Denník E

Zamestnanci, ktorých sa dotknú urýchlené škrty, by sa mali presunúť do iných prevádzok.

Nemecká banka plánuje zredukovať sieť svojich pobočiek o 800 až 1000. (tasr, bloomberg)

Peniaze si budú deliť ministerstvá zdravotníctva, vnútra, obrany a rezort práce, sociálnych vecí a rodiny.

„Ide o ľudí v prvej línii, ktorí takto riskovali,“ povedal premiér Igor Matovič. Predpokladá, že priemerná odmena môže byť medzi 300 až 500 eurami.

Premiér sa tak rozhodol na základe priaznivých ekonomických aj zdravotných výsledkov.

„Peter Pellegrini nám odovzdal stav ekonomiky ako štvrtý najhorší v EÚ plus Veľká Británia. V druhom štvrťroku, čo je náš výsledok, sme plus-mínus v strede.“

Júlový výsledok je v súlade s odhadmi ekonómov. Fed poznamenal, že napriek výraznému zvýšeniu v posledných mesiacoch je produkcia priemyslu o 8,4 % nižšia ako vo februári, čo bol posledný mesiac pred začiatkom pandémie.

V júli rástla väčšina hlavných priemyselných odvetví, výroba motorových vozidiel a autodielcov o 28,3 %. Kapacity amerického priemyslu boli využité na 70,6 %, pred koronakrízou dosahovala miera ich využitia v priemere 75 %. (tasr, reuters)

Dolárové dlhopisy Bieloruska klesli vo štvrtok o 2 až 3 %. Cenné papiere vydané koncom júna so splatnosťou v roku 2026 sa dnes ráno predávali okolo 93 centov, ich emisná cena bola tesne pod 99 centmi.

V Bielorusku silnejú nepokoje po prezidentských voľbách, ktoré opozícia považuje za zmanipulované. Vzhľadom na rastúcu brutalitu bezpečnostných zožiek voči protestujúcim Nemecko vyzvalo Brusel, aby uvalil na Minsk sankcie. Pridal sa aj rakúsky minister zahraničia Alexander Schallenberg.

Niektorí investori sa domnievajú, že prípadná roztržka so Západom prinúti Alexandra Lukašenka primknúť sa ešte bližšie k Rusku a že Moskva Minsku finančne pomôže.

Viac o dlhu Bieloruska:

• Štátny dlh dosahuje zhruba 43 % HDP, čo je pre krajinu s ratingovou známkou B (od agentúry Fitch) relatívne nízke zadlženie. Stupeň B je v strednej časti pásma, ktoré je považované za vysoko špekulatívne.
• Má vyše 90 % dlhu v cudzej mene, takže štátne financie trpia, keď bieloruský rubeľ klesá. Tento rok voči doláru odpísal zhruba 15 %.
• Bielorusko musí splatiť dlhopisy za 3,6 miliardy dolárov a ďalších 8 miliárd dolárov mu požičala Moskva. (čtk)

V 2. štvrťroku vlaňajška vykázal Rosneft čistý zisk 2,2 miliardy eur. Začiatkom tohto roka ju stiahli do červených čísel padajúce ceny ropy v dôsledku nadprodukcie a šírenia koronavírusu.

Rosneft pokrýva vyše 40 % ťažby ropy v Rusku. Od apríla do júna dodal vyše 4 miliónov barelov ropy denne, produkciu znížil v súvislosti s dohodou skupiny OPEC+ s cieľom podporiť ceny ropy. (čtk, reuters)

„Je dobré, ak do budúcnosti bude pripravený systém kurzarbeit, ako navrhuje ministerstvo, bez zvýšenia odvodového zaťaženia. Ak však nehovoríme o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti, nie je to dobré,“ povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Komentoval tak zámer ministra práce Krajniaka zaviesť od roku 2022 trvalý kurzarbeit.

Podnikateľský Klub 500, ktorý vedie majiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták, je známy kritikou aktuálneho podporného systému pre firmy. Vládu opakovane žiada, aby navýšila pomoc cez zvýšenie opatrenia kurzarbeit či podpory v prípade výpadku tržieb.

Prečítajte si

Premiér po týždni reaguje na Sotákovu kritiku. Výpomoci pre firmy zvyšovať nemieni, lebo ekonomika sa zlepšuje

„Máme vyčlenených 1,38 miliardy eur a čerpáme len 490 miliónov eur. V súčasnosti, keď sú firmy s poklesom tržieb až do 50 %, vyplácame náhradu mzdy len od 10 – 35 % celkových osobných nákladov, pritom v budúcom kurzarbeite chceme vyplácať pri poklese od 10 % náhradu až 80 % čistej mzdy. Je nám úprimne ľúto každého nášho zamestnanca, ktorý má vyplácanú časť mzdy a štátnym a verejným zamestnanom je vyplácaných 100 % príjmu. Buď chceme ľuďom pomôcť a zachrániť zamestnanosť, alebo nie. Namiesto zachraňovania pracovných miest pri 12,1-percentnom medziročnom poklese HDP vyčleňujeme podporu zamestnávania absolventov bez pracovných návykov a praktických vedomostí,“ reagoval Gregor.

Odbyt VW v Európe bol v júli nižší o 1,9 %, dvojciferné prepady zaznamenal v Severnej a Južnej Amerike. V júni sa globálny predaj prepadol medziročne ešte o približne pätinu.

Automobilka v júli zaznamenala rast predaja značiek Audi, Škoda a Porsche, odbyt áut VW klesol o 1,1 %. Znížili sa aj dodávky značky Seat i úžitkových vozidiel. (tasr, marketwatch)

„Pri laboratórnej analýze bola vylúčená prítomnosť koronavírusu v našich výrobkoch a obaloch“ povedal Andrej Gerstner, Marketing & PR Manažér spoločnosti Fekollini.

Firma Fekollini vyrába v Sládkovičove bagety značky Pierre Baguette. Informovala, že si dala z vlastnej iniciatívy a na vlastné náklady otestovať všetkých pracovníkov po tom, ako bolo ochorenie preukázané u jej externého dodávateľa. Testy odhalili podľa informácií zo štvrtka dokopy 31 prípadov nákazy medzi pracovníkmi výrobcu bagiet. Televízia Markíza v piatok informovala, že počet potvrdených prípadov je 32.

Dokopy sa urobilo 566 testov, chýbajú ešte tri testy, ktoré sa majú urobiť na budúci týždeň. „Na prevádzke v súčasnosti pracujú len zamestnanci s negatívnym testom na COVID- 19,“ píše firma v tlačovej správe.

Kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) urobili kontrolu vo firme vo štvrtok. V ten istý deň informoval riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš, že regionálni kontrolóri overovali, či má spoločnosť vypracované a zavedené dostatočné bezpečnostné opatrenia proti zavlečeniu COVID-19. Firma požiadavkám vyhovela, čakalo sa ešte na výsledky testov z odobraných vzoriek. Tie sa odobrali napríklad z výrobkov pripravených na distribúciu.

Firma opakovane upozorňuje, že podľa oficiálneho vyhlásenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín neexistuje dôkaz, že by potraviny v súvislosti s COVID-19 predstavovali pre verejnosť nejaké riziko.

Prečítajte si

U výrobcu bagiet zo Sládkovičova potvrdili 31 prípadov nákazy koronavírusom, skontrolujú aj výrobky

„Forma verejných konzultácií pri príprave tohto konceptu, ktorej sme sa zúčastňovali, sa javí ako efektívny spôsob prípravy legislatívnej normy a veríme, že sa na takomto základe podarí pripraviť zákon, ktorý bude prejavom konsenzu všetkých sociálnych partnerov a zároveň zvýši konkurencieschopnosť Slovenska. Sme radi, že naše námety, návrhy a požiadavky v oblasti vytvorenia systémového riešenia Kurzarbeit, ktoré sme sa snažili už od roku 2017 komunikovať s vládou SR, boli vypočuté. Radi sa budeme zúčastňovať aj prác na príprave samotného zákona, pokiaľ budeme o to požiadaní,“ dodal Matušek.

Minister Milan Krajniak v piatok informoval, že chce od roku 2022 zaviesť fond na podporu udržania zamestnanosti pre firmy a SZČO. Dovtedy sa má vyplácať takzvaná Prvá pomoc. Do nového fondu budú posielať peniaze zamestnávatelia a SZČO, odvodové zaťaženie sa nezvýši.

Príspevok pre zamestnanca bude predstavovať 80 percent jeho čistej mzdy, najviac 1 340 eur. Z fondu pôjde 60 percent, zamestnávateľ zaplatí 20 percent platu.