Denník E

Prevádzka s ročnou kapacitou batérií viac ako 30 gigawatthodín sa má začať stavať na budúci rok, píše Reuters.

Zamestnať by mala vyše 1100 ľudí.

Firmy chcú tiež spoločne vyvíjať batériovú technológiu s cieľom znížiť náklady na nové elektrické vozidlá.

Batérie z nového závodu budú určené pre autá GM. Automobilka má v pláne do roku 2023 predávať 20 modelov na batériový pohon.

GM a LG Chem spolupracujú v oblasti batérií pre elektromobily od roku 2009. Čínska firma ich v súčasnosti dodáva pre batériové auto Chevrolet Volt.

Batérie namiesto áut:

GM tento rok ukončila v Ohiu výrobu malých áut.

Ešte vlani prisľúbila odborárom, že v regióne postaví nový závod na batérie.

Zamestná v ňom však menej ľudí, než vo výrobe áut, kde bolo 4500 pracovníkov.

Kórejský investor očakáva, že dohody týkajúce sa prevzatia Škody JS budú dotiahnuté v prvom polroku 2020, píšu Hospodářské noviny.

Do leta plánuje zároveň prevziať kontrolu vo firme a vlastnícke práva.

V čom má Škoda JS prsty:

• hlavnou zákazkou sú dodávky pre jadrovú elektráreň Mochovce;
• uzavrela kontrakt na Ukrajine za 27 miliónov eur pre dva bloky Rovenskej jadrovej elektrárne;
• podieľa sa aj na projekte britskej jadrovej elektrárne Hinkley Point, kde dodáva reaktory Areva.

Škoda JS vlani vykázala zisk pred zdanením 9,2 milióna eur pri tržbách zhruba 160 miliónov eur. Zamestnáva vyše 1000 ľudí.

Pre nedostatok príležitostí na českom trhu sa stále viac orientuje na export, ktorý mal vlani viac než dvojtretinový podiel na celkových tržbách.

Škoda JS patrí do Gazpromom kontrolovanej strojárskej skupiny Uralmash.

Korea Heavy Industry & Development kupuje strojárske podniky po svete, obchoduje aj s ropou a so skvapalneným plynom LNG.

Ústup v clách oznámilo čínske ministerstvo financií bez ďalších podrobností, píše Reuters.

Oslobodenie sa má priznávať na základe žiadosti jednotlivých firiem.

Krok čínskej vlády prichádza uprostred americko-čínskych rokovaní o prvej fáze obchodnej dohody, ktorá by mala zmierniť vzájomnú obchodnú vojnu.

Obchodný spor USA a Číny trvá zhruba jeden a pol roka, zrušenie ciel zavedených počas jeho trvania je kľúčovým bodom vyjednávania.

Rozhodnutie Číny poteší amerických poľnohospodárov, ktorí sú dôležitou skupinou voličov prezidenta Donalda Trumpa a Republikánskej strany.

Práve na amerických farmárov ťažko doľahla obchodná vojna. Čínski obchodníci totiž nakupujú poľnohospodárske produkty namiesto od nich na iných trhoch.

Bravčové mäso intenzívne zháňali po celom svete aj preto, že jeho dodávky na trh obmedzil africký mor prasiat.

V septembri sa produkcia nemeckého priemyslu znížila o 0,6 percenta, takisto viac, ako sa očakávalo.

V desiatom mesiaci analytici predpokladali zastavenie poklesu a nepatrný prírastok produkcie o 0,1 percenta, píše Reuters.

Podľa analytika ING Carstena Brzeského môže nemecká ekonomika v 4. kvartáli skĺznuť do stagnácie alebo klesnúť.

„Obchodné spory, globálna neistota a zásadné zmeny v automobilovom sektore spôsobili, že celý nemecký priemysel sa dostal do patovej situácie, z ktorej je ťažké uniknúť,“ hovorí Brzeski.

Vláda je optimistická:

Nemecko sa v 3. štvrťroku o chlp vyhlo recesii. HDP sa medzikvartálne zvýšil o 0,1 percenta, v 2. štvrťroku klesol o 0,2 percenta.

„Najnovší vývoj nových objednávok a podnikateľských očakávaní naznačuje, že v nasledujúcich mesiacoch by mohol nastať trend smerom k stabilizácii,“ uvádza nemecké ministerstvo hospodárstva.

Nemecká vláda tento rok očakáva spomalenie rastu hospodárstva na pol percenta, vlani dosiahol 1,4 percenta. Na rok 2020 odhaduje prírastok HDP o jedno percento.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Ak by sme sa pozreli len na čísla, racionálnym rozhodnutím by bolo druhý pilier zrušiť. Výkonnosť nášho druhého piliera je v porovnaní s ostatnými porovnateľnými piliermi v Európe slabá. Predbehli nás okrem iných aj všetky tri pobaltské krajiny, Bulharsko aj Rumunsko. Slabých miest od spustenia našej dôchodkovej reformy je viac:

• opakované otváranie druhého piliera, spochybňovanie sporiteľov aj DSS,
• hromadný presun sporiteľov v roku 2013 do garantovaných fondov rozhodnutím politikov,
• nedostatočná finančná gramotnosť sporiteľov, absencia skúsenosti s investovaním,
• mylná predstava sporiteľov o tom, že garantované fondy im zabezpečia slušné dôchodky, a hlavne o tom, že im garantujú zachovanie hodnoty ich úspor,
• nedostatočná výkonnosť aj ďalších fondov.

Skutočnosť je však taká, že sporitelia majú na svojich osobných účtoch takmer desať miliárd eur. To sú peniaze, ktoré by už dnes neboli. Preto napriek chybám v druhom pilieri som presvedčený, že spustiť dôchodkovú reformu bolo správne rozhodnutie.

Pravdou však je, že druhý pilier dnes potrebuje zásadné zmeny. Zásahy, ktoré upravia nezdravé rozloženie úspor, presunú významnú časť peňazí mladých sporiteľov von z garantovaných fondov. Zmeny, ktoré zvýšia výkonnosť fondov.

Zmeny, ktoré zabezpečia minimum starostí pre bežného človeka, pretože ten nechce robiť často investičné rozhodnutia. Systém by mal na všetkých úrovniach počítať s tým, že na druhej strane je investor laik.

Dôchodkový svet nie je svetom, kde na každý problém máme v rukáve päť riešení.

Skúsenosti zo sveta nám ukazujú, že trvalo udržateľné dôchodkové systémy stoja nie na jednom ani na dvoch, ale na viacerých životaschopných dôchodkových pilieroch.

Preto neexperimentujme s dôchodkami ľudí. A hlavne – držme populistických politikov čo najďalej od nich.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

„Zákonná úprava vlastníctva a prevádzkovania vodárenskej infraštruktúry je z pohľadu zabezpečenia verejného záujmu nedostatočná,“ píše úrad. „Cieľom transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácie bolo, aby problematiku zásobovania vodou mali pod kontrolou obce ako akcionári vodárenských spoločností, čo sa však nenapĺňa podľa pôvodného zámeru v plnej miere. Pre legislatívu, ktorá dostatočne nechráni verený záujem, štát dnes nedokáže dostatočne kontrolovať pôsobenie vodárenských spoločností pri zabezpečovaní verejného záujmu. Ani obce a mestá ako akcionári vodárenských spoločností nemajú plne pod kontrolou ich hospodárenie.“
NKÚ navrhuje zmeniť zákony tak, aby majitelia vodární museli sledovať verejný záujem.
„Kontrola NKÚ SR sa zamerala na pôsobenie a hospodárenie dvoch vybraných vodárenských spoločností, Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a. s. (BVS)  a Turčianskej vodárenskej spoločnosti a. s.  Najmä na príklade bratislavských vodární kontrolóri zaznamenali viaceré systémové problémy, ktoré prinášajú riziká spojené so zmenenou vlastníckou štruktúrou vodárenských spoločností a majú negatívny dosah na ich prevádzku i hospodárenie. Súčasný systém vykazuje aj vysokú mieru netransparentnosti a nedostatočnou kontrolou verejného záujmu v celom segmente vodárenstva.“
Podiel na dcérskej firme Bratislavskej vodárenskej má Ivan Kmotrík. Viac si o tom môžete prečítať tu.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Otázka nestojí, či je potrebné druhý pilier zmeniť, ale kedy a ako. Ak nedôjde k zásadnej zmene, výsledkom bude, že nízke dôchodky z dôvodu nesprávne nastavenej schémy sporenia bude v konečnom dôsledku sanovať štát.

Druhý pilier tak pri súčasnom nevhodnom nastavení negatívne ovplyvní hospodárenie Slovenska nie preto, že sme odklonili prostriedky do súkromných spoločností (protihodnotou za to bolo, že štát na súkromný sektor presunul aj povinnosť vyplácať časť dôchodku sporiteľov), ale z dôvodu nedostatočných výnosov a následnej potreby dotovať prípadné nízke dôchodky.

Sporenie na finančných trhoch je dôležitý prvok dôchodkového systému, ktorý má viacero výhod (pozri štúdiu) a ktorý je preto potrebné zachovať. Jeho dobré nastavenie je v záujme nielen občana – sporiteľa –, ale aj štátu.

V štúdii autori navrhli niekoľko možností, každá jedna sa dá zrealizovať dobre aj zle. Ide skôr o to, či potenciálne dobré nastavenie na začiatku sme schopní udržať dlhšie ako jedno volebné obdobie, prípadne prekonať dočasné turbulencie na finančných trhoch.

Doterajšia skúsenosť ukazuje, že sme toho neboli schopní. Ide o regulované prostredie, preto vinu za zlý výsledok druhého piliera má predovšetkým vláda a parlament. Tiež však treba povedať, že samotné správcovské spoločnosti svojimi nevhodnými investičnými stratégiami (mimo vplyvu legislatívy) a lobingom za poplatky k zlepšeniu situácie tiež veľmi nepomohli.

Nefunguje to? Zrušme to! Pre niekoho sa núka toto krajné riešenie. Skôr než vynesieme ortieľ smrti, si však treba odpovedať na otázku, čo by sme tým získali a čo stratili.

Dočasne by sme získali viac peňazí vo verejnom sektore, ktoré by sa s najväčšou pravdepodobnosťou prejedli na neuchopiteľné opatrenia. Obdobie rokov 2014 až 2019 je toho príkladom. Na budúce dôchodky by sa zrejme neodložilo nič a v rokoch, keď sa rastúci počet dôchodcov bude dožadovať svojich penzií, sa budeme s otvorenými ústami prizerať, ako nás riešenie financovania dôchodkového systému oberá o rast životnej úrovne.

Na druhej strane, zrušením druhého piliera by sme definitívne stratili možnosť jeho opravy, a teda obrali by sme sa o všetky jeho výhody pre štát a najmä o budúce výnosy pre sporiteľov.

Ten priestor tu stále je, a aj keď už nie je možné dobehnúť všetky napáchané škody, pre všetkých sporiteľov aj štát by šlo o zrealizovanie straty z jeho zavedenia. A to by bol ten najhorší prípad.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Ponuka Aramco prekoná primárnu ponuku akcií čínskej firmy Alibaba. Tá v roku 2014 získala z predaja akcií 25 miliárd dolárov.

Firma by mohla využiť aj tzv. greenshoe opcie, ktoré umožňujú počet upisovaných akcií zvýšiť, a z ponuky by v tomto prípade mohla získať až 26,4 miliardy eur. (reuters)

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnota za peniaze MF SR

Dôchodky a zdravotníctvo sú dve najväčšie výdavkové položky. V našej čerstvej štúdii Rozpočet 2.0. – ako dostať slovenské verejné financie do prvej ligy sme ich zároveň pomenovali ako sektory, kde strácame najviac hodnoty. Lebo ich manažujeme zle, naprieč volebnými obdobiami.

Prvá výborná správa (v dôchodkovej téme) po dlhej dobe je, že dvaja z najlepších slovenských ekonómov sa chopili témy od podlahy a bez servítky nám ukazujú, o koľko sme pre to chudobnejší a ako prestať naše dôchodkové peniaze páliť hore komínom.

Pre časté a prudké pohyby sme prišli o miliardy. Na vine sú politici aj DSS – tvrdia autori. Súhlasím s nimi. Generálnou opravou môžeme svoje dôchodky z druhého piliera zvýšiť o 20 až 80 %.

Dôchodkový systém potrebuje v prvom rade stabilitu. Myslím si, že by sme ho mali stabilizovať ústavným zákonom. Jeden z autorov už raz ukázal, že sa to dá. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti (dlhová brzda) sa osvedčil.

Ctíme si naše právo demokraticky si voliť svojich politikov. Ale nevidím dôvod, prečo túto tému neodpolitizovať. Dobré pravidlá a inštitúcie sú nástroj, ako politikov udržať v zmysluplných mantineloch vo všetkých oblastiach verejnej politiky. Navyše, odporúčania zo štúdie sú štandardom v najvyspelejších krajinách, v tomto prípade je najlepší príklad Nový Zéland.

Ale pridám, že podiel viny máme aj my, sporitelia. Je pochopiteľné, že nie každý občan sa vyzná v investovaní. Rovnako si všetci sami neopravíme auto ani nepostavíme dom, ale o stav sa zaujímame. Nízka miera záujmu o správu svojho majetku je však naozaj prekvapivá. Zvýšiť ju môžeme jasnou komunikáciou – napríklad výškou budúcich dôchodkov – a znížením administratívnych prekážok.

A potrebujeme, aby optimálnu stratégiu definoval niekto iný. Ctíme si však aj svoju slobodu. Ak chce niekto investovať ináč, nech má možnosť veľmi ľahko to urobiť (nezrozumiteľnosť a administratíva sú hlavnými ťahúňmi našej prokrastinácie). Ak však nechceme, aby pasivita znamenala chudobu, dlhopisy nemôžu byť základnou voľbou.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.