Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Oddlžovanie nemocníc predošlou vládou považuje analytik INEKO Dušan Zachar za jeden z najväčších neúspechov v rezorte zdravotníctva. Podľa neho nesplnilo cieľ, že oddlžené nemocnice nebudú hospodáriť v prevádzkovej činnosti so stratami a nebudú tvoriť nové dlhy po lehote splatnosti.

Podľa analytika sa práve opak stal realitou. Poukázal na to, že tempo zadlženosti štátnych nemocníc sa za minulý rok zrýchlilo najviac za posledné roky, čo je podľa jeho slov učebnicový príklad tzv. morálneho hazardu. „Z vládnej Koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení sa spravil nič neznamenajúci zdrap papiera. Ozdravné plány nemocníc zostali utajené, preto verejnosť nemohla tlačiť na to, aby sa napĺňali a aby sa verejné financie, t. j. peniaze nás všetkých, používali efektívne,“ povedal.

Analytik INEKO nevie o tom, že by sa uplatnil sankčný mechanizmus opísaný v koncepcii v prípade neplnenia ozdravných plánov nemocníc, teda nepostrehol zmrazenie zvyšovania miezd nad zákonom stanovenú minimálnu úroveň, nemožnosť čerpať ďalšie finančné prostriedky na oddlžovanie, odvolanie riaditeľov či sankčnú pokutu.

„Obrovským problémom pri stabilite a predvídateľnosti financovania zdravotníctva je to, že sa z oddlžovania stáva pravidelný inštrument na priebežné financovanie zle hospodáriacich štátnych a niektorých župných nemocníc,“ dodal Zachar s tým, že ak sa tento zvyk nepretne, nikdy nebudú štátni manažéri ani politici motivovaní zmeniť svoje vzorce správania.

Ministerstvo zdravotníctva potvrdilo, že Koncepciou oddlženia zdravotníckych zariadení, ktorú schválila predchádzajúca vláda, boli procesy oddlžovania ukončené.

V prvej etape, ktorá sa skončila v júli 2018, bola oddlžovaná suma 339 miliónov eur. Objem peňazí zahŕňal veriteľov nemocníc, ako aj Sociálnu poisťovňu či veriteľov Národnej transfúznej služby. Do procesu oddlžovania sa zapojilo 29 nemocníc a Národná transfúzna služba.

V druhej etape oddlženia je výsledná suma oddlžených pohľadávok z fixného diskontu vyššia ako 402 000 eur a suma oddlžených pohľadávok z elektronickej aukcie predstavuje viac ako 54,7 milióna eur.

Po treťom kole oddlžovania nemocníc malo ísť veriteľom 95 miliónov eur. Dotklo sa 26 nemocníc. (tasr)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Americké regulačné úrady úspešne ukončili tri dni trvajúce testy lietadla Boeing 737 MAX, ktoré sú nevyhnutné pre opätovné udelenie licencie týmto lietadlám. Federálny úrad pre letectvo dodal, že je stále potrebné splniť niekoľko kľúčových úloh vrátane vyhodnotenia údajov získaných počas testovacích letov.

Lietadlá typu Boeing 737 MAX boli v marci roka 2019 vyradené z prevádzky po dvoch tragických haváriách, ktoré nasledovali v krátkom čase po sebe.

Lietadlo indonézskych aerolínií Lion Air sa zrútilo do Jávskeho mora koncom októbra 2018 a lietadlo rovnakého typu patriace spoločnosti Ethiopian Airlines havarovalo začiatkom marca 2019 po štarte z letiska v Addis Abebe. Pri haváriách zahynulo takmer 350 ľudí.

FAA tento týždeň začal uskutočňovať certifikačné lety 737 MAX s upraveným softvérom, ktoré by mali umožniť lietadlu vrátiť sa na oblohu. Úrad podľa svojich vyjadrení platnosť nariadenia o uzemnení týchto lietadiel zruší len vtedy, keď jej bezpečnostní experti vyjadria spokojnosť v súvislosti s bezpečnostnými štandardmi lietadla. (tasr)

Zdieľať

Česká energetická spoločnosť ČEZ sa stala partnerom konzorcia InoBat a IPM Group v rámci projektu InoBat Auto. Firma poskytla konzorciu investíciu 10 miliónov eur vo forme konvertibilnej pôžičky.

Generálny riaditeľ spoločnosti InoBat Auto Marián Boček zdôraznil, že ČEZ neprináša iba investíciu v podobe peňazí, ale aj know-how. „Spolupráca InoBat Auto a ČEZ presahuje hranice oboch krajín. Produkty tohto partnerstva sa budú vyvážať do celej EÚ a aj do zvyšku sveta, čo je dôležitý faktor na pozadí koronakrízy,“ vysvetlil Boček.

Po nedávnej akvizícii pozemku vo Voderadoch teraz InoBat Auto čaká výstavba výskumno-vývojového centra a pilotnej výrobnej linky.

Medzi partnerov InoBat a Inobat Auto patrí aj jeden z najsilnejších regionálnych dodávateľov inovatívnych riešení v automobilovom sektore, spoločnosť Matador, aj energetická spoločnosť AEN či MSM Group, zastrešujúca dcérske firmy s portfóliom v oblasti obranného a civilného priemyslu. ČEZ bude strategickým partnerom, ktorý má skúsenosti z energetického sektora.

InoBat Auto je slovenská spoločnosť, ktorá buduje prvú plne integrovanú pilotnú linku svojho druhu na výrobu batérií pre elektrické vozidlá, pokrývajúcu vlastný výskum a vývoj pre vlastnú výrobu batérií v plnom rozsahu. InoBat Auto bol vytvorený spoločnosťou InoBat a Wildcat Discovery Technologies. (tasr)

Zdieľať

Dlh Mareka Antala voči zdravotnej poisťovni vznikol v dôsledku predaja akcií, tvrdí ministerstvo investícií. Antal je novým štátnym tajomníkom u Veroniky Remišovej. Na dlh 65-tisíc eur upozornil opozičný poslanec Richard Raši.

Antal podľa tvrdení ministerstva pôsobil niekoľko desiatok rokov v súkromnom sektore na manažérskych pozíciách, kde jedným z benefitov je aj získanie podielov firmy vo forme akcií. „V roku 2018 časť akcií predal. Výnos riadne zdanil a na základe toho mu bol vyrubený odvod do poisťovne Dôvera,“ uviedlo ministerstvo.

Keďže išlo o vysokú sumu, Antal si dohodol v septembri minulého roka s poisťovňou splátkový kalendár, ktorý odvtedy riadne mesačne dodržiava a plánuje v tom pokračovať. (tasr)

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Slovensko sa pripravuje na eurofondy po roku 2020, čaká ho aj boj s byrokraciou

Týždeň v európskej ekonomike portálu Euractiv.sk:

  • Slovensko sa pripravuje na čerpanie budúcich eurofondov, veľa otázok je ešte otvorených.
  • Nemecké predsedníctvo čakajú náročné úlohy: rozpočet, brexit, ekonomická suverenita EÚ.
  • Slovenské ministerstvo hospodárstva chce v elektromobilite staviť na vodík.
Zdieľať

Vláda zrušila opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré platili počas núdzového stavu. Ten sa skončil 13. júna, a preto bolo treba formálne zrušiť aj nariadenie, ktoré sa vzťahovalo na vyhlásený núdzový stav.

Opatrenie sa týkalo organizácie výroby, dodávok dôležitých tovarov a služieb, organizácie zdravotného, sociálneho či dopravného zabezpečenia, poskytnutia vysielacieho času v RTVS alebo aj využitia štátnych hmotných rezerv.

Vláda napríklad zaviazala ministerstvá alebo okresné úrady, ktoré sú subjektmi hospodárskej mobilizácie, vybrať zariadenia na umiestnenie repatriovaných fyzických osôb alebo nakazených občanov do karantény. V karanténnych oblastiach malo príslušné ministerstvo zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou alebo potravinami, ako aj ich dezinfekciu a stráženie.

Zabezpečiť prednostnú výrobu tovarov alebo dodávku služieb pre štát museli podľa schváleného nariadenia aj firmy, ktoré nepatria k subjektom hospodárskej mobilizácie, ale vyrábajú napríklad dezinfekčné gély, lieh alebo ochranné rúška. Okresné úrady mali právomoc vydávať príkaz na pracovnú povinnosť. (tasr)

Zdieľať

Pozostalí po obetiach pádu lietadla Germanwings z roku 2015 nedostanú ďalšie odškodné od materskej spoločnosti Lufthansa. Aerolinky im už v minulosti vyplatili 10-tisíc eur na osobu a ďalších 25-tisíc eur na každú obeť nešťastia.

Pád stroja na linke z Barcelony do Düsseldorfu spôsobil v samovražednom úmysle druhý pilot stroja Andreas Lubitz, ktorý trpel psychickými problémami. Lietadlo nasmeroval v plnej rýchlosti do horského masívu vo francúzskych Alpách, zahynulo 144 pasažierov a ďalších 5 členov posádky.

Osem pozostalých na súde v Essene žiadalo od Lufthansy vyplatenie ďalších peňazí. Išlo im tiež o objasnenie ďalších okolností prípadu a presné pomenovanie zodpovedných osôb. Poukazovali napríklad na to, že Lubitz v roku 2009 informoval leteckú školu Lufthansy o problémoch s depresiami, keď na niekoľko mesiacov prerušil výcvik.

Aerolinky argumentovali, že nemohli predvídať nešťastie, pretože nevedeli o Lubitzovej chorobe pre mlčanlivosť lekárov.

Nemecký súd požiadavky pozostalých odmietol. Spochybnil, že žaloba smeruje voči správnej právnickej osobe. Zdravotný dohľad nad pilotmi vo výcviku podľa súdu nie je úlohou Lutfhansy, ale štátu. (čtk)

Zdieľať

Volvo zvoláva na kontrolu takmer 2,2 milióna osobných áut vyrobených v rokoch 2006 až 2019, dôvodom sú možné problémy s bezpečnostnými pásmi. Pre švédsku automobilku je to doteraz najväčšia zvolávacia akcia tohto druhu.

Problém sa týka oceľového kábla pripojeného k predným bezpečnostným pásom. Ten sa môže za určitých podmienok časom opotrebovať, čo následne zníži funkčnosť pásu.

Na bezplatný zásah do servisu sa majú dostaviť majitelia viacerých modelov Volva, napríklad S60, V60, XC60, XC70 či S80. Zvolanie na kontrolu je preventívnym opatrením.

Volvo Cars vlastní od roku 2010 čínska automobilka Geely. Kúpila ho od Fordu, ktorý prebral Volvo Cars v roku 1999 od švédskej skupiny Volvo, ktorá sa sústreďuje na výrobu nákladných áut. (reuters, čtk)

Zdieľať

Minister práce Milan Krajniak sa bude pri rokovaniach o minimálnej mzde na rok 2021 snažiť nájsť kompromis. Je presvedčený, že výkon slovenskej ekonomiky je dostatočný na to, aby sa minimálna mzda zvyšovala.

„Musíme nájsť kompromis. O tomto budem musieť rokovať so zamestnávateľmi aj odborármi. Som presvedčený, že slovenská ekonomika má dostatočnú výkonnosť na to, aby sa minimálna mzda zvyšovala. Na druhej strane, nechcem ohroziť tých zamestnávateľov, ktorí sa ledva dostali z koronakrízy. Budem sa snažiť tieto dve veci zosúladiť,“ povedal Krajniak po rokovaní vlády. Očakáva, že ho budú sociálni partneri o výsledku ich rokovaní informovať.

Sociálni partneri potvrdili, že už do 15. júla nebudú rokovať o minimálnej mzde, hoci na to mali do tohto dátumu ešte čas. Každá strana totiž trvá na svojom. Zamestnávatelia presadzujú zníženie alebo zmrazenie minimálnej mzdy, ako aj zmenu automatu na jej určovanie v prípade nedohody, odborári zase trvajú na zvýšení minimálneho zárobku.

Krajniak avizoval, že by sa mal so sociálnymi partnermi stretnúť po 15. júli a začnú rokovania. „Ja si myslím, že to bude musieť dopadnúť tak, že niekedy koncom leta vláda rozhodne. Nemyslím si, že bude vôľa, aby sa všetci sociálni partneri dohodli. Povedal som aj sociálnym partnerom, že nie je možné pristupovať k rokovaniu tak, že jedna strana neustúpi z ničoho a druhá strana má ustúpiť zo všetkého. To nie je možné v tejto ekonomickej situácii,“ podotkol Krajniak.

Bývalá vláda vlani schválila zákon, ktorý určuje, že stanovenie výšky minimálnej mzdy na rok 2021 má byť primárne založené na dohode sociálnych partnerov. Pokiaľ by sa dohodli na výške minimálneho zárobku do 15. júla alebo na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady do 31. augusta, mesačná minimálna mzda bude určená ich dohodou.

Ak k dohode nedôjde, použije sa vzorec, ktorý stanoví zákon. Jeho základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR zverejnená Štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda bude 60 % tejto sumy. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať