Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Európska únia doposiaľ neukončila subvencovanie výrobcu lietadiel Airbus, tvrdí WTO. Zistenia obchodnej organizácie zrejme umožnia Spojeným štátom zachovať clá, ktoré v októbri uvalili na európske tovary v reakcii na nezákonné dotácie.

Podľa novej správy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) je stále subvencované lietadlo Airbus A350, píše Reuters.

WTO by však mohla znížiť odhad škôd, ktoré podpora Airbusu spôsobila americkému konkurentovi Boeing.

Na pôvodnom odhade bol založený októbrový verdikt, ktorým WTO povolila USA uvaliť clá na tovar z EÚ v objeme 7,5 miliardy dolárov ročne.

Strop pre colnú odvetu by sa mohol znížiť o 2 miliardy dolárov. Zatiaľ nie je jasné, ako rýchlo by sa takýto verdikt preniesol do zmiernenia colných taríf.

História sporu:

Spojené štáty a EÚ sa od roku 2004 vzájomne obviňujú z nelegálnej podpory Boeingu a Airbusu.

Potvrdilo sa, že obe strany v rozpore s pravidlami WTO finančne podporovali výrobcov lietadiel, aby im zabezpečili výhodnejšiu pozíciu na trhu.

Následne sa začali prípravy na uvalenie ciel, ktoré by boli odvetou za škody vzniknuté nezákonnými subvenciami.

Washington už zaviedol tarify: clo 10 % na dovoz európskych lietadiel  a 25 percent na rôzne poľnohospodárske a priemyselné tovary.

Plány Bruselu na uvalenie ciel na americké výrobky ešte WTO posudzuje. Rozhodnutie sa očakáva začiatkom budúceho roka.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Americký prezident Trump opäť pohrozil Európskej únii zavedením dodatočných ciel na dovoz európskych áut do USA. Vyhlásil, že Biely dom by o týchto clách vážne uvažoval, ak by Washington a Brusel nedokázali dospieť k obchodnej dohode. Dúfa však, že sa dohodu podarí dohodnúť. (čtk)

Zdieľať

Eustream vlani zvýšil objem prepraveného plynu o zhruba šestinu na 69,1 miliardy kubických metrov, čo je najviac od roku 2011. K výraznému rastu prispelo aj predzásobenie zákazníkov pre neistotu ohľadne tranzitu ruského plynu do Európy.

O objeme prepravy plynu za minulý rok informuje Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ), ktorý sa odvoláva na údaje Eustreamu.

Neistota súvisiaca s dodávkami plynu sa týkala toho, či bude pokračovať zmluva o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu ďalej do Európy. Moskva a Kyjev zmluvu napokon podpísali na konci vlaňajška.

Od začiatku tohto roka sa preprava plynu cez Slovensko už drží na nižších úrovniach. Situáciu na trhu okrem prebytku plynu ovplyvňuje aj pomerne teplé počasie, čo tlačí na pokles cien komodity.

Kam prúdi plyn cez Slovensko:

Väčšina plynu prepraveného cez Slovensko smeruje ďalej na európske trhy, s najväčším objemom prepravy na výstupný bod Baumarten v Rakúsku.

Okrem tradičného tranzitu na západ Eustream prepravuje plyn aj smerom do Maďarska a reverzným tokom na Ukrajinu, kde preprava za minulý rok dosiahla 9 miliárd kubických metrov.

Podľa údajov distribútora SPP – distribúcia dosiahla vlani domáca spotreba plynu 4,84 miliardy kubických metrov, uvádza SPNZ. V roku 2018 podľa ministerstva hospodárstva dosiahla 4,9 miliardy kubických metrov.

Zdieľať

Súčasný parlament už nezvolí viceguvernérku NBS, šéfa úradu na ochranu whistleblowerov ani nového šéfa telekomunikačného úradu, hoci to mal v pláne. Koalícia totiž nechala na rokovanie len jediný bod.

Medzi bodmi, ktoré vypadli z programu rokovania parlamentu, je:

  • Vládny návrh na menovanie štátnej tajomníčky ministerstva financií za SNS Dany Meager na post viceguvernérky Národnej banky Slovenska.
  • Návrh uznesenia, ktoré malo zaviazať Národnú banku Slovenska, aby pripravila všetko na presun investičného zlata z Londýna späť na Slovensko.
  • Voľba predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Vláda minulý týždeň označila spomedzi troch kandidátov za favorita aktuálneho šéfa telekomunikačného úradu Vladimíra Kešjara.
  • Návrh vlády na voľbu predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
  • Návrh zákona na zabránenie neprimeranej koncentrácie vlastníctva a usporiadanie konfliktu záujmov na mediálnom trhu a v oblasti zdravotníctva (takzvaný lex Haščák).
Zdieľať

Francúzsko ponúklo USA odklad splatnosti dane z digitálnych služieb pre veľké internetové firmy z apríla na koniec roka. Snaží sa tým riešiť vzájomný spor, v rámci ktorého Washington pohrozil Francúzsku zavedením cla na niektoré tovary.

O ponuke ústretového kroku Francúzska ohľadne digitálnej dane informuje Reuters s odvolaním sa na zdroj z francúzskeho ministerstva financií.

Návrh má byť súčasťou prímeria, na ktorom sa dohodli francúzsky prezident Emmanuel Macron a americký prezident Donald Trump.

Malo by platiť do konca roka, čiže zhruba do amerických prezidentských volieb.

Na čom sa dohodli:

  • Francúzsko má odložiť tohtoročnú platbu dane. Cieľom je získať čas na širšie rokovania v rámci OECD, ktorá pracuje na reforme medzinárodných daňových pravidiel.
  • Spojené štáty sľúbili, že nezavedú clá a budú pokračovať v rozhovoroch o riešení sporu. Nespustí sa tak nové kolo obchodnej vojny medzi EÚ a USA.

Čo rieši EÚ (a Francúzsko):

Veľké internetové giganty, ako sú Google, Apple, Facebook či Amazon, platia v Európe priemernú daň okolo 9,5 %, kým priemerné zaťaženie iných európskych firiem daňou z príjmu je 23 %.

Únia sa nedohodla na zavedení spoločnej digitálnej dane, preto viaceré krajiny vrátane Francúzska či Talianska ohlásili samostatné zdanenie digitálneho obchodu.

Francúzsky parlament schválil 3-percentnú digitálnu daň z obratu vlani v lete, platí spätne od začiatku roka 2019.

Týka sa firiem, ktoré majú v krajine príjmy nad 25 miliónov eur a celosvetovo viac než 750 miliónov eur.

Čím hrozili Američania:

Spojené štáty tvrdia, že daň nespravodlivo diskriminuje veľké americké internetové firmy.

Koncom vlaňajška varovali, že v rámci odvety môžu uvaliť až 100-percentné dodatočné clá na dovoz francúzskych výrobkov v hodnote 2,4 miliardy dolárov ročne, vrátane šumivého vína, kabeliek, syrov a ďalších výrobkov.

Zdieľať

Zakladajúci akcionári Metra zvyšujú svoj vplyv. Môžu blokovať Křetínskeho s Tkáčom

Nadácie Meridian a Beisheim Group zvýšili svoj podiel v Metre na 23,06 % z doterajších 20,56 % a de facto tak získali blokačný menšinový podiel. Najväčším akcionárom nemeckého reťazca je firma EPGC Daniela Křetínskeho a Patrika Tkáča.

Zakladajúci akcionári Metra nevylúčili nákup ďalších akcií, píše DPA.

Blokačná minorita v Metre je formálne 25 %, no reálne stačí aj menší podiel, pretože nie všetci akcionári sa zúčastňujú valných zhromaždení.

Podľa účasti na predchádzajúcich zasadnutiach tak Meridian a Beisheim so súčasným podielom už majú blokačnú minoritu.

Aká je pozícia Křetínskeho a Tkáča v Metre:

  • sú najväčším akcionárom, prostredníctvom firmy EP Global Commerce vlastnia 29,99 % akcií,
  • vlani neuspeli s ponukou na prevzatie za 5,8 miliardy eur, odmietli ju práve Meridian a Beisheim,
  • majú možnosť kúpiť ďalšie akcie od firmy Haniel, po zvýšení podielu nad 30 % by museli oznámiť povinnú ponuku na odkup pre zostávajúcich akcionárov.

Meridian a Beisheim podporujú súčasnú stratégiu Metra orientovanú na veľkoobchodné aktivity.

Metro v uplynulých rokoch predalo niektoré vedľajšie aktivity a zameriava sa len na veľkoobchod v Európe, teda na dodávky hotelom, reštauráciám a nezávislým obchodníkom.

Súčasne čelí stagnácii na nemeckom trhu a poklesu v Rusku.

Metro má v 26 krajinách viac ako 770 veľkoobchodov Cash & Carry, ktoré zamestnávajú vyše 150-tisíc ľudí. Na Slovensku prevádzkuje šesť veľkoobchodných prevádzok.

Zdieľať

V Davose sa začalo Svetové ekonomické fórum. V popredí diskusií bude najmä problematika klimatických zmien, kvôli ktorej do alpského strediska mieria aj stovky ekologických aktivistov. Tí od svetových lídrov požadujú, aby prijali opatrenia na zmiernenie vplyvov globálneho otepľovania, a volajú tiež po klimatickej spravodlivosti. (čtk)

Zdieľať

Globálne priame zahraničné investície sa vlani znížili o 1 % na 1,39 bilióna dolárov. Klesli štvrtý rok po sebe a dostali sa najnižšie za takmer 10 rokov. Najväčším príjemcom investícií sú USA s náskokom pred druhou Čínou.

Predbežný odhad priamych zahraničných investícií za minulý rok zverejnila vo svojej správe Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD).

Priame zahraničné investície (FDI) zahŕňajú prevzatie zahraničných podnikov, cezhraničné vnútropodnikové pôžičky či investície do novovznikajúcich podnikateľských projektov v zahraničí. Sú považované za jeden z ukazovateľov globalizácie, píše Reuters.

Čo je za poklesom:

  • prispel k nemu nepriaznivý vývoj v Hongkongu, kde sa príliv investícií zo zahraničia v dôsledku politických nepokojov prepadol o takmer polovicu na 55 miliárd dolárov,
  • zahraničné investície v Británii klesli o 6 %, krajina zápasila s neistotou okolo vystúpenia z EÚ,
  • Európska únia vykázala zníženie investícií o 15 % na 305 miliárd dolárov.

Investičný šéf UNCTAD James Zhan upozornil, že celá EÚ i niektoré jednotlivé členské štáty sprísnili kontrolu prichádzajúcich investícií, najmä pre obavy z národnej bezpečnosti.

Mohlo to odradiť časť investorov, obzvlášť v technologickom sektore.

Aký je výhľad:

V tomto roku by sa globálne FDI mohli po čase mierne zvýšiť, a to vďaka opadnutiu obchodného napätia medzi Spojenými štátmi a Čínou.

UNCTAD upozorňuje, že optimizmus ohľadne budúceho vývoja podkopáva pretrvávajúca geopolitická neistota a protekcionistické tlaky.

Zdieľať

Ak dnes parlament schváli nomináciu štátnej tajomníčky Dany Meager na viceguvernérku NBS, Veronika Remišová (Za ľudí) sa chce obrátiť na prezidentku so žiadosťou o jej nevymenovanie. „Táto nominácia by mohla vážne narušiť nezávislosť NBS.“

Opozičná poslankyňa tvrdí, že Dana Meager, nominantka SNS, nemá päťročnú prax v oblasti menovej politiky, ktorá sa na túto pozíciu vyžaduje.

„Pani Meager nemá prakticky žiadne skúsenosti a vzdelanie v oblasti menovej politiky ani v oblasti finančného dohľadu, čo sú dve hlavné funkcie, ktoré vykonáva NBS,“ povedala Remišová.

Upozornil na to aj Klub ekonomických analytikov.

Remišová tiež žiada, aby štátne orgány, NBÚ a SIS preverili, či Meager bola v roku 2014 na dovolenke v Taliansku s Vadalovcami. „Dovtedy žiadame, aby bolo prerušené rokovanie o tomto bode programu.“

Podľa Remišovej by končiaci parlament nemal krátko pred voľbami rozhodovať o takých dôležitých nomináciách.

Remišová tiež pripomenula, že SNS pred rokom navrhla Jozefa Hudáka. Parlament ho v tajnej voľbe schválil, prezident Kiska ani prezidentka Čaputová ho do funkcie nevymenovali.

Viac o téme čítajte tu.

Zdieľať

Objem priamych zahraničných investícií v Číne vlani stúpol o 5,8 % na 137 miliárd dolárov, ich rast bol najrýchlejší za dva roky. Investície čínskych firiem v zahraničí opäť klesli, príčinou je pretrvávajúce obmedzovanie pohybu kapitálu.

Čína zostala druhým najväčším príjemcom priamych zahraničných investícií, cituje Reuters Čchien Kche-minga, štátneho tajomníka čínskeho ministra obchodu.

Podľa správy Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) získala Čína v minulom roku investície za 140 miliárd dolárov, prvé Spojené štáty v hodnote 251 miliárd dolárov.

Ako investovali Číňania:

  • zahraničné investície čínskych firiem vlani klesli o 8,2 percenta a dosiahli takmer 111 miliárd dolárov,
  • štruktúra investícií bola vyrovnanejšia, najviac peňazí smerovalo do realít a komerčných služieb, spracovateľského priemyslu, distribúcie a maloobchodu,
  • z celkového objemu mierilo 14 percent do krajín pozdĺž takzvanej novej Hodvábnej cesty, ktorá prepája Čínu s ďalšími krajinami Ázie a Európou.

Investície čínskych firiem boli v minulosti významnou hnacou silou globálnych cien, od realít po hodnoty fúzií a akvizícií.

Od roku 2016, keď Peking výrazne sprísnil kontrolu nad pohybom kapitálu, prudko klesajú.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať