Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dnes na DennikE.sk

  • Pomoc: Banky odložia splátky úverov či hypoték o šesť až deväť mesiacov, tvrdí predseda parlamentu Boris Kollár po stretnutí s predstaviteľmi bánk
  • Prieskum: Pätina ľudí hovorí, že bude mať problém splácať dlhy
  • Firmy: Objem firemných fúzií a akvizícií v 1. štvrťroku klesol na 698 miliárd dolárov, čo je najslabší úvodný kvartál od roku 2016
  • Eurozóna: Inflácia sa v marci prudko spomalila na 0,7 percenta
  • Ekonomický newsfilter: Ak neprežijú veľkí, z prvej pomoci nebudú mať nič ani malí
  • Napíšte nám: Čo si myslíte o vládnom balíku na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Kmotrík hovorí, že nateraz štadión štátu nepredáva. Budú však solidárne aj banky? pýta sa

Ivan Kmotrík st. (vľavo) so synom Ivanom, generálnym riaditeľom Slovana, pri novinárskej prehliadke štadióna v roku 2019. Foto N - Peter Kováč
Ivan Kmotrík st. (vľavo) so synom Ivanom, generálnym riaditeľom Slovana, pri novinárskej prehliadke štadióna v roku 2019. Foto N – Peter Kováč

Ivan Kmotrík hovorí, že Národný futbalový štadión nateraz štátu nepredáva. „Do projektu sú zapojené banky, externé financovanie, dodávatelia… Budú všetci títo aktéri solidárni?“ hovorí.

Zdieľať

Namiesto dovolenky poukaz? Ak by mali cestovky klientov vyplatiť, môžu skrachovať

Satur v januári prezentoval svoju ponuku na veľtrhu Slovakiatour. Foto - TASR
Satur v januári prezentoval svoju ponuku na veľtrhu Slovakiatour. Foto – TASR

Ak by mali cestovné kancelárie vrátiť peniaze, ktoré im klienti zaplatili za zájazdy, začali by krachovať, tvrdí šéf asociácie cestoviek Roman Berkes. Veria, že sa dohodnú s vládou na vydávaní poukazov na dovolenku, ktorú klienti absolvujú neskôr, keď budú podmienky na cestovanie priaznivé.

Minúta po minúte

Zdieľať

Nemecko odmieta koronabondy, teda spoločné európske dlhopisy, ktoré žiadajú niektoré krajiny eurozóny na zmiernenie dopadov koronakrízy. Proti nim sa vyslovili spolkový minister financií Olaf Scholz aj šéf CSU Markus Söder.

„Som pevne presvedčený o tom, že sa teraz budeme musieť pozrieť, či dokážeme mobilizovať prostriedky v rozpočte EÚ, ktoré by pomohli predovšetkým v krajinách, ktoré majú veľké finančné potreby na zdravotnú opateru svojich občanov, alebo na stabilizáciu svojej ekonomiky,“ povedal Scholz na spoločnej tlačovej konferencii so Söderom.

Je jasné, že je potrebná európska solidarita a pomoc aj zo strany Nemecka, zdôraznil Söder. Koronadlhopisy sú však podľa neho zlou cestou.

Namiesto toho je potrebné využiť stály euroval, teda Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM). Fond, ktorý bol vytvorený na podporu krajín eurozóny v problémoch, má najvyšší rating a dokáže lacno získať peniaze na trhu.

„To považujeme za viac než obhájiteľné.“ S týmto názorom súhlasí aj Scholz.

Podľa Scholza úverová kapacita ESM predstavuje zhruba 500 miliárd eur. Fond má aj vlastný kapitál vo výške 80 miliárd eur, dodal Scholz, takže nemá problém s financovaním úverov.

V utorok na budúci týždeň má predložiť návrhy opatrení na spoločnú európsku reakciu na aktuálnu ‚koronakrízu‘ aj Euroskupina, uviedol v pondelok jej šéf Mario Centeno na Twitteri. Na pozadí je práve spor o koronabondy.

Lídri členských štátov EÚ tento spor nedokázali vo štvrtok vyriešiť a Euroskupina dostala za úlohu predložiť nové návrhy.

Lídri Talianska, Francúzska, Belgicka, Grécka, Portugalska, Španielska, Írska, Slovinska a Luxemburska minulý týždeň vyzvali na emisiu spoločných dlhopisov. „Musíme si priznať vážnosť situácie a nevyhnutnosť ďalších opatrení na podporu našich ekonomík,“ napísali v spoločnom liste.  „Musíme pracovať na spoločnom dlhovom nástroji, emitovanom európskou inštitúciou na získanie peňazí na trhu za rovnakých podmienok a k prospechu všetkých členských krajín.“

Spoločné európske dlhopisy sú spornou témou. Odmietajú ich krajiny s prísnejšou fiškálnou politikou, ako sú Nemecko, Holandsko a Rakúsko, ktoré sa obávajú rizík spojených so zviazaním ich dlhu s vysoko zadlženými krajinami, ako sú Taliansko, Grécko alebo Portugalsko. (tasr)

Zdieľať

O zapojenie do schémy kurzarbeitu požiadalo v marci 470-tisíc nemeckých firiem. Minister práce Hubertus Heil čaká, že do systému štátnej podpory udržania zamestnanosti sa začlení oveľa viac ľudí ako počas finančnej krízy v roku 2009.

Žiadosti podali podniky z mnohých sektorov, osobitne z oblasti maloobchodu, hotelierstva a cateringu. „Znamená to, že milióny zamestnancov si budú môcť udržať pracovné miesta,“ cituje Heila agentúra Reuters.

Fakty o nemeckom kurzarbeite:

  • Na jar 2009 sa do programu zapojilo 1,4 milióna zamestnancov. Podľa Petra Weissa, experta CDU na trh práce, sa v čase pandémie koronavírusu môže toto číslo strojnásobiť.
  • Marcová záplava žiadajúcich firiem je v príkrom kontraste s februárovými 1900 prípadmi. V minulom roku prejavilo záujem o schému mesačne v priemere 1300 podnikov.
  • Ide o tradičný nástroj štátnej podpory nemeckého trhu práce. Pracovníci prechádzajú dočasne na skrátený pracovný úväzok, väčšiu časť mzdy im hradí štát.

V Nemecku sú zatvorené školy, obchody, reštaurácie a športoviská, mnohé firmy prerušili prevádzku, aby pomohli spomaliť šírenie epidémie.

Dosah koronavírusových obmedzení sa zatiaľ neprejavil v oficiálnych štatistikách nemeckej nezamestnanosti.

Zdieľať

Podporné obdobie v nezamestnanosti sa o mesiac predĺži, schválila to vláda v novele Zákonníka práce, ktorá reaguje na mimoriadny stav. Podľa ďalších zmien bude zamestnávateľ oprávnený nariadiť výkon práce z domu, upraviť sa má aj rozvrhnutie pracovného času.

Okrem toho vláda schválila, aby zamestnávatelia bez odborárov vo firme mohli rozhodnúť, že v prípade prekážky v práci môžu poskytovať zamestnancom náhradu mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Týkať sa to má prípadov, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie či obmedzenie činnosti firmy v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

Novela, ktorú vláda schválila s pripomienkami, upravuje organizáciu pracovného času, dovolenky a prekážky v práci na strane zamestnanca aj zamestnávateľa. Po novom sa má ustanoviť možnosť výkonu práce z domácnosti zamestnanca, ak to povaha práce umožňuje.

Novelou sa upravujú podmienky čerpania dovolenky z hľadiska oznamovacej povinnosti zamestnávateľa vopred, a to skrátením ustanoveného času na najmenej sedem dní vopred, a v prípade dovolenky, ktorá sa prenáša z predchádzajúceho alebo z predchádzajúcich rokov, na najmenej dva dni.

Rezort práce v novele tiež navrhuje doplnenie ochrany zamestnanca pred skončením pracovného pomeru a ochrany pri návrate do zamestnania, ak pracovník využije dôležitú osobnú prekážku v práci na ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa. Týkať sa to má aj zamestnancov, ktorým je nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia.

Zamestnávateľom tiež majú ubudnúť niektoré povinnosti v čase mimoriadnej situácie, čo sa týka bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Týka sa to napríklad oboznamovacích povinností, ktoré má firma, keď prijme nového zamestnanca alebo ho preradí na iné pracovisko.

Ak z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu zamestnávateľ nemôže pracovníkovi prideľovať prácu a poskytuje mu náhradu mzdy, po novom bude môcť zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi odpracovanie času, za ktorý mu patrila náhrada mzdy. „Odpracovanie možno nariadiť najviac v rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku a odpracovanie je možné najneskôr do 12 mesiacov odo dňa, keď prekážka v práci nastala,“ uvádza sa v novele Zákonníka práce.

Zamestnancovi za čas výkonu práce patrí dosiahnutá mzda. Tento čas sa nebude započítavať do priemerného týždenného pracovného času, firma však tento čas osobitne označí.

V oblasti sociálneho poistenia rezort práce chce zabezpečiť príjem ľuďom, ktorí poberajú dávku v nezamestnanosti prostredníctvom dočasného predĺženia podporného obdobia poberania tejto dávky o jeden mesiac, pretože tieto osoby si nevedia v čase krízovej situácie nájsť zamestnanie.

Vláda schválila novelu bez rokovania s odborármi. Konfederácia odborových zväzov to považuje za vážne porušenie sociálneho dialógu. (tasr)

Zdieľať

Hromadné výpovede nahlásilo v marci 8 firiem. Oproti Decodomu ide o menej ľudí

Topoľčianska nábytkárska firma Decodom je zatiaľ jediná, ktorá avizuje, že pre krízu prepúšťa okolo tisíc ľudí. Za marec nahlásilo hromadné prepúšťanie ďalších sedem firiem, ale ide o menšie počty pracovníkov.

Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny v marci eviduje 8 nahlásených hromadných prepúšťaní, pri ktorých je ohrozených spolu 1606 zamestnancov.

S výnimkou jednej pôsobia všetky na západnom Slovensku.

Väčšina (903) ohrozených miest pripadá na Decodom.

Na druhom mieste je s 200 nahlásenými výpoveďami košická firma v odvetví výroby kufrov, kabeliek, sediel a popruhov.

Nasledujú dvaja dodávatelia autodielov. Prvý je z okresu Malacky a plánuje prepustiť 164 ľudí. Druhý z okresu Trnava sa chystá prepustiť 119 zamestnancov. Obaja zrejme reagujú na pokles dopytu v automobilovom priemysle.

Ďalších 114 ľudí plánuje prepustiť piešťanská firma pôsobiaca v oblasti zdravotníctva.

So 67 nahlásenými prepustenými nasleduje bratislavská firma, ktorá sa venuje inštalácii priemyselných strojov, ďalej levická firma pôsobiaca v oblasti obrábania kovov a ďalšia bratislavská firma, ktorá sa živí prenájmom nehnuteľností.

Toto je zrejme len prvá, slabšia vlna prepúšťania. Firmy pravdepodobne čakajú na informáciu, akú časť nákladov na mzdy a na aké obdobie na seba zoberie vláda. Od toho bude potom závisieť, koľko ľudí prepustia.

Podľa odhadu Národnej banky Slovenska môže pre krízu prísť na Slovensku o prácu 75-tisíc až 130-tisíc ľudí.

Zdieľať

Banky odložia splátky úverov či hypoték o šesť až deväť mesiacov. Tvrdí to predseda parlamentu Boris Kollár, ktorý sa dnes stretol s predstaviteľmi bánk. „Nateraz sa budú odkladať všetky hypotéky, lízingy, bankové úvery,“ povedal Kollár. Opatrenie ešte musí schváliť koaličná rada a vláda.

Zdieľať

Ikea začala vyrábať ochranné pomôcky pre nemocnice, napríklad zástery a rúška, produkciu plánuje postupne zvyšovať. Dopyt po kancelárskom nábytku zostáva podľa firmy silný, pretože veľa ľudí pracuje pre koronavírusové opatrenia z domu.

Ikea bola pripravená na komplikácie na hraniciach alebo ich uzatvorenie pre koronavírus. Zásoby napríklad rozložila do skladov na rôznych miestach, cituje Reuters manažéra nákupu v Ikea Henrika Elma.

Narušenie dodávateľského reťazca sa začalo oveľa viac prejavovať vo chvíli, keď sa epidémia rozšírila do Európy a Ameriky.

Podľa Elma Ikea neočakáva nedostatok dreva ani ďalších surovín. Problémom je skôr to, kam uložiť tovar, ktorý je na ceste na trhy, kde dočasne uzavrela svoje predajne.

Zdieľať

Prezidentka Čaputová sa dnes stretla s ministrom financií Hegerom. Čaputová sa zaujímala o opatrenia, ktoré vláda ohlásila v súvislosti so zmiernením ekonomických dosahov aktuálnej krízy.

„Zo slov ministra jednoznačne vyplynulo, že pripravované opatrenia nie sú jediné a že v krátkom čase budú musieť nasledovať ďalšie vrátane opatrení pre najväčších zamestnávateľov, pretože súčasná kríza sa postupne dotkne čoraz väčšieho počtu ľudí v rôznych životných situáciách,“ uviedla kancelária prezidentky.

Foto - Kancelária prezidentky
Foto – Kancelária prezidentky
Zdieľať

Bankový odvod je zrelý na prehodnotenie, odkazuje vláde Kažimír

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír tlačí na vládu a banky, aby sa už dohodli. „Banky potrebujú štát a štát potrebuje banky. A preto je nanajvýš potrebné, aby spor medzi bankami a štátom kvôli téme bankového odvodu čo najrýchlejšie pominul,“ hovorí.

Rokovania vlády s bankami sú neverejné, ani bankári o nich nehovoria. Majú byť aj o odkladoch splátok či garanciách za úvery.

NBS však naznačuje, že najväčší problém je práve bankový odvod. Úľavy na odvode bankám avizoval ešte predchádzajúci minister hospodárstva Peter Žiga.

NBS teraz tlačí na to, aby rokovania s bankami urgentne viedli ku konštruktívnym záverom. Pripomína, že NBS aj s Európskou centrálnou bankou ešte vlani deklarovali, že predĺženie uplatňovania a zdvojnásobenie bankového odvodu považuje za významné riziko pre finančnú stabilitu.

„Opatrenie sa javí byť obzvlášť kontraproduktívne a zrelé na prehodnotenie v dnešnej dobe,“ odkazuje Kažimír.

Banky sú podľa jeho slov pre vládu kľúčovými partnermi v riešení otázok odkladu splátok a ďalšieho poskytovania úverov domácnostiam a podnikom. Kažimír pripomína, že majú nezastupiteľnú úlohu pri financovaní verejného dlhu.

„Bez okamžitého posunu vpred v tejto oblasti bude kríza bolestivejšia, zotavenie z nej zdĺhavé a dlhodobé straty na príjmoch výrazné,“ myslí si guvernér NBS.

Centrálna banka pritom víta, že vláda začína reagovať na vážne hrozby, ktorým slovenská ekonomika čelí v dôsledku šírenia koronavírusu.

Čo hovorí NBS

  • Opatrenia rozpočtovej politiky predstavujú najefektívnejší priamy spôsob, ako pomôcť ekonomike preklenúť bolestivé dôsledky nečakanej situácie spôsobenej šírením pandémie.
  • Je nevyhnutné, aby okamžité a razantné opatrenia pokryli všetky segmenty spoločnosti, ktoré sa v dôsledku výpadku príjmov môžu dostať do stavu núdze.
  • Z pohľadu stability a čo najrýchlejšieho oživenia ekonomiky je potrebné, aby mohli opatrenia verejnej politiky pružne reagovať na vývoj v ekonomike v rámci voľne stanovených mantinelov.
  • Je dôležité, aby vláda priebežne monitorovala dosahy svojich opatrení a bola pripravená rýchlo a efektívne prehodnotiť ich objem a adresnosť.

Potenciál rozpočtových opatrení by mali podporovať voľné menové podmienky ECB. Séria bezprecedentných menovopolitických rozhodnutí ECB má zabezpečiť hladké fungovanie bankového sektora a vytvoriť kapacity pre plynulé poskytovanie úverov domácnostiam, podnikom a verejnému sektoru. Tak, aby sa udržal stabilný vývoj cien v ekonomike.

ECB už poskytla kapitálovú úľavu bankám približne vo výške 3,5 % z rizikovo vážených aktív, aby neobmedzili úverovanie a mohli vo väčšom rozsahu kryť straty.

NBS je v prípade nárastu strát v bankovom sektore pripravená pristúpiť aj k zníženiu proticyklického kapitálového vankúša. A tým podporiť plynulé poskytovanie úverov reálnej ekonomike.

Zdieľať

Minister dopravy Andrej Doležal povedal, že STK sa postupne otvárajú. „Budú otvorené v obmedzenom režime.“ Podľa neho platí dohoda s rezortom vnútra, že za nevykonané kontroly pokuta nehrozí. „Je však potrebné dodať, že tie, ktoré neboli spravené z nedbalosti dávno pred krízou, pokutované budú.“

Zdieľať

Spotrebiteľské ceny v Taliansku sa v marci nečakane zvýšili, medziročná inflácia sa spomalila na 0,1 % z februárových 0,3 %. Ekonómovia očakávali, že ceny v treťom mesiaci klesnú o 0,4 %. (tasr)

Zdieľať

Objem firemných fúzií a akvizícií v 1. štvrťroku klesol na 698 miliárd dolárov, čo predstavuje najslabší úvodný kvartál od roku 2016. Transakčná aktivita sa na konci marca utlmila na najnižšiu týždňovú úroveň od dna finančnej krízy 2009.

K medziročnému prepadu (− 28 %) v kvartálnej štatistike firemných transakcií prispel náhly pokles aktivity v Spojených štátoch, píšu Financial Times.

Prudko sa znížil tiež celkový globálny počet transakcií a obchodov za viac ako 10 miliárd dolárov.

Objem obchodov v Spojených štátoch klesol v 1. štvrťroku medziročne o polovicu, na európskom trhu v rovnakej miere vzrástol.

Štatistikou výrazne pohlo započítanie najväčšej tohtoročnej transakcie za 40 miliárd dolárov, ktorou je presun väčšiny v Sberbank z ruskej centrálnej banky pod štátom kontrolovaný fond.

Aký je výhľad

Podľa Leona Kalvariu z Citigroup zostane aktivita v oblasti fúzií a akvizícií v krátkodobom horizonte utlmená. Mnohé firmy, ktoré zvažovali akvizície, si dávajú prestávku.

„Klienti sa snažia vyhodnotiť, kam smeruje trh, aký je dosah na individuálne sektory a firmy. Čakajú na stabilizáciu valuácií,“ hovorí Ros L’Esperance z banky UBS.

Tvrdí, že aktivita firiem zostane načas pribrzdená, no ak sa situácia dostane do normálu, trh fúzií a akvizícií sa v niektorých sektoroch otrasie pravdepodobne oveľa rýchlejšie než po svetovej finančnej kríze.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať