Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Nemecká ekonomika klesne pre koronakrízu zrejme o 6,6 %, na budúci rok vzrastie o 10,2 %, odhaduje inštitút Ifo. Podniky počítajú s návratom prevádzok do normálu o 9 mesiacov, čo by znamenalo prepad HDP v 2. kvartáli o vyše 12 %.

Množstvo prieskumov ukazuje, že nemecké hospodárstvo po karanténnych opatreniach prijatých v marci ožíva. Najnovšie dáta však naznačujú nebývalý dosah pandémie.

Aké sú ďalšie scenáre Ifo:

  • najhorší – návrat do normálu o 16 mesiacov, prepad ekonomiky o 9,3 % v tomto a rast o 9,5 % v budúcom roku,
  • najlepší – zotavenie firiem za 5 mesiacov, pokles HDP v tomto roku o 3,9 % a rast o 7,4 % v roku 2021.

Všetky scenáre vychádzajú z údajov o podnikateľskej nálade, výrobe, tržbách a zahraničnom obchode a počítajú s postupným uvoľňovaním koronavírusových reštrikcií od konca apríla.

Čast odvetví sa pripravuje na dlhšie a bolestivejšie zotavenie. Letecký sektor čaká, že návrat do normálu potrvá 16 mesiacov. Viac času budú potrebovať tiež cestovný ruch, pohostinstvá či automobilový priemysel.

Aké sú ďalšie prognózy

MMF v aprílovej predikcii odhaduje, že globálna ekonomika tento rok klesne o 3 %. Najvyspelejším krajinám prognózuje výraznejší prepad.

Podľa MMF sa nemecký HDP zníži o 7 %, čo je o niečo lepšie, než v prípade celej eurozóny (- 7,5 %). Ekonomika USA podľa fondu stratí 5,9 %, Británia sa prepadne o 6,5 %.

MMF tento mesiac varoval, že zrejme prikročí k zhoršeniu výhľadu svetového hospodárstva, lebo koronakríza má na veľa ekonomík väčší dosah, než sa pôvodne predpokladalo. (reuters, čtk, n)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Začína sa veľká diskusia o obnove Slovenska a bude musieť byť veľmi rýchla
  • Doprava: Od nedele 19. júla začína lietať dvakrát týždenne z Bratislavy do chorvátskeho Splitu AirExplore
  • Pomoc: Eurokomisia schválila štátnu pomoc v objeme 3,4 miliardy eur pre aerolínie KLM
  • Siete: Boris Johnson sa chystá zakázať firme Huawei účasť na výstavbe 5G sietí v Británii
  • Dane: Desiatky milionárov zo Spojených štátov a šiestich ďalších krajín vyzvali vlády, aby zvýšili zdanenie bohatých
  • Úspory: Ako si sporiť postupne na vyšší dôchodok?
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
Zdieľať

Zásadný vplyv na ministerstve zdravotníctva získal generálny tajomník úradu Kolník

Marek Krajčí (vľavo) a Marián Kolník. Foto - TASR
Marek Krajčí (vľavo) a Marián Kolník. Foto – TASR

Zásadný vplyv na ministerstve zdravotníctva získal generálny tajomník úradu Marián Kolník, po reorganizácii má od júla na starosti peniaze, eurofondy, verejné obstarávanie aj digitalizáciu. „Až ďalšia prax ukáže, kto je skutočnou hlavou ministerstva, úvod vládnutia priniesol rôzne pochybnosti,“ hodnotí analytik INEKO Dušan Zachar.

Minúta po minúte

Zdieľať

Úseky ciest tretej triedy spoplatnené nulovou sadzbou by sa mali od septembra vypustiť zo siete spoplatnených úsekov. Cieľom je znížiť náklady súvisiace s prevádzkou mýtneho systému, vyplýva to z návrhu vyhlášky ministerstva dopravy.

Návrh vyhlášky rezort zverejnil na medzirezortné pripomienkové konanie. Účinnosť navrhuje na 1. septembra.

Navrhnutá vyhláška zároveň reflektuje na odovzdanie diaľničných úsekov D4 Rovinka – Ketelec, R7 Ketelec – Dunajská Lužná, R7 Dunajská Lužná – Holice a nového dunajského mosta na štátnej hranici Slovensko/ Maďarsko – Komárno do užívania.

„Využívaním novovybudovaných úsekov nedôjde v konečnom dôsledku k zvýšeniu nákladov dopravcov, nakoľko náklady na úhradu mýta budú kompenzované úsporou jazdného času a s tým spojených nákladov,“ konštatuje ministerstvo v predkladacej správe.

Návrh predpokladá zvýšenie celkových výnosov z výberu mýta. „Mýto vybrané na koncesných úsekoch diaľnice D4 a R7 bude v súlade s legislatívou odvedené do štátneho rozpočtu a použité na úhradu záväzkov štátu vyplývajúcich z koncesnej zmluvy pokrývajúcej výstavbu a prevádzku diaľnice D4 a R7,“ priblížil rezort dopravy.

V súvislosti s vypustením úsekov ciest tretej triedy zo siete vymedzených úsekov návrh predpokladá úsporu finančných prostriedkov Národnej diaľničnej spoločnosti v dôsledku zníženia nákladov na mýtne transakcie. (tasr)

Zdieľať

Boris Johnson sa chystá zakázať Huaweiu účasť na výstavbe 5G sietí v Británii. Ak vláda čínsku firmu skutočne vylúči, ešte viac rozhnevá Peking, no poteší amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na Britániu v tejto záležitosti tlačil.

Johnson začiatkom roka napriek požiadavkám amerického prezidenta rozhodol, že Huawei sa môže v obmedzenej miere podieľať na budovaní 5G sietí.

Britská Národná bezpečnostná rada NSC sa má v utorok zaoberať budúcnosťou Huaweia v Británii. Očakáva sa, že po rokovaní oznámi svoje rozhodnutie parlamentu.

Prečo Británia mení postoj

Dôvodom zmeny britskej politiky môže byť dosah amerických sankcií na čipovú technológiu. Londýn tvrdí, že krok ovplyvní schopnosť Huaweia zostať do budúcnosti spoľahlivým dodávateľom.

Zatiaľ však nie je jasné, ako ďaleko zájde Johnson. Operátori už začali obmedzovať úlohu Huaweia v 5G sieťach, do roku 2023 má byť podiel čínskej firmy na nich najviac 35 %. Teraz sa rokuje o tom, že v ďalších dvoch až štyroch rokoch by klesol až na nulu.

Johnson v júni uviedol, že bude chrániť dôležitú infraštruktúru pred „nepriateľskými štátnymi dodávateľmi“. Podľa ministra spravodlivosti Roberta Bucklanda bude prioritou pri rozhodovaní národná bezpečnosť.

Aký je problém s Huaweiom

Huawei je najväčší svetový dodávateľ telekomunikačného zariadenia. Spojené štáty tvrdia, že je agentom čínskej komunistickej vlády a nedá sa mu veriť.

Huawei popiera, že by mohol robiť špionáž pre Čínu a tvrdí, že USA chcú zastaviť jeho silný rast a zahraničnú expanziu.

Rozhodnutie zakázať Huawei by postavilo Britániu späť na stranu jej najbližšieho spojenca USA. Znamenalo by tiež koniec britského spojenectva s Čínou. (reuters, čtk)

Zdieľať

Nový most v Trstenej na ceste I/59 postaví spoločnosť MBM-Group, vyhrala s najnižšou ponukou vo výške 1,27 milióna eur. Zmluvu s ňou podpísala Slovenská správa ciest, výstavba sa začne v najbližších dňoch.

Do súťaže sa prihlásilo desať uchádzačov, spoločnosť MBM-Group vyhrala s najnižšou predloženou ponukou vo výške 1,27 milióna eur. „Predpokladaná hodnota zákazky bola vyčíslená na 1,69 milióna eur, čo predstavuje úsporu 418 000 eur,“ povedala hovorkyňa SSC Lucia Karelová.

Lehota výstavby je podľa Karelovej stanovená na osem mesiacov, mimo zimného obdobia. Nový most tak začne motoristom slúžiť v druhom štvrťroku 2021. „Dĺžka mosta dosahuje 39,5 metra. Okrem motoristickej verejnosti ho využijú aj chodci, počíta sa s chodníkmi po oboch stranách,“ dodala.

Most na ceste I/59 v Trstenej uzavreli 28. októbra 2019 po tom, ako miestny obyvateľ nahlásil na polícii známky jeho poškodenia. Statik vtedy uviedol, že most je v dezolátnom stave. V meste v súvislosti s mostom zasadal aj krízový štáb, mimoriadnu situáciu však nevyhlásil.

V marci tohto roka sa most zrútil do rieky, k zraneniam ľudí nedošlo. Obchádzka vedie po ceste R3, I/59 a II/520. Pre chodcov postavili dočasnú lávku, ktorá je osadená na mostných oporách, a ostatná pešia doprava využíva externé chodníky a lávky. (tasr)

Zdieľať

Nezamestnanosť vo Švédsku v júni stúpla a dostala sa na najvyššiu úroveň od začiatku roka 2010. Miera nezamestnanosti v júni vzrástla na 5,54 % z 5,10 % v máji, uviedol švédsky úrad práce AMV.

Bolo to najviac od januára 2010, keď sa miera nezamestnanosti nachádzala na úrovni 5,59 %. V júni 2019 miera nezamestnanosti predstavovala 3,60 %.

Počet registrovaných nezamestnaných sa v júni zvýšil na 4,66 milióna zo 4,39 milióna v máji.

Miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi vo veku 18 až 24 rokov vzrástla v júni na 13,2 % z 8,2 % v rovnakom mesiaci pred rokom. (tasr)

Zdieľať

Ministerstvo práce pripravuje niekoľko zmien pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, chce otvoriť verejnú diskusiu o nastavení príspevkov pre ne. Vláda však nechce rušiť či znižovať príspevok na osobnú asistenciu.

Diskusia o zmenách by sa mala skončiť do jesene, na jar budúceho roka by sa mala pripraviť legislatíva tak, aby mohla platiť od júla budúceho roka. „Máme na to rok prípravy. Hovoríme o tom dopredu, aby nevznikali šumy. Ak si niekto myslel, že či nemáme náhodou zámer zrušiť asistentské príspevky alebo ich prípadne znižovať na úroveň opatrovateľského príspevku, tak náš zámer je opačný. Zvyšovať opatrovateľský príspevok tak, aby sme našli spravodlivú mieru toho, aby za rovnakú diagnózu každý mal nárok na rovnaké peniaze,“ povedal minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

Podľa neho je fér, ak ŤZP chce mať čo najväčšiu slobodu pri rozhodovaní o finančných prostriedkoch, ako ich chce použiť na zlepšovanie kvality svojho života. „Vo všeobecnosti platí, že drvivá väčšina tých, ktorí poberajú akýkoľvek príspevok, môže očakávať, že cieľom je výrazné zlepšenie ich situácie a služieb,“ povedal Krajniak.

Cieľom pri pomoci ŤZP zo strany štátu je dosiahnuť spravodlivosť. Ministerstvo plánuje na zmeny využiť peniaze z balíka EÚ, o ktorých s Bruselom rokuje Slovensko.

Vláda tiež rozhodla o navýšení pomoci pre tých, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. „Chceme otvoriť verejnú diskusiu so zástupcami tých, ktorí poberajú opatrovateľský príspevok, tých, ktorí poberajú príspevok na osobnú asistenciu, ale aj zariadení sociálnych služieb, ako spravodlivo nastaviť výšku tohto príspevku,“ podotkol minister.

Celkovo k máju poberalo príspevok na osobnú asistenciu 11 106 ľudí a príspevok na opatrovanie poberalo 62 036 ľudí. V samotných výškach príspevkov je však badať rozdiel. Zatiaľ, čo v prípade 50-ročného človeka na vozíku, ktorý potrebuje 12-hodinovú starostlivosť, bol príspevok na asistenciu 1504,80 eura mesačne, v prípade toho istého človeka, ktorého opatruje napríklad matka, je opatrovateľský príspevok 238,37 eura.

Poverená generálna riaditeľka sekcie sociálnej politiky na ministerstve práce Katarína Fedorová podotkla, že výška opatrovateľského príspevku je značne nižšia ako pri osobnej asistencii, pričom medzi činnosťami ľudí, ktorí pomáhajú ŤZP, nie je zásadný rozdiel. „Rozdiel, na ktorý sa poukazuje, je tzv. ideový. To znamená, že účelom osobnej asistencie má byť aktivizácia, zapojenie do spoločnosti. Problém, ktorému čelíme, však je, že v súčasnosti podľa zákona pri osobnej asistencii nie sú žiadne podmienky. Užívateľ osobnej asistencie nemusí ani pracovať, ani sa vzdelávať. Nie je ani vekové, ani príjmové obmedzenie, čiže to vytvára určitý tlak na udržateľnosť systému,“ podotkla Fedorová s tým, že cieľom zmien však nie je rušiť osobnú asistenciu. „Ide nám o to, aby bol systém spravodlivý a udržateľný,“ priblížila Fedorová.

Ministerstvo tiež pripravuje aj ďalšiu pomoc v oblasti pomoci ŤZP. „Spoločne s ministerstvom zdravotníctva pripravujeme zákon o dlhodobej starostlivosti. Chceme pripraviť zákon o integrovanej sociálno-zdravotnej starostlivosti. Cieľom je v tomto volebnom období pripraviť aj zákon o jednotnej posudkovej činnosti,“ vymenovala štátna tajomníčka rezortu práce Soňa Gaborčáková. Ministerstvo chce podľa nej pripraviť aj nový zákon o sociálnych službách. (tasr)

Zdieľať

Analog Devices kúpi konkurenčného výrobcu čipov Maxim Integrated Products za 21 miliárd dolárov a zvýši si podiel na trhu s čipmi pre automobilový priemysel a siete 5G. Ide o zatiaľ najväčšie podnikové spojenie v USA v tomto roku.

Firmy uviedli, že zlúčením vznikne podnik s hodnotou 68 miliárd dolárov. Transakcia by mohla byť dokončená na budúci rok v lete, musia ju ešte schváliť akcionári oboch firiem a regulačné orgány. Dohoda sa uskutoční formou výmeny akcií.

Analog Devices vyrába senzory, prevodníky dát, zosilňovače a ďalšie produkty pre spracovanie signálu určené pre množstvo odvetví od dopravy a zdravotnej starostlivosti až po prenosné spotrebiteľské zariadenia.

Maxim navrhuje a vyrába analógové čipy používané v automobiloch, spracovateľskom priemysle, energetike, komunikáciách, zdravotnej starostlivosti a v smart prístrojoch, ktoré sa dajú navzájom prepojiť.

Spojením firiem vznikne väčší konkurent pre trhovú jednotku Texas Instruments na trhu analógových a vstavaných procesorových čipov. Segment v posledných rokoch výrazne vzrástol a je tiež vysoko ziskový.

Analog Devices je podľa výšky tržieb menej než polovičný oproti spoločnosti Texas Instruments. Po zlúčení s Maximom sa tento rozdiel výrazne zníži a rozšíri sa tiež škála produktov v analógovom portfóliu novej firmy. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Eurokomisia schválila štátnu pomoc v objeme 3,4 miliardy eur pre aerolínie KLM, ktoré sú súčasťou leteckej skupiny Air France-KLM. Aj tá sa, podobne ako konkurenční dopravcovia, potýka s negatívnymi dosahmi koronakrízy.

KLM je druhým najväčším súkromným zamestnávateľom v Holandsku, vo firme pracuje vyše 36-tisíc ľudí. Holandská vláda sa v júni rozhodla podporiť ju pôžičkou za 1 miliardu eur a bankovými zárukami v objeme 2,4 miliardy eur.

Francúzsko už v apríli oznámilo úverový balík v sume 7 miliárd eur pre francúzsku časť Air France, Brusel schválil pomoc začiatkom mája. (reuters, čtk)

Zdieľať

Írsky predajca oblečenia Primark odmietol pomoc 30 miliónov libier od britskej vlády za to, že znovu prijme zamestnancov dočasne prepustených pre pandémiu. V marci zatvoril obchody a zaznamenal výpadok na čistých tržbách asi 650 miliónov libier mesačne.

Po celej Európe dostalo vládny príspevok na mzdy asi 68 000 zamestnancov Primarku a firma uviedla, že bez tejto pomoci by ich väčšinu musel natrvalo prepustiť. Firma už otvorila väčšinu obchodov vrátane tých v Británii, kde musela dočasne prepustiť asi 30 000 zamestnancov.

„Môžem potvrdiť, že Primark nemá v úmysle využiť podpory podľa vládneho plánu za zachovanie pracovných miest, o ktorom informoval minister financií Rishi Sunak,“ povedala hovorkyňa Primarku. „Naša firma vyňala svojich zamestnancov z vládneho plánu na podporu zamestnanosti v Británii a inde v Európe v súlade s tým, ako sme začali znovu otvárať väčšinu obchodov,“ dodala.

Primark sa podľa nej domnieva, že už nie je vhodné žiadať vládu o peniaze na podporu zamestnancov. Z jej vyhlásenia však nie je jasné, či si firma aj tak dočasne prepustených zamestnancov ponechá alebo časť z nich prepustí natrvalo.

Britská vláda ponúkla, že firmám zaplatí 1000 libier za každého dočasne prepusteného zamestnanca, ktorého firmy vezmú späť. V prípade Primarku a jeho zamestnancov v Británii je to spomínaných asi 30 miliónov libier. (čtk, reuters)

Zdieľať

Ceny emisných povoleniek v EÚ stúpli najvyššie za 14 rokov mierne nad 30 eur za tonu. Ich zdražovanie znamená pre európske elektrárne a továrne dodatočné náklady pri spaľovaní fosílnych palív, čo má tiež vplyv na ceny elektriny.

Cieľom systému obchodovania s emisnými povolenkami je znižovanie emisií skleníkových plynov. Cena povolenky s vyrovnaním v decembri dnes vystúpila na 30,13 eura, najvyššie od roku 2006.

Podľa obchodníkov je za zdražovaním kombinácia faktorov vrátane zhoršeného výhľadu produkcie veternej energie a priaznivého vývoja na akciových trhoch.

Aktuálny výhľad pre počasie, ktorý v strednej Európe ukazuje slabý vietor, poskytuje impulz pre rast cien povoleniek. Analytici akciových trhov očakávajú, že európske tituly nadviažu na piatkový rast napriek znepokojivému vývoju situácie okolo koronavírusu v USA. (reuters, čtk)

Zdieľať

Elon Musk sa vďaka rastu akcií Tesly stal bohatším než legendárny investor Warren Buffett, píše agentúra Bloomberg. Majetok Muska podľa jej indexu miliardárov dosiahol 70,5 miliardy USD a predbehol Buffetta o vyše 1 miliardu.

Objem Muskovho majetku sa minulý piatok zvýšil o 6,1 miliardy dolárov, 49-ročný šéf Tesly sa tak stal 7. najbohatším človekom na svete. Väčšinu jeho imania tvorí zhruba 20-percentný podiel v Tesle.

Akcie výrobcu elektromobilov sa v piatok posilnili takmer o 11 %, od začiatku tohto až o 269 %. Približne 15 miliárd dolárov z Muskovho majetku pripadá na jeho väčšinový podiel vo vesmírnej spoločnosti SpaceX.

Ako hospodári Buffett:

  • 89-ročný Buffett je považovaný za jedného z najúspešnejších investorov na svete, vďaka výnosným investíciam ho prezývajú veštec z Omahy;
  • jeho investičná skupina Berkshire Hathaway ovláda vyše 90 dcérskych spoločností v rôznych odvetviach. Vlastní tiež významné podiely vo viacerých známych firmách, napríklad v Coca-Cole;
  • hodnota jeho majetku minulý týždeň klesla, keďže venoval 2,9 miliardy dolárov na charitu, od roku 2006 daroval akcie za vyše 37 miliárd USD. Podľa Bloombergu disponuje majetkom 69,2 miliardy dolárov a je 9. najbohatším človekom na svete.

Na čele rebríčka miliardárov s veľkým náskokom zostáva zakladateľ a šéf internetového obchodu Amazon Jeff Bezos s majetkom zhruba 189 miliárd dolárov. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Konania v oblasti životného prostredia, ktoré sa zastavili v súvislosti so šírením koronavírusu, sa majú spriechodniť, odobrila to vláda. Parlamentu navrhla prerokovať zákon v skrátenom legislatívnom konaní.

Mohlo by sa tak pokračovať v konaniach o integrovaných povoleniach, ktoré potrebujú napríklad skládky či podnikatelia v chemickom priemysle. Rovnako aj v konaniach o určenie osoby zodpovednej za nezákonné umiestnenie odpadu.

„Cieľom návrhu zákona je prijatie mimoriadnych opatrení, ktoré umožnia pokračovať v konaniach, v ktorých bolo pozastavené plynutie lehôt z dôvodu mimoriadnych opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19,“ uvádza sa v materiáli. (tasr)

Zdieľať

Podľa Fica má Slovensko „krajne pravicovú vládu“ a žiada, aby zverejnila, kam majú ísť miliardy, ktoré má krajina dostať od EÚ. Návrh na rozdelenie peňazí podľa Fica „hodili poslancom ako psom“ a nevysvetlili, kam pôjdu.

Zdieľať

Robert Fico má tlačovku o tom, ako vraj na koronakríze najviac zarobili zahraničné banky, ktoré sú podľa neho „nažraté až po krk“. Tvrdí, že minister financií Heger je „nebezpečný“.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať