Denník E

V Česku obmedzenie predaja počas vybraných sviatkov začalo platiť koncom roka 2016. Najväčší český obchod s elektronikou a počítačmi však toto ustanovenie ignoroval, obchodná inšpekcia preto dala Alze v roku 2017 pokutu 230-tisíc korún, uvádza portál ihned.cz.
Čo bolo jadrom sporu: Alza sa obhajovala tým, že sa na ňu ako na internetový obchod zákaz nevzťahuje.
„Alza má virtuálnu predajnú plochu vymedzenú na internete, nemožno hovoriť o fyzickej predajnej ploche,“ argumentoval jej právny zástupca Štěpán Kmoch a obrovský priestor v Prahe-Holešoviciach označoval len za showroom jednotlivých výrobcov.
Obchodná inšpekcia však poukazovala na to, že Alza je predajcom, obchod má ako predmet podnikania v obchodnom registri a aj ho vykonáva. Prevádzkárne podľa ČOI neslúžia iba ako výdajne, sú tam zamestnanci, ktorí radia s výberom produktu a pomáhajú pri uzatváraní kúpnej zmluvy.
Čo v spore rozhodlo: Súd dal za pravdu inšpekcii, podľa ktorej predaj pozostáva z viacerých fáz. Patrí medzi ne možnosť tovar si prezrieť, vybrať, zaplatiť a odniesť domov. Kontrolóri nakúpili priamo v predajni, kde im tovar pripravili a vydali.
Širšie súvislosti: Alza nie je jediná firma, ktorá sa v Česku pre tento zákon dostala do sporu s ČOI. Predajnú plochu sa cez sviatky pokúsila zmenšiť aj firma Ronja, ktorá predáva parfumy a kozmetiku na hraničnom priechode s Rakúskom v Znojme. Aby sa zmestila do povoleného limitu 200 štvorcových metrov, cez štátny sviatok zmenšila plochu páskou a zátarasami.
ČOI účelové zmenšenie plochy na jeden deň označila za obchádzanie zákona a firme udelila pokutu 20-tisíc Kč. Aj tento prípad potvrdil súd a poukázal na to, že zákon sleduje legitímny cieľ, ktorým je zladenie pracovného a rodinného života zamestnancov.
Čo spor vyriešil: V prípade Alzy zrejme nič, pretože tá zákaz ignoruje dlhodobo, dostala už osem pokút a o všetky sa súdi. Ihned.cz  prípad komentuje tak, že udelené pokuty sú výrazne nižšie ako priemerný zisk Alzy za jeden deň. Firma mala vlani tržby 25 mld. Kč a zisk 969 mil. Kč.

Špicar poukázal na to, že Úniu opúšťa Británia, kde sa platí librou, a hrozí, že o budúcnosti únie budú vo väčšom meradle než doteraz rozhodovať krajiny z eurozóny.  (čtk)

Denník E včera zverejnil správu, že štátna pošta pridelila významnú zákazku firme, ktorá vznikla len tento rok v marci. Jej väčšinovým vlastníkom je firma Middlecap Group Miroslava Výboha. Podľa poslanca Jozefa Rajtára by mal byť za to odvolaný šéf pošty Peter Helexa.
„Pochybné je nielen to, že kontrakt dostala firma bez histórie, ale aj samotný nápad, aby opravy a rekonštrukcie prevádzok pošty mala pod kontrolou jedna súkromná spoločnosť. Tou povestnou čerešničkou na skysnutej torte je skutočnosť, že spolumajiteľom firmy je priateľ Roberta Fica a médiami označovaný oligarcha Smeru Miroslav Výboh,“ povedal poslanec opozičnej Demokratickej strany Jozef Rajtár.
Podľa strany je znakom dobrej politickej kultúry nerobiť na poslednú chvíľu investičné rozhodnutia, ktoré presahujú do nasledujúceho volebného obdobia.

Automobilka tým reaguje na meniace sa globálne rámcové podmienky a ako súčasť koncernu Volkswagen si kladie za cieľ výrazne redukovať produkciu CO2 ako pri vozidlách, tak aj pri samotnej výrobe.

„Spustenie výroby ďalších dvoch elektrických vozidiel v Bratislave prispieva k redukcii CO2 emisií a zároveň je jedným zo stavebných kameňov stratégie Zero Impact Factory,“ povedal Oliver Grünberg, predseda predstavenstva a člen predstavenstva pre technickú oblasť vo Volkswagen Slovakia.

Prvé čisto elektrické vozidlo koncernu Volkswagen zišlo z výrobnej linky v roku 2013 práve v Bratislave. Volkswagen e-up! sa šesť rokov vyrába len na Slovensku.

V tomto roku prešiel segment malých mestských vozidiel významnými zmenami a elektrifikáciou. Volkswagen up! sa vyrába v troch motorizáciách, a to s ekologickými pohonmi (čisto elektrický ako e-up! a CNG ako eco up!) a so spaľovacím benzínovým motorom.

Modely ŠKODA CITIGOeiV a SEAT Mii electric sú produkované ako výlučne elektrické vozidlá.

Všetky tri elektrické modely disponujú dlhším dojazdom a výbavou, čím spĺňajú očakávania pri zabezpečení ekologickej a pohodlnej mestskej mobility.

Volkswagen Slovakia produkuje celkovo 8 modelov piatich značiek. Z nich sú už dnes tri čisto elektrické. Elektrifikácia pohonov sa dotýka aj segmentu SUV, v ktorom sú ako ekologickejšie alternatívy vyrábané štyri modely s hybridným pohonom (Porsche Cayenne a Porsche Cayenne Coupé ako PHEV, Audi Q7 a Audi Q8 ako MHEV).

Informácie o spustení online registrácie s ďalšími detailmi zverejnilo ministerstvo hospodárstva v tlačovej správe.

Elektronická registrácia bude možná len v pracovných dňoch od 12:00 do 20:00. Jej dátum a čas je rozhodujúci pre určovanie poradia a vytváranie rezervácie na dotáciu.

Čo bude nasledovať:

Od 17. decembra začne žiadateľov e-mailom kontaktovať Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) s informáciami  o ďalšom postupe pre oficiálne podanie žiadosti.

Detaily dotačnej schémy sú zverejnené na webe Chcemelektromobil.sk.

Aké sú podmienky dotácie:

• ten, kto získa dotáciu, bude mať 12 mesiacov na kúpu auta, štát následne príspevok refunduje;
• automobil bude nutné vlastniť minimálne 2 roky, nebude sa dať využiť lízing;
• maximálna obstarávacia cena dotovaného vozidla je 50-tisíc eur s DPH.

Príspevok 8-tisíc eur bude možné získať na nákup nového auta s čisto elektrickým pohonom, v prípade plug-in hybridu predstavuje 5-tisíc eur.

Na podporu nákupu elektromobilov štát vyčlenil 5 miliónov eur, dotácie sa budú prideľovať do vyčerpania tejto sumy.

Zároveň je na najvyššej úrovni od februára 2018. Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie sa tiež zlepšilo (o 4,8 bodu na -19,9 bodu a rástlo tiež druhý mesiac v rade, informuje Národná banka Slovenska (NBS).

Čo je za tým:

• Výrazné zlepšenie v očakávaniach finančných expertov na nasledujúcich 6 mesiacov vyplýva z ich nádeje, že export a súkromná spotreba sa budú vyvíjať lepšie ako sa pôvodne očakávalo.
• Tieto očakávania pramenia z vyššieho ako predpokladaného nemeckého prebytku zahraničného obchodu v októbri, relatívne priaznivého ekonomického rastu v EÚ v treťom štvrťroku a stabilného trhu práce v Nemecku.
• Avšak skôr nepriaznivé údaje pre októbrovú priemyselnú produkciu a objednávky v októbri indikujú, že vývoj ekonomiky je naďalej krehký.

Hodnota ZEW je tak za posledný štvrťrok nad priemernou úrovňou predchádzajúceho kvartálu
a naznačuje viac-menej priaznivý signál pre výhľad nemeckého hospodárstva, uviedla NBS.

Indikátor súčasnej ekonomickej situácie v eurozóne sa v porovnaní s novembrom výrazne zlepšil (o 4,9 bodu na -14,7 bodu). Očakávania pre budúci vývoj eurozóny v decembri tiež značne vzrástli (o 12,2 bodu na 11,2 bodu).

Moratórium na digitálny obchod s odhadovanou ročnou hodnotou 225 miliárd dolárov malo vypršať tento mesiac. Jeho obnovenie si vyžaduje jednomyseľný súhlas, píše Reuters.

