Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Matovičovci zabojovali o novú investíciu Volkswagenu a troška to prikorenili
  • Vláda: Doležal navrhol na šéfa telekomunikačného úradu Ivana Martáka, kabinet však nerozhodol
  • Vláda: Kabinet chce v parlamente narýchlo meniť štátny rozpočet, schodok bude štvornásobný
  • Vláda: Novým šéfom ÚRSO sa stane Andrej Juris
  • Firmy: CK Solvex už nemá dočasnú ochranu pred veriteľmi
  • Financie: Ako od júla funguje prvá pomoc pre podnikateľov
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Najprv zverejnili správu a video, ako Matovič s Volkswagenom doťahujú polmiliardovú investíciu. Potom ju chceli vymazať

Premiér Igor Matovič a člen predstavenstva Volkswagenu zodpovedný za výrobu Andreas Tostmann. Foto - TO Úradu vlády SR
Premiér Igor Matovič a člen predstavenstva Volkswagenu zodpovedný za výrobu Andreas Tostmann. Foto – TO Úradu vlády SR

Vláda sľubuje bratislavskému Volkswagenu za možnú polmiliardovú investíciu nové vzdelávacie centrum, dvetisíc nájomných bytov a viac spojov verejnej dopravy. Napriek podpisu memoranda medzi vládou a koncernom však rozhodnutie o nových modeloch pre Bratislavu ešte nepadlo.

Minúta po minúte

Zdieľať

Šéf Slovenskej sporiteľne P. Krutil vysvetľuje, ako to je s fámami o prepúšťaní

Peter Krutil, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne. Foto N – Vladimír Šimíček
Peter Krutil, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne. Foto N – Vladimír Šimíček

Zatiaľ nie je jasné, koľko zamestnancov prepustí Slovenská sporiteľňa. Jej šéf Peter Krutil hovorí, že interný materiál o 5-percentných úsporách a plánoch prepustiť po 5 percent ľudí tento a na budúci rok bol iba pracovný a žiadne počty neboli stanovené.

Zdieľať

Vláda vymenovala nového šéfa energetického regulačného úradu ÚRSO Andreja Jurisa. Do funkcie nastúpi vo štvrtok 9. júla a nahradí Ľubomíra Jahnátka, odvolaného v júni.

Juris pôsobil v Západoslovenskej distribučnej, ktorú ovláda nemecký E.ON. Návrh na jeho vymenovanie za predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví dal minister hospodárstva Richard Sulík.

Súčasťou výberu bolo aj verejné vypočutie kandidátov.

Zdieľať

Vláda nerozhodla o návrhu ministra dopravy Andreja Doležala na šéfa telekomunikačného a poštového regulačného úradu. Bod odložili. Minister podal návrh napriek tomu, že dvaja za štyroch záujemcov kritizovali písomný test pri výbere.

Informácia o odložení je uvedená pri Doležalovom návrhu predloženom na dnešné rokovanie vlády. Šéfa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb volí parlament na návrh vlády.

Doležal (Sme rodina) navrhol na významný post bývalého šéfa stratégie v spoločnosti Orange Ivana Martáka. Poslanec Peter Kremský z OĽaNO žiadal výber zopakovať, no Doležalovo ministerstvo nesúhlasí.

Zdieľať

Vláda chce v parlamente zrýchlene zmeniť štátny rozpočet na tento rok. Dôvodom je koronakríza, ktorá okrem iného spôsobila výpadky v príjmoch a vyžiadala si nečakané výdavky. Schodok stúpne z 2,8 miliardy eur na takmer 12 miliárd eur.

Štátny rozpočet je súčasťou verejných financií.

  • Výdavky štátneho rozpočtu podľa nového návrhu tento rok stúpnu o 7,8 miliardy eur – z 18,6 miliardy eur na 26,3 miliardy eur.
  • Príjmy klesnú z 15,8 miliardy eur na 14,4 miliardy.

Kam idú zvýšené výdavky

  • Sociálna poisťovňa dostane o 1,1 miliardy eur navyše – najmä na zvýšené výdavky súvisiace s pandemickým ošetrovným a nemocenským.
  • Ministerstvo práce získa ďalších takmer 1,1 miliardy eur na opatrenia prvej pomoci pre podnikateľov zasiahnutých koronakrízou.
  • Zhruba 358 miliónov eur pôjde do rezortu zdravotníctva.
  • Ministerstvo hospodárstva bude mať 200 miliónov eur na dotácie na nájomné.
  • Ministerstvo dopravy si pripíše 195 miliónov eur, okrem iného na vykrytie výpadkov tržieb železníc, diaľničnej spoločnosti či autobusových dopravcov.
  • Štátne hmotné rezervy budú mať navyše 123 miliónov eur na nákup ochranných pomôcok a ďalšieho materiálu.
  • Ministerstvo vnútra bude mať 82 miliónov eur navyše.
  • Celkovo 2,9 miliardy eur pôjde na zabezpečenie nekrytých položiek v rozpočte.
  • Uvedené zmeny sú oproti rozpočtu schválenému minulý rok, keď sa koronakríza ešte vôbec nečakala.
Zdieľať

Budúcnosť najväčších ázijských nízkonákladových aerolínií AirAsia je ohrozená. Obchodovanie s ich akciami bolo pozastavené, pretože audítori majú značné pochybnosti o schopnosti malajzijskej firmy pokračovať v prevádzke.

Akcie AirAsia tento rok stratili zhruba polovicu hodnoty, trhová kapitalizácia spoločnosti sa pohybuje okolo 600 miliónov dolárov.

Aké majú problémy

Záväzky AirAsia už na konci minulého roka, teda pred začiatkom koronakrízy, presiahli hodnotu majetku. Finančný výkon a tok hotovosti ďalej poznamenala nutnosť odstaviť z prevádzky lietadlá v dôsledku obmedzenia cestovania a karantény.

V 1. štvrťroku AirAsia vykázali stratu 188 miliónov dolárov, najviac od novembra 2004. Minulý mesiac oznámili, že zvažujú zvýšenie kapitálu a posilnenie likvidity. Malajzijská vláda nechce poskytnúť pomoc žiadnym aerolinkám.

Z ďalších firiem v regióne požiadali o ochranu pred veriteľmi aj letecké spoločnosti Thai Airways International a Virgin Australia Holdings, ktoré neboli schopné splácať dlhy. (reuters, čtk)

Zdieľať

Finančná správa zasahuje v súvislosti s daňovými únikmi a podvodmi. Do celoslovenskej akcie Jastrab sú zapojené všetky daňové úrady aj Kriminálny úrad finančnej správy.

Akcia Jastrab sa zamerala na 36 daňových subjektov z troch reťazcov, pri ktorých zistili príslušníci FS na základe dát z analytických systémov daňový únik na DPH.

„Finančná správa pri kontrolovaných daňových subjektoch identifikovala rizikovú DPH, a teda podvodné konanie až vo výške viac ako 1 263 000 eur,“ spresnila hovorkyňa FS SR Ivana Skokanová.

„Príslušníci FS vykonávajú miestne zisťovania a zaisťujú potrebné doklady a účtovníctvo. Po vykonaní všetkých miestnych zisťovaní na účely základného zistenia skutkového stavu a vyzbierania dokladov bude nasledovať ďalšia fáza. Po analýze dokladov budú otvorené daňové kontroly,“ uviedla hovorkyňa. O výsledkoch akcie budú informovať neskôr. (tasr)

Zdieľať

Republiková únia zamestnávateľov sa obáva, že parlament by mohol ustúpiť audítorom a zmeniť navrhované zvýšenie limitu pre povinný audit účtovníctva. Návrh je súčasťou balíka opatrení od ministra Sulíka, o ktorom parlament rokuje.

RÚZ argumentuje, že audity sa v súčasnosti týkajú na Slovensku oveľa širšej skupiny firiem, ako požaduje európska legislatíva. „Zvýšenie hraníc nepoteší tých, ktorí prídu o štátom garantované tržby, no pomôže tisíckam firiem ušetriť nemalé finančné prostriedky vynakladané na audit, ktorý nepožaduje majiteľ ani financujúce banky a nenahrádza ani daňovú kontrolu,“ konštatoval tajomník RÚZ Martin Hošták.

Firmy a zamestnávatelia podľa RÚZ odmietajú tvrdenia, že sa potešia niektorí podnikatelia, ktorí vykĺznu spod kontroly účtovníctva nezávislým audítorom. Mnohé firmy, ktoré po novom nebudú musieť audit podstúpiť, majú daňových poradcov či interných audítorov. Zrušenie povinnosti auditu podľa zamestnávateľov neznamená, že automaticky začnú okrádať štát.

„Ak firma vidí v audite benefit, môže si túto službu kúpiť dobrovoľne. Rovnako bude aj naďalej možné stanoviť povinnosť auditu pri čerpaní verejných zdrojov, tak ako je to v súčasnosti,“ dodal Hošták.

Aj šéf Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík odkázal, že balíček by mali poslanci schváliť: „Veríme, že vládny balíček bude konečne prijatý a nedočkáme sa prekvapení vo forme poslaneckých zlepšovákov.“ Zmenu v auditoch podľa neho pozitívne pocítia najmä firmy, kde nie je oddelené vlastníctvo od riadenia. Eseročky či rodinné podniky podľa neho nebudú musieť vynakladať nemalé sumy na službu, ktorú nepotrebujú. (tasr, n)

Zdieľať

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský si nástupcu za štátneho tajomníka Samuela Vlčana stále hľadá. Vlčana dnes vláda formálne odvolala, skončí 15. júla. Dôvody odchodu nie sú známe, minister hovorí, že sa tak stalo po vzájomnej dohode.

Z rezortu pôdohospodárstva tak bankár Vlčan odchádza ani nie po troch mesiacoch. On sám dôvody zatiaľ pre médiá komentovať nechcel.

Minister hovoril len o vzájomnej dohode: „Pána Vlčana si vážim ako odborníka, no po obojstrannej dohode sme sa rozišli,“ uviedol aktuálne pre Denník E Mičovský.

Vlčanovho nástupcu ešte vybraného nemá a nemá ani okruh horúcejších favoritov. „Nemám ešte konkrétne mená, medzi ktorými sa rozhodujem. Mám iba predstavu, čo by nový štátny tajomník mohol priniesť do nášho rezortu. Konkrétne hľadám praktika z oblasti pôdohospodárstva, ktorý je však zdatný aj smerom k budovaniu našich pozícií v Bruseli,“ pokračoval Mičovský.

Zdieľať

Boeing začal vyplácať odškodné takmer vo všetkých sporoch súvisiacich s haváriou lietadla 737 Max v Indonézii, pri ktorej predvlani zahynulo všetkých 189 ľudí na palube. Firma v dokumente pre súd neuvádza, koľko peňazí vypláca pozostalým.

Dokument, ktorý Boeing predložil federálnemu súdu v Chicagu, uvádza, že čiastočne alebo úplne boli urovnané sťažnosti týkajúce sa 171 zo 189 zomretých.

Podľa skorších správ bolo v niektorých prípadoch okolo tragédie letu Lion Air 610 dohodnuté odškodné prevyšujúce milión dolárov.

Ako došlo k tragédii

Stroj Lion Air sa v októbri 2018 zrútil do mora neďaleko Jakarty pre problémy s palubným softvérom. Rovnakú príčinu mala o päť mesiacov neskôr havária ďalšieho lietadla 737 Max neďaleko Addis Abeby.

Nešťastia vyústili do celosvetovej odstávky modelu 737 Max, súdnych sťažností a firemnej krízy sprevádzanej vyšetrovaním zo strany amerických orgánov. Boeing vlani sľúbil, že odškodní rodiny všetkých 346 obetí oboch havárií.

Ako sú na tom lietadlá 737 Max

Po haváriách v Indonézii a Etiópii bola ich prevádzka postupne zastavená po celom svete. Boeing vlani v máji pripustil, že asi rok vedel o probléme so softvérom, no neupozornil naň aerolinky ani regulačné orgány.

Výrobca sa teraz znova snaží získať povolenie amerického federálneho úradu pre letectvo FAA na komerčnú prevádzku lietadiel 737 Max, ktoré boli kedysi najpredávanejším modelom Boeingu. Regulátor by im mohol dať zelenú ešte pred koncom roka. (reuters, čtk)

Zdieľať

Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) navrhuje na post predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Ivana Martáka. Poslanec OĽaNO Peter Kremský žiadal výber zopakovať, minister to neurobil.

Marták je dlhoročný bývalý šéf stratégie a regulácie v spoločnosti Orange. Aktuálne pôsobí na telekomunikačnom úrade na nižšom poste.

Telekomunikačný úrad reguluje mobilných operátorov aj internet a jeho predsedu volí parlament na návrh vlády. Doležalov návrh kandidáta Martáka je zaradený na dnešné rokovanie vlády.

Do konkurzu na vplyvnú pozíciu sa Doležalovi prihlásili štyria záujemcovia. Šéf parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti Kremský (OĽaNO) odporúčal vzhľadom na problémy, ktoré sa ukázali v procese výberu, konkurz zopakovať. Problémy sa týkali písomného testu.

Ministerstvo dopravy však v utorok potvrdilo, že nový proces výberu kandidáta organizovať neplánuje. „Upozorňujeme, že v tomto prípade nešlo o výberové konanie, ale o proces výberu kandidáta,“ odpísalo.

Zdieľať

Nolinor Aviation plánuje čoskoro spustiť prevádzku nových aerolínií OWG so základňou v Quebecu, zamerať sa chcú na lety do tropických destinácií. Nový letecký dopravca vzniká v čase veľkej krízy aeroliniek spôsobenej koronavírusom.

Štart aeroliniek oznámila firma na internetovej stránke, všíma si portál Zdopravy.cz. Nolinor uvádza, že na projekte tajne pracovali od roku 2018. Na rozdiel od ďalších investorov, ktorí odložili štart nových aerolínií, OWG chcú začať s prevádzkou čo najskôr.

Firma začiatkom roka kúpila Boeingy 737-400, čo sú staršie stroje s vyššou spotrebou energie než generácia 737NG. Lietadlá prechádzajú kompletnou výmenou interiéru, prvé je z roku 1990.

Nolinor Aviation sú kanadské charterové aerolínie, zamestnávajú 200 ľudí. Vznikli v roku 1992, kontroluje ich rodina Prud’Hommovcov.

Zdieľať

Rezort pôdohospodárstva Jána Mičovského pokračuje v dotáciách na zelenú naftu, ktoré sa rozbehli za Gabriely Matečnej. V programe je 30 miliónov eur, pomoc dostanú farmári so živočíšnou výrobou a pestovatelia ovocia či zeleniny.

Pôdohospodárska platobná agentúra rozbehla registráciu pre žiadateľov, čo ešte nie sú zaregistrovaní, potom budú môcť podať žiadosť.

Komu je podpora určená

  • Cieľom je zvýšenie potravinovej sebestačnosti, žiadateľom vracajú časť spotrebnej dane z minerálnych olejov.
  • Podporuje sa chov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz, koní, hydiny a včiel.
  • V rastlinnej výrobe pomoc získavajú vybrané druhy ovocia, zeleniny, strukovín, okopanín ako napríklad zemiaky a cukrová repa. Ďalej olejniny ako mak či ľan. Podporené budú tiež pestovanie chmeľu, viniča či liečivých rastlín.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať