Martina Fehérová skúma, ako na Slovensku vylepšiť darcovstvo krvi a plazmy. Odborníčka tvrdí, že plaketa nemá veľký vplyv, a s kolegami vypracovala behaviorálny register darcov. „Umožňuje personalizovať požiadavky darcu tak, aby mu čo najviac vyhovovalo, kedy daruje. Vďaka registru vieme, ktorí ľudia sú za akých podmienok ochotnejší prísť darovať aj iné zložky krvi,“ vraví v rozhovore.

Expert vysvetľuje, ako na nákupné správanie vplýva prebytok a nedostatok možností. Podľa Mateja Šuchu je lepšie mať širokú ponuku produktov ako úzku, ale pri tom sa to nesmie skončiť. „Ak zákazník príde do obchodu, kde vidí 12 podobných vecí, z ktorých si nevie vybrať, môže povedať, že si nákup potrebuje ešte premyslieť,“ vraví.

Vytvorili manuál „zelených postrčení“ a ďalších opatrení, ako ľudí odnaučiť hádzať odpadky na zem. Patria k nim cedule s počtom košov v lokalite, nálepky na zemi s počtom krokov k najbližšiemu košu či tzv. gamifikačný kôš. „Je doba, ktorá si vyžaduje kreativitu, a nájsť v samosprávach ľudí, ktorí sú kreatívni, je nevyhnutnosť. Už nemôžeme len opakovať zabehané cesty,“ vraví Emília Sičáková-Beblavá, odborníčka na behaviorálne vedy.

Keď vidíme smoothie v červenom obale, neočakávame zeleninu, ale skôr lesné ovocie. Bledé a nevýrazné farby sú v našich hlavách často spájané s tým, že sú zdravšie, no menej zaujímavé, hovorí psychologička Simona Haásová. V rozhovore takisto vysvetľuje, ako funguje stereotyp „zdravé = menej chutné“ a prečo si pred deťmi treba zdravé jedlo užívať.

Celebritu psychológie Dana Arielyho obvinili, že pri výskume poctivosti klamal. O manipulácii s dátami niet pochýb, vravia vedci. Arielyho kauza však nie je len o možnom individuálnom pochybení, pretože má oveľa väčší presah – možno na nej ukázať peripetie vedeckého výskumu, replikačnú krízu či význam dôvery medzi členmi vedeckého tímu.