Denník E

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk

Správna štruktúra dôchodkového systému pozostáva z verejného piliera, ktorý garantuje rovnaký minimálny dôchodok pre všetkých, a zo súkromného piliera, kam patria všetky možné alternatívy dobrovoľného individuálneho sporenia.

Vybrané typy úspor môže štát pokojne podporovať napríklad daňovými úľavami. Mohol by si pritom klásť podmienky, že podporuje iba úspory v inštitúciách kolektívneho investovania, že výber úspor je možný iba v určitom minimálnom veku (napríklad po 65. roku) a že správcovia úspory investujú do uznaných typov aktív (z hľadiska renomé emitentov a splatnosti).

V rozpore s týmto podporujúcim postojom dnes štát úspory kumulované vo finančnom sektore zdaňuje. Napríklad formou špeciálneho bankového odvodu (SR) alebo zamýšľaného zdanenia technických rezerv komerčných poisťovní (Česká republika). A zároveň znižuje ich atraktivitu príliš uvoľnenou menovou politikou.

Na Slovensku sa z prvého dôchodkového piliera, ktorý poskytuje základné dôchodky v určitom nemalom intervale (čiže nie jednotné minimum!) odštiepila časť odvodov a odklonila do nového, povinného, špeciálne legislatívne upraveného piliera, ktorý podľa predloženej analýzy nefunguje optimálne. Hlavne pre časté politické zásahy.

Napriek tomu a napriek mojej ideálnej predstave by som druhý pilier nerušil. Ale zmenil tak, aby vytváral čo najlepší doplnok k základnej penzii.

Tvorbu investičnej stratégie by som nenechal na sporiteľov, ale na správcov fondov. Ich odmena, čiže legislatívne definované poplatky za správu, by sa však nemali odvodzovať od hodnoty spravovaných aktív, ale od zhodnotenia investícií, čiže od hodnoty peňazí, ktoré správcovia k zvereným úsporám pridajú.

Správcovia by mali mať zároveň povinnosť pravidelne informovať sporiteľa o výške mesačného dôchodku (pri vopred stanovených štandardných parametroch, ako je napríklad dôchodkový vek 65 rokov či priemerný vek dožitia). Rovnakú povinnosť by mala mať Sociálna poisťovňa.

Dnes totiž budúci dôchodcovia netušia (ani teoreticky), aký dôchodok im v budúcnosti zabezpečí štát a koľko im k tomu pridá dôchodkový správca.

Z predstavených možností vylepšenia druhého piliera sa mi pozdáva najviac tzv. paternalistický scenár, ktorý počíta so zrušením garantovaných fondov a s povinným vstupom do systému pre každého novovstupujúceho na trh práce.

Korekcie investičnej stratégie pre konkrétne vekové kategórie sporiteľov (utlmovanie akciovej zložky v prospech dlhopisovej) by však mal určovať zákon, nie arbitrárna voľba sporiteľa.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Termín začiatku obchodovania s akciami Aramca zverejnila saudskoarabská burza Tadawul na svojej internetovej stránke.

Firma stanovila cenu jednej akcie na 32 rijálov (zhruba 7,7 eura).

Rekordy Aramca:

• pravdepodobne prekoná rekordné IPO čínskeho e-shopu Alibaba, ktorý získal v roku 2014 pri vstupe na newyorskú burzu 25 miliárd dolárov;
• stane sa najhodnotnejšou firmou s akciami na burze s trhovou kapitalizáciou 1,7 bilióna dolárov (súčasné maximum Applu je 1,2 bilióna dolárov);
• je najväčším producentom ropy, na globálnej produkcii sa podieľa zhruba 10 percentami;
• vlani vytvorilo najvyšší čistý zisk na svete 111 miliárd dolárov.

Vstup Aramca na burzu bol dlho očakávanou udalosťou.

Saudská Arábia sa rozhodla ponúknuť akcie investorom, aby získala peniaze na zníženie závislosti ekonomiky od ropy a tvorbu nových pracovných miest.

Korunný princ Muhammad bin Salmán sa usiloval o vyšší výťažok z IPO zodpovedajúci trhovej hodnote 2 bilióny dolárov.

Atlas komplexity svetových ekonomík zostavuje Growth Lab z Harvadskej univerzity, na svojom webe ho zverejnilo Svetové ekonomické fórum.

Skúma, do akej miery jednotlivé krajiny disponujú sofistikovanými a unikátnymi poznatkami, ktoré sa pretavujú do ich rôznorodého exportného potenciálu.

Na špičke sa dlhodobo drží Japonsko, nasledujú Švajčiarsko a Južná Kórea.

Svetové ekonomické fórum si všíma vysoké umiestnenie Česka (6. pozícia) ako najatraktívnejšej výrobnej destinácie v Európe.

Dobré umiestnenie stredoeurópskych krajín podopiera najmä ich silná orientácia na autopriemysel.

Z krajín V4 nechalo Slovensko za sebou v rebríčku iba Poľsko.

Prečo je to dôležité: Medzi najčastejšie problémy ľudí na pokraji hmotnej núdze patria podľa NBS vysoké účty za služby, napríklad káblovú televíziu či mobil, alebo aj pôžička, ktorej splátky nevládzu splácať. Spôsobujú im životnú krízu, ktorá sa neraz končí aj stratou strechy nad hlavou.

NBS nedávno prijala stratégiu posilnenia finančnej gramotnosti na Slovensku. Tento „tréning trénerov“ je jeho pilotná časť.

Čo bude nasledovať:  V prvej fáze vyškolili 24 terénnych pracovníkov z celého Slovenska, najmä z regiónov, kde je miera hmotnej núdze najvýraznejšia. „Hlavne sú to okresy Revúca, Rimavská Sobota, kde je počet ľudí v hmotnej núdzi viac ako 12 % z celého obyvateľstva,“ povedal generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič. Pre porovnanie, v Bratislave to nie je ani 0,2 %.

V ďalšej fáze, ktorá bude pokračovať v novom roku, sa zapojí ďalších 260 pracovníkov. V regiónoch budú o financiách diskutovať s ľuďmi v teréne.

Širší kontext: NBS chce od prvej skupiny terénnych pracovníkov zistiť, ako budú komunikovať s osobami v hmotnej núdzi, aké budú mať problémy v praxi a v teréne. A overiť si, aká je finančná gramotnosť najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Vyškolia ich, aby ľuďom pomohli rozmýšľať ekonomickejšie a racionálnejšie v rôznych modelových situáciách a hľadať primerané „triezve“ riešenia.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku

Na úvod by som chcela zdôrazniť, že aj ja si už 15 rokov v druhom pilieri sporím a z výnosov nie som v posledných rokoch nadšená.

Vnímam aj to, že ako individuálny investor viem svoje úspory určené na dôchodok a pre deti zhodnotiť výrazne lepšie, zároveň si však plne uvedomujem, že je to najmä vďaka mojej intenzívnej skúsenosti a pravidlu, že investujem najmä pri akciách len tam, kde dostatočne poznám podkladové aktívum.

Boli roky, keď som skúsenosť nemala a v prípade investícií do renomovaných akciových fondov veľkej medzinárodnej banky dosiahla aj významné straty (viac ako 30 %).

V čom je štúdia kontroverzná?

Vzhľadom na krátku históriu a skúsenosť sporiteľov na Slovensku sa javí neobjektívne a príliš provokatívne zamerať štúdiu na krajiny, ktoré politickou kultúrou aj históriou nemajú so Slovenskom veľa spoločného (Dánsko, Holandsko, Kanada a Nový Zéland).

Objektívnejšie by bolo ostať v našom regióne, ja som preto aspoň laicky nahliadla k susednému Rakúsku a Česku.

Na rakúskom systéme ma najviac zaujala zákonná podmienka minimálneho výnosu, ktorý je viazaný na mesačné výnosy štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu, a to za obdobie 5 rokov.

Explicitne sa pritom uvádza, že je možný aj negatívny výnos. Zároveň sa umožňuje, ale len v prípade, že sa zamestnávateľ a zamestnanci dohodnú v kolektívnej zmluve, od tejto zákonnej podmienky minimálneho výnosu upustiť.

Len vtedy je možné v Rakúsku sporiť s väčším rizikom a potenciálom väčšieho výnosu. Prehľad výnosov relevantných štátnych dlhopisov nájdete v tabuľke nižšie.

Najobjektívnejšie sa mi pre Slovensko javí porovnanie s českým systémom. Nielen z pohľadu histórie a kultúry, ale aj poskytovaných daňových úľav. Výnosnosť českých penzijných spoločností nájdete v prehľade nižšie.

Aj keď sa s autormi štúdie dá súhlasiť v tom, že „slovenské výnosy sa nepriblížili najlepšej praxi vo svete“, určite sa nedá súhlasiť s tvrdením v závere, že slovenskí sporitelia v porovnaní so zahraničným benchmarkom významne stratili.

Objektívnejšie zhrnutie by bolo, že slovenské výsledky nie sú katastrofálne, ale zodpovedajú praxi v regióne napriek politickým zásahom.

Je dokonca pravdepodobné, že výnosy zo slovenských dlhopisových fondov sa nachádzajú v interkvartilovom rozpätí toho, čo dosahuje región V4.

Najdôraznejší nesúhlas však vyjadrujem alternatíve zrušiť súkromné dôchodkové spoločnosti a ponechať spravovanie fondov štátu. Centralizovaný štátny fond je dobrá myšlienka, ale len ak ostane v konkurencii so súkromnými.

Vzhľadom na to, že Slovensko v nedávnej dobe zažilo aj veľmi nezodpovedných premiérov a ministrov financií konajúcich v rozpore s verejným záujmom, by to nebolo rozumné.

V čom je štúdia inšpiratívna?

Jednoznačne súhlasím s tým, že treba znížiť poplatky a upraviť celkové nastavenie systému. Sporitelia by mali byť viac motivovaní investovať do indexových a akciových fondov. To pravdaže nepôjde bez ich vzdelávania a vyššej finančnej gramotnosti. V plnom rozsahu sa stotožňujem tiež s tým, že najtvrdším orieškom je politické riziko.

Taktiež súhlasím s tým, že penzijný systém treba postaviť na viacerých pilieroch a povinných sporiacich schémach, jednoznačne však treba v rámci systému naďalej podporovať súkromné dôchodkové spoločnosti. Najmä pre politické riziko.

V kocke sa dá zhrnúť, že úprava systému druhého piliera by bola užitočná, určite však nie radikálne zmeny ako zrušenie súkromných dôchodkových spoločností alebo upustenie od investovania do štátnych dlhopisov.

Dnes nikto nevie povedať, či o 10, 20 alebo 30 rokov nebude náš región zažívať obdobie deflácie a celkovej stagnácie. Poraziť neexistujúcu infláciu nemôže byť potom pre dôchodcu ani pre štát hlavný cieľ.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Vedenie Keringu absolvovalo úvodné rozhovory s výrobcom luxusného lyžiarskeho oblečenia Moncler, informuje Bloomberg.

Ak by značka Moncler (trhová hodnota okolo 11 miliárd eur) prešla do skupiny Kering, zišla by sa tam so známymi menami, ako sú Gucci, Yves Saint Laurent, Bottega Veneta či Balenciaga.

Šéf Moncleru Remo Ruffini však bagatelizoval rozhovory s Keringom s tým, že „firmy sa niekedy rozprávajú, no nič z toho nebude“, píše Reuters.

Moncler v skratke:

• pôvodne francúzsku značku kúpil Remo Ruffini v roku 2003;
• zo segmentu funkčného lacného outdoorového oblečenia sa značka posunula do sveta luxusnej módy;
• zimné bundy predáva za štvorciferné sumy v eurách;
• cena akcií firmy sa od vstupu na milánsku burzu v roku 2013 takmer zoštvornásobila. Tento rok podrástli o približne polovicu.

Akvizícia Moncleru by pomohla Keringu držať krok s rivalom LVMH, ktorý sa nedávno dohodol na kúpe klenotníctva Tiffany za vyše 16 miliárd dolárov.

Podľa Reuters trhová hodnota Keringu dosahuje 68 miliárd eur.

Dohoda zahŕňa zníženie celkovej ťažby o ďalších 500-tisíc barelov denne počas prvého štvrťroka 2020, píše Reuters.

OPEC a jeho spojenci sa už pred rokom dohodli na znížení dodávok ropy o zhruba 1,2 milióna barelov denne.

Pôvodná platnosť mala byť do polroka 2019, v lete ju však ťažiarske krajiny predĺžili do konca marca budúceho roka.

So zahrnutím novej dohody bude ťažba znížená o 1,7 milióna barelov denne, čo je zhruba 1,7 percenta globálneho dopytu.

Ďalšie stretnutie OPEC a spojencov by sa malo konať v marci 2020.

Ťažiarske štáty začali koordinovane znižovať ťažbu ropy v roku 2017, aby zabránili prudkému prepadu cien po náraste ťažby v USA.

Spojené štáty už prekonali Rusko a Saudskú Arábiu a stali sa najväčším producentom ropy na svete.

Kontrola mestského kontrolóra v Infra Services bola zameraná na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov, dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti pri hospodárení s finančnými prostriedkami v procese obstarávania a využívania služobných motorových vozidiel za roky 2015 až 2018.

Kontrolná skupina zistila, že firma v roku 2015 odpredala desať osobných áut spolu za 12 080 eur a 47 úžitkových, nákladných vozidiel a strojov za cenu 47 920 eur. „Predaj 57 mechanizmov spoločnosti SVJT jednomyseľne schválilo predstavenstvo Infra Services na zasadnutí zo dňa 8. decembra 2015. Kontrolná skupina zistila, že firma SVJT bola priamo oslovená spoločnosťou Infra Services listom s požiadavkou o predloženie cenovej ponuky na odkúpenie vozidiel. Na odpredaj týchto áut a mechanizmov nebola zrealizovaná žiadna obchodná súťaž,“ povedal hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Infra Services podľa správy kontrolóra nepredložila dokumentáciu, na základe ktorej dospela k určeniu predajnej ceny. Na predávanú techniku nebol vyhotovený znalecký posudok a ani odborné posúdenie. Predaj vozidiel nebol prerokovaný v dozornej rade Infra Services.

„Kontrolná skupina na základe rozhovoru so zamestnancami Infra Services získala informácie, že samotný predaj bol vnímaný zamestnancami ako nepochopiteľný postup vedenia spoločnosti, keďže väčšina mechanizmov bola funkčná a práceschopná,“ spresnil Bubla.

„Osobné motorové vozidlá boli odpredané za podstatne nižšiu kúpnu cenu, ako je alebo bola trhová cena. Kontrolná skupina preto konštatovala, že tento predaj vozidiel bol nehospodárny,“ poznamenal Bubla.

Keďže Infra Services predala aj mechanizmy, musela ich nahradiť novými, čo riešila operatívnym lízingom mechanizmov od dodávateľa AWL. Za služby operatívneho lízingu mechanizmov, ktoré čiastočne nahradili odpredané vozidlá, uhrádza Infra Services mesačný nájom v sume 97 983,58 eur bez DPH.

„Za obdobie šiestich rokov využívania služieb operatívneho lízingu mechanizmov zaplatí spoločnosť Infra Services celkovo sumu 7 054 817 eur bez DPH, t. j. 8 465 780 eur s DPH, a po skončení operatívneho lízingu v roku 2021 tieto vozidlá nebude môcť spoločnosť v zmysle platnej rámcovej zmluvy ani odkúpiť do svojho výlučného vlastníctva,“ upozornil v správe kontrolór.

Vozidlá využívané na základe operatívneho lízingu podľa kontrolóra navyše nepostačovali pre niektoré výkony Infra Services, čo spoločnosť vykrývala subdodávateľsky. Cez operatívny lízing ako náhradu za odpredanú techniku si firma zabezpečila aj nevhodné mechanizmy pre svoju činnosť.

„Vedenie spoločnosti Infra Services nemalo námietky k výsledkom z kontroly a predložilo zoznam prijatých opatrení. Správu o plnení prijatých opatrení má predložiť mestskému kontrolórovi do 31. marca 2020,“ uviedol Bubla. Zisteniami kontrolóra v Infra Services sa budú zaoberať bratislavskí mestskí poslanci na svojom zasadnutí 12. decembra.

Majoritným akcionárom Infra Services je BVS, súčasným minoritným akcionárom je spoločnosť Grafobal Group development, za ktorou stojí podnikateľ Ivan Kmotrík. Väčšinovým akcionárom BVS je hlavné mesto. (tasr)

Najväčšia poľská rafinérska spoločnosť nečakane prejavila záujem o Energu, ktorej prevzatím by sa posilnila na trhu s elektrinou, píše Reuters.

PKN ponúkne za jednu akciu Energy sedem zlotých (1,6 eura), čo firmu oceňuje zhruba na 2,9 miliardy zlotých (678 miliónov eur).

Kupujúci o zámere informoval Európsku komisiu a predpokladá, že obchod bude uzavretý do polovice budúceho roka.

PKN Orlen by rada prevzala aj zhruba o polovicu menšieho konkurenta Lotos. Transakciu má na stole Brusel už od leta, píšu Financial Times.

Poľská vláda vlastní v PKN Orlen 27,52 percenta, v Energe a Lotose viac ako 50-percentný podiel.

PKN Orlen kontroluje aj český Unipetrol, ktorý prevádzkuje sieť čerpacích staníc Benzina na českom aj slovenskom trhu.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Radovan Ďurana, INESS

Otázka, čo s druhým pilierom, je podobná otázke, či bol dobrý a správny prechod na trhový mechanizmus, keďže sa nevydarila poriadne privatizácia, mnohí sa bezdôvodne obohatili, respektíve niektoré sektory neprodukujú výstupy porovnateľné s vyspelými krajinami.

Trhový mechanizmus so všetkými nedostatkami je stále lepším variantom ako akákoľvek iná alternatíva centrálneho plánovania.

Aj druhý pilier, aj keď negeneruje ideálne výsledky, je pre občanov dôležitá alternatíva, keďže priebežný systém je permanentne vystavený politickému riziku.

Druhý pilier predstavuje rozloženie rizika občana nielen z pohľadu zhodnotenia v starnúcej krajine, ale aj pred populistickými návrhmi politikov v prvom pilieri. Súkromné vlastníctvo úspor bolo doteraz fungujúcou garanciou prežitia druhého piliera. Hoci uplynulé vlády zabránili primeranému zhodnocovaniu úspor, ani ony si nedovolili na tieto úspory siahnuť.

Nižšie zhodnotenie úspor je však svojou váhou veľmi malé v porovnaní s tým, ako súčasná vláda „pokazila“ prvý pilier sporiteľom aj ostatným poistencom.

Druhý pilier, a to nielen na Slovensku, momentálne najviac ohrozujú politiky centrálnych bánk. Demonštrácie v Holandsku, krajine s najdlhšou históriou kapitálového sporenia, sú dôkazom zlej situácie. Centrálne banky reagujú na priania politikov a v snahe stimulovať ekonomiky, fiškálne dotovať vlády a zdanlivo zlepšovať zdravie bánk stlačili úroky na nulu.

Na to doplácajú všetci sporitelia, ktorí majú záujem buď o výplatu anuity, alebo o bezpečné uloženie úspor. Sporitelia tak platia daň zo sporenia proti svojej vôli a bez schválenia parlamentom.

Podľa nás by mal byť povinný vstup do druhého piliera s možnosťou vystúpenia.

Výška sadzby by mala pomaly vystúpať na 6 %. Výška odvodov do druhého piliera by mala byť limitovaná na vymeriavací základ vo výške trojnásobku priemernej mzdy tak, ako to bolo pri spustení.

To, že z dôvodu deficitu prvého piliera a rozpočtu vláda zdvihla stropy odvodov na sedemnásobok priemernej mzdy, neznamená, že by sporitelia mali odvádzať také vysoké sumy do druhého piliera. Sporitelia s vyšším príjmom by mali mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, či zvyšok príjmu vložia do druhého piliera alebo ho využijú, prípadne investujú podľa vlastných predstáv.

Diskutovať sa dá o tom, či by štát mal novým sporiteľom prednastaviť investičné portfólio/podiel akcií vo fondoch. Ak bude mať zároveň sporiteľ možnosť voľby, bola by takáto miera nudgingu akceptovateľná.

Vláda by však mala otvorene a skutočne podporiť vznik oranžovej obálky, lebo v prípade sporenia a investovania je nedostatok informácií citeľným problémom. Nová vláda by mala podporiť diskusiu o druhom pilieri a ideálne informačnou kampaňou podporiť sporiteľov pri presúvaní úspor.

Výška poplatkov by mala byť regulovaná predovšetkým konkurenciou. To znamená, že vláda by mala odstrániť nadmernú byrokratickú a regulačnú záťaž a garantovať novým aj starým poskytovateľom sporenia stabilitu a predvídateľnosť podmienok.

Otvoriť by sa mala diskusia na tému, ako dostať viac konkurencie na Slovensko a ako umožniť sporiteľom využívať zahraničné možnosti zhodnocovania úspor.

Zavádzanie štátneho fondu na zhodnocovanie úspor sporiteľov by bolo spojené s neakceptovateľnými investičnými aj politickými rizikami. Netreba zabúdať, že sporitelia nemajú zástupcu, ktorý by hájil ich práva v legislatívnom procese, správcovia (DSS) ich úspor nie sú ideálnym možným ochrancom, ale aspoň nejakým.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Lokomotíva Bombardier mala poruchu na pneumatickom systéme zdvíhania zberačov, ktorú nebolo možné odstrániť na mieste, píše portál Zdopravy.cz.

Dopravca cestujúcim automaticky vrátil cestovné.

Problém sa preniesol aj na ďalší spoj. Ranný vlak z Prahy do Košíc mal viac ako dvojhodinové meškanie.

Prevádzka s ročnou kapacitou batérií viac ako 30 gigawatthodín sa má začať stavať na budúci rok, píše Reuters.

Zamestnať by mala vyše 1100 ľudí.

Firmy chcú tiež spoločne vyvíjať batériovú technológiu s cieľom znížiť náklady na nové elektrické vozidlá.

Batérie z nového závodu budú určené pre autá GM. Automobilka má v pláne do roku 2023 predávať 20 modelov na batériový pohon.

GM a LG Chem spolupracujú v oblasti batérií pre elektromobily od roku 2009. Čínska firma ich v súčasnosti dodáva pre batériové auto Chevrolet Volt.

Batérie namiesto áut:

GM tento rok ukončila v Ohiu výrobu malých áut.

Ešte vlani prisľúbila odborárom, že v regióne postaví nový závod na batérie.

Zamestná v ňom však menej ľudí, než vo výrobe áut, kde bolo 4500 pracovníkov.

Kórejský investor očakáva, že dohody týkajúce sa prevzatia Škody JS budú dotiahnuté v prvom polroku 2020, píšu Hospodářské noviny.

Do leta plánuje zároveň prevziať kontrolu vo firme a vlastnícke práva.

V čom má Škoda JS prsty:

• hlavnou zákazkou sú dodávky pre jadrovú elektráreň Mochovce;
• uzavrela kontrakt na Ukrajine za 27 miliónov eur pre dva bloky Rovenskej jadrovej elektrárne;
• podieľa sa aj na projekte britskej jadrovej elektrárne Hinkley Point, kde dodáva reaktory Areva.

Škoda JS vlani vykázala zisk pred zdanením 9,2 milióna eur pri tržbách zhruba 160 miliónov eur. Zamestnáva vyše 1000 ľudí.

Pre nedostatok príležitostí na českom trhu sa stále viac orientuje na export, ktorý mal vlani viac než dvojtretinový podiel na celkových tržbách.

Škoda JS patrí do Gazpromom kontrolovanej strojárskej skupiny Uralmash.

Korea Heavy Industry & Development kupuje strojárske podniky po svete, obchoduje aj s ropou a so skvapalneným plynom LNG.