Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Západ ťažil z rozširovania EÚ viac než bývalý socialistický blok, tvrdí rumunská europoslankyňa

Kapitálové zisky prúdiace z východu na západ sú vyššie než čisté príspevky z rozpočtu EÚ, ktoré získali východoeurópske štáty, upozorňuje Politico.

Väčšina peňazí v Európe prúdi z východu smerom na západ, nie opačne, tvrdí rumunská europoslankyňa Clotilde Armandová na portáli Politico.eu.

Pod lupu si berie napríklad krajiny V4. Medzi rokmi 2010 a 2016 získali z eurofondov sumy, ktoré zodpovedajú 2 až 4 percentám ich HDP.

Odliv kapitálu na západ však dosahoval 4 až 8 percent výkonu ekonomík Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska.

Injekcia pre východ

Keď sa východ Európy pripojil k EÚ, firmám zo západu sa otvorili veľké možnosti expanzie na nové trhy.

Západné vlády prisľúbili transfer európskych peňazí na východ, bývalý sovietsky blok tak aj vďaka nim mohol budovať infraštruktúru, ktorú zúfalo potreboval.

Investície prúdili na východ. Bývalé štátne monopoly sa predávali firmám zo Západu, ktoré získali podiel v každom sektore východoeurópskej ekonomiky.

Ekonomické pozdvihnutie východu Európy sa považovalo za úspech kohéznej politiky. Východ začal dobiehať zvyšok európskeho klubu, komentuje Politico.

Benefity pre Západ

Najviac však z takéhoto vývoja vyťažili západoeurópske štáty. Niektoré z nich teraz naliehajú, že nemôžu ďalej platiť do rozpočtu EÚ podstatne viac, než z neho dostávajú.

Podľa Armandovej je skutočnosť iná. Sumy, ktoré posiela Západ na Východ prostredníctvom rozpočtu EÚ, sú nižšie ako zisky, ktoré generujú firmy zo západu z investícií vo východnej Európe.

Z čoho ťaží Západ na Východe:

  • firmy sa dostávajú k veľkým zákazkám financovaným z eurofondov;
  • západné spoločnosti sú často majiteľmi supermarketov, telekomunikačných operátorov či miestnych energofiriem;
  • ťažšie vyčísliteľné bohatstvo prúdi z východu na západ aj vo forme odlivu mozgov.

Armandová odmieta myšlienku, že v rozpočte EÚ sa krajiny delia na víťazov a porazených. „Všetci sme čistými beneficientmi jednotného európskeho trhu,“ tvrdí europoslankyňa.

Európska kohézna politika nie je charita. Je najvyšší čas, aby západní politici povedali svojim voličom, ako veľmi profitujú z rozšírenia EÚ o východné krajiny, tvrdí Armandová.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Doprava: Ryanair spustil po štyroch mesiacoch lety z Bratislavy
  • Pomoc: Žiadosti o dotácie na nájomné môžu podávať podnikatelia z celého Slovenska, bez ohľadu na kraj
  • Železnice: Štátna ZSSK bude v lete cez víkendy jazdiť na viacerých tratiach, kde už bežne vlaky nejdú
  • Firmy: Asi 550 zamestnancov firmy Eterna v Bánovciach nad Bebravou ostane od pondelka na nútenom voľne.
  • Ochrana: Mimoriadnu vládnu ochranu pred konkurzmi získala od súdov cestovná kancelária Solvex
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy

Minúta po minúte

Zdieľať

Šéf ÚVO Hlivák vraví, že štát už dnes dokáže nakúpiť za verejné peniaze rýchlo. Ukazuje to analýza štátnych nákupov v rokoch 2018 a 2019. „Až 70 % zákaziek vyhlásených vlani sa ukončilo do 120 dní, teda do 4 mesiacov. Do pol roka sa ukončilo vyše 88 % zákaziek.“

Podľa Hliváka je len potrebné, aby ministerstvá a úrady vedeli, čo chcú nakúpiť, a aby súťaž dobre pripravili.

Hlivák tak reaguje na kritiku, že verejné obstarávania trvajú dlho a že pravidlá pre obstarávania nie sú nastavené dobre.

„Štúdia preukázala, že súťaže, ktoré trvali 500 dní, o ktorých sa dnes často na verejnosti hovorí, predstavovali len niečo vyše 1,6 % súťaží vyhlásených v roku 2018. Čiže dáta nám dokazujú, že z verejného obstarávania netreba robiť strašiaka, lebo ním nie je,“ vraví predseda ÚVO.

Úrad momentálne pripravuje návrh legislatívnych riešení na ďalšie uvoľnenie pravidiel pre verejné nákupy, aby Slovensko rýchlejšie čerpalo eurofondy „Zdôrazňujem, že uvoľnenie pravidiel v zákone musí ísť ruka v ruke so sprísnením postihov, ktoré dokážu preukázať aj iné kontrolné orgány,“ povedal Hlivák.

Zdieľať

Ryanair spustil po štyroch mesiacoch lety z Bratislavy. V sobotu odcestovali prví pasažieri do bulharského Burgasu a na cyperský Pafos. Od polovice júla sa očakáva aj spustenie letnej charterovej sezóny.

Dopravca zredukoval v rámci celej európskej siete svojich liniek počet letov na toto leto na približne 40 percent. „Z Bratislavy bolo vlani v ponuke 26 pravidelných liniek Ryanairu, tento rok v lete plánuje obnoviť len 12 liniek. Z nich sú však štyri do destinácií vo Veľkej Británii, z ktorej aj naďalej platí zákaz letov,” povedal šéf Letiska M. R. Štefánika Jozef Pojedinec.

Počas nasledujúceho týždňa sa majú postupne uskutočniť prvé lety obnovených liniek do destinácií v Grécku, Írsku, Španielsku a Taliansku.

V polovici júla sa očakáva aj spustenie letnej charterovej dovolenkovej sezóny, keďže odvtedy už predávajú lety pre dovolenkárov aj cestovné kancelárie.

„Od 16. júla pribúdajú lety na Zakyntos, Heraklion na Kréte, Rodos, Burgas a v pláne sú aj lety do Antalye v Turecku alebo Hurghady v Egypte, avšak ich realizácia bude závisieť od otvorenia hraníc Slovenska s Tureckom či Egyptom, ktoré sú stále zavreté, takže lety nemožno vykonať,” informoval riaditeľ letovej prevádzky Imrich Ancin.

V rámci hygienických opatrení je na letisku aj na palube lietadla povinné prekrytie horných dýchacích ciest rúškom, šálom alebo šatkou. Neplatí to pre deti do troch rokov. Nariadená je i povinná dezinfekcia rúk pri vstupe do budovy letiska, dodržiavanie spoločenských rozostupov aspoň dva metre pri vybavení na checkine a bezpečnostnej kontrole. Cestujúcim po prílete zmerajú teplotu. Zamestnanci letiska nosia pri vybavení cestujúcich ochranné prostriedky.

Ryanair prijal aj ďalšie opatrenia. Okrem dennej dezinfekcie lietadiel a čistenia vzduchu filtračným systémom nebude pri nástupe do lietadla a čakaní na toaletu možné čakať v rade, ale bude treba prichádzať postupne. Na palube sa servírujú iba balené jedlá a nápoje, umožnené sú bezkontaktné platby. (tasr)

Foto - TASR
Foto – TASR

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať