Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

EÚ potrebuje ozdravný balík v hodnote dvoch biliónov eur, tvrdia europoslanci vo svojom uznesení. Európsku komisiu vyzvali, nech sa vyhne finančným trikom a ozdravný plán financuje z peňazí, ktoré sa v dlhodobom rozpočte pridajú nad rámec bežných a pôvodne zamýšľaných výdavkov, aby sa neohrozili existujúce a budúce programy EÚ.
Fond pre obnovu a transformáciu by mal tiež uprednostňovať investície súvisiace s Európskym ekologickým dohovorom a digitálnou agendou. Parlament zároveň vyzval na vytvorenie nového samostatného programu v oblasti zdravia.

Fond by mal byť podľa poslancov financovaný pomocou dlhodobých účelových dlhopisov obnovy zaručených rozpočtom EÚ. Prostriedky by sa distribuovali vo forme úverov, ale predovšetkým prostredníctvom grantov, priamych platieb na investície a majetkovej účasti.

Európska komisia by mala už čoskoro predložiť prepracovaný návrh dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 a ozdravný plán s fondom obnovy zameraný na riešenie hospodárskych vplyvov krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Platnosť aktuálneho dlhodobého rozpočtu EÚ vyprší 31. decembra 2020.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Väčší deficit ešte rozpočet nemal, je to, ako keby štátu vypadli príjmy zo všetkých daní
  • Priemysel: Priemyselná produkcia na Slovensku sa v máji prepadla medziročne najviac v EÚ
  • Ceny: Medziročná inflácia na Slovensku sa v júni zvoľnila na 1,8 % z májových 2 %, rast cien bol najpomalší od jesene 2017
  • Prieskum: Dôvera investorov v nemeckú ekonomiku po troch mesiacoch rastu mierne klesla
  • Aerolinky: Skupina Smartwings v stredu začne s prepúšťaním
  • Automobilky: Hyundai a Kia plánujú v roku 2025 predať spolu 1 milión elektrických vozidiel
  • Úspory: Ako si sporiť postupne na vyšší dôchodok?
Zdieľať

Odborník na financie Škriniar: Na bankách sa mi nepáči, že ľudí pri výbere produktu usmerňujú podľa akcií a noviniek

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

„Začnite sporiť až vtedy, keď máte rezervu na tri mesiace, aby ste neboli nútení zobrať si spotrebný úver na vykrytie bežných výdavkov,“ radí v rozhovore Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý sa venuje finančnému sprostredkovaniu.

Minúta po minúte

Zdieľať

Skupina Smartwings v stredu začne s prepúšťaním, v prvej vlne odídu desiatky pilotov, letušiek, stevardov a administratívnych pracovníkov. Do februára 2021 by malo opustiť firmu vyše 600 zamestnancov, v súčasnosti v nej pracuje 2500 ľudí.

Skupina Smartwings zastrešuje aerolínie Smartwings a ČSA. K prepúšťaniu pristúpila pre finančné problémy, do ktorých sa dostala počas koronakrízy.

Smartwings rokuje s českou vládou o finančnej pomoci, žiadala o poskytnutie štátnej záruky za komerčný úver v prepočte za 30 miliónov eur. Kabinet rozhodol, že veľkým dopravným firmám vrátane Smartwings umožní žiadať o garancie z podporného programu COVID Plus.

K znižovaniu stavov pre koronakrízu prikročili viacerí veľkí leteckí dopravcovia vo svete. Lufthansa plánuje škrtnúť 22-tisíc pracovných miest, tisícky ľudí uvoľní Air France či EasyJet, prepúšťať plánujú tiež KLM, American Airlines i ďalší. (lidovky, čtk)

Zdieľať

Británia vytláča Huawei z budovania 5G sietí

Britská vláda zakázala mobilným operátorom, aby využívali technológie Huawei pri výstavbe 5G sietí po 31. decembri. Ak operátori už niektoré komponenty použili, musia ich do roku 2027 odstrániť.

„Nebolo to jednoduché rozhodnutie, ale je správne pre britské telekomunikačné siete, pre našu národnú bezpečnosť a ekonomiku,“ povedal minister Oliver Dowden, ktorý má na starosti digitalizáciu. Pripustil, že spustenie 5G sietí sa pre vylúčenie Huaweia oneskorí zhruba o rok.

Prečo Británia zmenila postoj

Ešte začiatkom roka Británia umožňovala aspoň čiastočný podiel čínskej firmy pri zriaďovaní sietí pre superrýchly internet. Za najnovším krokom kabinetu sú pochybnosti ohľadne bezpečnosti technológií od Huaweia i nedávno uvalené americké sankcie.

Podľa Washingtonu predstavuje Huawei bezpečnostnú hrozbu, čo Peking dlhodobo odmieta. Americký prezident Donald Trump tlačí na spojencov, aby vylúčili Huawei z výstavby 5G sietí. Týkalo sa to tiež britského premiéra Borisa Johnsona.

Johnsonova vláda dúfa, že keď Británia vystúpila z EÚ, podarí sa jej uzavrieť lukratívnu obchodnú dohodu s USA. Spor o Huawei by mohol britsko-americké rokovania výrazne sťažiť.

Ako zareaguje Čína

Rozhodnutia Londýna ohľadne Huaweia určite rozhnevá Čínu. Vzťahy medzi oboma krajinami sú už i tak napäté preto, ako Peking pristupuje k Hongkongu, ktorý bol v minulosti britskou kolóniou.

Niektorí britskí politici sú tiež presvedčení, že čínski predstavitelia nehovoria celú pravdu o koronavíruse, ktorý sa začiatkom roka rozšíril do sveta z Číny. (reuters, bbc, čtk)

 

Zdieľať

PKN Orlen získala súhlas eurokomisie s prevzatím menšieho poľského konkurenta Lotos, musí však predať časť majetku. PKN Orlen ovláda českého spracovateľa ropy Unipetrol, pod ktorý patria aj čerpacie stanice Benzina na Slovensku.

Najväčšia poľská petrochemická firma podľa EK súhlasila, že predá 30-percentný podiel v rafinérii Lotosu, deväť skladov, 389 poľských čerpacích staníc, dve poľské továrne na živicu a polovičný podiel Lotosu v spoločnom podniku s britskou BP na predaj leteckých pohonných hmôt.

Podľa podpredsedníčky EK pre hospdársku súťaž Margrethe Vestagerovej tieto ústupky zabezpečia, že príslušné poľské trhy zostanú otvorené a konkurenčné. Fúzia nezvýši ceny ani neobmedzí výber palív a súvisiacich produktov pre podniky a spotrebiteľov v Poľsku a Česku, kde obe firmy pôsobia. (reuters, čtk)

Zdieľať

Dôvera investorov v nemeckú ekonomiku po troch mesiacoch rastu v júli mierne klesla, ukazuje prieskum inštitútu ZEW. Finanční experti však naďalej počítajú s oživením hospodárstva v druhej polovici roka.

Index dôvery sa znížil na 59,3 bodu z júnových 63,4 bodu – o niečo výraznejšie, než očakávali ekonómovia. V marci ukazovateľ klesol pre obavy z hospodárskych dosahov koronakrízy až na mínus 49,5 bodu, najnižšie od finančnej krízy v roku 2008.

Podľa šéfa ZEW Achima Wambacha výhľad pre nemeckú ekonomiku zostáva do veľkej miery nezmenený. Experti očakávajú, že po veľmi slabom 2. štvrťroku bude nasledovať postupný rast HDP v druhej polovici tohto a na začiatku budúceho roka.

V 1. kvartáli nemecká ekonomika klesla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 2,2 %, čo bol najhlbší prepad od globálnej finančnej krízy.

V 2. štvrťroku sa počíta s oveľa výraznejším poklesom, rýchly odhad HDP by mal byť zverejnený v polovici augusta. Podľa letnej prognózy eurokomisie nemecké hospodárstvo tento rok klesne o 6,3 %, na budúci rok by malo stúpnuť o 5,3 %. (reuters, čtk)

Zdieľať

Amazon predstavil inteligentný nákupný košík. Vie, čo zákazník nakupuje, a keď chce zákazník zaplatiť, košík sám spočíta sumu, ktorá mu odíde z účtu. Novinka sa prvý raz objaví v plánovanom supermarkete Amazonu v Los Angeles.

Košík Amazonu vyzerá takmer rovnako ako ktorýkoľvek iný nákupný košík v supermarketoch. Je len o niečo robustnejší a na prvý pohľad je vidieť, že má v sebe zabudované technológie.

Viac o inteligentnom košíku:

  • je vybavený kamerami, senzormi a váhou, ktoré sledujú, čo si zákazník vyberá a čo uloží do košíka;
  • keď je človek s nákupom hotový, košík všetko spočíta a konečná suma nákupu sa potom odráta z účtu zákazníka vedeného v Amazone. Kupujúci tak nemusí čakať v rade pri pokladnici;
  • existuje tiež spôsob, ako dať košíku vedieť, že si doň chcete iba odložiť bundu alebo príručnú tašku, aby vám neprekážali, keď si vyberáte tovar;

Inteligentný košík je ďalší pokus Amazonu zmeniť nákupné zvyklosti spotrebiteľov. V USA už má menšie supermarkety bez pokladníc s rozmiestnenými kamerami a senzormi. Keď zákazník odchádza, Amazon už vie, čo si vybral, a cenu mu automaticky odpočíta z účtu.

Podobné projekty

Inteligentné nákupné košíky začalo vyrábať niekoľko startupov, väčšinou sa zatiaľ testujú v obchodoch. Väčšina funguje tak, že najskôr je nutné vybraný tovar priložiť ku skeneru a až potom vložiť do košíka.

Košík Amazonu nemá žiadny skener, namiesto toho je blízko držadla displej, ktorý ukazuje, čo má zákazník naúčtované. Košík tiež zaznamená, keď si zákazník nákup rozmyslí a položku vráti. Cena tovaru v takom prípade zmizne z displeja. (ap, čtk)

Inteligentný nákupný košík Amazonu Foto - TASR/AP
Inteligentný nákupný košík Amazonu Foto – TASR/AP
Zdieľať

Vládna koalícia v stredu predstaví balík opatrení pre rodiny, študentov, zdravotne ťažko postihnutých ľudí a dôchodcov. Podľa Hospodárskych novín chce dotovať doplatky za lieky, plánuje autobusy zadarmo aj vyšší daňový bonus na deti.

Vláda chce dotovať doplatky za lieky dôchodcom, ľudom s postihnutím a deťom. Odpustené doplatky by mali byť do výšky najlacnejšieho variantu medikamentu a pri dôchodcoch by sa malo prizerať aj na výšku ich penzie.

Doprava zadarmo by sa pre študentov, dôchodcov a ľudí s postihnutím mala rozšíriť aj na prímestské autobusy a hromadnú dopravu. Smer predtým zaviedol vlaky zadarmo.

Vláda chce podľa Hospodárskych novín zvýšiť aj daňový bonus na deti. Dnes je v základnej výške 22,72 eura, pri deťoch do šesť rokov je to dvojnásobok. Na túto zvýšenú hladinu by ho vláda chcela dorovnať pre všetky deti a dokonca trojnásobnú úroveň by mal mať bonus na tretie a ďalšie dieťa.

Zatiaľ nie je jasné, či by sa vláde podarilo na to získať aj zdroje Európskej únie.

Zdieľať

Všetky spoločnosti patriace pod rezort hospodárstva budú peniaze na charitu posielať do Nadácie SPP, ktorá ich bude rozdeľovať. Ide najmä o 2 % dane, ktoré môžu podniky poukázať občianskym združeniam a neziskovkám, povedal minister hospodárstva Richard Sulík.

„Nariadim ostatným podnikom, aby všetky zdroje, čo sú minimálne dve percentá, ktoré posielajú na charitatívne účely, aby všetky disponibilné zdroje určené na charitu poslali, poukázali na Nadáciu SPP, kde sa to bude hromadiť na jednom mieste a bude sa o týchto zdrojoch rozhodovať,“ povedal Sulík.

Nadácia SPP aj bez zdrojov iných štátnych podnikov rozdelila za posledných päť rokov približne 15 miliónov eur na projekty podporujúce zdravie a telovýchovu, kultúrne dedičstvo a vzdelávanie.

Predsedom novej správnej rady sa stal bývalý šéf COOP Jednota Adrián Ďurček, členmi sú bývalý šéf slovenského Siemensu Peter Kollárik, profesor Juraj Stern, exminister kultúry Ladislav Snopko a Gábor Zászlós. Podľa Sulíka sú noví členovia správnej rady zárukou, že každé euro, ktoré vydá Nadácia SPP, bude použité „najlepším možným spôsobom“.

Podľa Sulíka je prirodzené, že nový minister a nový šéf SPP si zvolia takú správnu radu nadácie, ku ktorej majú absolútnu dôveru. Minister sa nechcel vyjadrovať k činnosti bývalej správnej rady Nadácie SPP, no prekážalo mu napríklad to, že podporené projekty neboli zverejňované so sumami. „Minimálne v tejto oblasti sa dá zvýšiť transparentnosť, a ako poznám pánov, tak ju aj zvýšia,“ dodal minister. (tasr)

Zdieľať

Tlačová konferencia vládnej koalície, ktorá mala dnes predstaviť opatrenia na podporu rodín, študentov, zdravotne ťažko postihnutých ľudí a seniorov, sa presúva na zajtra (stredu) o 10.00 h. Brífingu sa majú zúčastniť Igor Matovič, Boris Kollár, Richard Sulík, Veronika Remišová, Eduard Heger, Milan Krajniak a Jana Žitňanská.

Zdieľať

Asociácia lokálnych poskytovateľov internetu žiada zopakovať výberové konanie na predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. „Máme opodstatnené výhrady k transparentnosti výberu,“ píše v liste členom vlády.

Členovia asociácie v otvorenom liste tiež píšu, že sa obávajú, že „by regulačný úrad mohol pokračovať v presadzovaní záujmov úzkej skupiny podnikov“.

Výberové konanie zorganizovali na ministerstve dopravy, ktoré vedie Andrej Doležal (Sme rodina). Vyskytli sa preň pochybnosti najmä okolo písomného testu. Organizáciu konkurzu spochybnili dvaja zo štyroch kandidátov.

Zdieľať

Priemyselná produkcia na Slovensku sa v máji prepadla medziročne najviac v EÚ, vyplýva zo štatistík Eurostatu. Zatiaľ čo koronakrízový pokles za celú Úniu sa zmiernil na 20,5 %, slovenský priemysel zaostával až o 33,5 %.

Údaje o májovej priemyselnej produkcii v eurozóne aj celej EÚ zverejnil Eurostat na internetovej stránke.

Priemysel sa v máji začal spamätávať z aprílového koronakrízového dna, keď v celej Únii skĺzol medziročne o takmer 28 %. V máji už produkcia stúpla medzimesačne o 11,4 %, v apríli klesla o 18,2 %. V máji začali členské štáty uvoľňovať koronavírusové reštrikcie.

V eurozóne sa priemyselná výroba v máji medzimesačne zvýšila o 12,4 %, no zaostala za očakávaniami analytikov. Medziročne sa prepadla o 20,9 %.

Ako sa darilo jednotlivým krajinám

Najvýraznejší medzimesačný nárast v rámci EÚ zaznamenala v máji výroba v Taliansku, kde sa zvýšila o 42 %. Nasledovali Francúzsko a Slovensko so zhruba pätinovými prírastkami. V niektorých štátoch, napríklad v Írsku alebo Chorvátsku, pokračoval pokles produkcie.

V medziročnom porovnaní bolo na tom najhoršie Slovensko, v Česku priemysel klesol o 25,7 %. Rast výroby podľa dostupných údajov nezaznamenala žiadna členská krajina EÚ.

Eurokomisia v letnej prognóze predpovedala, že ekonomika EÚ tento rok pre koronakrízu klesne o rekordných 8,3 %. Na budúci rok počíta s rastom o 5,8 %. (čtk, n)

Zdieľať

Miera kontroly hospodárenia teplárenských a vodárenských spoločností by sa mala zvýšiť, zabezpečiť to má zákon o regulácii v sieťových odvetviach. Návrh poslancov Petra Cmoreja (SaS) a Gábora Grendela (OĽaNO) plénum posunulo do druhého čítania.

Reaguje na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola zameraná na kontrolu hospodárenia vodárenských spoločností z novembra 2019. V rámci nej boli podľa predkladateľov zistené závažné nedostatky.

„Najvyšší kontrolný úrad osobitne upozornil na zjavnú nevýhodnosť zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi jednou z najväčších vodárenských spoločností v SR – Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou Infra Services, ktorá spôsobuje odčerpávanie nemalého objemu finančných prostriedkov v prospech súkromného akcionára spoločnosti Infra Services, a to napriek pretrvávajúcemu investičnému dlhu na infraštruktúre Bratislavskej vodárenskej spoločnosti vo výške viac ako 574 miliónov eur,“ poznamenali poslanci.

Cieľom novely je zabezpečenie vyššej miery kontroly hospodárenia teplárenských a vodárenských spoločností pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní služieb na účely zabezpečovania regulovanej činnosti v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve, ktoré sú uzatvárané mimo procesu verejného obstarávania. Zaviesť sa má povinnosť schválenia každej zmluvy Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v riadnom správnom konaní ako podmienky platnosti zmluvy.

Takéto zmluvy sa majú zadefinovať ako zmluvy povinne zverejňované v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Vzhľadom na výsledky kontroly sa má tiež zaviesť povinnosť dodatočnej kontroly už uzavretých zmlúv, a to mimo procesu verejného obstarávania, a sankcie v podobe ich zániku zo zákona, ak sa v konaní preukáže, že zmluva nezodpovedá podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku. (tasr)

Zdieľať

Vládna koalícia dnes o 13.00 h predstaví opatrenia na podporu rodín, študentov, zdravotne ťažko postihnutých ľudí a seniorov. Brífingu sa zúčastnia Igor Matovič, Boris Kollár, Richard Sulík, Veronika Remišová, Eduard Heger, Milan Krajniak a Jana Žitňanská.

Zdieľať

Volkswagen plánuje vyrábať v Šanghaji autá značky Audi v spolupráci s čínskym partnerom SAIC Motor. Do úpravy tovární investujú vyše pol miliardy dolárov, v súčasnosti ich spoločný podnik ponúka len vozidlá VW a Škoda.

Audi je luxusnou divíziou koncernu VW. Celkový predaj osobných áut v Číne posledné dva roky klesal, dopyt po luxusných vozidlách však zostáva silný.

Predpokladá sa, že čínske výrobné kapacity budú pripravené už v tomto roku. SAIC pritom skôr uvádzal, že spoločný podnik s VW začne dodávať Audi na čínsky trh v roku 2022.

Audi už v Číne produkuje vozidlá v spolupráci s miestnou automobilkou FAW Group.

V 1. polroku odbyt spoločného podniku SAIC Volkswagen klesol medziročne o 37 % na viac ako 577-tisíc áut. Problémy so slabým dopytom na čínskom trhu prehĺbil koronavírus. Vlani podnik predal zhruba 2 milióny vozidiel. (reuters, čtk)

Zdieľať

Prepitné by malo byť oslobodené od daní a odvodov, tak by sa malo pomôcť zamestnancom v segmente hotelov a reštaurácií. Uviedli to poslanci Sme rodina Martin Borguľa a Ľuboš Krajčír, návrh zákona chcú predložiť na septembrovú schôdzu parlamentu.

Borguľa poukázal na to, že počas koronakrízy si ľudia z hygienických dôvodov zvykli viac platiť kartou ako hotovosťou. „Tringelt je svojím spôsobom váš osobný dar obsluhujúcemu personálu. Keď to však platíte kartou, tak z toho tringeltu treba odpočítať DPH, odvody, treba z neho odpočítať ďalšie daňové zaťaženia a v konečnom dôsledku človek z dvojeurového tringeltu dostane možno 0,90 eura,“ podotkol.

Návrh plánujú poslanci predložiť aj na Koaličnú radu. Spolupracovať na ňom chcú aj s ministerstvami dopravy, financií a práce. Skonštatoval, že s týmto návrhom súhlasí aj Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska.

Borguľa dodal, že ako poslanci nemôžu v legislatívnom procese fungovať v tzv. zrýchlenom režime. Preto ráta s platnosťou zákona od 1. januára. (tasr)

Zdieľať

Gazprom sa v 1. štvrťroku prepadol do straty v prepočte 1,45 miliardy eur zo zisku 6,7 miliardy eur pred rokom. Firma uviedla, že v dôsledku koronakrízy sa potýka s poklesom dopytu a cien na trhoch s plynom.

Výsledky za prvé tri mesiace roka zverejnil Gazprom na internetovej stránke. Tržby mu klesli medziročne o štvrtinu na viac ako 21 miliárd eur.

Gazprom disponuje najväčšími zásobami zemného plynu na svete a má monopol na jeho vývoz z Ruska prostredníctvom plynovodov. Je tiež kľúčovým dodávateľom pre mnohé európske krajiny.

Tlačové agentúry s odvolaním sa na údaje colného úradu minulý týždeň informovali, že tržby Gazpromu z vývozu plynu prostredníctvom plynovodov sa v prvých 5 mesiacoch roka prepadli o 53 % na 9,7 miliardy dolárov.

Ruská agentúra Interfax upozornila, že priemerná exportná cena Gazpromu v máji klesla na 94 dolárov za tisíc metrov kubických plynu a dostala sa tak pod úroveň, pri ktorej sú dodávky do Európy ziskové. (čtk)

Viac k téme: Gazpromu výrazne klesli tržby z exportu plynu, v EÚ mu padol predaj o štvrtinu

Zdieľať

Parlament prerokuje novelu zákona o štátnom rozpočte na tento rok v skrátenom legislatívnom konaní. Za takýto postup hlasovalo 81 zo 107 prítomných poslancov. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať