Denník E

Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie tridsiatich popredných amerických podnikov, si dnes pripísal 0,68 percenta a uzavrel na 27386,98 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 0,64 percenta na 3349,16 bodu a index Nasdaq, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa zvýšil o percento na 11108,07 bodu.

V piatok ministerstvo zverejní pozorne sledovanú mesačnú správu o vývoji tvorby pracovných miest a miery nezamestnanosti v USA. Analytici podľa prieskumu agentúry Reuters predpokladajú, že americká ekonomika v júli vytvorila 1,58 milióna nových pracovných miest a že miera nezamestnanosti klesla na 10,5 percenta z júnových 11,1 percenta. (reuters, čtk)

Veľká väčšina dodávok (47) pripadala na stroje modelového radu A320neo. Airbus zároveň v júli zaznamenal prvé nové objednávky za tri mesiace, keď predal dva stroje A320neo nezverejnenému zákazníkovi a dve lietadlá A321neo spoločnosti Lufthansa Technik.

Koncern od začiatku roka dodal zákazníkom 245 lietadiel a získal objednávky na 369 lietadiel, po stornách počet nových objednávok dosiahol 302. (tasr)

Deutsche Bank teraz predpovedá, že svetová ekonomika tento rok klesne o 4,5 percenta, zatiaľ čo predtým očakávala 6-percentný prepad.

K najvýraznejšiemu zlepšeniu banka prikročila pri ekonomike eurozóny. Tá by tento rok podľa jej novej prognózy mala klesnúť o 8,6 percenta namiesto predtým predpokladaného prepadu o 12 percent.

Odhad tohtoročného hospodárskeho poklesu v USA banka upravila na 5,2 percenta z predtým predpokladaných 7,1 percenta. (reuters)

Európska centrálna banka stanovila vo štvrtok referenčný kurz na 1,1843 (v stredu: 1,1854) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,8444 (0,8436) eura.

Objednávky v nemeckom priemysle sa po prepade spôsobenom koronakrízou v júni nečakane výrazne zotavili. Euro však z toho profitovalo len krátkodobo. Dôvodom zhoršenia nálady na trhoch bol najmä nárast počtu nových prípadov ochorenia COVID-19.

Podľa expertky Commerzbank Antje Praefckeovej však dolár zrejme nečaká posilňovanie a bude ďalej pod tlakom. Dôvodmi sú neistota týkajúca sa prezidentských volieb, uvoľnená menová politika centrálnej banky (Fed) a rastúce deficity rozpočtu a obchodnej bilancie.

Vo štvrtok padla na rekordné minimum voči doláru turecká líra. Dolár sa voči líre posilnil o 3,6 % a dostal sa až na historické maximum 7,3081 TRY/USD. Výrazne si voči líre polepšilo aj euro, ktorého kurz sa dostal na nové maximum 8,6697 TRY/EUR. Turecká centrálna banka popoludní oznámila, že bude intervenovať proti výraznému kolísaniu kurzu domácej meny, jej vyhlásenie však líru nedokázalo podporiť.

Koronakríza tvrdo zasiahla tureckú ekonomiku. „V týchto ťažkých časoch pre celú svetovú ekonomiku rastie tlak na meny rozvíjajúcich sa krajín, ako je turecká líra,“ uviedol šéf Nemecko-tureckej priemyselnej a obchodnej komory Thilo Pahl. Dodal, že negatívny vplyv na kurz líry má prepad príjmov z turizmu, negatívne reálne úrokové sadzby a pokles devízových rezerv tureckej centrálnej banky. Navyše finančné trhy neveria, že sa turecká ekonomika rýchlo zotaví z aktuálnej krízy. (tasr)

„Projekt Soroška bude pokračovať, takisto ako celý úsek R2. Len ho musíme lepšie pripraviť, aby nás to nedobehlo, aby nevzniklo druhé Višňové. Tak, ako bolo verejné obstarávanie pripravené, tá stavba by nikdy stavebné povolenie nezískala. Radšej sa vraciame z kratšej cesty, ideme projekt dopracovať a príprava stavby naďalej pokračuje,“ zdôraznil minister.

Soroška je podľa jeho slov stále v zozname priorít ministerstva, hoci nie na popredných miestach. Za kľúčové pre dodržanie termínu začiatku budovania tunela však považuje aj finančné krytie stavby.

Práve zrušením pôvodného verejného obstarávania na Sorošku sa podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Juraja Tlapu podarilo urýchliť možný začiatok výstavby tunela. „Tá súťaž by sa nikdy nedokončila,“ podotkol s tým, že sa do nej prihlásilo viac ako desať spoločností. „Nevznikli im však žiadne náklady, nemajú si teda čo nárokovať,“ dodal.

Za minulej vlády, počas éry ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd) už vypísali súťaž na stavbu úseku R2, Rožňava – Jablonov nad Turňou (14,1 kilometra), ktorého súčasťou mal byť aj tunel Soroška (4,3 kilometra).

Tím súčasného ministra Doležala (Sme rodina) v júli súťaž zrušil pre chýbajúce stavebné povolenie. V tendri tiež prišlo 1052 žiadostí o vysvetlenie súťažných podkladov. Útvar Hodnoty za peniaze zasa skonštatoval, že projekt nie je spoločensky návratný. Problematické by bolo aj jeho financovanie z eurofondov.   (tasr, n)

Prečítajte si

Doležal zdedil tendre za miliardu. Práce pri Poprade už objednal, Bugárov južný tunel chce zrušiť

Spoločnosť následne zrušila celú pracovnú zmenu a preventívne zabezpečila testovanie zamestnanca a ostatných osôb, ktoré s ním prišli do priameho kontaktu.

„Doteraz sme testovali okolo 180 osôb a čakáme na výsledky. Momentálne je časť výroby odstavená. V domácej karanténe sa nachádza približne 200 zamestnancov. Osoby, ktorých test na COVID-19 bol pozitívny, neprejavujú žiadne príznaky,“ píše firma v stanovisku.

Televízia Markíza informovala, že v trenčianskom odštepnom závode Leoni pozitívne testovali 21 ľudí. Testy na koronavírus si dala robiť samotná firma, v ktorej pracuje viac než 1000 zamestnancov.

Trenčiansky výrobca opakuje, že od začiatku koronakrízy zaviedol vo firme množstvo hygienických a bezpečnostných prvkov na ochranu pred vírusom.

Prečítajte si

Vo firme máme človeka s koronavírusom, čo ďalej? Zamestnanci Kovytu opisujú, ako im zavreli firmu

Informovala o tom hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová s tým, že po novom majú odstrániť vyššie doplatky za rozdielne množstvo liečiva v lieku. O úpravách diskutuje MZ SR aj s pacientskymi organizáciami.

„Prax ukázala, že pacienti nemali pri všetkých diagnózach dostupný liek bez doplatku alebo so sociálne akceptovateľným doplatkom. V liekovej politike preto pokračujeme vo veľkom upratovaní a až 400 liekov bude preradených do nových referenčných skupín tak, aby mal pacient zabezpečenú liečbu bez ohľadu na silu lieku, ktorú mu predpísal jeho lekár,“ uviedla štátna tajomníčka MZ SR Jana Ježíková.

Doplnila, že zmena zabezpečí dostupnosť liečby pre pacientov s rovnakou diagnózou bez ohľadu na ich individuálne potreby dávkovania.

Ako príklad rezort uviedol liek na druh rakoviny, ktorá útočí na určitý druh bielych krviniek. Na trhu existuje v troch rôznych baleniach, pričom iba najsilnejší bol plne hradený.

„Počúvame tých, pre ktorých zmeny robíme, preto avizované kroky konzultujeme aj s pacientmi v zastúpení Asociácie na ochranu práv pacienta. Ich pripomienkam dôsledne načúvame a vyhodnocujeme ich,“ komentovala štátna tajomníčka.

Ministerstvo od zmeny v referenčných skupinách očakáva pozitívny dosah aj na revízie úhrad v oblasti liekovej politiky.

„Revíziami sa tak nastavia pravidlá na rozumné a efektívne narábanie so zdrojmi verejného zdravotného poistenia, po uprataní v referenčných skupinách následne eliminujeme riziko vysokých doplatkov, pretože pacient bude mať k dispozícii liek s nižším či sociálne únosným doplatkom, no s rovnakou účinnou látkou a silou, ktorú potrebuje,“ uviedol šéf rezortu zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO).

MZ SR doplnilo, že na Slovensku je od začiatku júla kategorizovaných 4291 liekov. Tie sú pre pacientov k dispozícii po predpísaní lekárom z verejného zdravotného poistenia v plnej alebo čiastočnej úhrade. Nové referenčné skupiny budú nastavené v praxi od najbližšej jesene.

Rezort doplnil, že v súčasnosti pracuje na ohlásenej zmene legislatívy v rámci sociálneho balíčka vlády SR, ktorý sa dotýka najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva.

„Ide o úpravu zákonov, ktorými sa zrušia doplatky za lieky pre deti do šiestich rokov veku, ľudí ťažko zdravotne postihnutých a dôchodcov, pri ktorých sa bude zohľadňovať výška ich príjmu, a to do výšky doplatku najlacnejšieho zameniteľného lieku,“ dodala za MZ SR Eliášová. (tasr)

Reálny príjem na obyvateľa Slovenska podľa OECD padne na úroveň z roku 2015, miera nezamestnanosti stúpne na takmer 10 % a o prácu môže prísť 100-tisíc ľudí, pričom kríza najviac zasiahne najzraniteľnejších.

Medzi vysokorizikové skupiny na trhu práce zaraďuje neštandardných zamestnancov, najmä živnostníkov a sezónnych pracovníkov, marginalizovanú rómsku komunitu a mladých ľudí.

Podľa OECD si zraniteľné skupiny vyžadujú osobitnú pozornosť. Odporúča preto cielené politiky aktivácie na trhu práce spoločne so silnou záchrannou sociálnou sieťou. (tasr)

Oproti predchádzajúcemu týždňu počet nových žiadostí o dávky klesol o takmer štvrť milióna. Od marcového vypuknutia pandémie koronavírusu zostáva už 20. týždeň za sebou nad 1 miliónom, predtým bežne ani zďaleka nedosahoval túto hranicu.

Pozitívnym signálom pre trh práce je pokles počtu ľudí, ktorí poberajú podporu najmenej dva týždne. V týždni do 25. júla sa znížil o vyše 844-tisíc osôb na 16,1 milióna.

Časť ekonómov očakáva v nasledujúcich týždňoch pokles záujmu o dávky vzhľadom na nedávno skončený program, v rámci ktorého štát vyplácal ľuďom bez práce dodatočných 600 dolárov týždenne.

Podľa firiem benefit podporoval ľudí, aby zostali na nútenej dovolenke a nemotivoval nezamestnaných k návratu do práce.

Vplyv na akcie

Správa o poklese počtu žiadateľov o podporu v nezamestnanosti negatívne ovplyvnila akciový trh. Lepší vývoj znamená, že klesá nutnosť poskytnúť ekonomike ďalšiu masívnu podporu.

Ceny akcií sa podľa analytikov zotavili z marcových prepadov okrem iného preto, že hospodárstvo dostáva obrovské finančné injekcie. (reuters, cnbc, čtk)

„Návrh mimoriadneho finančného ocenenia k mzde týchto zamestnancov je v procese prípravy, aktuálne sa zaoberáme nastavením podmienok vyplácania mimoriadnej odmeny,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Veronika Husárová.

O podrobnostiach je podľa Ministerstva financií SR ešte predčasné hovoriť. Ministri zdravotníctva aj práce sa poďakovali všetkým, ktorí pracovali počas koronakrízy v prvej línii. (tasr)

Údaje zverejnené Národnou bankou Slovenska poukazujú na to, že priemerná cena bývania v 2. kvartáli tohto roka dosiahla hodnotu 1731 eur za štvorcový meter (m2) a medzikvartálne tak vzrástla o 60 eur. Medziročný nárast cien bývania bol 11,2 %.

Analytici sa zhodli na tom, že príčinou nerovnakého vývoja realitného trhu a ostatných makroekonomických ukazovateľov môže byť aj to, že dopyt po vlastnom bývaní vytvárajú predovšetkým lepšie zarábajúci spotrebitelia, ktorí koronakrízu nemuseli až tak pocítiť. Podľa Horňáka významnú rolu pri raste cien bývania zohráva aj pomerne dobrá dostupnosť úverov na bývanie, čo spolu s nedostatkom voľných bytov a domov tlačí ceny nahor.

Analytici však upozornili na fakt, že dostupnosť bývania je ovplyvnená nielen rastom cien nehnuteľností, ale aj nárastom miezd (priemerné mzdy však v súčasnosti zaznamenávajú podľa Glasovej pokles, pozn. TASR).

„Približne od roku 2011 rástli hrubé disponibilné príjmy rýchlejším tempom (vzhľadom na úroveň v roku 2005) než cena bývania za m2,“ ozrejmil Horňák s tým, že ak sa hypoteticky zachová výška disponibilného príjmu v 2. kvartáli tohto roka na úrovni 2. štvrťroka 2019, tak sa nárast cien nehnuteľností oproti základnému obdobiu vyrovná nárastu hrubého disponibilného príjmu – zmaže sa pozitívna medzera získaná za deväť rokov.

„Negatívny vývoj sa týkal aj trhu práce, na ktorom dochádzalo k nárastu nezamestnanosti, čo taktiež obmedzilo možnosti ľudí kupovať nehnuteľnosti,“ upozornila Glasová. Realitný trh podľa nej nekorešpondoval s makroekonomickým vývojom preto, lebo ceny nehnuteľností ešte dobiehali dôsledky priaznivého ekonomického vývoja spred pandémie, keď bol záujem ľudí o kúpu nehnuteľnosti vysoký. „A tí, ktorí riešenie nového bývania po vypuknutí pandémie odložili na neskôr, sa k tomu po návrate do normálneho života vrátili,“ dodala Glasová. (tasr)