Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Európska komisia chce poskytnúť na pomoc po kríze pre členské krajiny 750 miliárd eur

Európska komisia chce v rámci pokrízovej obnovy európskych ekonomík poskytnúť členským štátom EÚ 750 miliárd eur. Pol bilióna zo sumy, ktorú si plánuje požičať na finančných trhoch, budú tvoriť priame platby, zvyšok úvery. Oznámila to šéfka EK Ursula von der Leyenová.

Peniaze si chce Európska komisia požičať na finančných trhoch, za dlh by ručila budúcim sedemročným rozpočtom, v ktorom by malo byť celkovo 1,1 bilióna eur. Podľa von der Leyenovej je súčasná kríza kľúčovým okamihom pre budúcnosť európskeho bloku.

Komisia záchranným fondom reaguje na najväčší ekonomický výpadok v histórii EÚ, ktorý spôsobili koronavírusové obmedzenia.

„Plán obnovy z ťažkej výzvy, ktorej teraz čelíme, vytvára šancu. Nielen tým, že podporí ekonomiky, ale aj investíciami do budúcnosti. Zelená dohoda pre Európu a digitalizácia totiž podporia zamestnanosť a rasť, odolnosť našej spoločnosti a kvalitu nášho životného prostredia,“ povedala dnes von der Leyenová pri prezentácii návrhu komisie v Európskom parlamente.

Exekutíva Únie navrhuje rozpočet, ktorého objem približne zodpovedá návrhu, ktorý vo februári členské krajiny neschválili. Naplniť ho chce okrem doterajších zdrojov príjmami v podobe nových ekologických či digitálnych daní.

Členské štáty si podľa predstaviteľov komisie budú môcť vybrať, či chcú do spoločnej kasy poskytovať príjmy z emisných povoleniek, novo navrhované clo z neekologicky vyrábaných produktov, zvažovanej digitálnej dane či ďalších poplatkov. (čtk)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Dobrá správa od ministra Krajniaka – púšťa sa do opravovania sporenia na dôchodok
  • Pomoc: Mimoriadnu vládnu ochranu pred konkurzmi získala od súdov cestovná kancelária Solvex
  • Priemysel: Boeing chce ukončiť výrobu veľkokapacitných lietadiel 747 Jumbo Jet, ktoré vyrába približne 50 rokov
  • Financie: Jednotný platobný systém by v Európe mohol začať fungovať v roku 2022
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy

Minúta po minúte

Zdieľať

Starý cestný most cez rieku Váh v Trenčíne by mali zrekonštruovať do konca roku 2023. Podľa ministra dopravy Andreja Doležala sa začalo verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu, v roku 2021 bude obstarávanie na zhotoviteľa. Verí, že v rokoch 2021 až 2023 sa bude stavať.

„Tak to zatiaľ predpokladáme, neviem, ako sa bude vyvíjať verejné obstarávanie,“ priblížil minister.

Dodal, že rekonštrukcia mosta je potenciálne uskutočniteľná do konca roku 2023, čo dáva aj nádej, že to teoreticky bude možné financovať z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Odhadovaná cena je 35 miliónov eur.

Podľa primátora Trenčína Richarda Rybníčka je informácia o začatí verejného obstarávania na projektovú dokumentáciu rekonštrukcie mosta pre Trenčanov dobrou správou.  „V tejto chvíli sa spustil proces, na ktorý sme v Trenčíne čakali dlho, a sme vďační, že minister so svojím tímom tento problém vyriešil. Most je v takom stave, že ho treba zrekonštruovať,“ zdôraznil trenčiansky primátor.

Starý cestný most v Trenčíne odovzdali do prevádzky 8. decembra 1956. Nahradil drevený most z roku 1946. Je dlhý 350 metrov, široký 15 metrov. Za 27 miliónov československých korún ho postavil Doprastav a v čase dokončenia bol najdlhším cestným mostom na Slovensku.

Až do roku 2015, keď otvorili druhý cestný most v Trenčíne, ním denne prešlo niekoľko desaťtisícov automobilov. O jeho rekonštrukcii sa hovorí už niekoľko rokov, už pred ôsmimi rokmi ho z hľadiska technického stavu zaradili do šiesteho stupňa, čo znamená veľmi zlý stav. (tasr)

Zdieľať

Daimler sa dohodol na strategickom partnerstve s čínskym výrobcom batérií Farasis Energy, vo firme získa 3-percentný podiel. Nová dohoda prehlbuje doterajšiu spoluprácu oboch spoločností.

Daimler tiež oznámil, že Farasis stavia závod v nemeckom meste Bitterfeld-Wolfen, aby v budúcnosti pokryl rastúci dopyt zo strany nemeckých tovární Daimleru. Nová fabrika má vytvoriť 2-tisíc pracovných miest.

Podľa Daimleru dohoda zahŕňa spoločný vývoj pokročilých batériových technológií a stanovuje ambiciózne ciele v oblasti cenovej konkurencieschopnosti. Automobilka tiež získa spoľahlivý zdroj batérií pre svoje plány na prechod k autám s elektrickým pohonom. (reuters, čtk)

Zdieľať

Túto nedeľu bude väčšina obchodov na Slovensku opäť zatvorená. Tento deň je totiž sviatok svätého Cyrila a Metoda a počas sviatkov sú predajne zo zákona zatvorené.

Počas sviatkov môžu byť otvorené len obchody na letiskách, staniciach či v nemocniciach, lekárne, predajne suvenírov a cestovných lístkov. Fungovať môžu aj služby, vrátane reštaurácií a kín, posilňovne, čerpacie stanice aj s ich predajňami.

Výnimku zo zákazu predaja počas sviatkov majú aj  obchody, v ktorých nepredávajú zamestnanci. Zákaz predaja sa netýka ani veľkoobchodov.

Zdieľať

Boeing sa chystá ukončiť výrobu veľkokapacitných lietadiel 747 prezývaných Jumbo Jet, ktoré vyrába približne 50 rokov. Posledný stroj z najnovšej rady 747-8 by mal opustiť továreň v Seattli zhruba o dva roky.

Boeing zatiaľ o plánoch na ukončenie produkcie neinformoval zamestnancov. Airbus už vlani pre slabý záujem oficiálne oznámil zámer utlmiť výrobu najväčšieho lietadla A380, skončiť by sa mala na budúci rok.

Lietadlá Jumbo Jet vstúpili do služby v roku 1970, ako prvé ich začali nasadzovať aerolinky Pan Am na linku z New Yorku do Londýna.

Za polstoročie sa vyrobilo vyše 1550 kusov, v posledných rokoch však o tento typ lietadla záujem pomaly upadal – aj v dôsledku príchodu Airbusu A380, ktorému od roku 2007 patrí pozícia najväčšieho lietadla na prepravu cestujúcich. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Spotrebiteľská dôvera v Británii sa koncom júna vyšplhala najvyššie od marca, keď sa v krajine začali zavádzať opatrenia proti koronavírusu, vyplýva z prieskumu GfK. Čoraz viac tovární sa však chystá prepúšťať.

Index spotrebiteľskej dôvery sa koncom júna v porovnaní s polovicou mesiaca zvýšil o tri body na mínus 27 bodov. K rastu prispelo tiež lepšie hodnotenie osobnej finančnej situácie.

Podľa prieskumu organizácie Make UK však zhruba 46 % výrobcov v Británii predpokladá, že v nasledujúcich šiestich mesiacoch bude rušiť pracovné miesta. V máji takto uvažovalo len 25 % respondentov.

Britská ekonomika v 1. štvrťroku klesla o 2,2 %, čo je najvýraznejšie od roku 1979. V 2. kvartáli sa očakáva oveľa hlbší prepad, v samotnom apríli sa HDP znížil medzimesačne o rekordných 20,4 %. (reuters, čtk)

Zdieľať

Mimoriadnu vládnu ochranu pred konkurzmi získala od súdov cestovná kancelária Solvex, ktorá sa predvlani vyšplhala s tržbami na takmer 16 miliónov eur. Zameriava na letné dovolenky v Bulharsku, Čiernej Hore, ale aj v talianskej Kalábrii a na Sicílii, v Turecku, Chorvátsku či Grécku.

Svoje pobočky má Solvex okrem Bratislavy aj v Nitre, Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši, Poprade, Prešove a v Košiciach. Cestovku na Slovensku rozbehla aj dodnes ovláda bulharská rodina Yalamova, ktorá žije na od 90. rokov na Slovensku.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Dobrá správa od ministra Krajniaka – púšťa sa do opravovania sporenia na dôchodok +

  • Matečnej zákony o potravinách v obchode porušujú princípy jednotného trhu
  • Doležal ide nanovo postaviť agentúru pre cestovný ruch. S Mikom
  • Najväčší výrobca vstavaných skríň Hilkovič je v konkurze
Zdieľať

Nemecký parlament ukončil spor so súdom o záchranný program Európskej centrálnej banky na podporu eurozóny. Ústavný súd predtým uviedol, že Bundesbank sa nebude môcť zúčastniť jej programu nákupu dlhopisov, ak ECB nepreukáže, že nákupy nie sú neprimerané. Poslanci Bundestagu však dnes záchranný program schválili. (čtk)

Zdieľať

Akcie v USA vo štvrtok posilnili vďaka rekordnému a nečakanému nárastu pracovných miest v krajine. Optimizmus investorov však neskôr zmiernili obavy z ďalšieho šírenia COVID-19. Tri hlavné indexy pridali zhruba pol percenta.

Nárasty pred predĺženým víkendom

Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie tridsiatich popredných amerických podnikov, pridal 0,36 percenta a uzavrel na 25 827,36 bodu.

Širší index S&P 500 stúpol o 0,45 percenta na 3130,01 bodu a index Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa zvýšil o 0,52 percenta na 10207,63 bodu.

S&P 500 stúpol štvrtý deň po sebe, Nasdaq uzavrel druhýkrát za sebou na maxime. Všetky tri indexy vykázali aj silné týždenné zisky – Dow Jones posilnil o 3,3 %, S&P 500 o 4 % a Nasdaq o 4,6 %. V piatok sa na amerických akciových trhoch kvôli štátnemu sviatku neobchoduje.

Čo je za optimizmom investorov

Americká ekonomika v júni vytvorila rekordných 4,8 milióna pracovných miest, čo je viac, než sa očakávalo. Miera nezamestnanosti sa znížila na 11,1 % z májových 13,3 %.

Aj napriek masívnemu nárastu počtu pracovných miest v uplynulých dvoch mesiacoch sa však trh práce zďaleka nezotavil zo straty 22 miliónov miest v marci a apríli v dôsledku opatrení proti šíreniu COVID-19.

Oživovaniu americkej ekonomiky, ktorá je šiesty mesiac v recesii, by navyše mohlo zabrániť nové šírenie vírusu a opätovné uzatváranie podnikov v niektorých amerických štátoch. (reuters, čtk)

Zdieľať

Deutsche Bank zvažuje pomoc pre bankovú divíziu krachujúcej finančnej spoločnosti Wirecard. Najväčšia nemecká banka o nej rokuje so spolkovým úradom pre finančný dozor, píše Bloomberg.

Podľa zdrojov Bloombergu zvažujú možnosť prevzatia celej divízie, alebo iba jej častí.

Spoločnosť Wirecard vznikla v roku 1999 a zameriava sa na spracovanie platieb a finančné služby. V Nemecku bola považovaná za nádejného hráča na rýchlo rastúcom trhu finančných služieb. Dávala sa za vzor domáceho úspechu a bola označovaná za hviezdu nemeckého technologického sektoru.

Insolvenciu vyhlásila krátko po tom, ako sa ukázalo, že jej chýba asi 1,9 miliardy eur, ktoré vykazovala vo svojom účtovníctve. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Majetok majiteľa Amazonu Jeffa Bezosa sa vyšplhal na 172 miliárd dolárov. Presiahol tak aj rekordné číslo Bezosovho majetku pred rozvodom. Bezos je najbohatším mužom planéty.

Hodnota Bezosovho majetku sa aj napriek kríze koronavírusu tento rok zvýšila o 56,7 miliardy dolárov.

Po tom, ako minulý rok pri rozvode prišiel o štvrtinu svojho majetku, je jeho bývalá manželka Mackenzie druhou najbohatšou ženou sveta. Predbehla ju len Francoise Bettencourt Meyers, dedička spoločnosti L’Oreal. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Zdieľané bicykle sa v najbližších týždňoch do Nitry nevrátia. Víťaz výberového konania, česká spoločnosť Rekola Bikesharing, oznámil mestu, že v súčasnej situácii nedokáže zabezpečiť dohodnutý počet bicyklov a e-bicyklov.

„Mesto nemá inú možnosť ako vypísať novú súťaž,“ potvrdil hovorca mesta Tomáš Holúbek.

Spoločnosť Rekola Bikesharing podľa mesta pri predkladaní ponuky nerátala s momentálnou situáciou pandémie COVID-19. Za terajších podmienok nedokáže projekt realizovať.

Bikesharing bol v Nitre spustený pred tromi rokmi, zabezpečovala ho firma Arriva. Zdieľané bicykle sa v meste stretli s pozitívnym ohlasom, no zmluva nemala jasne stanovené podmienky, a tak mesto hľadalo nového dodávateľa.

Služba zdieľaných bicyklov mala byť spustená od začiatku júna. Zástupcovia firmy dlho nemohli prísť na Slovensko z dôvodu režimu na hraniciach. (tasr)

Zdieľať

Francúzsky súd rozhodol, že štát musí odškodniť rodiny detí, ktoré sa pre liek narodili postihnuté. Matky v tehotenstve užívali antiepileptický liek vyrábaný firmou Sanofi, následne porodili deti s vrodenými malformáciami, autizmom alebo ťažkosťami s učením.

Podľa súdu zodpovednosť nesú okrem štátu aj spoločnosť Sanofi i lekári, ktorí liek Dépakine ženám predpisovali.

Podľa vedeckej štúdie sa v dôsledku užívania tohto lieku narodilo vo Francúzsku 15- až 30-tisíc detí s rôznou mierou postihnutia. Túto žalobu podali rodiny troch z nich.

Súd vo svojom verdikte nariadil štátu, aby dotknutým trom rodinám vyplatil odškodné od 20- do 200-tisíc eur v závislosti od dátumu narodenia piatich detí, ktoré sú momentálne vo veku od 11 do 35 rokov.

Súd vo svojom zdôvodnení deklaroval, že „štát zanedbával svoje povinnosti monitorovať (lieky)“.

Marine Martinová, prezidentka združenia APESAC, ktoré zastupuje 7000 rodín obetí, uvítala rozsudok vynesený nad štátom. Dodala však, že ju hnevá fakt, že ako hraničný pre odškodnenie bol stanovený rok 2004, čím je z kompenzácií vylúčených 80 percent dotknutých detí.

Počas pojednávania, ktoré sa konalo minulú stredu, pritom súdny znalec uviedol, že francúzsky štát vedel o rizikách týkajúcich sa malformácií plodu od roku 1983. Od roku 2004 mal tiež informácie o súvislosti medzi užívaním lieku Dépakine v tehotenstve a poruchami učenia a autizmom u detí narodených ženám, ktoré ho na radu lekára užívali.

Farmaceutická spoločnosť Sanofi odmietla akékoľvek pochybenie na svojej strane a uviedla, že zdravotnícke orgány varuje pred rizikami lieku Dépakine od 80. rokov.

Liek proti kŕčom Dépakine predávala firma Sanofi vo Francúzsku od roku 1967.

Podobnú žalobu sa chystajú podať aj rodiny ďalších postihnutých detí. (le monde, france24, afp, tasr)

Zdieľať

Na letnú dovolenku plánuje tento rok ísť len 39 % Slovákov a dve tretiny z nich budú oddychovať na Slovensku. Takmer polovica opýtaných plánuje dať za dovolenku menej ako 500 eur, ukázal to prieskum, ktorý urobila agentúra Focus pre Partners Group.

Väčšina tých, ktorí dovolenkovať budú, pocestuje individuálne, nie s cestovkou.

Reprezentatívny dotazníkový prieskum na vzorke 1 009 respondentov vo veku nad 18 rokov ukázal zmenu oproti vlaňajšku. Vtedy totiž v obdobnom prieskume plánovala ísť na letnú dovolenku takmer polovica Slovákov, z toho dve tretiny do zahraničia a viac ako tretina s cestovkou.

Dve tretiny opýtaných dovolenkujúcich Slovákov absolvujú letnú dovolenku na Slovensku. Najčastejším spôsobom, ako budú Slováci tráviť domácu dovolenku, je turistika a výlety do hôr (41 %).

Oproti minulému roku významne poskočil záujem stráviť leto na chate či chalupe (33 % oproti 13 %). Nárast zaznamenali aj návštevy príbuzných, mierne sa znížil záujem o kúpaliská a akvaparky, ktoré si plánuje užiť štvrtina (25 %) opýtaných. Väčší pokles nastal pri dovolenkách pri vode či poznávacích zájazdoch po Slovensku.

Do zahraničia plánuje ísť štvrtina dovolenkujúcich Slovákov, až tri štvrtiny opýtaných pôjdu do zahraničia za morom.

Rozdiel oproti vlaňajšku je aj pri financovaní dovolenky. Kým pred rokom 58 % dovolenkujúcich plánovalo minúť na zabezpečenie dovolenky do 1 000 eur, toto leto takmer polovica dovolenkárov plánuje minúť len do 500 eur.

„V rozpočtoch domácností a vo výdavkoch na zabezpečenie letnej dovolenky, ako aj na dovolenkové vreckové zaznamenávame pokles a jasne vidieť opatrnosť v porovnaní s minulým rokom,“ spresňuje výsledky prieskumu v otázkach dovolenkových peňazí Peter Gurecka, odborník na financie z Partners Group SK.

Ľudia podľa prieskumu plánujú šetriť aj na výdavkoch počas dovolenky. Kým pred rokom mala približne tretina odložené vreckové do 250 eur, tento rok s nižším rozpočtom ráta 45 % všetkých dovolenkujúcich.

Zdieľať

Jednotný platobný systém by v Európe mohol začať fungovať v roku 2022, uviedli banky z európskej iniciatívy pre platby. Politici a centrálne banky v EÚ sa dlho snažia vytvoriť európsku konkurenciu pre Mastercard, Visu, Alipay či Google.

Cieľom je, aby sa riešenie stalo novým štandardným platobným prostriedkom pre európskych spotrebiteľov a obchodníkov pre všetky typy transakcií vrátane platieb v obchodoch a na internete či výberu hotovosti.

Medzi bankami zúčastnenými v projekte sú napríklad BBVA, BNP Paribas, Commerzbank, Deutsche Bank, Santander, ING, UniCredit a Société Générale.

„Cieľom je ponúknuť riešenie pre digitálne platby, ktoré sa dá použiť kdekoľvek v Európe a ktoré nahradí roztrieštené prostredie, ktoré v súčasnej dobe stále existuje,“ uviedli banky.

Iniciatívu víta tiež ECB. Upozornila, že desať európskych krajín má stále vnútroštátny systém platobných kariet, ktorý neumožňuje prijímať karty z iných členských krajín EÚ. Rozvíjajú sa tiež inovatívne služby, ako sú mobilné peňaženky, ktoré sa ponúkajú iba na národnej úrovni. (reuters, čtk)

Zdieľať

Petíciu za odmrazenie príspevku na stravovanie pre zamestnancov spustili odborári z Energeticko-chemického odborového zväzu. Nepáči sa im, že vláda zastavila prirodzený rast tohto príspevku do konca roka 2021, ministerstvo práce však zmeny neplánuje.

Odborári ECHOZ tento krok kritizujú ako antisociálny, protizamestnanecký a jednostranne propodnikateľský. Upozorňujú, že príspevok na stravovanie slúži na to, aby si zamestnanci v čase rastúcich cien jedál a nápojov vedeli zabezpečiť adekvátne stravovanie počas pracovného dňa.

„Ceny jedál a nápojov stúpli o 5,4 %, ale príspevok na stravovanie sa zvyšovať nebude? Nedoplácajú na to len zamestnanci, ale aj gastrobiznis, ktorý utrpel počas koronakrízy najväčšie straty, a pritom ministerstvo financií predikuje, že slovenská ekonomika bude v roku 2021 opätovne rásť pomerne rýchlym tempom. Napriek tomu rast stravného zastavili,“ upozornil predseda zväzu Marián Baňanka.

Podľa zákona o cestovných náhradách sa má cena stravného zvýšiť vždy, keď ceny jedál a nápojov v reštauračnom stravovaní stúpnu najmenej o päť percent. Vláda však pripravila návrh na pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia a parlament návrh v skrátenom legislatívnom konaní schválil.

„K zmrazeniu súm stravného sme pristúpili vzhľadom na aktuálnu situáciu v súvislosti s pandémiou, ktorá má negatívne dosahy na zamestnávateľov. Túto problematiku prerokoval minister práce Milan Krajniak aj s prezidentom Konfederácie odborových zväzov, ktorá zastupuje záujmy zamestnancov,“ povedala hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová.

Podľa ministerstva by išlo o mierne zvýšenie súm stravného, napríklad pri pracovnej ceste v trvaní od päť do 12 hodín je to zvýšenie o 0,30 eura, pri ceste nad 18 hodín o 0,70 eura. „Minimálna hodnota stravného lístka by sa zvýšila o 0,22 eura, pričom mnohým zamestnancom už teraz poskytuje zamestnávateľ gastrolístky vo vyššej hodnote. Zároveň v období pandémie zamestnávatelia obmedzili aj vysielanie zamestnancov na pracovné cesty,“ upozornila.

Ministerstvo v súčasnosti preto neuvažuje o rozmrazení súm stravného. „Po uplynutí doby zmrazenia, teda 31. decembra 2021, sa zvýšia podľa toho, ako vzrastú ceny jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní,“ doplnila Husárová. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať