Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vláda minie na vodovody a kanalizácie stovky miliónov eur, aj tak to nie je dosť

Na výstavbu a zveľaďovanie vodovodov a kanalizácií štát každoročne vynaloží 50 miliónov, píše sa v pláne na roky 2020 – 2030. Doteraz sa na ne takmer výlučne využívali len eurofondy. Plán by mala v stredu schváliť vláda.

O čo v návrhu ide:

Ak návrh prejde, štát by mal na seba zobrať väčšiu časť zodpovednosti za čistotu potokov a riek a za dostupnosť vodovodov. Vďaka tomu získa viac obyvateľov prístup k pitnej vode, a zároveň sa obmedzí vypúšťanie škodlivín do potokov a riek.

Nový investičný plán na vládu predložil minister životného prostredia László Sólymos. Podľa plánu má štátny Environmentálny fond minúť každoročne 50 miliónov na budovanie, rozširovanie a modernizáciu kanalizácií, čističiek a vodovodov.

V posledných rokoch bol štát oveľa pasívnejši. V období 2014 – 2019 fond na tieto účely minul 80 miliónov eur, čo vychádza na 13 miliónov ročne.

Doteraz najmä z eurofondov

Vďaka členstvu v Európskej únii Slovensko dosiahlo pokrok najmä v čistení odpadových vôd. V roku 2003 bolo ku kanalizácii pripojených 55 percent obyvateľov, vlani to bolo už 68 percent.

Dominantným zdrojom financovania boli eurofondy. V programovom období 2007 – 2013 šla najmä na kanalizácie a čističky odpadových vôd a čiastočne aj na vodovody 1 miliarda eur.

V aktuálnom období 2014 – 2020 sa zatiaľ minulo 400 miliónov, ale čerpať z tohto balíka sa bude dať až do konca roka 2023.

Doteraz boli prioritou väčšie sídla, keďže Slovensko prijalo záväzok odkanalizovať do roku 2015 všetky aglomerácie nad 2-tisíc obyvateľov.

Tento cieľ nesplnilo. Z 356 veľkých aglomerácií, ktoré zahŕňajú 662 obcí, splnilo európske smernice 312. Zostáva teda 44 celkov, z ktorých 17 má pripravené projekty. Odkanalizovanie väčších obcí sa má naďalej financovať z eurofondov. V rokoch 2021 – 2027 má ísť o 580 miliónov eur.

Kto na tom najviac získa

Dotácie z Environmentálneho fondu budú môcť na kanalizácie a čističky využiť predovšetkým menšie obce – aglomerácie do 2-tisíc obyvateľov.

Peniaze sa budú dať použiť na budovanie, rozšírenie a posilnenie čističiek odpadových vôd a kanalizácií. Väčšina priorít je určená na rozšírenie existujúcich projektov. Podobne je to aj pri vodovodoch – väčšina prioritných oblastí sa viaže na systémy, ktoré sú rozostavané aspoň na 60 percent. Podpora sa bude dať získať na vodovodné siete v obciach aj na nové vodárenské zdroje. Plán počíta s tým, že prístup k verejnému vodovodu získa ďalších 200 – 250-tisíc obyvateľov.

Podľa ministerstva treba nájsť na vodovody 830 miliónov eur a niektoré siete si vyžadujú neodkladnú investíciu, aby neprestali fungovať.

Ministerstvo navyše odporúča vybudovať novú vodnú nádrž Tichý Potok v Prešovskom kraji s orientačnými nákladmi 328 miliónov.

Zatiaľ nie je zoznam obcí, ktoré získajú z envirofondu podporu. Jej prideľovanie má závisieť od stupňa rozostavanosti, naliehavosti a lokality stavby. Obce a združenia obcí budú o dotácie žiadať. Vtedy už musia mať pripravenú projektovú dokumentáciu.

Zatiaľ neznámy je aj počet podporených obcí. Náklady na vybudovanie kanalizácie sa pohybujú v jednotkách miliónov eur. Napríklad obec Moravské Lieskové s počtom obyvateľov 2,6 tisíca si pred pár dňami objednala kanalizáciu a čističku odpadových vôd za 10 miliónov eur bez DPH. Menšej obci Beňuš s 1200 obyvateľmi na to postačuje 7 miliónov eur.

Ak by boli priemerné náklady na jeden projekt také ako v Beňuši, z 50-miliónového ročného rozpočtu by podporu mohlo získať do desať prijímateľov.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Povesť štátnych inžinierov je už taká zlá, že diaľnica načas je šokom
  • HDP: Ekonomika v druhom štvrťroku klesla o 12,1 %, je to historický prepad, ale čakalo sa horšie
  • Automobilky: Porsche postaví pri Hornej Strede závod na karosérie za 250 miliónov eur, zamestná 1200 ľudí
  • Kurzarbeit: Minister Krajniak chce trvalý systém od roku 2022, dovtedy má fungovať prvá pomoc
  • Vláda: Štát vyčlení 50 miliónov eur na odmeny sestrám, policajtom či vojakom za zvládanie pandémie
  • Samosprávy: Ministerstvo financií ukázalo, aký výpadok na daniach z príjmu mali mestá a obce
  • Aerolínie: Wizz Air plánuje novú linky z Košíc do Británie
  • Firmy: Testy nepreukázali koronavírus vo výrobkoch a na obaloch výrobcu bagiet Fekollini zo Sládkovičova
  • Železnice: ŽSR pustia vlaky na novú časť hlavnej trate medzi Púchovom a Považskou Bystricou
  • EÚ: Ekonomika padla v 2. štvrťroku medziročne o 14,1 %, je to viac než na Slovensku
  • Nemecko: VW klesol predaj v júli už len o 0,2 %, ťahal ho najmä čínsky trh
  • Poľsko: Ekonomika padla do recesie po prvý raz od pádu komunizmu

Minúta po minúte

Igor Matovič tvrdí, že Slovensko malo v 2. štvrťroku najnižší počet pozitívnych prípadov aj počet úmrtí na COVID-19 na 100-tisíc obyvateľov v EÚ. Hovorí tiež, že podľa dát o raste HDP dosiahla jeho vláda v európskom porovnaní lepší výsledok ako Pellegrini v prvom kvartáli.

„Peter Pellegrini nám odovzdal stav ekonomiky ako štvrtý najhorší v EÚ plus Veľká Británia. V druhom štvrťroku, čo je náš výsledok, sme plus-mínus v strede.“

Priemyselná produkcia v USA v júli stúpla tretí mesiac za sebou, medzimesačne pridala 3 %. V júni sa zvýšila o 5,7 %, čo bolo najrýchlejšie tempo od roku 1959. Výsledky naznačujú, že výroba sa postupne zotavuje z koronakrízového prepadu.

Júlový výsledok je v súlade s odhadmi ekonómov. Fed poznamenal, že napriek výraznému zvýšeniu v posledných mesiacoch je produkcia priemyslu o 8,4 % nižšia ako vo februári, čo bol posledný mesiac pred začiatkom pandémie.

V júli rástla väčšina hlavných priemyselných odvetví, výroba motorových vozidiel a autodielcov o 28,3 %. Kapacity amerického priemyslu boli využité na 70,6 %, pred koronakrízou dosahovala miera ich využitia v priemere 75 %. (tasr, reuters)

Majitelia domov v Bratislave a časti Záhoria môžu nahlásiť stav vodomerov do 9. septembra, netreba to robiť dnes. BVS sa ospravedlnila za formuláciu v predchádzajúcej tlačovej správe o zvýšení vodného a stočného, ktorá mohla mýliť. (tasr)

Investori sa zbavujú dlhopisov bieloruskej vlády, výpredaj nabral na intenzite posledné dni. Akcelerovať začal, keď šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová naznačila, že EÚ chystá sankcie voči predstaviteľom bieloruského režimu.

Dolárové dlhopisy Bieloruska klesli vo štvrtok o 2 až 3 %. Cenné papiere vydané koncom júna so splatnosťou v roku 2026 sa dnes ráno predávali okolo 93 centov, ich emisná cena bola tesne pod 99 centmi.

V Bielorusku silnejú nepokoje po prezidentských voľbách, ktoré opozícia považuje za zmanipulované. Vzhľadom na rastúcu brutalitu bezpečnostných zožiek voči protestujúcim Nemecko vyzvalo Brusel, aby uvalil na Minsk sankcie. Pridal sa aj rakúsky minister zahraničia Alexander Schallenberg.

Niektorí investori sa domnievajú, že prípadná roztržka so Západom prinúti Alexandra Lukašenka primknúť sa ešte bližšie k Rusku a že Moskva Minsku finančne pomôže.

Viac o dlhu Bieloruska:

  • Štátny dlh dosahuje zhruba 43 % HDP, čo je pre krajinu s ratingovou známkou B (od agentúry Fitch) relatívne nízke zadlženie. Stupeň B je v strednej časti pásma, ktoré je považované za vysoko špekulatívne.
  • Má vyše 90 % dlhu v cudzej mene, takže štátne financie trpia, keď bieloruský rubeľ klesá. Tento rok voči doláru odpísal zhruba 15 %.
  • Bielorusko musí splatiť dlhopisy za 3,6 miliardy dolárov a ďalších 8 miliárd dolárov mu požičala Moskva. (čtk)

Firma Rosneft sa v 2. štvrťroku vďaka rastu cien ropy prehupla do zisku 493 miliónov eur, za prvé tri mesiace bola v strate 1,8 miliardy eur. Objem produkcie najväčšej ruskej ropnej spoločnosti klesol medziročne o 13 %.

V 2. štvrťroku vlaňajška vykázal Rosneft čistý zisk 2,2 miliardy eur. Začiatkom tohto roka ju stiahli do červených čísel padajúce ceny ropy v dôsledku nadprodukcie a šírenia koronavírusu.

Rosneft pokrýva vyše 40 % ťažby ropy v Rusku. Od apríla do júna dodal vyše 4 miliónov barelov ropy denne, produkciu znížil v súvislosti s dohodou skupiny OPEC+ s cieľom podporiť ceny ropy. (čtk, reuters)

Klub 500 víta zámer ministra práce Milana Krajniaka zaviesť v budúcnosti trvalý kurzarbeit. No pripomína, že treba hovoriť aj o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti.

„Je dobré, ak do budúcnosti bude pripravený systém kurzarbeit, ako navrhuje ministerstvo, bez zvýšenia odvodového zaťaženia. Ak však nehovoríme o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti, nie je to dobré,“ povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Komentoval tak zámer ministra práce Krajniaka zaviesť od roku 2022 trvalý kurzarbeit.

Podnikateľský Klub 500, ktorý vedie majiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták, je známy kritikou aktuálneho podporného systému pre firmy. Vládu opakovane žiada, aby navýšila pomoc cez zvýšenie opatrenia kurzarbeit či podpory v prípade výpadku tržieb.

„Máme vyčlenených 1,38 miliardy eur a čerpáme len 490 miliónov eur. V súčasnosti, keď sú firmy s poklesom tržieb až do 50 %, vyplácame náhradu mzdy len od 10 – 35 % celkových osobných nákladov, pritom v budúcom kurzarbeite chceme vyplácať pri poklese od 10 % náhradu až 80 % čistej mzdy. Je nám úprimne ľúto každého nášho zamestnanca, ktorý má vyplácanú časť mzdy a štátnym a verejným zamestnanom je vyplácaných 100 % príjmu. Buď chceme ľuďom pomôcť a zachrániť zamestnanosť, alebo nie. Namiesto zachraňovania pracovných miest pri 12,1-percentnom medziročnom poklese HDP vyčleňujeme podporu zamestnávania absolventov bez pracovných návykov a praktických vedomostí,“ reagoval Gregor.

Predaj koncernu Volkswagen v júli klesol medziročne už len o 0,2 % na 885 700 áut Podporil ho najmä čínsky trh, ktorý stúpol o takmer päť percent. Za sedem mesiacov roka odbyt skupiny zaostal za vlaňajškom o necelú štvrtinu.

Odbyt VW v Európe bol v júli nižší o 1,9 %, dvojciferné prepady zaznamenal v Severnej a Južnej Amerike. V júni sa globálny predaj prepadol medziročne ešte o približne pätinu.

Automobilka v júli zaznamenala rast predaja značiek Audi, Škoda a Porsche, odbyt áut VW klesol o 1,1 %. Znížili sa aj dodávky značky Seat i úžitkových vozidiel. (tasr, marketwatch)

Laboratórne testy nepreukázali prítomnosť koronavírusu vo výrobkoch či obaloch výrobcu bagiet Fekollini. Vzorky na testovanie z firmy zo Sládkovičova zobrali hygienici po tom, čo sa medzi pracovníkmi firmy potvrdili prípady koronavírusu.

„Pri laboratórnej analýze bola vylúčená prítomnosť koronavírusu v našich výrobkoch a obaloch“ povedal Andrej Gerstner, Marketing & PR Manažér spoločnosti Fekollini.

Firma Fekollini vyrába v Sládkovičove bagety značky Pierre Baguette. Informovala, že si dala z vlastnej iniciatívy a na vlastné náklady otestovať všetkých pracovníkov po tom, ako bolo ochorenie preukázané u jej externého dodávateľa. Testy odhalili podľa informácií zo štvrtka dokopy 31 prípadov nákazy medzi pracovníkmi výrobcu bagiet. Televízia Markíza v piatok informovala, že počet potvrdených prípadov je 32.

Dokopy sa urobilo 566 testov, chýbajú ešte tri testy, ktoré sa majú urobiť na budúci týždeň. „Na prevádzke v súčasnosti pracujú len zamestnanci s negatívnym testom na COVID- 19,“ píše firma v tlačovej správe.

Kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) urobili kontrolu vo firme vo štvrtok. V ten istý deň informoval riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš, že regionálni kontrolóri overovali, či má spoločnosť vypracované a zavedené dostatočné bezpečnostné opatrenia proti zavlečeniu COVID-19. Firma požiadavkám vyhovela, čakalo sa ešte na výsledky testov z odobraných vzoriek. Tie sa odobrali napríklad z výrobkov pripravených na distribúciu.

Firma opakovane upozorňuje, že podľa oficiálneho vyhlásenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín neexistuje dôkaz, že by potraviny v súvislosti s COVID-19 predstavovali pre verejnosť nejaké riziko.

Zväz automobilového priemyslu si pochvaľuje spôsob, ako minister práce Milan Krajniak chystá trvalý kurzarbeit. „Vysoko hodnotíme prácu ministerstva pri príprave konceptu permanentného kurzarbeitu,“ hovorí prezident zväzu Alexander Matušek o príprave systému na ochranu zamestnanosti pri chvíľkových výkyvoch dopytu.

„Forma verejných konzultácií pri príprave tohto konceptu, ktorej sme sa zúčastňovali, sa javí ako efektívny spôsob prípravy legislatívnej normy a veríme, že sa na takomto základe podarí pripraviť zákon, ktorý bude prejavom konsenzu všetkých sociálnych partnerov a zároveň zvýši konkurencieschopnosť Slovenska. Sme radi, že naše námety, návrhy a požiadavky v oblasti vytvorenia systémového riešenia Kurzarbeit, ktoré sme sa snažili už od roku 2017 komunikovať s vládou SR, boli vypočuté. Radi sa budeme zúčastňovať aj prác na príprave samotného zákona, pokiaľ budeme o to požiadaní,“ dodal Matušek.

Minister Milan Krajniak v piatok informoval, že chce od roku 2022 zaviesť fond na podporu udržania zamestnanosti pre firmy a SZČO. Dovtedy sa má vyplácať takzvaná Prvá pomoc. Do nového fondu budú posielať peniaze zamestnávatelia a SZČO, odvodové zaťaženie sa nezvýši.

Príspevok pre zamestnanca bude predstavovať 80 percent jeho čistej mzdy, najviac 1 340 eur. Z fondu pôjde 60 percent, zamestnávateľ zaplatí 20 percent platu.

Úrad priemyselného vlastníctva prijal v prvom polroku medziročne viac podaní na predmety ochrany práv duševného vlastníctva. „Aktivita inovátorov Slovenska sa počas koronakrízy zvýšila,“ komentuje úrad, konania chce zrýchliť.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať