Na Wall Street silnie očakávanie, že trhy sa začnú hýbať smerom nadol a niekoľkotýždňová séria rekordných akciových indexov sa skončí. Vidieť to najmä na tom, ako si derivátoví investori pripravujú pozície.
Dnes na DennikE.sk
- K bezpečnosti 3. bloku v Mochovciach má pripomienky aj tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu
- Tesco zvažuje odchod z Thajska a Malajzie, svojich posledných dvoch ázijských trhov
- Ekonomický newsfilter: Na správnu liečbu rakoviny prsníka prispeje Únia, na Slovensku oceňovaný startup nepochodil
Minúta po minúte
Európski ministri financií odsúhlasili zákaz zavedenia kryptomeny libra od Facebooku. Zákaz má byť platný minimálne dovtedy, kým EÚ nebude mať možnosť regulácie a zmiernenia rizika, ktoré táto mena predstavuje. (techbox)
Vrchol dopytu po rope príde okolo roku 2035, ukazujú analýzy zverejnené pri uvedení najväčšej ropnej firmy sveta Saudi Aramco na burzu.
Ceny energií pre domácnosti patria k najnižším v EÚ – a platia za to firmy
Čím nižšie sú v európskom porovnaní ceny energií pre domácnosti, tým drahšie to majú firmy, pripomína energetický analytik Karel Hirman. „Enormne vysoké energetické náklady zamestnávateľov sa vo finále negatívne odrážajú na mzdách a zamestnanosti,“ komentuje.
Strana Smer bude vo veci demisie ministerky zdravotníctva Kalavskej plne rešpektovať rozhodnutie predsedu vlády Pellegriniho (Smer). Povedal to hovorca strany Ján Mažgút. (tasr)
General Motors a LG Chem oznámili budovanie fabriky na batérie do elektromobilov. V americkom Ohiu má vyrásť továreň s ročnou kapacitou 30 GWh, fabrika Tesla Gigafactory pritom dosahuje 20 GWh ročne. (techbox)
Biznis podľa Výboha: na jar rozbehne firmu, na jeseň si ju objedná štátna pošta
Stavebná firma Miroslava Výboha dostala na štátnej pošte štvorročnú zákazku, ktorá nemá žiaden limit, hoci firma vznikla len nedávno a nemá významné referencie. Výboh je priateľ Roberta Fica, poštu kontrolujú ľudia zo Smeru.
Už deťom treba hovoriť, že nič nie je zadarmo, a ak je, tak je v tom nejaký háčik, hovorí Júlia Čillíková z Národnej banky Slovenska, ktorá sa púšťa do koordinácie pri zvyšovaní finančnej gramotnosti Slovákov.
Zvýšte bezpečnosť v Mochovciach, odporúčajú elektrárňam medzinárodní experti
K bezpečnosti 3. bloku v Mochovciach má pripomienky aj tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Oznámil to v pondelok po oficiálnom ukončení svojej misie. Elektrárne nedávno tvrdili, že blok je takmer pripravený na zavezenie paliva.
O misii:
- Medzinárodná agentúra vyslala do Mochoviec 17-členný tím expertov z Brazílie, Kanady, Číny, Česka, Fínska, Francúzska, Nemecka, Maďarska, Rumunska, Ruska a Británie.
- Dopĺňali ich ďalší pracovníci agentúry a pozorovatelia z protijadrového Rakúska, Talianska a Ruska. Ich úlohou bolo skúmať, ako Slovenské elektrárne pristupujú k bezpečnosti – ešte pred tým, ako blok uvedú do komerčnej prevádzky.
- Takzvaná misia Pre-OSART trvala 18 dní a jej výsledkom je správa, ktorú experti odovzdali Slovenským elektrárňam. O svojich záveroch zatiaľ len stručne informovali na internetovej stránke agentúry.
- Prezentovali v nich svoje odporúčania, ako zvýšiť bezpečnosť. Od manažérov napríklad žiadajú zaviesť vysoké prevádzkové štandardy a vyžadovať ich dodržiavanie.
- „Manažéri a supervízori elektrárne by mali za každých okolností zaistiť bezpečnosť personálu a vybavenia tým, že budú vyžadovať primerané správanie a podmienky, napríklad pri práci vo výškach,“ uvádza misia v tlačovej správe.
Reakcia Slovenských elektrární: Generálny riaditeľ elektrární Branislav Strýček to komentoval ako hodnotnú spätnú väzbu, ktorá elektrárňam pomôže zlepšiť proces uvádzania do prevádzky a zvýšiť efektivitu a bezpečnosť nových blokov.
„Všetky návrhy a odporúčania expertov Pre-OSART budeme implementovať a verím, že dosiahneme náš cieľ stať sa jedným z najlepších prevádzkovateľov reaktorov VVER na svete,“ reagoval Strýček.
Čo bude nasledovať: K správe expertov sa okrem elektrární bude môcť vyjadriť aj slovenský úrad jadrového dozoru. Medzinárodná agentúra všetky pripomienky vezme do úvahy a pripraví finálnu verziu, ktorú predloží slovenskej vláde do troch mesiacov.
Elektrárne plánovali mať tretí blok technicky pripravený na prelome tohto a budúceho roka. Očakávajú, že bude nasledovať odvolacie konanie, ktoré spôsobí ďalší, maximálne 4- až 5-mesačný sklz. Podľa anonymného zdroja, ktorý kontaktoval Denník E, to je však nereálne. Uvádzanie do prevádzky je podľa neho možné najskôr v novembri 2020.
- Projekt dostavby Mochoviec je najdrahší a najzložitejší investičný projekt slovenskej histórie, na ktorom pracujú tisíce ľudí.
- Začal sa v roku 2008 a dokončiť sa mal v rokoch 2012 a 2013. Reálne to však bude najskôr v rokoch 2020 a 2021.
- Rozpočet sa zvýšil z 2,8 na 5,7 miliardy eur. Dôvodom bol aj nezvládnutý manažment a nekvalitní dodávatelia.
- Aktuálne je tretí blok Mochoviec takmer hotový. Elektrárne však musia odstraňovať chyby a potom zopakovať testy.
General Motors odchádza z Ruska. Z Chevroletu Niva bude opäť Lada
General Motors odchádza zo spoločného podniku s ruským Avtovazom, ktorý odkúpi jeho 50-percentný podiel. Americká automobilka tak skončí s výrobou v Rusku a závod v Togliatti prejde z produkcie Chevroletov na značku Lada.
Závod na rieke Volga postavili v roku 2001, jeho výrobná kapacita dosahuje 100-tisíc áut ročne.
V súčasnosti vyrába model mini SUV Chevrolet Niva. Jeho produkcia pobeží ešte nejaký čas, než fabrika prejde na značku Lada, píše Reuters.
Rusko patrilo k najrýchlejšie rastúcim automobilovým trhom v Európe až do zavedenia západných sankcií v roku 2014.
Tie zdvihli ceny áut a sťažili prístup bežných Rusov k novým vozidlám. Prispel k tomu tiež pokles cien ropy a prudký pád rubľa.
Ruský automobilový trh sa tento rok nachádza v útlme po viac než 10-percentnom raste v uplynulých dvoch rokoch.
Od januára do novembra sa predaj nových osobných áut a ľahkých úžitkových vozidiel znížil o takmer 3 percentá na 1,58 milióna kusov.
Podľa údajov združenia Asociácie európskych firiem sa v novembri predalo 1950 vozidiel Niva, pred rokom to bolo 2365 kusov, píše portál Automotive News Europe.
Štát nezačne 14. decembra kontrolovať reštaurácie, či uvádzajú krajinu pôvodu mäsa. Ministerstvo pôdohospodárstva nestihlo pripraviť vyhlášku, ktorá má upresniť, akou formou tak majú urobiť, poslať ju ešte musí do Bruselu.
Saudská Arábia získala z uvedenia akcií Saudi Aramco na burzu až 29,4 miliardy dolárov. Celkový výnos z rekordného IPO stúpol po tom, čo ropný koncern využil opciu a predal o 15 percent akcií viac.
Výnos hlavného IPO dosiahol 25,6 miliardy dolárov, čo stačilo na prekonanie svetového rekordu čínskeho e-shopu Alibaba o 600 miliónov dolárov.
Koncern následne uplatnil ešte takzvanú over-allotment opciu, píše Reuters.
Konečný počet predaných akcií je 3,45 miliardy kusov a konečná hodnota obchodu 29,4 miliardy dolárov.
S akciami Saudi Aramco sa začne obchodovať na rijádskej burze v stredu 11. decembra, čím sa dokončí historicky najväčšie IPO.
Dôvera investorov v eurozónu vystúpila na vyše polročné maximum
Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny stúpla v decembri druhý mesiac po sebe a dostala sa najvyššie za viac ako polroka. Čoraz viac investorov si myslí, že hospodárstvo bude ťažiť zo stimulačných opatrení ECB a vyhne sa recesii.
Index dôvery investorov, ktorý zostavuje firma Sentix, sa zvýšil v decembri na 0,7 bodu z novembrových mínus 4,5 bodu, píše Reuters.
Čiastkový index ekonomických vyhliadok vzrástol na najvyššiu úroveň od vlaňajšieho marca.
„Čím ďalej, tým viac investorov je presvedčených, že ekonomika eurozóny má to najhoršie za sebou a v nasledujúcich mesiacoch ju podporia impulzy od centrálnej banky,“ hovorí Patrick Hussy zo spoločnosti Sentix.
Podľa neho k optimizmu investorov prispieva tiež hospodársky rast v Ázii.
V 3. štvrťroku sa HDP eurozóny zvýšil o 0,2 percenta, rovnakým tempom ekonomika rástla aj v 2. kvartáli.
ECB v septembri podporila hospodárstvo uvoľnením menovej politiky.
Znížila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma na mínus 0,5 percenta a rozhodla o obnovení nákupu dlhopisov.
Podľa analytikov sa navyše zosilňujú očakávania, že vlády v eurozóne podporia ekonomiku rozpočtovými opatreniami.
Čínska vláda nariadila úradom, aby nahradili zahraničné počítačové vybavenie a softvér domácimi produktmi. Obmena, ktorá sa má uskutočniť do troch rokov, môže výrazne zasiahnuť americké firmy HP, Dell či Microsoft.
Podľa odhadu maklérskej spoločnosti China Securities si nariadenie vyžiada výmenu 20 až 30 miliónov kusov hardvéru, píšu Financial Times.
Krok je súčasťou širšej snahy Číny znížiť závislosť od zahraničných technológií.
Podľa FT pravdepodobne posilní obavy z narušenia dodávateľských reťazcov medzi USA a Čínou.
Opatrenie prichádza v období, keď sa Spojené štáty snažia docieliť obmedzenie používania čínskych technológií vo svete.
USA na jar zaradili výrobcu telekomunikačných zariadení Huawei na čiernu listinu. Americké firmy potrebujú na obchodovanie s ním špeciálne povolenie.
Američania podozrievajú Huawei zo špionáže pre čínsku vládu. Firmu preto vyradili z budovania 5G sietí, rovnaký postup vyžadujú aj od svojich spojencov.
Európska komisia vyradila letecké spoločnosti z Gabonu zo zoznamu nebezpečných aeroliniek, ktoré majú zákaz lietať do členských krajín Únie. Zároveň varovala pred možným zhoršením bezpečnosti aerolínií v Arménsku.
EK zaviedla únijný zoznam rizikových leteckých spoločností v roku 2006 po sérii katastrof, pri ktorých zahynulo aj mnoho Európanov.
Odvtedy dokument pravidelne aktualizuje. Najnovšie zmeny zverejnila EK na svojej webovej stránke.
Gabon bol na zozname od roku 2008.
Po jeho vyradení zostáva na čiernej listine 115 aeroliniek z 21 krajín.
Ďalšie tri spoločnosti môžu lietať do EÚ len pod osobitnými podmienkami.
Brusel tiež varoval, že arménsky úrad strážiaci bezpečnosť letectva bude zo strany EÚ pod dôkladnejšou kontrolou. Dôvodom sú „signály oslabenia bezpečnostného dohľadu“.
Západ ťažil z rozširovania EÚ viac než bývalý socialistický blok, tvrdí rumunská europoslankyňa
Kapitálové zisky prúdiace z východu na západ sú vyššie než čisté príspevky z rozpočtu EÚ, ktoré získali východoeurópske štáty, upozorňuje Politico.
Väčšina peňazí v Európe prúdi z východu smerom na západ, nie opačne, tvrdí rumunská europoslankyňa Clotilde Armandová na portáli Politico.eu.
Pod lupu si berie napríklad krajiny V4. Medzi rokmi 2010 a 2016 získali z eurofondov sumy, ktoré zodpovedajú 2 až 4 percentám ich HDP.
Odliv kapitálu na západ však dosahoval 4 až 8 percent výkonu ekonomík Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska.
Injekcia pre východ
Keď sa východ Európy pripojil k EÚ, firmám zo západu sa otvorili veľké možnosti expanzie na nové trhy.
Západné vlády prisľúbili transfer európskych peňazí na východ, bývalý sovietsky blok tak aj vďaka nim mohol budovať infraštruktúru, ktorú zúfalo potreboval.
Investície prúdili na východ. Bývalé štátne monopoly sa predávali firmám zo Západu, ktoré získali podiel v každom sektore východoeurópskej ekonomiky.
Ekonomické pozdvihnutie východu Európy sa považovalo za úspech kohéznej politiky. Východ začal dobiehať zvyšok európskeho klubu, komentuje Politico.
Benefity pre Západ
Najviac však z takéhoto vývoja vyťažili západoeurópske štáty. Niektoré z nich teraz naliehajú, že nemôžu ďalej platiť do rozpočtu EÚ podstatne viac, než z neho dostávajú.
Podľa Armandovej je skutočnosť iná. Sumy, ktoré posiela Západ na Východ prostredníctvom rozpočtu EÚ, sú nižšie ako zisky, ktoré generujú firmy zo západu z investícií vo východnej Európe.
Z čoho ťaží Západ na Východe:
- firmy sa dostávajú k veľkým zákazkám financovaným z eurofondov;
- západné spoločnosti sú často majiteľmi supermarketov, telekomunikačných operátorov či miestnych energofiriem;
- ťažšie vyčísliteľné bohatstvo prúdi z východu na západ aj vo forme odlivu mozgov.
Armandová odmieta myšlienku, že v rozpočte EÚ sa krajiny delia na víťazov a porazených. „Všetci sme čistými beneficientmi jednotného európskeho trhu,“ tvrdí europoslankyňa.
Európska kohézna politika nie je charita. Je najvyšší čas, aby západní politici povedali svojim voličom, ako veľmi profitujú z rozšírenia EÚ o východné krajiny, tvrdí Armandová.
Sanofi kupuje americkú biotechnologickú firmu Synthorx za zhruba 2,5 miliardy dolárov. Francúzska spoločnosť tak pokračuje v expanzii na lukratívnom trhu s liekmi na rakovinu.
Dokončenie transakcie sa očakáva v 1. štvrťroku budúceho roka, píše Reuters.
Synthorx sa zaoberá liečbou rakoviny a autoimunitných ochorení. Za minulý rok vykázala stratu 56,6 milióna dolárov.
Tesco ruší svoju dodávkovú flotilu na rozvoz nákupov z e-shopu. Namiesto vlastných kuriérov spolupracuje s logistickým startupom DoDo. Zmena sa týka českého i slovenského trhu.
Tesco sa rozhodlo spolupracovať s firmou DoDo na základe pilotného projektu, píše portál e15.cz.
Osud vlastných vodičov a dodávok reťazec nekomentoval. Podľa informácií z trhu dostali na výber buď odchod s odstupným, alebo prechod k DoDo.
„V budúcom roku chceme s našimi partnermi rozvoz potravín rozšíriť aj do ďalších miest v Českej republike a zároveň do ďalších krajín, ako je Slovensko, Poľsko a Maďarsko,“ hovorí šéf DoDo Michal Menšík.
Tesco prevádzkuje e-shop s potravinami v Česku aj na Slovensku od roku 2012. Na slovenskom trhu sa s ním v tomto roku po prvý raz dostalo do zisku.
Rozvoz potravín ponúka vo väčšine oblastí Bratislavy, Martina, Žiliny, Považskej Bystrice, Terchovej, Nitry, Košíc, Trnavy, Prešova, Galanty, Šale, Malaciek, Hlohovca a okolia týchto lokalít.
DoDo v skratke:
- kuriérska služba bola pôvodne súčasťou KKCG miliardára Karla Komárka, v roku 2017 startup kúpila Menšíkova spoločnosť Inveo, v tomto roku sa presunula do nového venture-kapitálového fondu V-Sharp;
- má 550 kuriérov a 350 dodávok;
- spolupracuje tiež s reťazcami KFC, Pizza Hut či Bageterie Boulevard;
- pre niektorých klientov vozí všetky objednávky, pre ďalších robí iba časť, ktorú by nezvládli vybaviť vlastnými silami.
Na slovenskej železnici sa prvýkrát môžu objaviť čínske vlaky. Leo Express by rád nasadil súpravy od čínskeho výrobcu na linky z Česka cez Žilinu do Bratislavy.
Leo Express zvažuje, že by od júnovej zmeny grafikonu otvoril ďalšie dve medzištátne linky, ktoré by časť úseku išli medzi Bratislavou a Žilinou. Konkrétne má ísť o spojenie Praha – Olomouc – Žilina – Bratislava a o samostatné spojenie Ostrava – Žilina – Bratislava.
Európska komisia schválila štátnu pomoc vo výške 3,2 miliardy eur na výskum a inováciu technológie batérií pre elektromobily v siedmich krajinách EÚ – v Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Poľsku a Švédsku.
Podpora vývoja a výroby vlastných, európskych batérií je prioritou Únie.
Očakáva sa tiež, že schválenie verejného financovania vo výške 3,2 miliardy eur odblokuje ďalších 5 miliárd eur súkromných investícií.
Ukončenie celého projektu je naplánované na rok 2031.
„Výroba batérií v Európe je pre naše hospodárstvo a spoločnosť strategicky zaujímavá z hľadiska jej potenciálu, z hľadiska čistej mobility a energie, tvorby pracovných miest, udržateľnosti a konkurencieschopnosti,“ uviedla Margrethe Vestagerová, viceprezidentka EK zodpovedná za hospodársku súťaž.
„Schválená pomoc zabezpečí, aby tento dôležitý projekt mohol pokračovať bez neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže,“ povedala.
Komisia dodala, že projekt zahŕňa „ambiciózny a riskantný“ výskum a vývoj v celom hodnotovom reťazci batérií, od ťažby a spracovania surovín a výroby pokrokových chemických materiálov cez návrh batériových článkov a modulov a ich integráciu do inteligentných systémov až po recykláciu a opätovné použitie batérií. (tasr)