Niektoré krajiny, napríklad India a Juhoafrická republika, sú za zrušenie moratória. Rozvíjajú totiž digitálnu ekonomiku a snažia sa získať späť stratené príjmy z ciel, o ktoré prichádzajú postupnou digitalizáciou obchodu.

Ďalšie štáty však varujú, že by to mohlo viesť k odvetným internetovým clám.

Moratórium WTO zakazuje clá na digitálne dodávané produkty, služby a obsah.

Zaradenie ďalšieho športovo-úžitkového vozidla na výrobné linky slovenského VW spomenul Maier v rozhovore na portáli Automotive News Europe.

Informáciu potvrdil aj predseda predstavenstva slovenskej divízie VW Oliver Grünberg.

Škoda hasí umiestnením Karoqu do Bratislavy problém vyťažených kapacít v Česku, ktoré nestíhajú uspokojiť silný dopyt.

Ďalší populárny model Octavia sa vyrába okrem Mladej Boleslavi aj v Rusku, na budúci rok má štartovať jeho produkcia v Číne.

Celkovo potrebuje Škoda nájsť dodatočné kapacity na výrobu zhruba 100-tisíc áut.

Otáznik v Turecku:

VW plánoval postaviť nový montážny závod v Turecku. Rozhodnutie o ňom odložil po tom, ako Turci rozpútali vojenskú ofenzívu v Sýrii.

Fabrika mala prevziať výrobu Passatu, ktorého produkcia sa skončí v roku 2022 v nemeckom Emde, absorbovať časť výroby Karoqu a produkovať tiež Škodu Superb.

VW posunul termín verdiktu o tureckom závode do konca roka.

Aká budúcnosť čaká slovenský VW:

Bratislavský závod VW sa nedostal medzi 9 fabrík, do ktorých nemecký koncern nasadí masovú výrobu elektromobilov. Začal s ňou v novembri v Zwickau.

O budúcej výrobnej náplni na Slovensku mal VW rozhodnúť do konca roka.

Výrobný program v Bratislave stojí na luxusných SUV viacerých značiek, napríklad VW Touareg, Porsche Cayenne či Audi Q7.

Okrem nich fabrika produkuje tiež menšie vozidlá, ako je VW Up, vrátane elektrickej verzie.

Podľa špekulácií v médiách je bratislavský závod v hre o produkciu modelu Passat, ktorý mal zakotviť v Turecku.

„O danej veci preto rozhodne kolektívny orgán – rada úradu,“ vysvetlila Zvončeková. Odvolacie konanie sa začalo v pondelok.

Ministerstvo obrany v júni vyhlásilo tender na nákup viacúčelových taktických vozidiel 4×4 pre Ozbrojené sily SR.

Ide o nákup 424 vozidiel za maximálnu sumu 321 miliónov eur bez DPH. Na začiatku júla ho ÚVO pozastavil. Ministerstvo tvrdilo, že ide o štandardný postup a že požiadalo o kontrolu samo. (tasr)

Veľká časť škrtov sa dotkne technických a prevádzkových oddelení, píše CNBC.

O prácu by nemali prísť finanční poradcovia, ktorí sa venujú správe majetku.

Banka sa snaží znížiť náklady na zamestnancov. Predpokladá, že na budúcoročných výnosoch sa prejaví neistota, ktorú spôsobuje obchodný spor USA a Číny, i spomalenie rastu globálnej ekonomiky.

Pokuta sa vzťahuje k štvorročnému obdobiu do konca marca 2018, píše Reuters.

Ghosna zatkli vlani v novembri pre podozrenia z finančných machinácií.

Podľa úradov podhodnotil svoje príjmy za takmer 10 rokov o 9,1 miliardy jenov (zhruba 75 miliónov eur) a presunul na automobilku straty z osobných investícií, ktoré mu vznikli počas finančnej krízy v roku 2008.

Novým výkonným šéfom Nissanu sa na jeseň stal dovtedajší riaditeľ čínskej divízie Makoto Učida. Pri nástupe do funkcie si vytýčil ambíciu vrátiť sa do zisku, za kľúčové považuje nastavenie realistických cieľov.

Nissan sa tak jasne snaží oddeliť od éry Ghosnového vedenia.