Denník E

„Zmluva so SkyToll bola od začiatku podozrivá a naše pochybnosti sme vyjadrili ešte v Národnej rade Slovenskej republiky. Celková suma 106 miliónov ročne je extrémne nadsadená, najmä ak ju porovnáme s Českou republikou, kde systém stál len 43 miliónov ročne. V roku 2015 sme podali podnet na generálnu prokuratúru, ktorý bol po štyroch rokoch zamietnutý. Tento rok nám dal za pravdu NKÚ, keď konštatoval, že vzniklo podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu. Je škandalózne, že vláda sa týmto materiálom ani nezaoberala, len ho vzala na vedomie. Vyzývame premiéra Pellegriniho, ktorý bol v rokoch 2002 až 2006 asistentom Ľubomíra Vážneho a v rokoch 2006 až 2010 poslancom NR SR, aby vyvodil politickú zodpovednosť. Zároveň žiadame čo najskoršie vypísanie nového tendra a aby firma SkyToll odovzdala celé technické zariadenie štátu za 1 euro,“ uviedol Pavol Zajac.

„Mýtny tender je jednou z najokatejších zlodejín smeráckych vlád. Každú slovenskú domácnosť v ňom okradli o 455 eur. NKÚ konštatoval, že podmienky tendra boli od začiatku nastavené nevýhodne, a nie je možné, aby o tom všetci zúčastnení nevedeli. NKÚ konštatoval, že ak by nebolo peňazí z Európskej únie, tak by Slovensko ani nemalo za čo stavať a opravovať diaľnice – toto je výsledok smeráckeho manažovania štátu. Ak sa bude premiér Pellegrini, tak ako jeho predchodca, snažiť opäť zamiesť túto kauzu pod koberec, bude jasné, že avizovaný ‚nový Smer‘ prináša opäť len staré rozkrádanie,“ dodal europoslanec Ivan Štefanec.

Viac o téme čítajte tu.

O čo ide: USA sú spolu s Eritreou jedinými krajinami, ktoré zdaňujú nerezidentov z ich globálneho príjmu. V roku 2010 zaviedli zákon, ktorý žiada zahraničné finančné domy, ktoré robia nejaké operácie s USA, aby oznámili do januára 2020 informácie o amerických daňovníkoch. Inak budú čeliť veľkým pokutám.

Banky sa snažili vyselektovať spomedzi svojich klientov ľudí s dvojitým štátnym občianstvom, ktorí neposkytujú americké daňové identifikačné údaje. No problém je s tými, ktorí ich ani nikdy nezískali, lebo z USA odišli, keď boli malí.

Rada Európskej únie zároveň v liste Američanom poznamenala, že majú „priveľa moci na to, aby určili, či banky pravidlá porušili“. A z toho môžu mať banky strach.

Čo s tým: Americká daňová správa nedávno uviedla, že bude na prípady prihliadať jednotlivo, takže banky nemusia byť pod tlakom, že pre jednu chybu pri podozrivom dvojitom občianstve dostanú pokuty.

Ľudia sa však obávajú, že sa na nich pre americké dane bude poľovať. Radšej by sa vzdali amerického občianstva, aby sa vyhli zložitému a nákladnému procesu podávania daňových priznaní americkým úradom. Ak sa ho však chcú zbaviť, musia predložiť potvrdenie, že predchádzajúcich šesť rokov dane riadne platili.

EÚ teraz podľa denníka The Guardian na poslednú chvíľu žiada spresnenie a zníženie sumy 2 350 dolárov za vzdanie sa amerického občianstva. Bez toho čakajú „náhodných Američanov“, ktorých počet sa v Európe odhaduje na tristo- až päťstotisíc, komplikácie.

Vo Francúzsku je napríklad viac ako 40-tisíc takýchto ľudí, v Británii môže byť počet podobný. Riskujú, že im banky budú musieť zmraziť bankové účty.

Celé stanovisko ÚVO bez úprav:

„Úrad pre verejné obstarávanie ( ďalej len „úrad“) pod mojím vedením dôsledne chráni verejný záujem pri nakladaní s verejnými zdrojmi, čoho dôkazom je jednak súčasná rozhodovacia činnosť úradu, ako aj skutočnosť, že v rámci dohľadu sa odborne a komplexne zameriavame aj na oblasti, ktoré doteraz neboli predmetom výkonu kontroly. Príkladom je aj fakt, že sme sa o dané výberové konanie začali zaujímať z vlastnej iniciatívy. Úrad je oprávnený podať žalobu o neplatnosť zmluvy v rámci svojej kompetencie, teda len vtedy, keď má preukázané, že dané výberové konanie sa malo realizovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Výberové konanie bolo realizované podľa legislatívy nastavenej v minulosti. Úrad koná zodpovedne, dôsledne chráni verejný záujem pri preukazovaní zákonnosti alebo nezákonnosti postupu, pričom podrobil právnej analýze aj rozsudok Súdneho dvora uvádzaného na dnešnej tlačovej konferencii pánov poslancov OĽaNO, a preto sa v tejto veci obrátil na Európsku komisiu. V závislosti od jej stanoviska budeme konať ďalej.“

Pre juhokórejský Samsung v Galante pracovalo ešte na jar približne 1500 ľudí.

Začiatkom budúceho roka by v ňom malo skončiť najmenej 300 až 400 výrobných pracovníkov, tvrdia viaceré zdroje oboznámené s plánmi firmy.

Podľa jedného z nich majú ďalšie zhruba dve stovky zamestnancov odísť z inžinieringu, kvality a nákupu. Prepúšťať sa má na etapy.

V posledných rokoch v Samsungu skončilo zhruba 2000 ľudí.

Čo hovorí firma:

V stanovisku pre Denník E Samsung píše, že sa chystá reorganizovať výrobný proces televízorov na Slovensku. Ako dôvod uvádza meniaci sa globálny trh výroby a predaj.

„Začiatok reorganizácie je naplánovaný od februára 2020, pričom komponenty budú nakupované z našich dodávateľských sietí na základe našej globálnej výrobnej stratégie,“ píše spoločnosť.

… a štát:

Ministerstvo hospodárstva s investorom priebežne komunikuje a v tejto chvíli nemá informácie o prípadnom prepúšťaní zamestnancov, tvrdí hovorca rezortu Maroš Stano.

„Nie sme oprávnení komunikovať situáciu a zámery zamestnávateľov predtým, ako to okomentujú sami,“ odpísal rezort práce na otázku, či má informácie o pripravovanom prepúšťaní a redukcii výroby v Samsungu.

Čo sa stalo s Voderadmi:

Samsung v minulom roku zatvoril závod na produkciu displejov vo Voderadoch.

Časť výroby presťahoval do Galanty, časť liniek smerovala do maďarskej fabriky na periférii Budapešti, píše Trend.

V Maďarsku sa Samsung zameriava na produkciu menších a lacnejších televízorov.

Ako je na tom Galanta:

V Galante vyrába Samsung primárne high-endové televízory, v menšom rozsahu aj veľkoformátové displeje a LCM panely.

Milióny televízorov exportuje prevažne na európske trhy, vlani produkcia klesla vo všetkých troch kategóriách.

Na jar firma priznala, že tento rok presunula výrobu niektorých televízorov do iných závodov koncernu z dôvodu optimalizácie vnútorných procesov a prispôsobenia sa potrebám trhu.

Slovenský Samsung v číslach:

• patrí do desiatky firiem s najvyššími tržbami (vlani zhruba 1,8 miliardy eur) a je popredným exportérom;
• za 17 rokov na Slovensku získal od štátu stimuly 131 miliónov eur, spočítal Trend. Daňové úľavy dočerpal v minulom roku;
• predvlani poslal do centrály zisk z predošlých rokov 595 miliónov eur, čo je zhruba toľko, čo preinvestoval na Slovensku;
• v období najväčšieho rozmachu pracovalo v galantskom a vo voderadskom závode takmer 6-tisíc ľudí.

Galanta patrí k okresom s najnižšou evidovanou nezamestnanosťou v krajine.

Podiel ľudí bez práce v ňom dosiahol v októbri 2,29 percenta. Nižšiu nezamestnanosť malo len šesť ďalších okresov.

Prečo je to dôležité: Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) je najväčší slovenský vodárenský podnik, ako jediný zostal výlučne v rukách miest a obcí, podiely v ňom má 770 miest a obcí. Pokrýva územie Košického, Prešovského a malej časti Banskobystrického kraja.

O firmu sa v poslednom čase vedie boj, v konflikte sú najmä manažment spoločnosti a Košičania, ktorí sa usilovali o väčšiu kontrolu vo firme s rozdrobenými podielmi. Poslanci Košíc, ktoré vedie primátor Jaroslav Polačko, odsúhlasili plán skupovať ďalšie akcie, aby vo VVS postupne získali majoritu.

Toho sa však, ako píše Trend, obávajú obce. Vo VVS by to podľa nich potom mohlo „narušiť jednotnú cenu vodného a stočného“. Vo vodárňach totiž funguje princíp solidarity, väčšie mestá s nižšími nákladmi na vodné a stočné priplácajú na malé dediny s oveľa vyššími nákladmi.

O čo ide obciam: Akcionársky klub by mal byť postavený na tom, že každý člen v ňom bude mať rovnaký hlas bez ohľadu na veľkosť akcionárskeho podielu, a čo sa odobrí v klube, pôjde na valné zhromaždenia vodární ako jednotné stanovisko všetkých členov. Akcionársky klub má ambíciu získať do svojich radov čo najviac členov, aby vodárne ovládol.

Širšie súvislosti: Nový akcionársky klub je podľa Trendu v súlade so závermi nedávneho preverovania bratislavských vodární Najvyšším kontrolným úradom, ktorý zdôraznil, že verejný záujem sa vo vodárňach napĺňa v plnej miere iba vtedy, ak zostávajú v rukách miest a obcí.
V štruktúrach akcionárskeho klubu sa objavil právnik Daniel Krátky, ktorý sa v minulosti zúčastnil na viacerých súbojoch o podniky ako Slovglass, Chemko, Novoker či nebankovku Drukos. Pri nich dochádzalo aj k pokusom o nepriateľské prevzatia.
Krátky má povesť ostrého právnika, Trend sa ho preto pýtal, či VVS nechce sám ovládnuť. „O nejakú skrytú privatizáciu vodární rozhodne nemám záujem. Čo bude o desať rokov, uvidíme, ale dnes som iba poradcom akcionárov,“ povedal D. Krátky a dodal, že skryté ovládnutie vodární ani nie je možné, ich vlastníci majú na akcie predkupné právo.