Denník E

Spoločnosť následne zrušila celú pracovnú zmenu a preventívne zabezpečila testovanie zamestnanca a ostatných osôb, ktoré s ním prišli do priameho kontaktu.

„Doteraz sme testovali okolo 180 osôb a čakáme na výsledky. Momentálne je časť výroby odstavená. V domácej karanténe sa nachádza približne 200 zamestnancov. Osoby, ktorých test na COVID-19 bol pozitívny, neprejavujú žiadne príznaky,“ píše firma v stanovisku.

Televízia Markíza informovala, že v trenčianskom odštepnom závode Leoni pozitívne testovali 21 ľudí. Testy na koronavírus si dala robiť samotná firma, v ktorej pracuje viac než 1000 zamestnancov.

Trenčiansky výrobca opakuje, že od začiatku koronakrízy zaviedol vo firme množstvo hygienických a bezpečnostných prvkov na ochranu pred vírusom.

Prečítajte si

Vo firme máme človeka s koronavírusom, čo ďalej? Zamestnanci Kovytu opisujú, ako im zavreli firmu

Informovala o tom hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová s tým, že po novom majú odstrániť vyššie doplatky za rozdielne množstvo liečiva v lieku. O úpravách diskutuje MZ SR aj s pacientskymi organizáciami.

„Prax ukázala, že pacienti nemali pri všetkých diagnózach dostupný liek bez doplatku alebo so sociálne akceptovateľným doplatkom. V liekovej politike preto pokračujeme vo veľkom upratovaní a až 400 liekov bude preradených do nových referenčných skupín tak, aby mal pacient zabezpečenú liečbu bez ohľadu na silu lieku, ktorú mu predpísal jeho lekár,“ uviedla štátna tajomníčka MZ SR Jana Ježíková.

Doplnila, že zmena zabezpečí dostupnosť liečby pre pacientov s rovnakou diagnózou bez ohľadu na ich individuálne potreby dávkovania.

Ako príklad rezort uviedol liek na druh rakoviny, ktorá útočí na určitý druh bielych krviniek. Na trhu existuje v troch rôznych baleniach, pričom iba najsilnejší bol plne hradený.

„Počúvame tých, pre ktorých zmeny robíme, preto avizované kroky konzultujeme aj s pacientmi v zastúpení Asociácie na ochranu práv pacienta. Ich pripomienkam dôsledne načúvame a vyhodnocujeme ich,“ komentovala štátna tajomníčka.

Ministerstvo od zmeny v referenčných skupinách očakáva pozitívny dosah aj na revízie úhrad v oblasti liekovej politiky.

„Revíziami sa tak nastavia pravidlá na rozumné a efektívne narábanie so zdrojmi verejného zdravotného poistenia, po uprataní v referenčných skupinách následne eliminujeme riziko vysokých doplatkov, pretože pacient bude mať k dispozícii liek s nižším či sociálne únosným doplatkom, no s rovnakou účinnou látkou a silou, ktorú potrebuje,“ uviedol šéf rezortu zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO).

MZ SR doplnilo, že na Slovensku je od začiatku júla kategorizovaných 4291 liekov. Tie sú pre pacientov k dispozícii po predpísaní lekárom z verejného zdravotného poistenia v plnej alebo čiastočnej úhrade. Nové referenčné skupiny budú nastavené v praxi od najbližšej jesene.

Rezort doplnil, že v súčasnosti pracuje na ohlásenej zmene legislatívy v rámci sociálneho balíčka vlády SR, ktorý sa dotýka najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva.

„Ide o úpravu zákonov, ktorými sa zrušia doplatky za lieky pre deti do šiestich rokov veku, ľudí ťažko zdravotne postihnutých a dôchodcov, pri ktorých sa bude zohľadňovať výška ich príjmu, a to do výšky doplatku najlacnejšieho zameniteľného lieku,“ dodala za MZ SR Eliášová. (tasr)

Reálny príjem na obyvateľa Slovenska podľa OECD padne na úroveň z roku 2015, miera nezamestnanosti stúpne na takmer 10 % a o prácu môže prísť 100-tisíc ľudí, pričom kríza najviac zasiahne najzraniteľnejších.

Medzi vysokorizikové skupiny na trhu práce zaraďuje neštandardných zamestnancov, najmä živnostníkov a sezónnych pracovníkov, marginalizovanú rómsku komunitu a mladých ľudí.

Podľa OECD si zraniteľné skupiny vyžadujú osobitnú pozornosť. Odporúča preto cielené politiky aktivácie na trhu práce spoločne so silnou záchrannou sociálnou sieťou. (tasr)

Oproti predchádzajúcemu týždňu počet nových žiadostí o dávky klesol o takmer štvrť milióna. Od marcového vypuknutia pandémie koronavírusu zostáva už 20. týždeň za sebou nad 1 miliónom, predtým bežne ani zďaleka nedosahoval túto hranicu.

Pozitívnym signálom pre trh práce je pokles počtu ľudí, ktorí poberajú podporu najmenej dva týždne. V týždni do 25. júla sa znížil o vyše 844-tisíc osôb na 16,1 milióna.

Časť ekonómov očakáva v nasledujúcich týždňoch pokles záujmu o dávky vzhľadom na nedávno skončený program, v rámci ktorého štát vyplácal ľuďom bez práce dodatočných 600 dolárov týždenne.

Podľa firiem benefit podporoval ľudí, aby zostali na nútenej dovolenke a nemotivoval nezamestnaných k návratu do práce.

Vplyv na akcie

Správa o poklese počtu žiadateľov o podporu v nezamestnanosti negatívne ovplyvnila akciový trh. Lepší vývoj znamená, že klesá nutnosť poskytnúť ekonomike ďalšiu masívnu podporu.

Ceny akcií sa podľa analytikov zotavili z marcových prepadov okrem iného preto, že hospodárstvo dostáva obrovské finančné injekcie. (reuters, cnbc, čtk)

„Návrh mimoriadneho finančného ocenenia k mzde týchto zamestnancov je v procese prípravy, aktuálne sa zaoberáme nastavením podmienok vyplácania mimoriadnej odmeny,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Veronika Husárová.

O podrobnostiach je podľa Ministerstva financií SR ešte predčasné hovoriť. Ministri zdravotníctva aj práce sa poďakovali všetkým, ktorí pracovali počas koronakrízy v prvej línii. (tasr)

Údaje zverejnené Národnou bankou Slovenska poukazujú na to, že priemerná cena bývania v 2. kvartáli tohto roka dosiahla hodnotu 1731 eur za štvorcový meter (m2) a medzikvartálne tak vzrástla o 60 eur. Medziročný nárast cien bývania bol 11,2 %.

Analytici sa zhodli na tom, že príčinou nerovnakého vývoja realitného trhu a ostatných makroekonomických ukazovateľov môže byť aj to, že dopyt po vlastnom bývaní vytvárajú predovšetkým lepšie zarábajúci spotrebitelia, ktorí koronakrízu nemuseli až tak pocítiť. Podľa Horňáka významnú rolu pri raste cien bývania zohráva aj pomerne dobrá dostupnosť úverov na bývanie, čo spolu s nedostatkom voľných bytov a domov tlačí ceny nahor.

Analytici však upozornili na fakt, že dostupnosť bývania je ovplyvnená nielen rastom cien nehnuteľností, ale aj nárastom miezd (priemerné mzdy však v súčasnosti zaznamenávajú podľa Glasovej pokles, pozn. TASR).

„Približne od roku 2011 rástli hrubé disponibilné príjmy rýchlejším tempom (vzhľadom na úroveň v roku 2005) než cena bývania za m2,“ ozrejmil Horňák s tým, že ak sa hypoteticky zachová výška disponibilného príjmu v 2. kvartáli tohto roka na úrovni 2. štvrťroka 2019, tak sa nárast cien nehnuteľností oproti základnému obdobiu vyrovná nárastu hrubého disponibilného príjmu – zmaže sa pozitívna medzera získaná za deväť rokov.

„Negatívny vývoj sa týkal aj trhu práce, na ktorom dochádzalo k nárastu nezamestnanosti, čo taktiež obmedzilo možnosti ľudí kupovať nehnuteľnosti,“ upozornila Glasová. Realitný trh podľa nej nekorešpondoval s makroekonomickým vývojom preto, lebo ceny nehnuteľností ešte dobiehali dôsledky priaznivého ekonomického vývoja spred pandémie, keď bol záujem ľudí o kúpu nehnuteľnosti vysoký. „A tí, ktorí riešenie nového bývania po vypuknutí pandémie odložili na neskôr, sa k tomu po návrate do normálneho života vrátili,“ dodala Glasová. (tasr)

„Ak navyše Slovensko zostane jedinou krajinou na svete, v ktorej sa výška príplatkov za prácu odvíja od minimálnej mzdy, pre slovenský priemysel, ktorý utrpel veľké škody v dôsledku pandémie, by to bola dvojitá rana pod pás,“ myslí si Klub 500, ktorý združuje firmy s viac ako 500 zamestnancami.

Minister práce predložil návrh, podľa ktorého by minimálna mzda mala od januára stúpnuť zo súčasných 580 na 620 eur. Slovenskí zamestnávatelia združení v Klube 500 si myslia, že v čase, keď podniky čelia najväčšej kríze od II. svetovej vojny, nie je na zvyšovanie minimálnej mzdy priestor.

Klub 500 upozorňuje, že ak ostanú na minimálnu mzdu naviazané príplatky, pre priemysel môže mať navýšenie v čase krízy fatálne následky. „Prostredníctvom minimálnej mzdy sa zvýšia mzdové tarify všetkých tarifných zamestnancov a zvýšia sa aj príplatky za prácu cez víkend, v noci a počas sviatkov. Slovensko ako jediná krajina na svete odvodzuje výšku týchto príplatkov od minimálnej mzdy,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Zvýšením minimálnej mzdy vzrastú podnikom náklady o desiatky či stovky tisíc eur, tvrdí Klub 500. „Prepočítaný priemerný dosah zvýšenia minimálnej mzdy na 620 eur na podnik v nepretržitej prevádzke zamestnávajúci 1 000 zamestnancov, ktorý nezamestnáva žiadneho zamestnanca na minimálnu mzdu, ani súčasnú, ani navrhovanú, predstavuje zvýšenie ročných nákladov o viac ako 600-tisíc eur. V súčasnom období je to pre priemysel likvidačné,“ upozorňuje Gregor.

Čo navrhuje Klub 500:

• stanoviť výšku minimálnej mzdy na rok 2021 na úroveň roku 2020
• alebo odpojiť výpočet výšky príplatkov od minimálnej mzdy a zrušiť koeficienty minimálnych mzdových nárokov podľa náročnosti práce,
• ak má minimálna mzda reálne pomôcť nízkopríjmovým zamestnancom, štát by mal úmerne zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane na úroveň minimálnej mzdy.

Obvinenie sa týka troch bývalých členov predstavenstva a vedúceho oddelenia, ktorý už je na dôchodku. Podľa prokuratúry prispeli k vývoju motora, ktorého softvér umožňoval manipulovať s testami emisií oxidu dusíka.

Prokuratúra tvrdí, že niekdajší členovia predstavenstva vedeli o tejto nezákonnej praxi, ktorá sa vzťahuje na obdobie od októbra 2013 do septembra 2015. Nijako však nebránili predaju dotknutých áut.

Jeden z členov vedenia je navyše obvinený, že svoje zapojenie do záležitosti zamlčal a od roku 2016 bol ďalej členom predstavenstva, takže podvodne inkasoval peniaze za výkon funkcie.

Žalobe od júla minulého roka čelí tiež bývalý šéf Audi Rupert Stadler a ďalšie tri osoby. Stadler sa v lete 2018 stal najvyšším vedúcim predstaviteľom koncernu VW, ktorý bol vo funkcii zatknutý z dôvodu škandálu. (čtk, reuters)

Pompeovo oznámenie prichádza po tom, ako americký prezident Donald Trump pohrozil zákazom platformy TikTok, ktorú prevádzkuje čínska firma ByteDance.

„V súvislosti so svojím sídlom v Číne predstavujú aplikácie ako TikTok, WeChat a ďalšie vážnu hrozbu pre ochranu osobných údajov amerických občanov,“ povedal Pompeo.

Projekt Čistá sieť vznikol ako kampaň Bieleho domu proti Huaweiu, ktorého vplyv sa USA snažia obmedziť z dôvodu obáv o národnú bezpečnosť. Z Pompeovho oznámenia však vyplýva, že zámer by sa mal významne rozšíriť.

Čo chystajú Američania:

• poskytovateľom mobilných telekomunikačných služieb, ako je napríklad China Mobile, by mohol byť odopretý prístup k amerických sieťach. Ich čínski zákazníci by tak na území USA mohli mať problémy s roamingom;
• stiahnutie nedôveryhodných aplikácií z najpopulárnejších obchodov, ako je napríklad Google Play;
• zamedzenie ukladania citlivých dát do cloudových systémov prevádzkovaných čínskymi firmami, ako je Tencent, Baidu alebo Alibaba;
• čínske tajné služby by nemali mať prístup k podmorským internetovým káblom, ktoré zabezpečujú prepojenie USA s globálnym internetom.

Podoba technického riešenia obmedzení je nejasná. Americké ministerstvo zahraničia nemá napríklad právomoci na to, aby Googlu zakázalo ponúkať čínske aplikácie.

Čínske ministerstvo zahraničia reagovalo, že snaha americkej vlády zablokovať čínske aplikácie sa nezakladá na faktoch a ide proti trhovým princípom.

V čom sú trenice USA s Čínou

Vzťahy Spojených štátov a Číny sa v posledných rokoch zhoršili z viacerých dôvodov. Patria k nim obchod, autonómia Hongkongu, kybernetická bezpečnosť či šírenie koronavírusu.

Novým ohniskom sporu sa stala aplikácia TikTok, ktorej hrozí v USA zákaz, pokiaľ jej prevádzkovateľ ByteDance do 15. septembra nepredá svoje americké aktivity. Rokuje o nich s Microsoftom.

Trump avizoval, že ak by sa transakcia uskutočnila, TikTok by mu už neprekážal, pretože dáta amerických používateľov by zostali v USA a nehrozilo by, že sa k nim dostane čínska vláda. (čtk, reuters)

Ako rozpočtová rada vysvetľuje rozdiel medzi odhadmi:

Menšia časť rozdielu v objeme 0,8 % vychádza z odlišných predpokladov vývoja v niektorých oblastiach verejných financií. Napríklad rozpočtová rada očakáva nižšie čerpanie dávok v nezamestnanosti a starobných dôchodkov. Aj hospodárenie samospráv sa vyvíja lepšie, ako predpokladá vláda.

Hlavný rozdiel v prognózach vo výške 1,3 % vyplýva z toho, že rozpočtová rada nezahrnula niektoré rozpočtované položky do odhadu rozpočtového semafora. Výdavky zahrnie do odhadu až vtedy, ak sa rozhodne o ich účele, teda pri čerpaní alebo ich presune na konkrétnu výdavkovú položku.

„Ide najmä o prostriedky na podporu ekonomiky nad rámec už existujúcich programov v objeme jednej miliardy eur, ďalšou položkou je napríklad rezerva na ďalšiu vlnu pandémie vo výške 150 miliónov,“ uviedla rada.

Upozornila tiež, že mimoriadna situácia vo verejných financiách by nemala byť využívaná na zvyšovanie výdavkov nesúvisiacich s touto výnimočnou udalosťou. Vláda by mala zmeny v zákone o štátnom rozpočte lepšie vysvetliť.

Vláda si v rozpočte podľa rady urobila rezervy, ktorých použitie nemusí nastať.
Zároveň však platí, že rozpočtové pravidlá umožňujú pre niektoré typy výdavkov
presun nevyčerpaných prostriedkov medzi rokmi a ich následné použitie.

„Takýmto spôsobom môže byť časť z výrazného navýšenia výdavkov v novelizovanom rozpočte na rok 2020 použitá v nasledujúcich rokoch na financovanie nad rámec budúcich schválených rozpočtov,“ uviedla rada.

Upravuje to návrh zákona z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Návrh zákona súvisí so zberom bioodpadu, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021. Od tohto dátumu by mali obce, ktoré si uplatňovali výnimku na ekonomickú neúnosnosť nakladania s bioodpadom, zaviesť a zabezpečiť vykonávanie jeho triedeného zberu.

„Je žiaduce vytvoriť taký finančný mechanizmus na prerozdeľovanie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, aby mohli byť podporené aj tie obce, ktoré majú zavedené a zabezpečené vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností,“ uvádza sa v materiáli.

Finančnou podporou z envirofondu by sa podľa ministerstva malo zlepšiť nakladenie s kuchynským odpadom a dosiahnutie cieľov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo. „Táto potreba vyplynula aj z finančne náročného obdobia v súvislosti s ochorením COVID-19, keďže z dôvodu vyhlásených opatrení úradu verejného zdravotníctva sa zvýšilo množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu, najmä zmesového odpadu, v obciach,“ vysvetľuje envirorezort. (tasr)

Všetkým žiadateľom, ktorí stále nemajú príjem a nezaslali ministerstvu oznámenie o opätovnom vykonávaní činnosti, z ktorej im plynie nárok na príjem, bude poskytnutá dotácia aj za mesiac august, ak bude táto situácia u žiadateľa pretrvávať minimálne do 15. augusta 2020. „Vyplatením SOS dotácie za mesiac august sa poskytovanie dotácie fyzickým osobám ukončuje,“ informuje ministerstvo práce na webe.

Ľudia však aj potom majú možnosti, ako získať pomoc od štátu. Môžu dostať pomoc v hmotnej núdzi. Ak je domácnosť v nepriaznivej sociálnej situácii, môže sa obrátiť na príslušný úrad práce so žiadosťou o poskytnutie tejto pomoci. Musí však splniť zákonom stanovené podmienky.

Ďalšou možnosťou je jednorazová dávka, ktorá je určená na úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, a to najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb. O túto dávku môže občan požiadať obec, ktorá ju môže schváliť najviac do výšky 644,49 eura, a to na základe preukázaných skutočných výdavkov.

Možné je aj získať dotáciu na podporu humanitárnej pomoci. Dostať ju môže žiadateľ v mimoriadnej krízovej životnej situácii alebo v mimoriadnej nepriaznivej sociálnej situácii. Takými sú napríklad strata živiteľa rodiny či živelná pohroma, keď osoba alebo domácnosť prišli o možnosť bývania. Vyplnenú a podpísanú žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu práce. Výška poskytnutej dotácie môže byť maximálne 800 eur v danom kalendárnom roku. Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.

Rezort práce zároveň informuje, že 3. augusta vyplatil júlovú pomoc žiadateľom, ktorí požiadali o SOS dotáciu z dôvodu straty príjmu v dôsledku šírenia nového koronavírusu a k 31. júlu boli evidovaní v systéme ako oprávnení žiadatelia. „V prípade, že žiadatelia začali opäť pracovať, mali povinnosť oznámiť túto skutočnosť ministerstvu, aby sa im vyplácanie SOS dotácie zastavilo. Ak tak do konca júla neurobili, dotácia im bola poskytnutá i na mesiac júl. Na dotáciu za mesiac júl mali nárok aj tí žiadatelia, ktorí začali pracovať až od 16. júla 2020, teda 15 kalendárnych dní v mesiaci júl nemali možnosť pracovať,“ priblížilo ministerstvo. (tasr)