Denník E

Obmedzenie podľa NDS platí do pondelka 31. augusta. „Počas stavebných prác opravíme jeden mostný záver a dva vymeníme za nové. Doprava bude vedená vo voľnom jazdnom pruhu,“ vysvetlila NDS. (tasr)

Povinná karanténa bude však stále platiť pre tých, čo pricestujú zo Spojených štátov.

Právny zástupca trojice aerolínií Tom Hickman uviedol, že zoznam krajín, pri ktorých nebude karanténa platiť, dnes zverejnia. Súhlasil s tým, že námietku v tom prípade stiahne.

Britská vláda zaviedla povinnú dvojtýždennú karanténu tých, ktorí sa vrátia zo zahraničia, od 8. júna. Rozhodnutie odôvodnila tým, že ide o nevyhnutný krok, aby sa predišlo druhej vlne pandémie. (čtk)

Rozhodnutie Daimleru prichádza v období, keď automobilový priemysel bojuje s nadmernou kapacitou a prepadom dopytu po nových autách v Európe.

Daimler produkoval v Hambachu dvojsedadlové modely Smart s elektrickým a spaľovacím motorom. V roku 2017 sa tam vyrobilo vyše 80-tisíc áut.

Vlani však automobilka uviedla, že bude vyrábať novú generáciu elektrických Smartov v spoločnom podniku s Geely a presťahuje produkciu z Francúzska do Číny. Závod v Hambachu má 1 600 zamestnancov.

Výsledky Daimleru (rok 2019):

• čistý zisk klesol takmer o dve tretiny na 2,7 miliardy eur (stiahli ho dodatočné náklady spojené s aférou okolo emisií naftových áut, vysoké investície do elektrických vozidiel a problémy s výrobou);
• tržby stúpli o 3 % na 172,7 miliardy eur;
• predal 2,34 milióna osobných áut Mercedes-Benz, deviaty rok za sebou rekordný počet vozidiel. (reuters, čtk)

Pravidelnú kvartálnu štatistiku o úsporách domácností zverejnil Eurostat na internetovej stránke. V záverečnom štvrťroku vlaňajška ich miera dosiahla 12,7 %.

K výrazne vyššiemu sklonu k šetreniu pomohli viaceré okolnosti. Podľa Financial Times výdavky domácností limitovali začínajúce koronavírusové reštrikcie a s nimi súvisiace obmedzenie pohybu. Ich príjmy navyše podporili vládne opatrenia na zmiernenie dosahov koronakrízy.

Eurostat uvoľnil tiež údaje o investíciách domácností, ktorých miera na rozdiel od úspor medzikvartálne klesla na 8,7 %.

Index nákupných manažérov pre čínsky sektor služieb v júni rástol najvýraznejšie za viac ako 10 rokov. K jeho zotaveniu pomohlo uvoľnenie koronavírusových reštrikcií, ktoré viedlo k zvýšeniu spotrebiteľského dopytu.

Podľa Mobeena Tahira z firmy WisdomTree čínske akcie ťažia z fiškálnej podpory vlády a menových stimulov centrálnej banky na pomoc ekonomike v koronakríze. Viac o stave hospodárstva napovedia nové údaje o nezamestnanosti, inflácii a HDP.

Index CSI 300 prekonáva americké i európske burzové indexy, od začiatku roka stúpol o 4 % a počas koronakrízy ho postihol miernejší prepad. Americký S&P tento rok stráca 3 % a paneurópsky index Stoxx 600 až 11 %. (ft)

Ako povedal dnes v parlamente, grécka ekonomika si počínala v 1. kvartáli lepšie než ďalšie členské krajiny eurozóny, dôsledky karanténnych opatrení sa však výrazne prejavia v 2. a 3. kvartáli. „Sme si vedomí toho, že vplyv (karanténnych opatrení vlády) na vývoj ekonomiky bude v 2. a 3. štvrťroku dramatický,“ povedal.

V auguste 2018 vystúpilo Grécko z tretieho záchranného programu a vláda verila, že v roku 2020 zaznamená ekonomika výrazný rast. Pandémia a vládne reštrikcie s cieľom zmierniť jeho šírenie však plány zrušili.

Očakáva sa, že grécka ekonomika klesne v tomto roku o 8 % až 10 %, v nasledujúcom roku však vláda očakáva zotavenie. Ako Mitsotakis dodal, hlavnou prioritou vlády je zabrániť prudkému rastu nezamestnanosti. Za 1. kvartál dosiahla nezamestnanosť v Grécku 16,2 %. (tasr)

Airbus testoval novú technológiu na lietadle A350. Uskutočnil celkom šesť skúšobných letov, počas ktorých zakaždým päťkrát vzlietol a pristál. Na palube boli vždy piloti a technici, píše portál Zdopravy.cz.

Podľa Airbusu mal projekt ukázať strojové využitie dát z prevádzky lietadla na jeho samotné ovládanie. Pilotom má umožniť viac sa zamerať na dôležitejšie činnosti počas letu. Výrobca uvádza, že technológia bude viesť k ďalšiemu zvýšeniu bezpečnosti premávky.

Ich vystúpenie je naplánované na 8. júla, požiadali oň v otvorenom liste, ktorý podpísalo 12 europoslancov.

Vo vyhlásení uviedli, že by sa chceli v priebehu júla dohodnúť s parlamentom, kto bude poverený vypracovaním takzvaného plánu obnovy Slovenska, ktorý je podmienkou získania eurofondov. Prioritné oblasti investície by mali byť stanovené a odkonzultované s Európskou komisiou do konca septembra.

Podľa europoslancov by peniaze mali ísť primárne do reformy školstva a zdravotníctva. Použiť by sa podľa nich mali aj na podporu vedy a výskumu, zvýšenie pripravenosti trhu práce na automatizáciu a zmeny spojené s ekológiou, ktoré zrýchlia prechod na takzvanú klimaticky neutrálnu cirkulárnu ekonomiku.

Pod vyhlásenie sa podpísali Ivan Štefanec, Vladimír Bilčík, Michal Wiezik, Peter Pollák a Miriam Lexmann z Európskej ľudovej strany (EPP), Monika Beňová, Miroslav Číž a Robert Hajšel z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D), Michal Šimečka a Martin Hojsík zo skupiny Obnovme Európu (Renew Europe), Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). (tasr)