Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Daňová poradkyňa Renáta Blahová bráni banky ako dobrého platcu daní: „Nikto z vlády ani len nespomenie, aký zdravý máme bankový sektor a koľko daní tomuto štátu odviedol. Finančné inštitúcie len za rok 2018 odviedli na priamych daniach 360 miliónov eur, čo je až 12 % z celkových príjmov na priamych daniach.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

V akej situácii je vhodné, aby štát vyberal sektorové dane podobné bankovému odvodu? 

Renáta Blahová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku 

Sektorové dane: dva protichodné príklady

Sektorové dane môžu byť v konkrétnych prípadoch rozumným nástrojom na reguláciu nezákonne alebo agresívne sa správajúcich podnikateľských subjektov, avšak musia byť racionálne zdôvodnené, diskutované s odbornou verejnosťou a rešpektovať základné právne princípy. Do tejto kategórie podľa môjho názoru spadajú technologickí giganti (GAFA), ktorí, ako je už známe, vo väčšine európskych krajín platili dlhodobo len symbolické alebo žiadne dane z príjmu, najznámejším je zrejme prípad Apple.

Už viac ako rok EÚ, G20 a OECD vedú v tomto smere intenzívnu odbornú diskusiu a väčšina krajín vrátane Slovenska trpezlivo čaká na jej výsledok.

Na druhej strane spektra sú nadnárodné obchodné reťazce, ktoré sa najmä populistické vlády snažia dodaňovať preto, že sú zahraničné, a chrániť tak malých domácich obchodníkov, a to napriek rozporu s európskym právom a nezriedka bez relevantných ekonomických argumentov. Do tejto kategórie jednoznačne patrila na Slovensku už zrušená Dankova potravinová daň.

Čo sa týka bankového odvodu, všetci zrejme rozumieme nutkaniu politikov zdaniť celý sektor viac a selektívne, lebo sa javí príliš ziskový, a to na úkor občanov aj malých podnikateľov.

Avšak takéto nutkanie je v logickom rozpore s pôvodným účelom zavedenia odvodu, či už v Európe alebo na Slovensku. Pre pochopenie hlbšej podstaty špeciálneho odvodu pre banky bude užitočné aspoň krátke historické zhrnutie.

História a právny rámec bankového odvodu

Európska únia sa už od roku 2011 snažila jednak o zavedenie jednotného odvodu (účelom malo byť financovanie prípadnej ďalšej finančnej krízy a vytvorenie jednotného rezolučného fondu, ďalej len „SRF“), a zároveň o zavedenie jednotnej dane z finančných transakcií, ktorej účelom má byť ochrana menších investorov a súťaže na kapitálovom trhu.

Kým na dani z finančných transakcií ani po letnom rokovaní Ecofinu nie je zhoda, na vytvorení SRF sa dohoda uzavrela už v roku 2015, pričom prispievať do neho budú jednotlivé krajiny v období 9 rokov, až do roku 2023 (graf). Fond sa zatiaľ darí plniť úspešne.

Z vyššie uvedených dôvodov sa mal aj odvod schválený na Slovensku v roku 2011 platiť len do naplnenia jednotného európskeho rezolučného fondu, teda na krytie nákladov spojených s riešením prípadných finančných kríz finančných inštitúcií.

Toto jednoznačne vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o bankovom odvode z roku 2011. Do roku 2019 slovenské banky zaplatili fondu 110 miliónov eur a v zmysle deklarovaných dohôd legitímne očakávali jeho ukončenie.

Ak vláda deklaruje, že zvýšenie odvodu bude znamenať viac sociálnych balíčkov, tak nehovorí pravdu. Použitie príjmov z tohto odvodu je limitované právnym rámcom vyššie.

Koľko daní okrem odvodu platia banky na Slovensku?

Je povšimnutia hodné, že nikto z vlády ani len nespomenie, aký zdravý máme bankový sektor a koľko daní tomuto štátu odviedol. Podľa našej štúdie Taxparency® finančné inštitúcie len za rok 2018 odviedli na priamych daniach 360 Mio EUR, čo je až 12 % z celkových príjmov na priamych daniach do slovenského štátneho rozpočtu.

Takéto nepredvídateľné správanie sa voči skupine veľmi spoľahlivých daňovníkov je nezodpovedné a predstavuje pre celé podnikateľské prostredie nebezpečný precedens.

Nebezpečný precedens: dohody neplatia, štát je nepredvídateľný 

Až 40 % najväčších platiteľov dane na Slovensku chce podľa prieskumu Taxparency® jednoduchší systém a menej časté, ale predvídateľné zmeny, je to väčšia priorita než znižovanie daňových sadzieb. Toto platí pre nefinančný sektor, u bánk sa dá predpokladať, že predvídateľnosť je ešte dôležitejšia.

Navyše ich zdravie má priamy vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré sa v posledných rokoch na Slovensku výrazne zhoršilo.

Riskujeme ešte väčšiu kritiku ako Rumunsko, ktoré zaviedlo pred rokom zatiaľ najvyššiu sadzbu bankového odvodu, a to vo výške až 0,9 % z ,pasív (pre porovnanie, v Maďarsku je to do 0,5 %, v Rakúsku do 0,4 %, na Cypre do 0,1 % a v Nemecku len do 0,04 %). Analytici jej dali skratku „daň z chamtivosti“, tí cynickejší tvrdia, že chamtivejšia než banky je vláda.

Ak tento odvod napriek dohodám parlament schváli, Slovensko tým vyšle do sveta ďalší signál obrovskej právnej neistoty.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Biznis podľa Výboha: na jar rozbehne firmu, na jeseň si ju objedná štátna pošta

Miroslav Výboh. Foto N – Vladimír Šimíček
Miroslav Výboh. Foto N – Vladimír Šimíček

Pošta uzavrela štvorročnú rámcovú zmluvu na stavebné práce na pobočkách po celom Slovensku s firmou Sytiq oligarchu Miroslava Výboha. Ide o spoločnosť, ktorá vznikla len tohto roku, nie je vyčíslená predpokladaná hodnota zákazky ani žiadny limit a v zmluve nie je napísané ani to, čo presne má firma robiť.

Minúta po minúte

Zdieľať

Koalícia PS/Spolu dnes rokovala s odborármi. Lídri koalície sa s KOZ stretli už po druhý raz, na stretnutí bol Michal Truban aj šéf odborárov Marián Magdoško. Podľa tlačovej správy hovorili o automatizácii priemyslu a zhodli sa na zavedení digitálnej dane či nových ekologických daní.

Zdieľať

Alza predajom cez sviatky porušuje podľa českého súdu zákon

Zákaz predaja počas sviatkov sa vzťahuje aj na internetové obchody, ak ich výdajná plocha presahuje 200 štvorcových metrov. Potvrdil to Mestský súd v Prahe, keď zamietol žalobu spoločnosti Alza proti pokute od Českej obchodnej inšpekcie.

V Česku obmedzenie predaja počas vybraných sviatkov začalo platiť koncom roka 2016. Najväčší český obchod s elektronikou a počítačmi však toto ustanovenie ignoroval, obchodná inšpekcia preto dala Alze v roku 2017 pokutu 230-tisíc korún, uvádza portál ihned.cz.
Čo bolo jadrom sporu: Alza sa obhajovala tým, že sa na ňu ako na internetový obchod zákaz nevzťahuje.
„Alza má virtuálnu predajnú plochu vymedzenú na internete, nemožno hovoriť o fyzickej predajnej ploche,“ argumentoval jej právny zástupca Štěpán Kmoch a obrovský priestor v Prahe-Holešoviciach označoval len za showroom jednotlivých výrobcov.
Obchodná inšpekcia však poukazovala na to, že Alza je predajcom, obchod má ako predmet podnikania v obchodnom registri a aj ho vykonáva. Prevádzkárne podľa ČOI neslúžia iba ako výdajne, sú tam zamestnanci, ktorí radia s výberom produktu a pomáhajú pri uzatváraní kúpnej zmluvy.
Čo v spore rozhodlo: Súd dal za pravdu inšpekcii, podľa ktorej predaj pozostáva z viacerých fáz. Patrí medzi ne možnosť tovar si prezrieť, vybrať, zaplatiť a odniesť domov. Kontrolóri nakúpili priamo v predajni, kde im tovar pripravili a vydali.
Širšie súvislosti: Alza nie je jediná firma, ktorá sa v Česku pre tento zákon dostala do sporu s ČOI. Predajnú plochu sa cez sviatky pokúsila zmenšiť aj firma Ronja, ktorá predáva parfumy a kozmetiku na hraničnom priechode s Rakúskom v Znojme. Aby sa zmestila do povoleného limitu 200 štvorcových metrov, cez štátny sviatok zmenšila plochu páskou a zátarasami.
ČOI účelové zmenšenie plochy na jeden deň označila za obchádzanie zákona a firme udelila pokutu 20-tisíc Kč. Aj tento prípad potvrdil súd a poukázal na to, že zákon sleduje legitímny cieľ, ktorým je zladenie pracovného a rodinného života zamestnancov.
Čo spor vyriešil: V prípade Alzy zrejme nič, pretože tá zákaz ignoruje dlhodobo, dostala už osem pokút a o všetky sa súdi. Ihned.cz  prípad komentuje tak, že udelené pokuty sú výrazne nižšie ako priemerný zisk Alzy za jeden deň. Firma mala vlani tržby 25 mld. Kč a zisk 969 mil. Kč.

Zdieľať

Český zväz priemyslu a dopravy podporuje prijatie eura v Česku, povedal to jeho viceprezident Radek Špicar. Ministerka financií Schillerová (za ANO) však zopakovala, že súčasná vláda dátum prijatia eura v Česku nestanoví.

Špicar poukázal na to, že Úniu opúšťa Británia, kde sa platí librou, a hrozí, že o budúcnosti únie budú vo väčšom meradle než doteraz rozhodovať krajiny z eurozóny.  (čtk)

Zdieľať

Poslanec Rajtár žiada odvolať šéfa pošty za zákazku pre Výboha

Jozef Rajtár
Jozef Rajtár

Opozičný poslanec Jozef Rajtár žiada odvolať šéfa Slovenskej pošty Petra Helexu za pridelenie významnej zákazky firme Miroslava Výboha. Žiada ministrov, aby sa pred voľbami zdržali uzatvárania kontraktov.

Denník E včera zverejnil správu, že štátna pošta pridelila významnú zákazku firme, ktorá vznikla len tento rok v marci. Jej väčšinovým vlastníkom je firma Middlecap Group Miroslava Výboha. Podľa poslanca Jozefa Rajtára by mal byť za to odvolaný šéf pošty Peter Helexa.
„Pochybné je nielen to, že kontrakt dostala firma bez histórie, ale aj samotný nápad, aby opravy a rekonštrukcie prevádzok pošty mala pod kontrolou jedna súkromná spoločnosť. Tou povestnou čerešničkou na skysnutej torte je skutočnosť, že spolumajiteľom firmy je priateľ Roberta Fica a médiami označovaný oligarcha Smeru Miroslav Výboh,“ povedal poslanec opozičnej Demokratickej strany Jozef Rajtár.
Podľa strany je znakom dobrej politickej kultúry nerobiť na poslednú chvíľu investičné rozhodnutia, ktoré presahujú do nasledujúceho volebného obdobia.

Zdieľať

Bratislavský Volkswagen zvyšuje podiel čisto elektrických vozidiel vo výrobe. V auguste začal sériovo vyrábať vynovený Volkswagen e-up! a koncom roka dostali elektrický pohon ďalšie dva modely ŠKODA CITIGOe iV a SEAT Mii electric.

Automobilka tým reaguje na meniace sa globálne rámcové podmienky a ako súčasť koncernu Volkswagen si kladie za cieľ výrazne redukovať produkciu CO2 ako pri vozidlách, tak aj pri samotnej výrobe.

„Spustenie výroby ďalších dvoch elektrických vozidiel v Bratislave prispieva k redukcii CO2 emisií a zároveň je jedným zo stavebných kameňov stratégie Zero Impact Factory,“ povedal Oliver Grünberg, predseda predstavenstva a člen predstavenstva pre technickú oblasť vo Volkswagen Slovakia.

Prvé čisto elektrické vozidlo koncernu Volkswagen zišlo z výrobnej linky v roku 2013 práve v Bratislave. Volkswagen e-up! sa šesť rokov vyrába len na Slovensku.

V tomto roku prešiel segment malých mestských vozidiel významnými zmenami a elektrifikáciou. Volkswagen up! sa vyrába v troch motorizáciách, a to s ekologickými pohonmi (čisto elektrický ako e-up! a CNG ako eco up!) a so spaľovacím benzínovým motorom.

Modely ŠKODA CITIGOeiV a SEAT Mii electric sú produkované ako výlučne elektrické vozidlá.

Všetky tri elektrické modely disponujú dlhším dojazdom a výbavou, čím spĺňajú očakávania pri zabezpečení ekologickej a pohodlnej mestskej mobility.

Volkswagen Slovakia produkuje celkovo 8 modelov piatich značiek. Z nich sú už dnes tri čisto elektrické. Elektrifikácia pohonov sa dotýka aj segmentu SUV, v ktorom sú ako ekologickejšie alternatívy vyrábané štyri modely s hybridným pohonom (Porsche Cayenne a Porsche Cayenne Coupé ako PHEV, Audi Q7 a Audi Q8 ako MHEV).

Zdieľať

Záujemcovia o dotáciu na kúpu elektromobilu sa môžu začať registrovať online od stredy 11. decembra. Rezort hospodárstva zdôrazňuje, že elektronická registrácia je prvým krokom k úspešnému získaniu dotácie 5-tisíc alebo 8-tisíc eur.

Informácie o spustení online registrácie s ďalšími detailmi zverejnilo ministerstvo hospodárstva v tlačovej správe.

Elektronická registrácia bude možná len v pracovných dňoch od 12:00 do 20:00. Jej dátum a čas je rozhodujúci pre určovanie poradia a vytváranie rezervácie na dotáciu.

Čo bude nasledovať:

Od 17. decembra začne žiadateľov e-mailom kontaktovať Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) s informáciami  o ďalšom postupe pre oficiálne podanie žiadosti.

Detaily dotačnej schémy sú zverejnené na webe Chcemelektromobil.sk.

Aké sú podmienky dotácie:

  • ten, kto získa dotáciu, bude mať 12 mesiacov na kúpu auta, štát následne príspevok refunduje;
  • automobil bude nutné vlastniť minimálne 2 roky, nebude sa dať využiť lízing;
  • maximálna obstarávacia cena dotovaného vozidla je 50-tisíc eur s DPH.

Príspevok 8-tisíc eur bude možné získať na nákup nového auta s čisto elektrickým pohonom, v prípade plug-in hybridu predstavuje 5-tisíc eur.

Na podporu nákupu elektromobilov štát vyčlenil 5 miliónov eur, dotácie sa budú prideľovať do vyčerpania tejto sumy.

Zdieľať

Nemecký ZEW indikátor ekonomického sentimentu v decembri v porovnaní s novembrom opäť výrazne vzrástol (o 12,8 bodu na 10,7 bodu). Hoci je naďalej pod dlhodobým priemerom (21,3 bodu), po 7 mesiacoch v mínuse sa dostal do kladných čísel.

Zároveň je na najvyššej úrovni od februára 2018. Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie sa tiež zlepšilo (o 4,8 bodu na -19,9 bodu a rástlo tiež druhý mesiac v rade, informuje Národná banka Slovenska (NBS).

Čo je za tým:

  • Výrazné zlepšenie v očakávaniach finančných expertov na nasledujúcich 6 mesiacov vyplýva z ich nádeje, že export a súkromná spotreba sa budú vyvíjať lepšie ako sa pôvodne očakávalo.
  • Tieto očakávania pramenia z vyššieho ako predpokladaného nemeckého prebytku zahraničného obchodu v októbri, relatívne priaznivého ekonomického rastu v EÚ v treťom štvrťroku a stabilného trhu práce v Nemecku.
  • Avšak skôr nepriaznivé údaje pre októbrovú priemyselnú produkciu a objednávky v októbri indikujú, že vývoj ekonomiky je naďalej krehký.

Hodnota ZEW je tak za posledný štvrťrok nad priemernou úrovňou predchádzajúceho kvartálu
a naznačuje viac-menej priaznivý signál pre výhľad nemeckého hospodárstva, uviedla NBS.

Indikátor súčasnej ekonomickej situácie v eurozóne sa v porovnaní s novembrom výrazne zlepšil (o 4,9 bodu na -14,7 bodu). Očakávania pre budúci vývoj eurozóny v decembri tiež značne vzrástli (o 12,2 bodu na 11,2 bodu).

Zdieľať

WTO predĺžila 20-ročné moratórium na zavádzanie ciel v digitálnom obchode do júna 2020. Zmiernili sa tak obavy, že ľudia budú musieť začať platiť clo za elektronické knihy či softvér.

Moratórium na digitálny obchod s odhadovanou ročnou hodnotou 225 miliárd dolárov malo vypršať tento mesiac. Jeho obnovenie si vyžaduje jednomyseľný súhlas, píše Reuters.

Niektoré krajiny, napríklad India a Juhoafrická republika, sú za zrušenie moratória. Rozvíjajú totiž digitálnu ekonomiku a snažia sa získať späť stratené príjmy z ciel, o ktoré prichádzajú postupnou digitalizáciou obchodu.

Ďalšie štáty však varujú, že by to mohlo viesť k odvetným internetovým clám.

Moratórium WTO zakazuje clá na digitálne dodávané produkty, služby a obsah.

Zdieľať

Odborári a slovenská UniCredit Bank sa dohodli na zvýšení miezd o 2,6 % a uzavreli tak kolektívny spor. Pre zamestnancov bol rozhodujúci hlavne vianočný bonus 500 eur, ktorý sa zamestnávateľ zaviazal vyplácať aj v budúcnosti. Dohoda platí rok.

Zdieľať

Karoq sa začne vyrábať v Bratislave na budúci rok, potvrdil šéf Škody Auto

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

V bratislavskom závode Volkswagenu sa na budúci rok začne vyrábať kompaktné SUV Škoda Karoq, povedal šéf Škody Auto Bernhard Maier. Potvrdil tak informácie odborárov, ktorí sa už v novembri dozvedeli detaily o nábehu nového modelu.

Zaradenie ďalšieho športovo-úžitkového vozidla na výrobné linky slovenského VW spomenul Maier v rozhovore na portáli Automotive News Europe.

Informáciu potvrdil aj predseda predstavenstva slovenskej divízie VW Oliver Grünberg.

Škoda hasí umiestnením Karoqu do Bratislavy problém vyťažených kapacít v Česku, ktoré nestíhajú uspokojiť silný dopyt.

Ďalší populárny model Octavia sa vyrába okrem Mladej Boleslavi aj v Rusku, na budúci rok má štartovať jeho produkcia v Číne.

Celkovo potrebuje Škoda nájsť dodatočné kapacity na výrobu zhruba 100-tisíc áut.

Otáznik v Turecku:

VW plánoval postaviť nový montážny závod v Turecku. Rozhodnutie o ňom odložil po tom, ako Turci rozpútali vojenskú ofenzívu v Sýrii.

Fabrika mala prevziať výrobu Passatu, ktorého produkcia sa skončí v roku 2022 v nemeckom Emde, absorbovať časť výroby Karoqu a produkovať tiež Škodu Superb.

VW posunul termín verdiktu o tureckom závode do konca roka.

Aká budúcnosť čaká slovenský VW:

Bratislavský závod VW sa nedostal medzi 9 fabrík, do ktorých nemecký koncern nasadí masovú výrobu elektromobilov. Začal s ňou v novembri v Zwickau.

O budúcej výrobnej náplni na Slovensku mal VW rozhodnúť do konca roka.

Výrobný program v Bratislave stojí na luxusných SUV viacerých značiek, napríklad VW Touareg, Porsche Cayenne či Audi Q7.

Okrem nich fabrika produkuje tiež menšie vozidlá, ako je VW Up, vrátane elektrickej verzie.

Podľa špekulácií v médiách je bratislavský závod v hre o produkciu modelu Passat, ktorý mal zakotviť v Turecku.

Zdieľať

Úrad pre verejné obstarávanie nariadil zrušiť použitý postup zadávania zákazky na nákup armádnych vozidiel 4×4. Proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie, povedala hovorkyňa ÚVO.

„O danej veci preto rozhodne kolektívny orgán – rada úradu,“ vysvetlila Zvončeková. Odvolacie konanie sa začalo v pondelok.

Ministerstvo obrany v júni vyhlásilo tender na nákup viacúčelových taktických vozidiel 4×4 pre Ozbrojené sily SR.

Ide o nákup 424 vozidiel za maximálnu sumu 321 miliónov eur bez DPH. Na začiatku júla ho ÚVO pozastavil. Ministerstvo tvrdilo, že ide o štandardný postup a že požiadalo o kontrolu samo. (tasr)

Zdieľať

Investičná banka Morgan Stanley prepustí pre nepriaznivý výhľad ekonomiky 2 percentá zamestnancov. Šiesta najväčšia banka v Spojených štátoch mala ku koncu septembra vyše 60-tisíc pracovníkov, pôsobí vo viac ako 40 krajinách.

Veľká časť škrtov sa dotkne technických a prevádzkových oddelení, píše CNBC.

O prácu by nemali prísť finanční poradcovia, ktorí sa venujú správe majetku.

Banka sa snaží znížiť náklady na zamestnancov. Predpokladá, že na budúcoročných výnosoch sa prejaví neistota, ktorú spôsobuje obchodný spor USA a Číny, i spomalenie rastu globálnej ekonomiky.

Zdieľať

Japonská komisia pre cenné papiere a burzy odporučila dať Nissanu pokutu 22 miliónov dolárov. Dôvodom je zamlčiavanie odmien vyplácaných bývalému šéfovi automobilky Carlovi Ghosnovi.

Pokuta sa vzťahuje k štvorročnému obdobiu do konca marca 2018, píše Reuters.

Ghosna zatkli vlani v novembri pre podozrenia z finančných machinácií.

Podľa úradov podhodnotil svoje príjmy za takmer 10 rokov o 9,1 miliardy jenov (zhruba 75 miliónov eur) a presunul na automobilku straty z osobných investícií, ktoré mu vznikli počas finančnej krízy v roku 2008.

Novým výkonným šéfom Nissanu sa na jeseň stal dovtedajší riaditeľ čínskej divízie Makoto Učida. Pri nástupe do funkcie si vytýčil ambíciu vrátiť sa do zisku, za kľúčové považuje nastavenie realistických cieľov.

Nissan sa tak jasne snaží oddeliť od éry Ghosnového vedenia.

Zdieľať

Walmart sa ospravedlnil za sveter, kde je Santa Claus s kokaínom

Zdroj - Walmart
Zdroj – Walmart

Walmart sa ospravedlnil za predaj vianočného svetra s motívom narkotík. Nápis „Len nech sneží“ a obrázok Santa Clausa s nástrojom na šnupanie a tromi dávkami prášku pred ním podľa kritikov jasne odkazujú na kokaín. Angličtina používa slovo sneh (anglicky snow) ako slangový výraz pre kokaín. (cnn)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať