Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Polícia zadržala ráno jednu osobu v súvislosti s výstavbou bratislavského obchvatu. Dôvodom je trestná činnosť ohrozenia a poškodenia životného prostredia. Podľa televízie Markíza by zadržaným mohol byť šéf spoločnosti D4R7 Construction.

D4R7 Construction je staviteľom bratislavského obchvatu, konzorcium tvorí španielska stavebná firma Ferrovial Agroman a rakúska Porr Bau. Vedie ho Michael Heerdt.

„V súčasnosti policajný vyšetrovateľ vykonáva so zadržanou osobou procesné úkony v súlade s trestným poriadkom. Vzhľadom na to, aby nedošlo k ich zmareniu, nie je možné poskytnúť ďalšie informácie. Hneď ako to procesná situácia dovolí, budeme verejnosť o prípade informovať,“ povedala pre TASR hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Veronika Martiniaková.

V súvislosti s výstavbou D4 a R7 sa dlhodobo hovorí o podozreniach, že sa na stavbu vozí aj kontaminovaná zemina, nevhodný materiál či odpad z nelegálnych skládok z okolia Bratislavy. Pre tieto podozrenia zasahovala na stavbe obchvatu viackrát aj polícia, ktorá odoberala vzorky na znalecké skúmanie.

S ďalšími obvineniami prišli tento týždeň zástupcovia bratislavskej mestskej časti Ružinov a Bratislavského samosprávneho kraja, podľa ktorých sa na stavbu vyvážal nebezpečný odpad z nelegálnej skládky v Ivanke pri Dunaji.

Firma D4R7 Construction, ktorá je hlavným zhotoviteľom projektu D4 a R7, sa naopak snaží štátu dokázať – aj správami od nezávislých expertov, že dotknutý násyp je z ekologického i zo stavebného hľadiska v poriadku. Spoločnosť zároveň dlhodobo deklaruje, že na projekt bratislavského nultého obchvatu nepoužíva nevhodné či kontaminované materiály. Používané materiály sú podľa firmy v súlade s normami a majú potrebné certifikáty. (tasr, n)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Mičovský opäť prekvapil. Otvára mapy poľnohospodárskych pôd a možno aj systém dedenia
  • EÚ: Komisia zhoršila prognózu, ekonomika eurozóny klesne o 8,7 %, Slovensko si pohorší o 9 %
  • Pomoc ekonomike: Vláda bude rozhodovať, ako sa predĺži prvá pomoc
  • Firmy: Dočasnú ochranu pred veriteľmi získala aj personálna agentúra Manuvia
  • Reťazce: Vláda musí do 2. októbra odpovedať na päť výhrad Európskej komisie
  • USA: Novavax získa od vlády 1,6 miliardy dolárov na vývoj vakcíny proti koronavírusu
  • Financie: Ako od júla funguje prvá pomoc pre podnikateľov
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy

Minúta po minúte

Zdieľať

V opatreniach pre podnikateľov sa podľa ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) nenachádza zrušenie povinných gastrolístkov, lebo to „zavetoval“. Chcel nechať priestor na diskusiu s odborármi a so zamestnávateľmi, povedal v parlamente.

Zdieľať

Opoziční poslanci kritizujú návrh na skrátené konanie o vládnych podnikateľských opatreniach. „Považujeme to za veľmi nečestnú fintu,“ tvrdil bývalý minister hospodárstva Peter Žiga (ex-Smer).

Boris Susko zo Smeru hovoril, že materiál nebol zverejnený počas rokovania na stránke vlády 24. júna ani o pol jedenástej, hoci v ten deň začala vláda zasadať o 10.00.

Argumentovali aj tým, že vláda pôvodne chcela, aby opatrenia platili už od 1. júla, no nepodarilo sa im zvolať mimoriadnu schôdzu, a aj tak sa „nič nestalo“.  Viacerí ministrovi Richardovi Sulíkovi vyčítali, že niesol stovku opatrení na poslednú chvíľu na vládu „pod pazuchou“.

Ku kritike sa pridal aj Štefan Kuffa z klubu kotlebovcov. Bývalý minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) tvrdil, že najväčší problém v návrhoch má so zrušením bankového odvodu.

Poslanci OĽaNO sa Sulíka zastávali, hovorili, že pre podnikateľov je už teraz neskoro.

Skrátené konania využívala aj bývalá vládna koalícia, tesne pred voľbami tak schválili 13. dôchodky.

Zdieľať

Parlament začal rokovať o skrátenom konaní pre desiatky podnikateľských návrhov Richarda Sulíka. Minister hospodárstva argumentuje, že ak by o „kilečku“ rokovali štandardne, bolo by schválené až v septembri.

„Ťažko sa tu podniká, ťažko,“ povedal Sulík, podľa ktorého bolo Slovensko kedysi ekonomickým tigrom, dnes je však „mrcinou“ a do toho prišla koronakríza.

Sulík reagoval na kritiku exministra Ladislava Kamenického (Smer-SD), podľa ktorého opatrenia nie sú prevratné. „Je to iba kvapka na horúci kameň,“ pripustil, dodal však, že ich treba schváliť.

Zdieľať

Úrad vlády stornoval správu o podpísaní spoločného vyhlásenia s Volkswagenom. V zrušenej správe písal, že automobilka bude do roku 2025 investovať na Slovensku pol miliardy eur.

Zdieľať

Bývalý minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) tvrdí, že balík opatrení pre podnikateľov od Richarda Sulíka je len slabou náplasťou na hospodárske problémy Slovenska. Kritizoval tiež schvaľovanie v skrátenom režime.

„Tento zákon neprešiel žiadnym medzirezortným pripomienkovým konaním a skrátené legislatívne konanie sa robí vtedy, keď sú ohrozené životy, zdravie ľudí alebo hrozia hospodárske škody,“ povedal na tlačovej konferencii.

Vláda počas koronakrízy viackrát presadila návrhy v parlamente v skrátenom režime, robil to však aj Smer-SD, napríklad pri schvaľovaní 13. dôchodku krátko pred voľbami. O Sulíkovom balíku bude parlament rozhodovať na prebiehajúcej schôdzi.

„Zákon nerieši základné veci, čo sa týka znovunaštartovania hospodárstva. Sú tam veci typu, či sa bude burčiak predávať pred 15. augustom alebo nie. Rieši reklamačné poriadky, prevádzkové poriadky, ale aj to, že cestovné kancelárie nemusia odovzdať poistné zmluvy Slovenskej obchodnej inšpekcii,“ povedal bývalý minister.

Kamenickému sa nepáči, že súčasťou kilečka je aj zrušenie bankového odvodu, čo bankám tento rok uvoľní 150 miliónov eur. Zopakoval, že vláda mala vyrokovať zníženie poplatkov pre občanov. (tasr, n)

Zdieľať

Novavax získa od americkej vlády 1,6 miliardy dolárov na vývoj vakcíny proti koronavírusu. Peniaze použije okrem iného na testovanie a výrobu očkovacej látky s cieľom dodať 100 miliónov dávok do januára 2021.

Ide o doposiaľ najvyššiu sumu, ktorú vláda USA poskytla súkromnej firme z programu na financovanie vývoja vakcíny proti COVID-19 s názvom Operation Warp Speed.

Financie majú pokryť náklady na rozsiahlu tretiu fázu klinických skúšok, s ktorou by mal Novavax začať v októbri. Podľa Financial Times firma zatiaľ nemá schválenú žiadnu vakcínu.

Doposiaľ najvyššiu podporu 1,2 miliardy dolárov získala od USA na vývoj vakcíny proti COVID-19 AstraZeneca. Vláda podporila tiež ďalšie farmaceutické firmy, napríklad Johnson & Johnson, Pfizer, Merck či Moderna. (reuters, ft)

Zdieľať

Lufthansa zruší 20 % vedúcich pozícií a 1000 miest v administratíve, opatrenia majú pomôcť kryť výpadky príjmov pre koronakrízu. Aerolinky tiež znížia na polovicu investície do nových lietadiel, do roku 2023 ich nakúpia najviac 80.

Sériu ďalších úsporných opatrení zverejnila Lufthansa vo vyhlásení na internetovej stránke. Uviedla tiež, že sa bude snažiť čo najrýchlejšie zredukovať vládne pôžičky a kapitálové podiely, aby nemusela platiť vyššie úroky.

Aerolínie zopakovali, že majú prebytočných 22-tisíc zamestnancov, no budú sa snažiť vyhnúť nútenému prepúšťaniu. Celkovo zamestnávajú približne 138-tisíc ľudí.

Ako Nemci zachraňujú Lufthansu:

  • akcionári minulý mesiac schválili vládny záchranný balík za 9 miliárd eur, ktorý má firme pomôcť vyhnúť sa bankrotu;
  • minulý týždeň obdržala prvú časť finančnej podpory od štátnej banky KfW – tretinu z dohodnutého úveru v celkovej výške 3 miliardy eur;
  • začiatkom apríla sa rozhodla zoštíhliť letku a neobnoviť aktivity nízkonákladovej dcéry Germanwings. (čtk)
Zdieľať

Návrh dvoch opozičných poslancov na zákaz nedeľného predaja sa presunie na septembrovú schôdzu parlamentu. Poslanci to schválili na podnet predkladateľa Jána Podmanického (ex-Smer). Návrh sa už raz presúval.

Zákaz predaja v nedeľu zvažovali aj niektorí koaliční politici, pričom za boli najmä zástupcovia OĽaNO. Koalícia sa však na tom nedohodla. Podobný návrh parlament v júni zamietol i kotlebovcom.

V súčasnosti je zakázaný predaj počas sviatkov, počas opatrení proti koronavírusu sa nesmelo predávať ani v nedeľu. (n, tasr)

Zdieľať

Predaj nových osobných a ľahkých úžitkových áut v Rusku v 1. polroku klesol medziročne o 23 % na takmer 636-tisíc kusov. K prepadu prispeli najmä slabé výsledky v apríli a máji spôsobené koronavírusovými obmedzeniami.

Štatistiky predaja zverejnil podnikateľský zväz AEB na internetovej stránke (PDF). V samotnom júni sa odbyt znížil o 14,6 %, prepad sa tak výrazne spomalil po májovom poklese o 51,8 % a aprílovom o rekordných vyše 72 %.

Najpredávanejším autom v 1. polroku zostala Lada domácej automobilky AvtoVAZ s pätinovým podielom na trhu. Jej predaj klesol o približne štvrtinu na takmer 133-tisíc kusov.

Aký je výhľad trhu

AEB očakáva, že za celý rok predaj klesne o 24 % na 1,34 milióna vozidiel. Prognóza predpokladá, že štát bude naďalej motivovať zákazníkov ku kúpe auta podporou a nepríde druhá vlna pandémie.

Vlani predaj nových áut v Rusku po dvoch rokoch vysokého rastu klesol o 2,3 % na 1,76 milióna. Ešte začiatkom roka AEB odhadoval, že odbyt v tomto roku sa zníži o približne 2 %. (čtk)

Zdieľať

Richard Sulík dúfa, že by sa v Kii pri Žiline mohli v budúcnosti aspoň v malom množstve vyrábať vodíkové autá. V priebehu niekoľkých mesiacov by chcel mať na Slovensku niekoľko vodíkových čerpacích staníc.

Minister hospodárstva to povedal počas návštevy závodu. Vodíku vyjadruje podporu už dlhšie, už skôr naznačil, že ho vníma perspektívnejšie než elektromobilitu. O podpore vodíka sa hovorí aj v Európskej komisii, jeho produkcia by však mala byť podľa pracovného plánu založená radšej na obnoviteľných zdrojoch a nie na uhlíku ako v súčasnosti.

„Dúfam, že jedného dňa by sa aj v tomto závode, keďže je to jediný závod Kia v Európe, mohlo aspoň v malých sériách vyrábať vodíkové auto. Nový šéf Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry dostal pri nástupe priame zadanie čím skôr postaviť na Slovensku štyri až osem čerpacích staníc na vodík. Je to vec, ktorej sa budeme venovať ešte túto jeseň. Dúfam, že to je otázka mesiacov a Slovensko bude mať niekoľko vodíkových čerpacích staníc,“ povedal Sulík.

Výkonný riaditeľ Hyundai Motor Group Brussels Office Jan Burdinski poukázal, že v Nemecku je 85 čerpacích staníc na vodík. „Verím, že vláda dokáže pomôcť rozvoju infraštruktúry v tejto oblasti. Pretože len takýmto spôsobom dokážeme nabudiť dopyt a predávať autá s vodíkovou technológiou,“ dodal Burdinski. (n, tasr)

Zdieľať

Portugalská vláda po piatich rokoch získa späť väčšinu v TAP Air Portugal, v rámci záchrany aerolínií zvýši svoj podiel na 72,5 % z doterajších 50 %. Akcie kupuje od Atlantic Gateway, zaplatí za ne 55 miliónov eur.

O transakcii, ktorú oznámila portugalská vláda v tlačovej správe, píše portál Zdopravy.cz. Kabinet si od prevzatia majority sľubuje väčšiu ochranu firmy pred možným krachom.

Atlantic Gateway doposiaľ vlastnila v TAP 45 percent akcií, ktoré kúpila od vlády v roku 2015. Za firmou stojí brazílsko-americký podnikateľ v letectve David Neeleman.

Prečo zoštátňujú TAP Air

Ak by nedošlo k znárodneniu aerolínií, podľa vlády by im hrozil okamžitý krach. Štát počíta so záchranným balíkom pre TAP za 1,2 miliardy eur, pomoc už skôr schválila eurokomisia.

Podľa kabinetu sa zvýšením podielu podarilo odblokovať rokovanie o poskytnutí pôžičky. „TAP sú pre Portugalsko príliš dôležité, aby sme ich nechali padnúť,“ povedal minister infraštruktúry Nuno Pedro Santos.

TAP v 1. štvrťroku zaznamenali stratu 395 miliónov eur, firma je niekoľko rokov v mínuse aj pre rozsiahlu modernizáciu flotily. Aerolinky zamestnávajú zhruba 7-tisíc ľudí, vo flotile majú cez 80 lietadiel.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať