Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štáty EÚ dnes formálne schválili polročné predĺženie hospodárskych sankcií uvalených na Rusko za jeho prístup ku kríze na Ukrajine. Postihy sa rozhodla Únia zachovať, pretože Moskva podľa nej stále neplní podmienky mierovej dohody z Minsku.

Sankcie tak budú v platnosti minimálne do konca januára 2021.

O ich predĺžení rozhodli na politickej úrovni prezidenti a premiéri EÚ na videokonferencii predminulý týždeň. Nemecká kancelárka Angela Merkelová vtedy informovala kolegov z Európskej rady, že Moskva neplní mierové dohody dostatočne. Lídri Nemecka, Francúzska, Ruska a Ukrajiny tvoria tzv. normandskú štvorku, ktorá napĺňanie dohôd z Minsku monitoruje. Diplomati členských štátov európskeho bloku dnes rozhodnutie videosamitu formálne potvrdili. (čtk)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: J&T sa popri zachraňovaní Arcy chystá zachraňovať aj dôveru v podnikové cenné papiere
  • Maloobchod: Medziročný pokles tržieb sa v máji zmiernil na 8,9 %
  • Energie: Sulík navrhne za nového šéfa ÚRSO Andreja Jurisa
  • Banky: NBS uvoľňuje bankám viac kapitálu, od augusta zníži proticyklický vankúš z 1,5 na 1 %
  • Firmy: Bukóza sa dištancovala od Arcy, Bukocel podľa nej Arce nepatrí
  • Financie: Ako od júla funguje prvá pomoc pre podnikateľov
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Teraz je tu príležitosť aj na ambicióznu daňovú reformu (panel expertov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vlády venujú daňovým „reformám“ neprimerane veľa pozornosti, ale oveľa menej už udržaniu prehľadného daňového systému, jednoduchosti platenia daní, efektívnej kontrole výberu a proklientskemu prístupu, hovorí v Paneli expertov o daňovej reforme Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ rozpočtovej rady.

Minúta po minúte

Zdieľať

Richard Sulík pri návšteve Dusla Šaľa opäť povedal, že podniky platia priveľa za energie. Šéf Dusla varoval, že ak nebudú mať porovnateľné podmienky s inými štátmi, umiestnia investície za desiatky až stovky miliónov eur inam.

Duslo patrí k najväčším chemickým podnikom na Slovensku, vlastní ho Agrofert.

Čo povedal minister

  • „Pre všetky podniky s vysokou spotrebou energií sú spoločným problémom vysoké ceny energií. Ani nie tak samotnej komodity, ako cien za ich distribúciu, ktoré patria k najvyšším v celej Európe,“ povedal Sulík.
  • „Urobiť poriadok“ s cenami energií bude podľa Sulíka prioritou nového šéfa regulačného úradu ÚRSO.

Čo povedal šéf Dusla

  • „Ak porovnávame náklady za činnosti, Slovensko akoby sa utrhlo z reťaze, tie ceny sú násobne vyššie ako v okolitých krajinách. Zemný plyn je pre nás základná surovina. Máme najlepšie a najmodernejšie technológie, no k čomu nám to je, keď základnú vstupnú surovinu máme násobne drahšiu v porovnaní s okolitými krajinami,“ tvrdil generálny riaditeľ Petr Bláha.
  • „Slovo konkurencieschopnosť akoby slovenskí politici ani nepoznali,“ dodal. „Pred nami sú dve rozhodujúce rozvojové investície v hodnote rádovo desiatky až stovky miliónov eur. Ak nedostaneme porovnateľné podmienky s okolitými štátmi, budeme ich musieť dislokovať do iného teritória, ako je Slovensko,“ pohrozil. (tasr, n)
Zdieľať

O zmene financovania rekreačných poukazov bude diskutovať koaličná rada, hovorí minister dopravy Andrej Doležal. O priamych finančných dávkach na podporu cestovného ruchu podľa neho ministerstvo neuvažuje.

Doležal reagoval na požiadavky Zväzu cestovného ruchu, ktorý dnes varoval pred prepadom tržieb a krízou v odvetví.

Minister dopravy navrhol, aby na poukazy namiesto zamestnávateľa prispieval štát. Chce tiež rozšíriť počet tých, čo poukazy môžu využívať.

„Samozrejme, v rámci koaličnej rady ešte o tom budeme rokovať a budeme zapracovávať pripomienky koaličných partnerov,“ podotkol. „Teraz s ministrom financií riešime rovinu týchto analýz. Jednoducho ešte na tom pracujeme a oponujeme si tento návrh,“ doplnil.

Premiér Igor Matovič hovorí, že bude žiadať od ministerstva dopravy dáta o letnej dovolenkovej sezóne a výpadku tržieb. Prípadná aktívna pomoc odvetviu bude podľa neho závisieť od týchto údajov. (tasr, n)

Zdieľať

Klub 500 žiada zvýšenie príspevkov prvej pomoci na 1100 eur pre jedného zamestnanca. Združenie, ktoré pod vedením spolumajiteľa Železiarní Podbrezová Vladimíra Sotáka zastupuje niektoré veľké podniky, varovalo pred zvýšením nezamestnanosti.

O akých príspevkoch klub hovoril

  • Príspevok na zamestnanca pri poklese tržieb od 40 do 60 % je 300 eur, čo podľa Klubu 500 tvorí 20 % celkových osobných nákladov.
  • Maximálny príspevok na zamestnanca pri poklese tržieb o 80 % a viac predstavuje 540 eur, teda podľa klubu 32 % osobných nákladov.
  • Najvyšší možný príspevok pri zamestnancovi s náhradou mzdy 80 % na udržanie pracovného miesta je 880 eur.

Klub navrhuje zvýšiť maximálnu výšku na zamestnanca na 1100 eur, čo by podľa jeho predstaviteľov pokrylo 72 percent osobných nákladov.

Zdieľať

Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja by mal sídliť v zrekonštruovanej budove stredoškolského internátu na Cabajskej ulici v Nitre. V pondelok o tom rozhodli krajskí poslanci. Zastupiteľstvo si vyberalo z troch možností.

  • Podľa prvej sa úrad presťahuje na internát v správe Strednej odbornej školy potravinárskej v Nitre,
  • druhá počítala s výstavbou novej budovy
  • a tretia s odkúpením objektu, ktorý má momentálne kraj v prenájme od súkromnej firmy.

Poslanci sa napokon rozhodli pre prvý variant. „Dnes je úrad na viacerých miestach. Potrebujeme ho dostať do jednej budovy, s dobrým prístupom a dostatočnými kapacitami na parkovanie,“ skonštatoval Iván Farkas zo SMK. Podľa zastupujúcej riaditeľky Úradu NSK Heleny Psotovej budova internátu všetky tieto požiadavky spĺňa.

Predpokladané náklady na rekonštrukciu a adaptáciu priestorov sú podľa úradu na úrovni 4,5 až 5,5 milióna eur. „Predpokladaný termín ukončenia prác je 2 až 2,5 roka,“ skonštatoval predseda NSK Milan Belica.

Podľa viacerých poslancov je najvyšší čas, aby kraj zaobstaral pre svoj úrad vlastné sídlo. „Opäť sa hovorí o novom usporiadaní krajov, podľa ktorého by mal vzniknúť Bratislavský, Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský kraj. O sídle jednotlivých krajov sa bude rozhodovať aj podľa toho, či majú pre úrad vhodnú budovu. preto by sme nemali otáľať,“ pripomenul poslanec Jozef Dvonč (koalícia Smer-SD, SNS a Most-Híd).

Úrad NSK nemá vlastné sídlo od svojho vzniku v roku 2001. Napriek tomu už vynaložil na náklady súvisiace s umiestnením svojich úradníkov viac ako 1,76 milióna eur. Uvádza sa to v správe úradu z februára 2020.

  • Za prenájom kancelárií na Rázusovej ulici v Nitre už zaplatil NSK vyše 940-tisíc eur.
  • Ďalších takmer 570-tisíc eur stála projektová dokumentácia k novej budove na Slančíkovej ulici v Nitre. K jej výstavbe však nikdy nedošlo, pretože ešte v roku 2012 polícia obvinila sedem osôb z machinácií pri verejnom obstarávaní na zhotoviteľa. Odvtedy sa kraj k projektu nevrátil.
  • Ďalšie peniaze stáli NSK súdne spory so spoločnosťou GAP REAL. Kraj sa s firmou súdil pre budovu, ktorú GAP REAL postavil pre Úrad NSK na základe zmluvy podpísanej bývalým podpredsedom NSK Miklósom Fehérom. Kraj právoplatnosť zmluvy spochybnil a do postavenej budovy na Palárikovej ulici v Nitre odmietol svoj úrad presťahovať. Súdny spor stál NSK takmer 260-tisíc eur.
  • Nitriansky vyšší územný celok okrem toho vedie doteraz neukončené súdne spory so spoločnosťou OTP Banka Slovensko a Miklósom Fehérom za približne 2,5 milióna eur. (tasr)
Zdieľať

Strana Hlas chce počas prerokovania „kilečka“ pre podnikateľov z dielne SaS  navrhnúť doplnenie, aby vláda podpísala dodatok s bankami na zníženie poplatkov. „Vláda do dohody s bankami neuviedla, že od nich žiada znížiť bankové poplatky,“ povedal Pellegrini.

Bývalý minister hospodárstva Peter Žiga nerozumie, prečo takzvané podnikateľské kilečko chce parlament prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Hlas chce na parlamentnej schôdze navrhnúť „antibyrokratický balíček“ pre ľudí, aby na jednotlivé úrady nemuseli neustále nosiť rôzne dokumenty.

Zdieľať

Z bratislavského letiska sa dá oddnes letieť do gréckeho mesta Solún, od utorka pribudne pravidelná linka na ostrov Korfu. Oba lety zabezpečí nízkonákladový dopravca Ryanair.

Do Solúna je možné letieť z Bratislavy dvakrát týždenne, a to v pondelky a v piatky, na Korfu rovnako dvakrát týždenne, konkrétne v utorky a v soboty.

Ryanair spustil po zákaze letov z dôvodu koronakrízy od soboty 4. júla svoj letný letový poriadok z Bratislavy. Aktuálne zahŕňa osem pravidelných liniek.

„Priletieť do Bratislavy bez potreby negatívnych testov na nový koronavírus či zotrvania v domácej izolácii je aktuálne možné z Pafosu na Cypre, zo Solúna a Korfu v Grécku, z írskeho hlavného mesta Dublin, z Alghera na talianskej Sardínii a prvé lety tento týždeň budú spustené aj do španielskych dovolenkových letovísk Malaga a Malorka,“ priblížila hovorkyňa letiska Veronika Ševčíková.

Írsky dopravca do svojho letného letového poriadku zaradil aj destinácie vo Veľkej Británii s odletom z Bratislavy, a to Londýn, Birmingham, Edinburgh, Manchester. Tam však stále nie je možné letieť z dôvodu zákazu civilných letov.

Ryanair v sobotu otvoril aj pravidelnú linku do mesta Burgas v Bulharsku. Do Sofie a z nej zabezpečuje lety z Bratislavy aj dopravca Wizz Air. Po prílete je však potrebné kontaktovať regionálny úrad verejného zdravotníctva, zotrvať v domácej izolácii a najskôr na piaty deň od príletu absolvovať test na nový koronavírus.

Naďalej tak podľa Ševčíkovej ostávajú zakázané aj lety z alebo do Veľkej Británie, Ruska, Ukrajiny, Dubaja, Skopje, Egypta, Tuniska, Maroka a iných destinácií. „Dovolenkové charterové lety cestovných kancelárií na Rodos, Zakyntos, Krétu a do ďalších destinácií sú v pláne s odletom z Bratislavy od druhej polovice júla,“ spresnila. (tasr)

Zdieľať

Ministerstvo práce vyplatilo na pomoci pre podnikateľov s poklesom tržieb či zatvorenými prevádzkami zatiaľ takmer 370 miliónov eur. Hovorí, že štát podporil zhruba pol milióna pracovných miest, teda štvrtinu z celkového počtu.

Čísla prvej pomoci k 2. júlu

  • za marec 82 miliónov eur
  • za apríl 171 miliónov eur
  • za máj 115 miliónov eur (ministerstvo hovorí, že za tento mesiac sa ešte bude údaj zvyšovať, keďže žiadosti nie sú uzavreté)

Väčšinu pomoci tvoria opatrenia 3B a 3A, teda príspevky na udržanie pracovných miest.

Približne polovicu pomoci čerpal podľa ministerstva priemysel. Priemerná podpora za všetky opatrenia dosiahla za marec 223 eur a za apríl 376 eur.

Podrobnejšie údaje zverejnil Inštitút sociálnej politiky (ktorý patrí pod ministerstvo) v aktualizovanej analýze.

Zdieľať

Novým šéfom energetického regulačného úradu ÚRSO sa zrejme stane Andrej Juris, ktorý pôsobil v Západoslovenskej distribučnej. Minister hospodárstva Richard Sulík oznámil, že ho navrhne vláde na vymenovanie.

Juris uspel vo výberovom konaní medzi 14 záujemcami, jeho súčasťou bolo aj verejné vypočutie. Nahradí Ľubomíra Jahnátka, ktorého vláda odvolala minulý mesiac.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má vplyv na ceny energií.

Kde pôsobil kandidát na nového šéfa ÚRSO

  • V rokoch 2004 – 2019 pôsobil v spoločnosti Západoslovenská distribučná, kde zastával post riaditeľa pre stratégiu a rozvoj a neskôr sa stal predsedom predstavenstva.
  • V rokoch 2005 – 2010 bol členom Rady Protimonopolného úradu SR.
  • V minulosti pôsobil ako výkonný riaditeľ Centra pre hospodársky rozvoj, absolvoval stáž vo Svetovej banke.
  • Bol tiež viceprezidentom a špeciálnym konzultantom americkej spoločnosti National Economic Research Associates. Je absolventom Slovenskej technickej univerzity, vzdelanie si rozšíril na Princeton University v USA a Jacobs University v Nemecku. (Zdroj – MH SR)
Zdieľať

Štátne ŽSR dnes začali s rekonštrukciou trate Štrba – Štrbské Pleso. Zubačky nebudú jazdiť približne sedem mesiacov, nahradia ich autobusy. Práce potrvajú do 6. februára, ZSSK po rekonštrukcii nasadí na trať nové vlaky.

  • Zákazku na rekonštrukciu trate za 18,58 milióna eur bez DPH získalo od ŽSR Združenie ozubnica Štrba – Štrbské Pleso firiem Strabag a Swietelsky-Slovakia.
  • Po rekonštrukcii prídu na trať nové vlaky, ktoré kupuje štátny dopravca ZSSK za 39 miliónov eur od švajčiarskeho Stadleru.
Zubačka. Foto - TASR
Zubačka. Foto – TASR
Zdieľať

Akcie Commerzbank sa po nečakaných zmenách v top manažmente výrazne spevňujú, počas dňa pridávali zhruba 8 %, zatiaľ čo širší trh iba 2 %. Príčinou minulotýždňovej rezignácie dvoch najvyšších členov vedenia boli klesajúce zisky i akcie.

Šéf banky Martin Zielke a predseda predstavenstva Stefan Schmittmann rezignovali v piatok. Zielke uviedol, že finančná výkonnosť banky je neuspokojivá a že potrebuje „hlbokú transformáciu a nového generálneho riaditeľa“.

Podľa médií čelil manažment kritike druhého najväčšieho akcionára, amerického investičného fondu Cerberus. V Commerzbank vlastní zhruba 5 % akcií a chce vymenovať do vedenia dvoch zástupcov, ktorí by sa snažili pozdvihnúť výkonnosť druhej najväčšej nemeckej banky.

Ako sa (ne)darí Commerzbank:

  • v 2. štvrťroku sa prepadla do straty 54 miliónov eur po zisku 113 miliónov eur pred rokom;
  • vlani na jeseň oznámila zámer predať väčšinový podiel v poľskej dcére mBank, v máji od plánu upustila s tým, že by akcie nepredala za atraktívnych podmienok;
  • zvažovala spojenie s najväčšou nemeckou bankou Deutsche Bank, na jar minulého roka však rozhovory stroskotali;
  • podľa médií zvažuje prepúšťanie ďalších 7000 zo zhruba 40-tisíc zamestnancov a chystá sa uzavrieť 400 z celkových 1000 pobočiek. (čtk, n)
Zdieľať

Banskobystrický kraj odpustí polovicu nájomného podnikateľom, ktorí mali povinne uzavreté prevádzky pre opatrenia proti koronavírusu. Odhlasovali to krajskí poslanci. Kraj bude žiadať o dotáciu na nájomné.

Zdieľať

Vlastník druhej najväčšej celulózky na Slovensku Bukocel Ján Ďurian potvrdil, že podnik neprevzala finančná skupina Arca. „Zatiaľ sa nič nezmenilo. Stopercentným vlastníkom Bukocelu som stále ja,“ odpísal Denníku E.

Viac o neuskutočnenom obchode s Arcou, ktorý začiatkom roka odobril aj protimonopolný úrad, nepovedal. Skupina Bukóza sa dnes od Arcy dištancovala.

Čo môže nasledovať

  • Je pravdepodobné, že časom bude Ďurian hľadať pre celulózku iného nového vlastníka. Biznismen sa dlhšie netají tým, že vo vyššom veku sa chce z biznisu postupne sťahovať.
  • Navyše na rozbehnutie novej fabriky na výrobu hotových obalových papierov, ktorú buduje hneď vedľa celulózky, chcel využiť výnosy z predaja základnej výroby celulózy.

Skupina firiem Bukóza dosahuje celoročné tržby okolo 150 miliónov eur a zamestnáva vyše tisíc ľudí. Výroba celulózy pod dcérskym Bukocelom z celkových výkonov skupiny činí až dve tretiny.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať