Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Nezamestnanosť rastie pomaly, aj by sme sa mali radovať, ibaže druhá vlna začala zatvárať podniky
  • Obchod: Slovenský export sa spamätal z koronakrízového prepadu, v júni klesol medziročne už len o 1,2 %
  • Odvody: Živnostníci, ktorí podali daňové priznanie do konca marca, musia zaplatiť poistné za júl v novej výške do 10. augusta
  • Sociálne: Nezamestnanosť v USA v júli klesla na 10,2 % z júnových 11,1 %, v ekonomike pribudlo takmer 1,8 milióna miest
  • Farmafirmy: Pfizer sa dohodol s Gilead Sciences na výrobe remdeziviru, ktorý sa podáva niektorým pacientom s koronavírusom
  • Financie: Majetok Marka Zuckerberga prvý raz prekročil hranicu 100 mld. USD vďaka rastu akcií Facebooku na nový rekord
  • Firmy: Microsoft sa zaujíma o prevzatie všetkých aktivít TikToku s výnimkou Číny
Zdieľať

Expert na ochranu: V ohniskách nákazy by mal štát nariadiť a zaplatiť otestovanie celých firiem

Riaditeľ bezpečnosti Slovnaftu Martin Demčák. Foto - Slovnaft
Riaditeľ bezpečnosti Slovnaftu Martin Demčák. Foto – Slovnaft

Slovnaft doteraz urobil vo fabrike 13-tisíc testov na koronavírus a našiel len jedného pozitívneho. „Testovať týchto ľudí treba pravidelne, nie jednorazovo. Iba tak sa dá monitorovať skutočný výskyt ochorenia a overiť účinnosť vašej ochrany,“ hovorí riaditeľ bezpečnosti rafinérie Martin Demčák.

Minúta po minúte

Zdieľať

V bizniscentrách sa plošne netestuje. Ľudia stále pracujú z domu

Bizniscentrá nerobia plošné testovanie na koronavírus, lebo 90 % ľudí stále pracuje z domu, hovorí predseda Fóra centier podnikových služieb Gabriel Galgóci. Testovať by sa podľa neho mali dať len ľudia, ktorí boli na zahraničnej dovolenke.

Centrá zdieľaných služieb nerobia plošné testovanie zamestnancov, keďže zhruba 90 % ich zamestnancov naďalej pracuje z domu, takže kontakt s kolegami je minimálny. Podľa prezidenta Americkej obchodnej komory a predsedu Fóra centier podnikových služieb Gabriela Galgóciho práca na diaľku vyhovuje firmám aj zamestnancom.  „Nevnímame stratu výkonnosti, zamestnanci sú spokojní, manažéri sú s nimi v kontakte v rámci štandardnej interakcie v tíme,“ hovorí.

Testovanie je podľa neho individuálne. „V rámci prevencie niektoré firmy odporúčajú svojim zamestnancom, aby po návrate zo zahraničnej dovolenky zostali 14 dní v domácej karanténe a následne sa dali otestovať. Platí to aj pre prípady, keď sa vracajú z takzvanej bezpečnej krajiny,“ priblížil Galgóci.

Zdieľať

Mestám a obciam štát doteraz priznal na obstaranie nájomných bytov dotáciu v celkovej výške 8,9 milióna eur. Uzavretých bolo zatiaľ 33 zmlúv, uviedlo ministerstvo dopravy a výstavby.

Rezort poskytuje dotácie podľa zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, na obstaranie nájomných bytov na účel sociálneho bývania, obstaranie technickej vybavenosti k nájomným bytom a na odstránenie systémovej poruchy bytového domu.

K dnešnému dňu bolo podľa údajov ministerstva pre mestá a obce na obstaranie nájomných bytov uzavretých 33 zmlúv s celkovou výškou priznanej dotácie 8,9 milióna eur a 24 zmlúv o poskytnutí dotácie na účel obstarania technickej vybavenosti k nájomným bytom. „K dvanástim žiadostiam o poskytnutie podpory na obstaranie nájomných bytov a jedenástim žiadostiam o poskytnutie podpory na obstaranie technickej vybavenosti ešte prebieha proces schvaľovania návrhov zmlúv a k zvyšným žiadostiam ešte prebieha proces posudzovania a spracovávania návrhov zmlúv,“ dodal rezort dopravy.

V roku 2020 bolo na okresné úrady v sídle kraja predložených 174 žiadostí s celkovou požadovanou dotáciou vo výške 30,8 milióna eur. Z toho dve žiadosti s celkovou požadovanou výškou dotácie 247 400 eur boli stornované žiadateľom, následne boli tieto dve žiadosti opätovne predložené úradu. Predložených tak bolo 172 žiadostí s požadovanou dotáciou 30,5 milióna eur.

Z týchto žiadostí bolo 71 na obstaranie 1423 nájomných bytov s požadovanou výškou dotácie 25,8 milióna eur, 57 žiadostí na obstaranie technickej vybavenosti k 1216 nájomným bytom s požadovanou výškou dotácie 2,5 milióna eur a 44 žiadostí na odstránenie systémových porúch bytových domov s celkovo 1857 bytovými jednotkami s požadovanou výškou dotácie 2,2 milióna eur.

Úrad posúdil 153 žiadostí ako vyhovujúcich. Boli ministerstvu predložené s celkovým objemom požadovanej dotácie vo výške 26,9 milióna eur. Z nich bolo 63 žiadostí na obstaranie 1237 nájomných bytov s požadovanou výškou dotácie 22,9 milióna eur, 51 žiadostí na obstaranie technickej vybavenosti k 1046 nájomným bytom s požadovanou výškou dotácie 2,1 milióna eur a 39 žiadostí na odstránenie systémových porúch bytových domov s celkovo 1469 bytovými jednotkami s požadovanou výškou dotácie 1,9 milióna eur. (tasr)

Zdieľať

Nezamestnanosť v Spojených štátoch v júli klesla na 10,2 % z júnových 11,1 %. V ekonomike pribudlo takmer 1,8 milióna pracovných miest, čo je o dve tretiny menej než pred mesiacom, no viac, ako očakávali analytici.

Miera nezamestnanosti v USA stále zostáva vysoko nad úrovňami z obdobia pred koronakrízou. Vo februári dosiahla 3,5 % a bola najnižšia za 50 rokov.

V júni vzniklo rekordných 4,8 milióna pracovných miest, v júli sa ich tvorba prudko spomalila. Brzdou je rýchle šírenie koronavírusu vo viacerých častiach USA. „Motoru došla para a ekonomika začína spomaľovať,“ hovorí Sung Won Sohn z Loyola Marymount University.

Spomaľujúci rast zamestnanosti zvyšuje tlak na urýchlenie rokovaní Bieleho domu a Kongresu o novom balíku opatrení na podporu ekonomiky. V 2. štvrťroku sa americký HDP znížil v prepočte na celý rok o rekordných 32,9 %, viacerí ekonómovia očakávajú v 3. kvartáli výrazné oživenie. (cnbc, reuters, čtk)

Zdieľať

Pandémia zasiahla aj slovenských vinárov a vinohradníkov, štát ich však stále nepodporil, tvrdí Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska. Upozornil, že vinárske krajiny už prijali opatrenia pre tento sektor.

Zväz naznačuje, že vinári majú veľké prebytky vína a nemajú za čo vykúpiť hrozno a kde ho spracovať. Zároveň čelia nadbytku vína v celej EÚ, ktoré je silno dotované a cenou sa dostáva pod výrobné náklady slovenských vinárov.

Vinohradníci dostali informáciu, že dotácie na výsadbu už vysadených vinohradov, ktoré mali byť vo výške 22 000 eur, sa budú krátiť o 40 %. To je podľa zväzu absolútne likvidačné pre stabilizáciu sektora a jeho ďalší rozvoj.

Poukázali na to, že v súčasnosti sa prostredníctvom obchodných reťazcov predáva 87 % vína. Z tohto podielu je len 30 % slovenského vína. „Až 70 % vína pochádza z krajín ako Španielsko, Taliansko, Maďarsko, Francúzsko, kde je silná podpora a dotácie na hektár vinohradu a liter vyrobeného vína sú dvoj- až trojnásobne vyššie ako na Slovensku,“ dodal zväz.

Na skutočnosť, že slovenskí vinári sa dostávajú pod tlak v súvislosti s dovozom lacných zahraničných vín, upozornil vo štvrtok aj poslanec za OĽaNO Juraj Gyimesi. Predstavil niekoľko možných riešení problému, napríklad zvýšenie spotrebnej dane na víno z nuly na nejakú symbolickú sumu. Ako ďalšiu možnosť uviedol, aby ministerstvo pôdohospodárstva dalo subvenciu alebo dotáciu na každý dopestovaný kilogram hrozna. Alternatívnym riešením je podľa neho napríklad aj zavedenie trestného činu falšovania vína či zavedenie kolkov na víno podobne ako v Rakúsku.

Zväz v súčasnosti nepovažuje zavedenie spotrebnej dane ani kolkovanie vína za vhodné opatrenie. Spotrebná daň podľa neho zlikviduje slovenských vinohradníkov a vinárov, pretože náklady, ktoré budú musieť vynaložiť na spotrebnú daň, predstavujú 100 miliónov eur. Zároveň tvrdia, že by to spôsobilo zvýšenie cien vína.

„V súčasnosti pracuje pracovná skupina na ministerstve na novele zákona o vinohradníctve a vinárstve. Súčasťou novely je aj sprístupnenie registra vinohradníkov, vinárov a obchodníkov s vínom. To by malo priniesť viac transparentnosti do celého systému,“ tvrdí zväz.

Namiesto zavádzania „ďalších nákladných opatrení“ pre vinárov odporúčajú v rámci zákona, aby sa zvýšila spolupráca medzi finančnou správou a Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR. „Nemajú to byť vinári, kto bude posielať ten istý papier na rôzne úrady, ale mali by to byť úrady, ktoré si sprístupnia svoje údaje potrebné na kontrolu. Už v súčasnosti nastavené zákony umožňujú vykonávať kontroly – či už pôvodu, alebo iných nepovolených postupov,“ dodali vinári. (tasr)

Zdieľať

ČEZ exkluzívne rokuje o predaji rumunských aktív s firmou Macquarie Infrastructure and Real Assets. Podľa skorších informácií zvažuje predaj siedmich podnikov, nechať si chce len aktivity v energetických službách a časť obchodu.

Výhradné rokovania s uchádzačom, ktorý predložil najlepšiu ponuku, potvrdila hovorkyňa ČEZ Alica Horáková. Identitu partnera nekomentovala, podľa rumunských novín Ziarul Financiar ide o firmu MIRA.

MIRA je vlastníkom firmy GasNet, pod ktorú patrí prevažná časť distribúcie plynu v Česku.

S predajom aktív v Rumunsku, Bulharsku, Turecku a čiastočne aj v Poľsku počíta stratégia ČEZ, ktorá bola schválená pred rokom. Koncern chce takto získať peniaze na stavbu obnoviteľných zdrojov, nových jadrových blokov a modernizáciu distribučnej siete.

Skupina Macquarie je poskytovateľ bankových, finančných a poradenských služieb a správy investičných fondov. MIRA je jej súčasťou, ktorá spravuje aktíva.

Fondu austrálskej banky Macquarie patrí od roku 2017 aj 31 % v EP Infrastructure, čo je jedna z hlavných zložiek EPH podnikateľa Daniela Křetínskeho. (čtk)

Zdieľať

Kuba chce zrušiť zoznam podnikateľských aktivít, ktorým sa môžu venovať začínajúce firmy. Centrálne plánovanú ekonomiku prerušovane otvára súkromnému sektoru od 90. rokov minulého storočia.

Miestni ekonómovia a podporovatelia súkromného podnikania rozhodnutie vítajú, no podľa nich veľa bude závisieť od jeho realizácie. Kubánci stále musia žiadať o licenciu na prácu v súkromnom sektore, čo poskytuje úradom veľkú možnosť rozhodnúť o tom, čo povolia.

Kubánska komunistická vláda za posledný mesiac uvoľnila viacero obmedzení pre súkromný sektor. Vracia sa k miernym reformám, ktoré majú pomôcť riešiť hospodársku krízu.

Prijaté opatrenia vôbec prvý raz zahŕňajú otvorenie veľkoobchodov v hlavnom meste súkromným stravovacím zariadeniam a povolenie vývozu a dovozu pre malé a stredné podniky, i keď prostredníctvom štátnych firiem. (čtk, reuters)

Zdieľať

V domácich chovoch v obci Janík v okrese Košice-okolie preventívne zlikvidovali približne 30 ošípaných, chcú tak zabrániť šíreniu afrického moru ošípaných. V obci by sa už nemala nachádzať ani jedna živá ošípaná.

Uviedol to inšpektor oddelenia zdravia zvierat Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice-okolie Vladimír Gajdoš. „Museli sme pristúpiť k depopulácii ošípaných v chovoch. Všetko sú drobnochovatelia, farmy našťastie v okolí trojkilometrového pásma nemáme,“ povedal.

Na mieste bola aj kafiléria zabezpečujúca neškodné odstránenie kadáverov. Ďalšiu likvidáciu v tomto ochrannom pásme od ohniska nákazy realizovať nebudú, keďže sa v ňom domáce ošípané nenachádzajú.

V desaťkilometrovom pásme dohľadu budú situáciu monitorovať. Gajdoš chovateľom odporúča domáce zabíjačky. Pripomenul, že sú povinní ich nahlásiť. Podľa neho ide o preventívne opatrenie.

Obec Janík sa nachádza zhruba dva kilometre od hranice s Maďarskom, kde je už dlhodobejšie potvrdzovaný masívny výskyt nákazy a pozitívnych prípadov vírusu AMO v populácii diviakov. Oblasť na Slovensku je zaradená do infikovanej oblasti pre výskyt AMO u diviakov.

„Aj tu obyvatelia – hubári a poľovníci – hovorili, že našli uhynuté diviaky, ale nikto nás o tom neinformoval. Bolo by dobré, keby ľudia nechodili do lesa, a v prípade, že majú vedomosť o nejakom diviakovi, nech to netaja a dajú nám včas vedieť,“ povedal s tým, že stále nemôžu potvrdiť hlavný zdroj nákazy v obci.

Vyzval aj poľovníkov, aby zvážili, či chcú chovať ošípané alebo loviť. Osoby, ktoré sa zúčastňujú na love alebo manipulácii s diviakmi, v rámci opatrení nesmú prísť do kontaktu s ošípanými v chove skôr ako o 48 hodín.

Ako potvrdil starosta obce Július Begala, v uplynulých dňoch robilo domácu zabíjačku niekoľko chovateľov. Mäso, pri ktorom sa nákaza vo vzorkách nepotvrdí, budú môcť použiť. „Nálady sú strašné. Postihne to každého, kto chová ošípané. Je to pre nich škoda – z toho žijú. Nie je to maličkosť. Každý, kto chová, sa prihlásil, dúfame, že nič nezatajili. Je to aj v ich záujme, pretože tie chovy budú pravdepodobne obnovovať,“ vysvetlil. (tasr)

Zdieľať

Uzatvorenie zjazdov z Prístavného mosta v smere na Bajkalskú a Slovnaftskú ulicu sa odkladá. Dôvodom je vážna dopravná nehoda. (tasr)

Zdieľať

Majetok Marka Zuckerberga prvý raz prekročil hranicu 100 mld. USD vďaka rastu akcií Facebooku na nový rekord. Pripojil sa tak k Jeffovi Bezosovi a Billovi Gatesovi, ktorí boli doteraz jedinými osobami s bohatstvom nad sto miliárd dolárov.

Zuckerbergov majetok pochádza najmä z jeho 13-percentného podielu vo Facebooku. Jeho akcie vo štvrtok stúpli vďaka predstaveniu novej služby Reels, ktorá má konkurovať TikToku.

Majetok zakladateľov najväčších amerických IT firiem výrazne rastie, hoci ekonomika USA tento rok rekordne klesla. Pandémia totiž priťahuje na internet viac ľudí. Zuckerberg si tento rok polepšil o 22 mld. dolárov, šéf Amazonu Bezos o vyše 75 mld. dolárov.

Ohromujúce čísla však zároveň priťahujú zvýšený záujem úradov a zákonodarcov, ktorí podrobne skúmajú ich správanie a postavenie. Zuckerberg, Bezos, šéf Applu Tim Cook a Aplhabetu Sundar Pichai sa v americkom kongrese bránili obvineniu, že ich firmy zneužívajú moc a bohatstvo na potlačenie konkurencie.

Trhová hodnota piatich najväčších amerických IT firiem (Apple, Amazon, Alphabet, Facebook a Microsoft) v súčasnosti zodpovedá 30 % amerického HDP. Oproti koncu roka 2018 ide o takmer dvojnásobok. (čtk, bloomberg)

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP
Zdieľať

Rosatom začal so spúšťaním prvej bieloruskej jadrovej elektrárne tým, že naviezol jadrové palivo do prvého z dvoch reaktorov.

Prvá kazeta s palivom bola do reaktora vložená dnes predpoludním. Do konca mesiaca ich má byť 163, pričom v každej kazete je 571 kilogramov jadrového paliva.

Prvá bieloruská jadrová elektráreň stojí blízko hraníc s Litvou a jej hlavného mesta Vilniusu. Litva vníma elektráreň, ktorej stavbu financuje Rusko úverom vo výške desiatich miliárd dolárov, ako ohrozenie svojej národnej bezpečnosti.

Bielorusko však popiera, že by elektráreň predstavovala riziko, a dodáva, že elektráreň spĺňa bezpečnostné požiadavky Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. (čtk)

Zdieľať

Slovenský vývoz sa tento rok ešte nedostane stabilne na úroveň pred pandémiou, myslí si analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Podľa neho koronakríza vymaže časť dopytu v Európe, čo sa prejaví aj na číslach zahraničného obchodu SR.

Zahraničný obchod v júni príjemne prekvapil nielen rekordným prebytkom, ale aj významným oživením vývozu. Jeho medziročný pokles sa zmiernil na 1,2 % z májových 34,5 %, medzimesačne vzrástol o 38 %.

Export pomerne silno zareagoval na čiastočné uvoľnenie koronavírusových reštrikcií naprieč Európou a takmer sa vrátil na úrovne spred vypuknutia pandémie, za januárovým maximom zaostal už len o 5,5 %.

Aký je výhľad

„Júnové čísla mohli nafukovať aj nerealizované exporty z času pandémie, ktoré dobiehali staršie objednávky,“ hovorí Koršňák. Podľa neho by mohol byť tento efekt viditeľný aj počas letných mesiacov.

Analytik predpokladá, že na jeseň by mohlo dôjsť ku korekcii silných júnových čísel vývozov. Bilancia by sa mala stabilizovať, no v miernejšom prebytku než v júni. Prispieť k tomu môže zmiernenie pozitívneho efektu nízkych cien ropy, ktoré sa už čiastočne zotavili.

Podpora pre HDP

Júnový silný export podľa Koršňáka prináša výrazne pozitívne riziko pre odhad priemyselnej produkcie a čiastočne aj HDP za 2. štvrťrok. Údaje zverejní štatistický úrad na budúci týždeň.

V prípade HDP by mohol pôsobiť priaznivý efekt exportu za predpokladu, že júnové čísla neťahali len technické vývozy z naplnených skladov, čo štatistiky zásob nenaznačujú. „Dá sa predpokladať, že vyššie exporty by sa mali skutočne prejaviť aj na vyššej produkcii,“ poznamenáva Koršňák.

Viac k téme tu: Slovenský export sa spamätal z koronakrízového prepadu

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať