraničným luxusným značkám vyrastá seriózna konkurencia v domácej čínskej značke Hongqi, ktorú kontroluje štátna firma FAW group. Za deväť mesiacov 2019 predala vyše 63-tisíc áut pri medziročnom náraste o 223 percent.

Značka pochádza ešte z roku 1958, no v 90. rokoch vyšla z módy. Jej oživenie podporuje čínsky prezident.

Zdieľať

Daňová poradkyňa Renáta Blahová bráni banky ako dobrého platcu daní: „Nikto z vlády ani len nespomenie, aký zdravý máme bankový sektor a koľko daní tomuto štátu odviedol. Finančné inštitúcie len za rok 2018 odviedli na priamych daniach 360 miliónov eur, čo je až 12 % z celkových príjmov na priamych daniach.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

V akej situácii je vhodné, aby štát vyberal sektorové dane podobné bankovému odvodu? 

Renáta Blahová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku 

Sektorové dane: dva protichodné príklady

Sektorové dane môžu byť v konkrétnych prípadoch rozumným nástrojom na reguláciu nezákonne alebo agresívne sa správajúcich podnikateľských subjektov, avšak musia byť racionálne zdôvodnené, diskutované s odbornou verejnosťou a rešpektovať základné právne princípy. Do tejto kategórie podľa môjho názoru spadajú technologickí giganti (GAFA), ktorí, ako je už známe, vo väčšine európskych krajín platili dlhodobo len symbolické alebo žiadne dane z príjmu, najznámejším je zrejme prípad Apple.

Už viac ako rok EÚ, G20 a OECD vedú v tomto smere intenzívnu odbornú diskusiu a väčšina krajín vrátane Slovenska trpezlivo čaká na jej výsledok.

Na druhej strane spektra sú nadnárodné obchodné reťazce, ktoré sa najmä populistické vlády snažia dodaňovať preto, že sú zahraničné, a chrániť tak malých domácich obchodníkov, a to napriek rozporu s európskym právom a nezriedka bez relevantných ekonomických argumentov. Do tejto kategórie jednoznačne patrila na Slovensku už zrušená Dankova potravinová daň.

Čo sa týka bankového odvodu, všetci zrejme rozumieme nutkaniu politikov zdaniť celý sektor viac a selektívne, lebo sa javí príliš ziskový, a to na úkor občanov aj malých podnikateľov.

Avšak takéto nutkanie je v logickom rozpore s pôvodným účelom zavedenia odvodu, či už v Európe alebo na Slovensku. Pre pochopenie hlbšej podstaty špeciálneho odvodu pre banky bude užitočné aspoň krátke historické zhrnutie.

História a právny rámec bankového odvodu

Európska únia sa už od roku 2011 snažila jednak o zavedenie jednotného odvodu (účelom malo byť financovanie prípadnej ďalšej finančnej krízy a vytvorenie jednotného rezolučného fondu, ďalej len „SRF“), a zároveň o zavedenie jednotnej dane z finančných transakcií, ktorej účelom má byť ochrana menších investorov a súťaže na kapitálovom trhu.

Kým na dani z finančných transakcií ani po letnom rokovaní Ecofinu nie je zhoda, na vytvorení SRF sa dohoda uzavrela už v roku 2015, pričom prispievať do neho budú jednotlivé krajiny v období 9 rokov, až do roku 2023 (graf). Fond sa zatiaľ darí plniť úspešne.

Z vyššie uvedených dôvodov sa mal aj odvod schválený na Slovensku v roku 2011 platiť len do naplnenia jednotného európskeho rezolučného fondu, teda na krytie nákladov spojených s riešením prípadných finančných kríz finančných inštitúcií.

Toto jednoznačne vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o bankovom odvode z roku 2011. Do roku 2019 slovenské banky zaplatili fondu 110 miliónov eur a v zmysle deklarovaných dohôd legitímne očakávali jeho ukončenie.

Ak vláda deklaruje, že zvýšenie odvodu bude znamenať viac sociálnych balíčkov, tak nehovorí pravdu. Použitie príjmov z tohto odvodu je limitované právnym rámcom vyššie.

Koľko daní okrem odvodu platia banky na Slovensku?

Je povšimnutia hodné, že nikto z vlády ani len nespomenie, aký zdravý máme bankový sektor a koľko daní tomuto štátu odviedol. Podľa našej štúdie Taxparency® finančné inštitúcie len za rok 2018 odviedli na priamych daniach 360 Mio EUR, čo je až 12 % z celkových príjmov na priamych daniach do slovenského štátneho rozpočtu.

Takéto nepredvídateľné správanie sa voči skupine veľmi spoľahlivých daňovníkov je nezodpovedné a predstavuje pre celé podnikateľské prostredie nebezpečný precedens.

Nebezpečný precedens: dohody neplatia, štát je nepredvídateľný 

Až 40 % najväčších platiteľov dane na Slovensku chce podľa prieskumu Taxparency® jednoduchší systém a menej časté, ale predvídateľné zmeny, je to väčšia priorita než znižovanie daňových sadzieb. Toto platí pre nefinančný sektor, u bánk sa dá predpokladať, že predvídateľnosť je ešte dôležitejšia.

Navyše ich zdravie má priamy vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré sa v posledných rokoch na Slovensku výrazne zhoršilo.

Riskujeme ešte väčšiu kritiku ako Rumunsko, ktoré zaviedlo pred rokom zatiaľ najvyššiu sadzbu bankového odvodu, a to vo výške až 0,9 % z ,pasív (pre porovnanie, v Maďarsku je to do 0,5 %, v Rakúsku do 0,4 %, na Cypre do 0,1 % a v Nemecku len do 0,04 %). Analytici jej dali skratku „daň z chamtivosti“, tí cynickejší tvrdia, že chamtivejšia než banky je vláda.

Ak tento odvod napriek dohodám parlament schváli, Slovensko tým vyšle do sveta ďalší signál obrovskej právnej neistoty.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Padla rekordná suma za náramkové hodinky. Odsunula z piedestálu Newmanove rolexky

Najdrahšie hodinky na svete (31 mil. USD). Foto - christie's
Najdrahšie hodinky na svete (31 mil. USD). Foto – christie’s

Na víkendovej aukcii v Ženeve padla rekordná suma, za ktorú sa predali náramkové hodinky. Aukčná sieť Christie’s vydražila unikátny kúsok Patek Philippe za 31 miliónov dolárov. Doterajšie maximum držali rolexky Paula Newmana.

Závratná suma za náramkové hodinky Patek Philippe Grandmaster Chime padla po krátkej 5-minútovej licitácii v miestnosti, kde sa tiesnilo 300 ľudí, opisuje Bloomberg.

Nový rekordér má dva ciferníky (každý na jednej strane) a 20 špeciálnych funkcií. Hodinky sú vyrobené s použitím ocele, čo je pre značku Patek Philippe netradičné.

Výťažok z predaja pôjde na charitatívne účely pre monackú nadáciu na výskum svalovej dystrofie.

Ktoré rekordy boli pokorené:

Doposiaľ najdrahšie náramkové hodinky Daytona Rolex boli vydražené za 17,8 milióna dolárov v roku 2017. Dlhé roky ich nosieval na zápästí americký herec Paul Newman.

Po víkendovej charitatívnej dražbe bol stanovený absolútny rekord v hodinkovom segmente, ktorý doposiaľ držali vreckové hodinky Henry Graves Jr. Supercomplication zo švajčiarskej dielne Patek Philippe.

Pred tromi rokmi zmenili majiteľa za 24 miliónov dolárov na aukcii Sotheby’s.

O lámanie rekordov na aukciách hodiniek nie je v posledných rokoch núdza. V roku 2010 bol najdrahší kus vydražený za 5,7 milióna dolárov.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať